Archívy kategórie: zmena

Sme iní, sme čudáci?

Tento článok je o ľuďoch, ktorí sú trošku iní, majú iné zvyky, iné hodnoty a iný životný štýl ako väčšina populácie a sú preto často považovaní za čudákov.

Pred rokom 2015 som bol iný, mal som iné hodnoty, iné životné ciele ako dnes. Poznám tiež veľa ľudí, ktorí prešli podobnou zmenou a sú z nich ľudia na nepoznanie od svojho starého JA. Prežívame akési obdobie zmeny – najskôr vnútornej a následne spoločenskej.

Aká to zmena?

Jednotlivci si začínajú uvedomovať, že za ich nešťastie nemôže nik iný, ako oni sami. Začínajú brať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk a podľa toho aj konajú. Učia sa pracovať so strachom, ktorý do nich vštepili rodičia, starí rodičia, spoločnosť, televízia a ďalší. Stále intenzívnejšie cítia potrebu väčšej slobody. Začínajú si uvedomovať, že emócie ako hnev, strach, nenávisť sú veľmi deštruktívne a viac škodia ako prospievajú. Začínajú zisťovať prečo tieto emócie vôbec pociťujú a postupne sa od nich očisťujú.

Začínajú sa pozerať do svojho vnútra a vidieť súvislosti s rôznymi nepríjemnými situáciami a svojim vnútrom. Začínajú chápať, že situácie a ľudia, s ktorými sa stretávame a trávime čas, sú odrazom našeho vnútra. Ak sa niekto často hnevá, niet sa čomu čudovať, že aj ľudia okolo neho sa často hnevajú. Ak niekto šíri lásku a úsmev, niet sa čomu čudovať, že aj ľudia okolo neho začínajú byť ako on. Čo vyžarujeme, to aj priťahujeme. Je to jednoduchý zákon príťažlivosti, zákon akcie a reakcie – čo dáš, to dostaneš.

Mnohí ľudia to už pochopili, zažívajú túto skúsenosť a nestačia sa čudovať:

Ak niečo skutočne chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.

Mnohí ľudia začínajú chápať, že skutočná zmena prichádza od jednotlivcov. Aby sa mohla zmeniť spoločnosť, najskôr sa musia zmeniť jednotlici. Začínajú chápať, že ľudí nezmenia, ale môžu zmeniť samých seba. A tam to celé začína.

Ako zmena prebieha

Človeku nepomôžem, keď mu budem hovoriť: “Prestaň fajčiť, nejedz mäso, nepi alkohol, nehnevaj sa toľko,…” Človek musí sám pochopiť prečo by nemal robiť to, či ono. Prečo by mal zmeniť svoje návyky a zbaviť sa zlozvykov. A keď to pochopí, zmení svoje myslenie a konanie. Každý má šancu to pochopiť. Len sa musí pozrieť do svojho vnútra a úprimne si odpovedať: “Je toto naozaj to, čo chcem robiť? Naozaj chcem stráviť takto svoj život?” Keď si človek úprimne odpovie, na základe tejto odpovedi môže následne začať meniť svoj život. Niektorí dokázali prestať piť kávu, alkohol, fajčiť a jesť mäso zo dňa na deň, iní na to potrebujú trochu viac času. Dôležité je, aby bol človek k sebe úprimný a veril si: “Dobre, ešte nie som tam, kde chcem byť, ale jedného dňa sa tam dostanem.

Kto sme?

Ľudia, ktorí prestávajú žiť podľa starých zaužívaných vzorcov, ktoré v človeku vyvolávajú zmätenú myseľ, strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť a ďalšie nepríjemné a nepekné emócie. Ľudia, ktorí sa chcú tešiť zo života a žiť v harmónii s prírodou a s ostatnými ľuďmi. Ľudia, ktorí sa snažia neposudzovať a neodsudzovať. Ľudia, ktorí pochopili, že svoje okolie zmenia len tak, že budú žiť svoj život a nebudú presviedčať ostatných, aby boli takí istí. Stačí ísť naozaj len príkladom a mnohí ľudia sa môžu inšpirovať.

Sme ľudia, ktorí žijú najlepšie ako vedia podľa svojho svedomia a vedomia. Namiesto súperenia navzájom spolupracujeme a pomáhame si. Uvedomujeme si zúfalý stav súčasnej spoločnosti a chceme zmenu.

No zároveň si uvedomujeme, že zmena musí najskôr prísť od nás samotných. A preto sa snažíme byť každý deň lepšou verziou samého seba.

Je nás stále viac a viac

V poslednej dobe pozorujem, že mnohí ľudia sa začínajú prebúdzať z konzumného tranzu, ktorý vládne v súčasnej spoločnosti. Prehodnocujú svoj doterajší život a robia nevyhnutné zmeny, vďaka ktorým budú šťastnejší. Zanechávajú staré vzorce myslenia a konania a vytvárajú nové – slobodnejšie, mierumilovnejšie, láskyplnejšie. Skúšajú meditovať, chodiť naboso, chodiť na pravidelné prechádzky do prírody, tráviť čas aj osamote, navštevovať kurzy a prednášky o sebarozvoji, zaujímajú sa o vegetariánstvo, vegánstvo, fruitariánstvo a veľa ďalších prospešných činností pre dušu.

Som veľmi rád, že takých ľudí pribúda. Ľudí, ktorí sa zaujímajú o sebarozvoj, o svoje okolie a o životné prostredie, táto planéta teraz veľmi potrebuje.

Keby boli všetci ako ja, svet by bol krajší

Kedysi som si myslel, že keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší. Nedávno som v jednej diskusii narazil na človeka, ktorý povedal presne to isté o sebe: „Keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší“. Koľko ľudí ešte žije v tomto sebaklame? Koľko ľudí si ešte o sebe myslí, že sú najlepší, najkrajší, najúžasnejší, či lepší ako ostatní? A že svet by bol krajší, keby boli všetci ako oni?

Ja a oni

Práve porovnávanie sa s ostatnými a povyšovanie sa, je jednou z príčin nemalých problémov a utrpenia v tomto svete. Rozdeľovanie ľudí na JA a ONI, alebo MY a ONI, vedie často ku konfliktom – vojny, vraždy, krádeže,… Tieto konflikty by tu neboli, keby sme sa prestali oddeľovať od ostatných. Keby sme (konečne) pochopili, čo sa nám mnohí duchovní učitelia snažili povedať.

MY

Nedávno som pochopil, že rozdeľovaním ľudí na JA a ONI, nedospejem k ničomu dobrému. Myšlienka typu: „Keby boli všetci ľudia ako ja, svet by bol krajší“, mi prestala dávať zmysel a vnímam ju ako totálny nezmysel. Už by som nechcel, aby boli všetci ľudia ako ja. Veď to by bola úplná katastrofa a nuda. Katastrofa v tom, že mám ešte veľa nepekných vlastností. Keby mali všetci ľudia tieto vlastnosti, nebolo by to vôbec pekné.

Rozmanitosť je to, čo tvorí život. Keby boli všetci ľudia ako ja, so všetkými by som si rozumel. Možno ste už stretli človeka, ktorý bol na veľmi podobnej vlne ako vy a cítili ste sa s ním úžasne. Konečne vám niekto rozumel. Lenže keby boli všetci rovnakí, rozmanitosť by sa stratila a svet by sa stal jednotvárnym.

Práve mnohorakosť a odlišnosť tvorí život. To, že sú ostatní ľudia iní ako ja, je úžasné. To, že sú tu tisíce a milióny druhov zvierat a rastlín, je úžasné. Rozmanitosť je úžasná.

Sebaklam

Mnohí ľudia žijú v domnení, že sú dobrí. Alebo aspoň, že sú lepší ako niektorí ľudia. Kto im dal právo rozhodovať kto je dobrý, lepší a kto horší? Teraz si dajte ruku na srdce a úprimne odpovedzte na otázku: „Som dobrý?“ Mám všetky dobré vlastnosti ako cnosť, pokora, pravdovravnosť, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, schopnosť odpúšťať, odvaha, nebojácnosť, čistotnosť, neočakávanie pôct?

Keď budeme k sebe úprimní, pravdepodobne zistíme, že nemáme ani zlomok všetkých dobrých vlastností a zistíme, že keby boli všetci ľudia ako my, svet by nebol až taký pekný, však?

Sebareflexia

Dôležitý krok v sebarozvoji je sebareflexia – sebapozorovanie a uvažovanie zamerané na pochopenie vlastných činov a ich zákonitostí. Objaviť aj svoje nepekné vlastnosti, naučiť sa s nimi pracovať a zapracovať na ich zmiernení, alebo prinajlepšom až odstránení. Pokiaľ budeme žiť v sebaklame, že keby boli všetci ako my, svet by bol krajší, ďaleko sa nedostaneme.

Porovnávanie sa

Pochopil som jednu dôležitú vec, ktorá mi pomohla v tom, aby som svojimi činmi a slovami nevytváral zbytočné konflikty – neporovnávať sa s ostatnými a hlavne sa nepovyšovať. A tiež neporovnávať jedného človeka s druhým. Každý človek je jedinečný, má jedinečné vlastnosti a schopnosti a porovnávať ho s ostatnými a požadovať od neho, aby bol rovnaký, nie je moc rozumné.

rovnopravnost-v-skole

Veľmi mi pomohlo, keď som sa prestal porovnávať s ostatnými a začal som sa porovnávať sám so sebou. Keď si spomeniem aký som bol pred pár rokmi a aký som teraz, som v nemom úžase. Svoje staré JA už nespoznávam. Mám úplne iné životné hodnoty, iné záľuby a úplne iné zmýšľanie. Neviem, či je to lepšie, alebo horšie. To nech súdi niekto iný, kto si na to trúfa. Naučil som sa nesúdiť a byť len nezaujatým pozorovateľom a to mi do života prináša nesmierny pokoj. No priznám sa, ešte sa mi to nedarí na 100%.

Nedokážem už povedať: „Ja som lepší, lebo nejem mäso a ty si horší, lebo ješ mäso a podporuješ zabíjanie zvierat“. Radšej podám pádne dôvody prečo mäso nejesť a každý nech sa rozhodne podľa svojho svedomia. Chápem, že každý koná tak, ako mu to dovoľuje jeho svedomie a vedomie. Nie každý je okamžite schopný byť ako Ježiš, alebo Buddha. Nie každý je schopný chodiť po vode, liečiť, alebo celé dni meditovať. A to je v poriadku.

Ak si chceme skrášliť život, je dobré naučiť sa nesúdiť a neporovnávať sa s ostatnými. Je dobré naučiť sa porovnávať samého so sebou a pozorovať svoj pokrok vo svojom živote. Je dobré naučiť sa byť k sebe úprimný a dokázať prijať aj svoje nedostatky a zapracovať na ich odstránení. To je to, čo nás v živote naozaj posúva. Pokiaľ sa budeme len porovnávať s ostatnými, budeme mať pocit nadradenosti, alebo poníženosti. Mnohí ľudia sa porovnávajú s inými ľuďmi, chcú byť ako oni a potom sú nespokojní, že sa im to nedarí. Niektorí ľudia sa zase povyšujú a myslia si o sebe, že sú niečo viac ako ostatní. To tiež nie je príliš prospešné ani pre jednotlivcov, ani pre poločnosť. Ak chceme zmeniť spoločnosť, musíme zmeniť najskôr seba. Keď zmeníme seba, naša zmena možno inšpiruje ostatných a budú sa chcieť tiež zmeniť. Celá spoločnosť sa automaticky zmení, keď sa zmenia jej základné stavebné bunky – jednotlivci.

Zmena je už viditeľná. Mnohí ľudia sa začínajú zaujímať o svoje okolie, o svoje zdravie (duševné aj fyzické), o skvalitnenie vzťahov, o sebarozvoj a celkovo zlepšenie kvality života na Zemi. Nesnažia sa dosiahnuť zmenu tak, že hovoria ostatným: „Zmeňte sa!“. Menia sa oni sami a svojou zmenou inšpirujú svoje okolie. Stačí tak málo, stačí zmeniť seba a postupne sa zmení celý svet.

7 (ne)činností, ktoré mi zmenili život

Kedysi som bol úplne iný ako dnes. Bavili ma iné činnosti ako ma bavia dnes a na svet som mal o dosť iný pohľad. Chodil som do barov a opíjal som sa každý piatok, niekedy aj iné dni, hral som počítačové hry, jazdil som na bicykli ako šialený, občas som si prečítal nejakú knihu a tak som si žil niekoľko rokov. Až keď som sa tak nejak prirodzene začal zaujímať o sebarozvoj, môj život nabral úplne iné obrátky.

Čítanie kníh

Čítanie kníh je pekná, prospešná činnosť. O to prospešnejšia, keď čítame knihy, ktoré v nás zanechajú hlbokú stopu a niečo vo svojom živote zmeníme. Niektorí ľudia berú čítanie kníh ako relax, iní ako príležitosť posunúť sa v živote ďalej. Ja som vyhľadával knihy, ktoré by boli pre mňa nejakým spôsobom prospešné, ktoré by mi dali aj iný pohľad na život, aký som mal doteraz. Napríklad „Raz aj v pekle vyjde slnko“, „Kým nás láska nerozdelí“, „Univerzita samoty“, „Sára“, „Vedecké poznanie duše“, „Cesta sebarealizácie“, „Bhagavad-gíta“, „Šrímad Bhágavatam“, „Šrí Išopanišad“,…

Navštevovanie chrámu Hare Krišna

Moja najväčšia premena začala v roku 2014, kedy som začal navštevovať chrám Hare Krišna v Brne. Chodil som aspoň raz za mesiac na nedeľné programy a pomaličky som spoznával Krišnovo učenie. Veľmi sa mi to páčilo. Jedlo, knihy, ľudia, všetko bolo úžasné, akoby z iného sveta, kde vládne mier, šťastie a láska. Pre mňa to bolo veľmi príťažlivé a chcel som vedieť o tejto filozofii stále viac a viac.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Veľmi ma zaujala kniha s názvom „Vedecké poznanie duše“ a obzvlášť kapitola o zabíjaní a jedení zvierat. Keď som si prečítal tú kapitolu, bol som prakticky okamžite rozhodnutý, že prestanem podporovať krutý mäsový priemysel a vynechám mäso z jedálnička.

Vegetariánstvo

Vzdať sa mäsa nebolo pre mňa ľahké. Bol som zvyknutý mať mäso takmer v každom jedle. Keď som zjedol bezmäsité jedlo, bol som o chvíľu hladný. S výnimkou prasádam na nedeľnej hostine, po ktorej som nebol hladný ani v pondelok :-) Vďaka vynikajúcemu vegetariánskemu jedlu, ktoré som mal možnosť ochutnať v chráme, som si uvedomil, že vegetariánska strava je veľmi pestrá. Oveľa pestrejšia ako to, čo som doteraz poznal.

108-preparations

Postupne som spoznával nové vegetariánske recepty a jedol stále menej a menej mäsa až som zistil, že mi mäso vôbec nechýba. Moje posledné mäsité jedlo bola kačica s kapustou a vtedy mi to došlo. Došlo mi, že tá kačica musela zomrieť, aby som sa ja nasýtil. Vtedy som si uvedomil čo je vlastne mäso a prestalo mi chutiť. Prišlo mi nesprávne zabíjať zvieratá len preto, aby som sa nasýtil a odvtedy už som mäso do úst nedal.

Po pol roku nejedenia mäsa som začal pociťovať bezpodmienečnú lásku k celému stvoreniu – k ľuďom, zvieratám, rastlinám, prírode. Kým som jedol mäso, bol som veľký nervák. Nečudo, keď mäso z veľkochovov obsahuje steroidy, antibiotiká, sresový hormón a iné šmaky.

Prechádzky v prírode osamote

Keď ma niečo veľmi rozruší (nahnevá, zosmúti), čo najskôr sa vydám čo najďalej od ľudí, do lesa. Ten pokoj v prírode je neopísateľný. To treba zažiť. V bežnom živote zažívame rôzne napäté situácie, ktoré na nás nevplývajú priaznivo a tak je dobré sa občas vyventilovať v prírode. Ideálne osamote. Keď je človek osamote, má priestor na myšlienky, ktoré by inak k nemu neprišli. Samota je liečivá. Aspoň pre mňa. Keď skombinujeme samotu s prírodou, je to veľmi silné, očistné kombo. Môžeme tak v sebe vyriešiť veľa problémov. Odporúčam každému.

DCIM100MEDIA

Studená sprcha

V januári 2015 som sa potreboval umyť, ale nešla teplá voda. Tak som si povedal, že to risknem v studenej. A div sa svetu, zapáčilo sa mi to. Rozhodol som sa, že sa budem sprchovať už len studenou vodou. A tak aj bolo. No a výsledok? Keď si dám každé ráno studenú sprchu, príjemne ma to prebudí a nakopne. Pre väčšinu ľudí je studená voda nepríjemná, ale pre mňa nie. Užívam si, keď som v kontakte so studenou vodou. Môžem tak plávať v studených vodách, kde by si väčšina ľudí neomočila ani len nohy, hehe. Sprchovanie studenou vodou zväčšuje našu zónu komfortu.

IMG_20160111_110257

Chodenie naboso

Jedného pekného teplého dňa som kráčal v Brne po námestí a v hlave sa mi ozvalo: „Vyzuj sa“. Začudoval som sa: „Čo? Vyzuj sa? To čo je za blbosť?“ Síce sa mi nohy potili, ale aj tak som obutý kráčal ďalej na obed. Keď som po obede vychádzal z reštaurácie, do hlavy mi opäť prlišla myšlienka „Vyzuj sa“, no tentokrát oveľa intenzívnejšie: „Vyzuj sa… Vyzuj sa!… Vyzuj sa!…“ Nohy som mal naozaj prepotené a tak som sa vyzul. Pocítil som zrazu ohromnú slobodu. Vydal som sa na prechádzku kráčajúc po Brne naboso s topánkami v ruke. Vyzeralo to určite čudne a ja som sa hanbil. Kráčal som so sklonenou hlavou a pozeral som sa pod nohy. Dával som pozor či nestupím na niečo, na čo by som nechcel stupiť. Cítil som každú jednu nerovnosť, každú jednu zmenu povrchu (teplota, tvar,…). Prešiel som cez celé námestie a narazil som na vodu, ktorá tiekla po schodoch. Taká Brnenská fontána… Pocítil som túžbu kráčať po vodnatých schodoch.

IMG_20150511_135641

Bol to úžasný pocit. „Krása, úžasné, paráda“, pomyslel som si. Bolo asi 30 stupňov a ja som si slobodne máčal nohy vo vode na schodoch v meste. Začínalo mi byť jedno, čo si o mne kto myslí. Mne to bolo príjemné. Začal som chodiť naboso čoraz viac – po ulici, do obchodu, do autobusu, vlaku,… až som sa nakoniec odvážil ísť naboso aj v domácom meste, kde ma pozná veľa ľudí. Ľudia sa spočiatku čudovali prečo chodím naboso a mnohí si mysleli, že mi šibe, že je to len akýsi výstrelok. No keď časom zistili, že to myslím vážne, začali sa vážne pýtať prečo chodím naboso. Ja som im vysvetľoval: „Cítim sa slobodnejšie a je to príjemnejšie. V topánkach sa cítim ako vo väzení. Navyše je to vraj zdravé…“ Kupodivu to ľudia pobrali. Niektorí z nich začali skúšať chodiť naboso tiež. Napríklad aj moja mama, ktorá ma ešte pred dvoma rokmi, keď som začínal chodiť naboso, považovala za hanbu rodiny. Vážne.

19554395_1959252190986437_224086476801335988_n

Chôdza naboso je úžasná a oslobodzujúca. Len si treba dávať pozor kam človek stúpa. Vďaka chôdzi naboso mi prestalo záležať na tom, čo si o mne iní pomyslia a začal som byť viac sám sebou a slobodne sa prejavovať. O chôdzi naboso píšem v článku „Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

Meditácia

Meditácia patrí tiež medzi netradičné činnosti, ktoré som mal možnosť si vyskúšať. O meditácii píšem v článku „Čo mi dala meditácia“. Väčší vnútorný pokoj, menšia sexuálna túžba, menej túžob celkovo, vyrovnanosť, kľudnejšia myseľ, lepšia sústredenosť, nechuť k intoxikácii (alkohol, cigarety, káva a iné drogy) a mäsu… toto všetko má za následok pravidelná meditácia.

meditation-small

PS: Ešte som si spomenul na nepozeranie televízie (hlavne správ), ale dúfam, že väčšina z vás už televíziu nepozerá a nedáva pozornosť negatívnym správam. Odkedy nepozerám televíziu a pozerám sa okolo seba, nevidím až taký hnusný svet, ako ho prezentujú v správach. V správach vyberú ten najväčší hnoj a potom majú ľudia pocit, že svet je hnusný. Keď sa začneme pozerať na svet triezvejšími očami, uvidíme aj tie pozitívne stránky.

Dúfam, že ste sa niečim inšpirovali a skúsite niečo z toho aj v praxi. Budete naozaj milo prakvapení, ako sa vám zmení život…

Prečo som odišiel z chrámu Hare Krišna

Pôvodne som nechcel písať tento článok, ale ľudia majú tendenciu vytvárať si domnienky a tieto domnienky ešte aj šíriť ako pravdu. Preto sa posnažím dať na pravú mieru dôvody prečo už nežijem ako mních v chráme Hare Krišna, aby si ľudia nemuseli vytvárať domnienky.

Ako som išiel žiť do chrámu

Od augusta 2016 do mája 2017 (takmer 10 mesiacov) som žil ako mních na farme Hare Krišna zvanej Nová Ekačakra kúsok od Prešova v Abranovciach. Mal som veľmi silnú túžbu žiť jednoduchší a prirodzenejší život spojený s duchovným rastom a neriešiť zápletky ako zarábanie peňazí, platenie nájmu, daní, ženu, rodinu atď. Uvažoval som nad viacerými možnosťami, ale život na farme Hare Krišna mi prišiel ako najlepšia možnosť. Keď som navyše v máji 2016 navštívil Novú Ekačakru prvýkrát, zatúžil som žiť na podobnom mieste. A tak som v auguste 2016 prišiel na troj mesačný kurz Bhakta program a po jeho ukončení som sa rozhodol na Novej Ekačakre zostať.

vedsky sposob stolovania

Život v chráme Hare Krišna

Život v chráme sa mi spočiatku páčil a bol som motivovaný. Mal som pocit, že toto je cesta, ktorou mám kráčať.

Život mnícha v celibáte v chráme Hare Krišna je veľmi jednoduchý – ráno medzi 3:00 a 4:00 vstane, urobí rannú hygienu, o 4:30 ide na prvý ranný program, od 5:00 do 7:15 medituje Hare Krišna mahá-mantrou, 7:15 je druhý ranný program s prednáškou zo Šrímad Bhágavatam, 8:30 sú raňajky a o 9:00 začína denná služba, ktorú má každý inú. Tí, čo sú v chráme krátko, zvyčajne robia len jednoduché práce ako upratovanie, prácu na záhrade, krájanie zeleniny a podobne. Tí, čo už sú v chráme dlhšie, chodia na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a starajú sa o chod chrámu – zadávajú úlohy mladším mníchom, kontrolujú ich a vedú ich. O 14:00 je obed a po obede sa ešte dorába služba, ktorá sa nestihla, alebo je voľný čas. Zvyčajne je čo robiť do 16 – 17:00, niekedy aj dlhšie. O 19:00 – 20:10 je večerný program s prednáškou z Bhagavad-gíty a do 21:00 sa už mnísi ukladajú na odpočinok, pretože o 6 – 7 hodín vstávajú. Tento režim má mních každý deň. Aj cez víkendy. Nazýva sa to sádhana. Takáto sádhana má človeka usmerniť a umiestniť v kvalite dobra. Keď to človek nasleduje s nadšením úprimne a dôsledne, tak to funguje. Ale keď človek začne mať pochybnosti a flákať to, namiesto umiestnenia v kvalite dobra prichádzajú iné kvality a frustrácia. Tu sa dostávam k dôležitosti spoločnosti, v ktorej trávime čas.

kirtan

Spoločnosť

Keď má človek spoločnosť, v ktorej jednotlivci berú celý proces úprimne a chcú sa posúvať ďalej, je to ten lepší prípad. Mne sa ale žiaľ stalo, že som sa dostal do spoločnosti, v ktorej som nevidel úprimnosť, ani snahu a z toho potom vyplývala stagnácia a nespokojnosť. Samozrejme, boli aj výnimky, ale veľmi málo. V takejto spoločnosti je veľmi ťažké robiť nejaký pokrok. Človek sa veľmi ľahko nakazí ľahostajnosťou a z nej následne nemôže vyplývať spokojnosť. Čo sa stalo aj mne. Netrávil som dostatok času v spoločnosti, v ktorej by som sa mohol posunúť ďalej. Trávil som skôr čas s ľuďmi, ktorí celý proces brali hala-bala a potom to aj tak vyzeralo. Nakazili tým aj mňa a moje počiatočné nadšenie opadlo. Nevravím, že na Novej Ekačakre nie sú úprinní a inšpirujúci oddaní, ale počas môjho pobytu v chráme ich bolo málo. Navyše som v ich spoločnosti netrávil takmer žiadny čas, pretože som mal inú službu ako oni. Keď som potreboval pomôcť a poradiť, vždy som sa od nich dočkal dobrej odpovedi.

Keby som trávil viac času so staršími oddanými, moje vedomie by možno teraz vyzeralo inak. Ale keďže som trávil viac času s mladšími a ešte neustálenými ľuďmi, ovplyvnilo ma to do veľkej miery. S kým si, taký si. Ja som si žiaľ nemohol vybrať s kým budem tráviť čas. Musel som robiť to, čo robili na začiatku všetci ostatní. Tak je nastavený celý tento proces. Nemôžeme preskakovať úrovne.

Mám dobrú radu pre starších oddaných: Venujte dostatok času mladším oddaným, venujte im čo najčastejšie svoju spoločnosť a uvidíte aký pokrok urobia. Keď im však nebudete venovať dostatok času, oni si časom pod vplyvom spoločnosti mladších oddaných vytvoria určitý postoj, ktorý bude neskôr veľmi ťažké zmeniť.

Mne definitívne chýbala intenzívnejšia spoločnosť starších oddaných a bol som až príliš ovplyvnený spoločnosťou mladších. Starší oddaní boli neustále zamestnaní službou a nemali toľko času na mladších oddaných. A to je veľká škoda. Toto som si žiaľ uvedomil až krátko pred odchodom z chrámu.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

ISKCON corporation

ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu funguje ako korporácia. Každý jeden návrh a každá jedna zmena musí prejsť schválením starších oddaných (autorít). Kým sa niečo udeje, trvá to veľmi dlho. Najskôr prebehne niekoľko porád, medzitým sa na danú vec zabudne a prinajlepšom sa k nej neskôr dostanú a doriešia ju. Prinajhoršom sa v dohľadnom čase nedorieši. Nikdy som nechcel pracovať v korporácii, pretože som vedel, že moje slovo tam bude mať veľmi malú, alebo žiadnu váhu a kým sa dostane k riešeniu mojich podnetov, ubehne niekoľko mesiacov a nemusí sa to ani doriešiť. V korporácii má vždy hlavné slovo nadriadený a jeho podriadení ho musia na slovo poslúchať.

Keď som niečo potreboval, väčšinou to prechádzalo cez viacero osôb. A kým sa odozva dostala späť ku mne, niekedy prebehlo aj niekoľko dní, či týždňov. Riešenie niektorých vecí bolo príliš zdĺhavé a ja som sa čudoval prečo je to tak komplikované a či sa to nedá urobiť jednoduchšie – priamočiarejšie. No je to v podstate nemožné v spoločnosti, kde je všetko postavené na autoritatívnej báze a nikto nemôže bez zvolenia autority konať ako chce. Ak si urobí po svojom bez zvolenia autority, je to zvyčajne problém. Rebeli nemajú v ISKCONe miesto.

Viac voľnosti

Potreboval som viac voľnosti. Urob toto, urob tamto, toto nerob, toto rob takto… neustále som dostával z každej strany nejaké pokyny a usmernenia a už toho začínalo byť na mňa moc. Nezvládal som toľké obmedzenia a chcel som si robiť veci po svojom. Aj toto ma donútilo odísť z chrámu. V chráme platia určité pravidlá a od chrámového oddaného sa vyžaduje určité správanie a disciplína. Ako na vojne. Keď človek nemá potrebné správanie a disciplínu, je lepšie, keď z chrámu odíde a nebude spôsobovať zbytočný rozruch.

Sociálny život

Keď som prišiel do chrámu, žil som tam s ďalšími siedmimi ľuďmi. Ale časom niektorí poodchádzali a v máji 2016 sme na Novej Ekačakre žili už iba štyria mnísi a jedna mníška. Z toho traja odišli na celý týždeň distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a ja som ostal v chráme takmer sám. Začala mi chýbať spoločnosť a hlbšie vzťahy. Cez veľké sviatky sa síce zišlo viacero oddaných a chvíľu bola v chráme pekná pestrá spoločnosť, ale bolo to naozaj iba na malý okamih, na pár dní v roku.

IMG_20160528_070146

Nemal som v podstate s kým rozvíjať hlbšie priateľstvo. Jedine s Krišnom, ale to sa mi moc samému nedarilo.

Keď som chodil distribuovať knihy na ulicu, stretával som zaujímavých ľudí, ale nestihol som s nimi vytvoriť hlbší vzťah. Boli to len pár minutové záležitosti a väčšinu ľudí som už viackrát nestretol.

Začal mi chýbať sociálny život a to bol ďalší podnet na odchod z chrámu.

Iná túžba

Na začiatku, keď som prišiel žiť do chrámu, mal som vo svojich túžbach jasno – chcel som šíriť vedomie Krišnu čo najviac. Neskôr som aj mal tú česť chodiť na ulicu distribuovať knihy Šrílu Prabhupádu a stretávať zaujímavých ľudí. Hlavne kvoli tomu som šiel do chrámu, pretože sám som sa nedokázal dokopať ísť na ulicu ponúkať knihy. Je to naozaj vznešená služba, ktorá je navyše Šrílovi Prabhupádovi najdrahšia. Šríla Prabhupáda vždy hovoril: „Keď budete mať peniaze, tlačte a distribuujte tieto knihy“. Ako som tak distribuoval knihy Šrílu Prabhupádu, stretával som zaujímavých ľudí. Až jedného dňa som stretol veľmi pozitívnu osobu, ktorá si neskôr získala moje srdce a moja túžba bola zrazu byť hlavne s ňou. To je hlavný dôvod, prečo som odišiel z chrámu. Mohol som sa snažiť akokoľvek prehovárať, aby som ešte ostal v chráme, no túžba byť s ňou bola oveľa silnejšia. Život v chráme ma už nenapĺňal a pocítil som túžbu žiť rodinným životom. Starší oddaní mi samozrejme radili, aby som čo najdlhšie ostal v chráme, ale nedalo sa. Vydržal som v chráme ešte necelé 2 mesiace a musel som odísť, pretože už som v chráme nebol spokojný a všetko som robil viacmenej z povinnosti. Telo bolo v chráme, ale myseľ bola neustále s ňou.

Nie som oddaný

Toto priznanie možno viacerých zaskočí, ale posledné mesiace v chráme som si uvedomil, že nie som oddaný. Nemám vlastnosti oddaného a nie som až taký pokročilý, ako som si myslel na začiatku, keď som prišiel do chrámu. Zistil som kde sa nachádzam a od toho bodu chcem pokračovať v duchovnom živote. Nechcem sa hrať na niekoho, kým nie som. Nechcem byť pokrytec. Chcem byť v prvom rade sám sebou a nie nasilu dodržiavať všetky tie pravidlá a usmernenia, ktoré celý balík vedomia Krišnu obsahuje. Nezvládam celý balík. Zvládam len časť z neho a dúfam, že postupom času budem zvládať viac a viac. Vedomie Krišnu je nádherné. Pokiaľ toto učenie človek nasleduje úprimne a berie si to, na čo má, postupne robí pokrok. Zbavuje sa zlých vlastností a získava dobré vlastnosti, prestáva mu chutiť alkohol, káva a iné povzbudivé, či omamné látky, mäso, sex, prestávajú ho baviť činnosti pre zmyslový pôžitok a stále viac a viac sa zamestnáva v oddanej službe, z ktorej pramení skutočné, trvalé šťastie. Pokiaľ si človek zoberie viac, ako unesie, je veľká šanca, že bude zažívať viac strastí ako radostí. To bol aj môj prípad posledných pár týždňov v chráme, keď som si uvedomil, že ja vlastne nie som oddaný, tak čo tu vlastne robím?

meditation-small

Dosť dôvodov

Na odchod z chrámu sa mi nakopilo viacero dôvodov a keď sa dali dohromady, nebola iná možnosť, ako odísť. Nebol to len jeden malicherný dôvod.

Už si nemusíte vytvárať domnienky

Dúfam, že som tieto dôvody dostatočne jasne objasnil a ľudia si tak nebudú musieť vytvárať zbytočné domnienky, ktoré majú od reality zvyčajne veľmi ďaleko. Vytváranie domnienok a ich šírenie sa mi protiví najviac na svete.

Pokrok vo vedomí Krišnu

Majte sa krásne a snažte sa praktikovať vedomie Krišnu, nech ste kdekoľvek. Zoberte si toľko, koľko unesiete. Ak zvládate len prijímať prasádam, prijímajte prasádam. Ak môžete občas navštíviť chrám, navštívte ho. Ak môžete chrám navštevovať častejšie, robte to. Ak môžete ísť žiť do chrámu, choďte. Spievajte Hare Krišna mahá-mantru čo najčastejšie a čo najintenzívnejšie. Čítajte knihy Šrílu Prabhupádu.

Budete prekvapení aká pozitívna zmena nastane vo vašich životoch.

Veľa šťastia!

Hare Krišna!

O vegetariánstve a prebudených dušiach

Začiatkom januára 2017 mi prišiel zaujímavý e-mail, na ktorý som sa rozhodol odpovedať aj verejne, keďže odpoveď je dlhá a myslím, že celkom na zamyslenie. E-mail znie:

Ahoj tomas volam sa Riso xxx mam 46 rokov. Dnes som natrafil na tvoje clanky o myslienke. Zhoduju sa z mojimi. Aby som mohol postupit dalej skus mi poradit v tvojej reci. S manzelkou mame syna Martina. Prave dosiahol 18 rokov je vo vyvine psychyckom aj dusevnom. Zacal sa zaujimat o psychologiu. Pises vo svojich clankoch o tom ze si prestal konzumovat maso a posunul si sa dalej vo svojom vyvoji. Moje otazky na teba:

1. Ako chape clovek ktory nekonzumuje maso, cloveka ktory konzumuje maso a naopak. Ako spravne komunikovat?
2. Nesposobi mlademu muzovy fyzicky, dusevny problem ak skonci s konzumaciou masa, ktore je od malicka?
3. Martin tiez zacina vnimat svet inymi ocami. Ako rodic na co sa zamerat aby bol prechod prirodzeny? Ja, manzelka a dcera tiez konzumujeme maso, tak sme boli vychovani.

Dik za odpoved.

No a tu je odpoveď:

Ahoj Rišo,

ďakujem za správu a zaujímavé otázky. Stále sa snažím posunúť v sebarozvoji ďalej a momentálne žijem ako mních v chráme Hare Krišna. Pokúsim sa zodpovedať tvoje otázky.

1. Ľudia nejedia mäso z rôznych dôvodov. Či už zo zdravotných, etických, ekologických, alebo jednoducho preto, lebo im nechutí. Zvyčajne tí, ktorí nejedia mäso z etických a ekologických dôvodov kritizujú tých, ktorí jedia mäso, pretože si uvedomujú aké má jedenie mäsa dopad na spoločnosť a životné prostredie. Chcú otvoriť oči tým, ktorí jedia mäso, aby sa nad sebou aspoň trošku zamysleli, či naozaj potrebujú jesť toľko mäsa a bezohľadne podporovať neľudské bitúnky.

Každý vegetarián, alebo vegán vníma ľudí jediacich mäso individuálne. Ale zvyčajne negatívne. Sú vegetariáni a vegáni, ktorí jedenie mäsa do určitej miery tolerujú, pretože si uvedomujú, že tiež z nevedomosti jedli mäso. Ale aj tak zvyčajne robia osvetu. Väčšina vegetariánov a vegánov robí osvetu za nejedenie mäsa. Majú veľmi silné logické dôvody.

Osveta by sa mala robiť jemne, aby nevznikali veľké konflikty. Treba zrozumiteľne ľuďom vysvetliť aké obrovské výhody plynú z nejedenia mäsa. Niektorým to stačí vysvetliť raz a pochopia to. No väčšine to treba vysvetľovať stále dokola, trošku iným spôsobom. Jedného dňa to tí inteligentnejší pochopia a zmenia jedálniček.

Tí, čo jedia mäso, zvyčajne nevedia čo by jedli keby nejedli mäso. Myslia si, že vegáni a vegetariáni jedia len surovú zeleninu a ovocie, prípadne pečivo. Nepoznajú pestré bezmäsité pokrmy. Majú nedostatok vedomostí a tak často nechápu vegánov a vegetariánov. Ak však spoznajú chutné bezmäsité jedlá, pochopia, že nemusia jesť mäso, aby sa nasýtili.

Dôležitá je tolerancia a pochopenie na oboch stranách – okej, chápem, že ješ mäso, ja som ho tiež jedol, lebo som si neuvedomoval čo je mäso a ako prichádza na môj tanier. A na druhej strane – okej, chápem, že neješ mäso. Chápem, že chceš dobre pre seba, pre zvieratá aj pre celý svet. Nejedenie mäsa má viac výhod ako jedenie mäsa. Treba si priznať, že momentálne nie som na takej úrovni, aby som prestal jesť mäso, možno ho prestanem jesť neskôr, keď si hlbšie uvedomím čo spôsobuje jedenie mäsa.

2. Existuje veľa ľudí, ktorí jedli mäso odmalička a keď si uvedomili čo je vlastne mäso, prestali ho jesť. Niektorí majú uvedomenie hlbšie, iní plytšie. Tí s plytším uvedomením majú tendenciu občas zjesť mäso, lebo si plne neuvedomujú čo jedením mäsa spôsobujú. Ak by si to uvedomovali, znechutilo by sa im a už by ho nedali do úst.

Niektorí ľudia, ktorí prestali jesť mäso, majú rôzne zdravotné problémy. Lekári tieto zdravotné problémy spájajú s nejedením mäsa, ale môže to byť spôsobené aj psychikou. Veľa chorôb vzniká z psychiky. Keď človek prestane jesť mäso, upraví sa mu aj psychika, aj fungovanie tela. Niekedy to telo dá najavo zdravotnými problémami. Ale sú to skôr výnimky. Väčšinou ľudia po pár mesiacoch nejedenia mäsa pociťujú lepšiu náladu, hlbší súcit, lepšie zdravie, kondíciu atď. Benefity nejedenia mäsa sú fakt veľké. Prevládajú nad nevýhodami. Problémy po vynechaní mäsa z jedálničku sú individuálne a minimálne.

3. Už len to, že si si všimol, že Martin začína vnímať svet inými očami a ozval si sa mi, značí to, že si veľmi vnímavý a chápavý. Snažíš sa to pochopiť a to je veľmi dobré. Treba ostať v tejto nálade a snažiť sa Martina pochopiť a možno sa od neho aj niečo naučiť. Učiť sa od iných, snažiť sa ich chápať a byť ochotný zmeniť sa, to nás môže v živote posunúť ďalej. Pokiaľ sa budeme vyhovárať, že sme boli nejako vychovaní, alebo že sme takí, či onakí a nebudeme sa chcieť zmeniť, ďaleko sa v živote nepohneme. Keby som sa ja držal zubami nechtami starých konceptov, ktorých som kedysi bol zástanca, nebol by som tam, kde som. Nerozvinul by som väčšiu toleranciu, súcit, lásku, šťastie, pokoru, stále by som jedol mäso, pil alkohol, mal neobmedzený sex, kritizoval ľudí, ktorí hovoria o existencii Boha atď. Ale našťastie som sa vďaka rôznym životným situáciam prebral a pochopil veľa vecí.

Tvoj syn, Martin, je ideálny prostredník, aby si vďaka nemu tiež pochopil veľa. Skús zaujať pokorný postoj, uvedom si koľko toho ešte nevieš a že tvoje súčasné názory a návyky nemusia byť úplne správne, uč sa od svojho syna, snaž sa ho pochopiť a pocítiš tú zmenu vo svojom srdci. Prichádza nová generácia vnímavejších, súcitnejších a láskyplnejších duší, ktorí učia ostatných svojim príkladom.

Ak vás Martin kritizuje za to, že jete mäso, skúste ho pochopiť. Skúste si naštudovať o výhodách nejedenia mäsa a skúste urobiť zmenu vo svojom jedálničku. Nájdete kopec skvelých vegetariánskych receptov a možno pochopíte, že mäso k životu nepotrebujete. Povedzte Martinovi úprimne, že ešte nie ste pripravení vzdať sa mäsa, ale aspoň sa snažíte pochopiť výhody vegetariánstva a postupne skúšať rôzne vegetariánske jedlá.

Snáď si si z tejto odpovede niečo zobral k srdcu a v niečom ti pomôže.

Som veľmi rád za ľudí, ktorí sa chcú dozvedieť viac a žiadajú o radu druhých. Iní ľudia nám môžu dať iný pohľad na tú istú vec. Náš pohľad býva zvyčajne skreslený a obmedzený. Tým, že vypočujeme rady ostatných, môžeme pochopiť niečo, čo sme predtým nechápali a môžeme sa posunúť ďalej.

Prajem pekný deň,

Elfoslav

Život bez sexu, mäsa, hazardu a intoxikácie

V spomienkach som sa vrátil do roku 2013 keď som ešte nepoznal Hare Krišna, jedol som mäso, pil som alkohol, vyhľadával som sexuálne potešenie, bol som veľký egoista plný pýchy a chamtivosti, bol som nervák a bál som sa veľa vecí. Dnes v roku 2017 praktikujem vedomie Krišnu už tretí rok, od augusta 2016 žijem v chráme Hare Krišna a vidím priepastný rozdiel vo svojom životnom štýle predtým a teraz. Teraz vidím ako pôsobí na človeka jeho životný štýl. Predtým som to nevidel, pretože som nevidel ten priepastný rozdiel.

V Šrímad Bhágavatam 11.3.24 Šríla Prabhupáda vysvetľuje: “Ten, kdo upřímnĕ přijme útočištĕ u svatých jmen Kṛṣṇy zpíváním Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare, dosáhne duchovní dokonalosti i uprostřed svých bĕžných každodenních čiností. Pokud však naneštĕstí lidská bytost zanedbá usmĕrňující zásady civilizovaného života zakazující nezákonný sex, jedení masa, požívání omamných látek a hazard, bude zcela jistĕ přemožena vlnami chtíče a hnĕvu, které zcela překryjí její vĕdomí reality duchovního života a přimĕjí ji zabývat se fantasmagorií dočasného hmotného tĕla.”

Životný štýl mnohých ľudí

Keď sa tak spätne pozerám na svoj život v roku 2013, vidím že som bol plný chtíču a hnevu, nechápal som duchovné témy a staral som sa len o to, ako si môžem užívať a uspokojovať zmysly. A vidím, že rovnako sú na tom všetci ľudia, ktorí jedia mäso, majú neobmedzený sex, požívajú omamné látky, hazardujú a myslia väčšinu času len na seba a na to ako uspokojiť svoj chtíč.

Zmietnutie ateizmu zo stola

Predtým, než som začal praktikovať vedomie Krišnu, som nechápal ako môže niekto žiť bez sexu, mäsa, alkoholu a bol som zarytý ateista. Nechápal som ľudí, ktorí veria v Boha a dokonca som ich odsudzoval a nadával na nich. Ale keď som začal chodiť na nedeľné programy v chráme Hare Krišna, postupne som začal chápať, že toto stvorenie nie je dielom náhody. Pochopil som, že za týmto stvorením musí byť Vyššia inteligencia, ktorú veriaci nazývajú Boh. Oddaní Krišnu nazývajú Boha Krišna. Krišna znamená všepríťažlivý. Súčasťou nedeľných programov je skupinové spievanie Hare Krišna mahá-mantry, prednáška z Bhagavad-gíty a vegetariánska hostina. Zo začiatku ma vôbec nebavilo dokolečka hodinu spievať Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare / Hare Ráma Hare Ráma Ráma Ráma Hare Hare. Až neskôr, po niekoľkých mesiacoch som začal pociťovať chuť v počúvaní a spievaní Hare Krišna mahá-mantry. Spočiatku ma hlavne zaujímali prednášky a vegetariánska hostina, kde si človek mohol naložiť a zjesť koľko sa mu do žalúdka zmestí.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Prednášky z Bhagavad-gíty

Ešte začiatkom roku 2014 som netušil čo je Bhagavad-gíta. Až v máji 2014 som začal navštevovať chrám Hare Krišna v Brne (Prabhupád Bhavan) a tam som počúval prednášky z Bhagavad-gíty.

HareKrisna-prednaska-elfoslav

Môj ateizmus sa začal rozpadávať ako domček z kariet. Prednášajúci dokázali tak zrozumiteľne a logicky vysvetliť, že nie som toto telo, že za toto stvorenie je zodpovedná Vyššia inteligencia menom Krišna, načo je dobré dodržiavanie štyroch regulatívnych princípov, ako môže oddaná služba a védska kultúra zlepšiť životy jednotlivcov a celý svet,… jednoducho úžasné. Zo začiatku som bol síce ateista, ale nemohol som nesúhlasiť. Všetko mi dávalo zmysel. Konečne som našiel učenie, kde nemajú len reči o Bohu a o viere, ale dávajú aj praktický návod ako skvalitniť život na Zemi.

4 regulatívne princípy slobody

V článku „Význam štyroch regulatívnych princípov“ vysvetľujem o aké regulatívne princípy sa jedná a načo sú dobré. Ľudia zvyčajne nechápu prečo by sa mali vzdať sexu, ktorého účelom nie je splodenie detí, prečo nejesť mäso, neintoxikovať a nehazardovať. Nechápu to, pretože sú k týmto činnostiam veľmi pripútaní a nedokážu sa ich vzdať. Aj keď pochopia význam regulatívnych princípov, zakázaných činností sa nedokážu vzdať. Ani ja som nebol schopný prestať piť alkohol, masturbovať a jesť mäso. Bol som hlboko pohrúžený v materialistickom vedomí, ktoré ma nútilo užívať si zmyslový pôžitok v čo najväčšej miere – piť alkohol, jesť mäso, hazardovať so zdravím a uspokojovať sexuálnu túžbu.

Život bez mäsa

Až keď som si v auguste 2014 prečítal knihu „Vedecké poznanie duše“, uvedomil som si čo je vlastne mäso a prestal som ho jesť. Mäso sa mi zhnusilo keď som si plne uvedomoval ako prichádza na môj tanier. To bol prvý krok, aby sa očistilo moje vedomie. Po pol roku nejedenia mäsa som zažil svoje duchovné prebudenie, pri ktorom som zažil bezpodmienečnú lásku k celému stvoreniu. Bol to veľmi hlboký zážitok, vďaka ktorému som pocítil veľkú túžbu pomáhať ľudstvu a celej matičke Zemi. Dovtedy som bol veľký sebec a myslel som len na seba.

Život bez alkoholu

Ďalšiu zmenu vo vedomí som pocítil, keď som v máji v roku 2015 začal meditovať Hare Krišna mahá-mantrou. Postupne mi prestával chutiť alkohol, dokonca aj moje milované pivo a v novembri 2015 som prestal piť alkohol úplne. Alkohol už mi neprinášal to, čo kedysi. Keď som sa opil, bol som nešťastnejší ako za triezva. Bolo to veľmi zaujímavé zistenie.

Neskôr som si ešte zo zvyku vyskúšal dať občas jedno pivo, ale už mi nechutilo. Ani ten najlepší pivný špeciál mi už nechutil. Zmenila sa mi chuť. Nedalo sa nič robiť.

Život bez hazardu

Keď som si v októbri 2014 pri zjazdovaní na bicykli dolámal obe ruky, začal som si uvedomovať ako hazardujem so zdravím a so životom. Dovtedy som jazdil ako blázon a mal som nejaké menšie úrazy, no tie ma neodradili, aby som hazardoval so zdravím ďalej. Ale po dvoch zlomených rukách som si povedal, že budem jazdiť opatrnejšie. Ako som tak praktikoval meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou, prestávalo ma baviť aj jazdenie na bicykli. „Štverať sa hore kopcom a spúšťať sa dole? Aký to má význam?“, hovoril som si. Začal som rozmýšľať ktoré aktivity sú pre život prospešné a ktoré nie. Jazdenie na bicykli mi prestalo dávať zmysel, moja vášeň pre spúšťanie sa z kopca zmizla a v septembri 2015 som jazdil poslednýkrát.

elfoslav-bike-jump

Život bez sexu

Zbavenie sa sexuálneho chtíču mi trvalo najdlhšie a stále som sa ho nezbavil úplne. Aj keď som už nejedol mäso, nepil alkohol, nehazardoval, stále som mal potrebu uspokojovať svoju sexuálnu túžbu. Či už zneužívaním žien, alebo masturbáciou. Aj v tomto mi pomohla Hare Krišna mahá-mantra. Rovnako ako mi postupne prestával chutiť alkohol, postupne sa znižovala aj sexuálna túžba. Ale trvalo to dvakrát dlhšie ako zbavenie sa chuti na alkohol.

meditation-small

Po roku praktikovania meditácie Hare Krišna mahá-mantrou ma už masturbácia neuspokojovala tak, ako kedysi. Písal sa rok 2016. Začal som si uvedomovať: „Čo to robím? Načo je to dobré? Veď mi to už ani neprináša uspokojenie ako kedysi, prečo to robím?“. Zo zvyku som ešte pár mesiacov pokračoval v masturbácii a skúšal som nemasturbovať pár dní, potom týždeň, pár týždňov, mesiac. Potreba masturbovať sa neustále zmenšovala. Až nakoniec po viac ako roku som stratil chuť aj masturbovať. Aj uspokojovanie sexuálnej túžby mi prestalo dávať zmysel a prestalo ma uspokojovať.

Život bez mäsa, intoxikácie, hazardu a sexu

Bez mäsa sa cítim zdravší a láskyplnejší. Bez intoxikácie som šťastnejší. Bez hazardu pociťujem v živote väčšiu istotu. Bez obrovského sexuálneho chtíču som slobodnejší. Nebyť otrokom chtíču je úžasné. Mám jasnejšiu myseľ a dokážem triezvejšie uvažovať.

Mnohí ľudia si nevedia predstaviť život bez týchto štyroch vecí a podľa seba súdia iných. Myslia si, že ani iní bez nich nemôžu žiť spokojný život. Považujú ich za najväčší pôžitok, pretože nepoznajú nič lepšie.

Skutočnosť je taká, akú ju Šríla Prabhupáda popisuje v Šrímad Bhágavatam 11.3.24. Ľudia, ktorí sa venujú týmto zakázaným činnostiam, sú príliš pripútaní k hmotnej existencii, ktorá je plná chtíču a hnevu. Ak chce človek pokročiť v duchovnom živote a zažiť tak skutočné šťastie, musí sa vzdať týchto zakázaných činností. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa ich nemôžeme vzdať nasilu. Keď zatlačíme bublinu na koberci, bublina vyjde niekde inde. Mnohí ľudia sa snažia umelo potlačovať svoj chtíč, no márne. Ak sa chceme zbaviť chtíču, nemôžeme ho potláčať, ale musíme zapracovať na jeho odstránení.

Ako mne pomohla Hare Krišna mahá-mantra očistiť vedomie a zbaviť sa tak chtíču po zakázaných činnostiach, tak môže pomôcť aj ostatným. Opakovanie Hare Krišna mahá-mantry je odporúčaný proces sebarealizácie v tomto veku.

Ak nechápete prečo sú vyššie spomenuté činnosti zakázané, prečítajte si článok „Význam štyroch regulatívnych princípov“. A ak to nebudete chápať ani po prečítaní článku, vyskúšajte meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou, aby ste mohli pocítiť aj vy zmenšenú túžbu po sexe, intoxikácii, hazarde a mäse, pokročiť v duchovnom živote, zažiť tak vyššiu chuť a skutočné šťastie, ktoré nie je závislé na vonkajších okolnostiach a pochopiť zmysel ľudskej existencie.

“Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.” – BG 5.24

Stojí to za to. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Aj za malé úsilie získate veľa. V tom je čaro tejto cesty. Stačí naozaj 5 – 10 minút denne recitovať Hare Krišna mahá-mantru a vo vašom živote sa udejú zázraky. Čím viac úsilia a úprimnosti dáte do opakovania mahá-mantry, tým väčší účinok dosiahnete. Ak zvládate, môžete meditovať aj 2 hodiny denne. Najdôležitejšia je pravidelnosť – stanoviť si minimálny počet opakovaní mahá-mantry a to dodržiavať každý deň.

Spievajte, alebo len opakujte

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte šťastní.

Ako sa zmenil môj život za posledné 3 roky

Z nejakého dôvodu sa rád delím o svoj životný príbeh. Možno som narcis a možno cítim, že môj život môže niekoho inšpirovať, takisto ako mňa inšpirujú príbehy ostatných ľudí.

Keď sa obzriem za svojim životom o 3 roky späť a porovnám ho so súčasnosťou, vidím obrovský rozdiel. Príde mi fascinujúce ako som sa mohol za tak krátky čas tak zmeniť.

Rok 2014

V roku 2014 som sa naplno venoval programovaniu, navštevovaniu konferencií, programátorských zrazov a barcampov.

IMG_20141123_015041

Spoznanie Hare Krišna

Myslím, že to bolo na jeseň v roku 2013, kedy som na ulici v Brne prvýkrát stretol mnícha z Hare Krišna a kúpil si od neho knihu Šrímad bhágavatam – prvý spev, prvá časť, ktorej som vôbec nerozumel. V roku 2014 som na ulici stretol mníchov z Hare Krišna ešte 2x. Prvýkrát som si kúpil ďalšie knihy s nádejou, že im budem rozumieť a druhýkrát som už mníchovi hovoril, že mám od nich kníh dosť a nemám ich kedy čítať. Tak ma mních pozval do chrámu na nedeľný program pre verejnosť. Pozvanie som prijal a návštevou som bol milo prekvapený. Píšem o tom v článku “Hare Krišna“.

10506716_757504500953336_5597226889573483188_o

Vo svojom rannom veku som bol slepo veriaci a na Boha som sa obracal len keď bolo najhoršie. Keď mi v jednom pre mňa ťažkom momente nepomohol, stratil som vieru a stal sa zo mňa ateista. Dlhé roky som bol ateista až do momentu kedy som natrafil na učenie Hare Krišna, ktoré zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje princíp stvorenia a Stvoriteľa. Začal som sa týmto učením zaoberať hlbšie a kupodivu mi dávalo stále väčší a väčší zmysel a nakoniec som sa vďaka tomuto učeniu zmenil na nepoznanie. Musím podotknúť, že sa nejedná o žiadnu slepú vieru, ale o praktický spôsob očistenia vedomia a následného pochopenia svojej pozície v stvorení. Veľa ľudí si o učení Hare Krišna myslí, že to je len dáke ďalšie náboženstvo. Nie je to tak. Každý, kto si vyskúša praktický proces očistenia vedomia, môže zistiť, že je na 100% funkčný a môže sa dozvedieť o živote veľmi veľa.

O mojej osobnej skúsenosti s učením Hare Krišna píšem v samostatnej kategórii “Hare Krišna“.

Vegetariánstvo

Na prvom nedeľnom programe v chráme Hare Krišna som zistil, že vegetariánska strava môže byť pestrá, chutná a vydatná. Súčasťou nedeľného programu je vegetariánska hostina, na ktorej moje chutové bunky zažívali orgazmus. Hovoril som si, že to jedlo je božské, také vynikajúce bolo. A to som ešte nevedel, že božské naozaj je. Neskôr som sa dozvedel, že to jedlo nie je len také obyčajné jedlo, ale je duchovné a očisťuje srdce a myseľ od všetkého zlého. Nazýva sa prasádam – božia milosť. Keď som bol veľmi spokojný s plným žalúdkom na odchode z chrámu, na chodbe vo vitríne ma zaujala kniha “Vedecké poznanie duše”. Kúpil som si ju, začal som ju čítať a po prečítaní som sa rozhodol, že vynechám mäso z jedálnička, pretože som si uvedomil čo je mäso a aká je jeho skutočná cena. Dovtedy som si neuvedomoval čo spôsobujem keď jem mäso. Nielenže zvieratá v bitúnkoch trpia, ale mäsitá strava nie je výhodná ani po ekologickej, ekonomickej ani zdravotnej stránke. Ľudia si myslia, že mäso potrebujú k životu, ale to je mýtus, ktorý propaguje mäsový priemysel. Poznám veľa ľudí, ktorí už desiatky rokov fungujú bez mäsa a sú zdraví. Oveľa zdravší ako tí, čo jedia mäso. Tu som ale trošku odbočil, no nemohol som si pomôcť.

IMG_20141005_191340

Skrátka v auguste 2014 som sa zbavoval závislosti na mäse. Áno, bol som na mäse závislý a veľa ľudí je tiež závislých, pretože majú takmer v každom jedle mäso. Bez mäsa nevedia fungovať. To je závislosť. Postupne som vynechával mäso z jedálnička kým som sa učil variť vegetariánske jedlá a po mesiaci som zistil, že mi mäso vôbec nechýba. Od septembra 2014 (okrem Vianoc 2014) som nemal mäso v ústach. Aspoň nie vedome. Párkrát sa mi totiž stalo, že som niečo zjedol a neskôr som zistil, že to bolo z mäsa. Čo už. Odvtedy si dávam veľký pozor čo strkám do úst. Výnimku tiež tvorili Vianoce, pretože som fakt nevedel čo budem jesť k zemiakovému šalátu namiesto rybieho filé. V roku 2015 som už vedel. Spravil som vynikajúce zeleninové placky, na ktoré nemám recept lebo som si ich práve vtedy vymyslel a recept som si nezapísal. Moje varenie je väčšinou intuitívny tvorivý proces.

prasadam

Rok 2015

V roku 2015 som pomaly končil s programovaním a rozbiehal som web developerskú školu, v ktorej som chcel učiť ľudí programovať a vytvárať webové stránky a aplikácie. Cez leto som sa naplno venoval e-learningovému portálu Codermania, ktorý som vytvoril za účelom výuky programovania. Ako programátor som dostával každý mesiac niekoľko pracovných ponúk a nemal som ich komu preposielať, pretože všetci programátori, ktorých som poznal, mali plné ruky práce. Tak som sa rozhodol, že si vytvorím vlastnú armádu programátorov a budem im tieto pracovné ponuky posúvať a mentorovať ich. Tento plán nevyšiel, pretože po lete sa mi opäť zmenili priority.

homelessness-look-away

Duchovné prebudenie

V januári 2015 som spoznal najkrajšiu ženu na svete, ktorá zmenila smerovanie môjho života. V jej prítomnosti som zažil bezpodmienečnú lásku nie len k nej, ale ku všetkým. K celému stvoreniu. Toľko lásky vo mne nikdy predtým nebolo. Bol som z toho celkom zmätený. Nechápal som čo sa deje. Začal som študovať o spriaznených dušiach a o duchovne. Namiesto programovania som celé dni študoval. Programoval som fakt len tak 4 – 5 hodín denne a zvyšok dňa som študoval. Celé mesiace som čítal články a pozeral videá s duchovnou tématikou. Naučil som sa toho veľa. Napísal som príručku duchovna pre čerstvo prebudených.

Screen-Shot-2014-12-16-at-1.42.59-PM

Meditácia

V máji 2015 som zo zvedavosti začal každý deň meditovať a to posunulo moje vedomie míľovými krokmi vpred. Vďaka meditácii som si uvedomil veľa vecí. Napríklad som si uvedomil, že zbytočne učím ľudí programovať keď sú na svete vojny, násilie, vraždy, bezdomovci, bieda a veľa ďalších nepekných vecí. Začal som súcitiť so všetkými trpiacimi. Zatúžil som pomáhať znižovať utrpenie vo svete. A programovaním, alebo učením programovania som nevedel ako to dosiahnuť.

Chôdza naboso

Jedného pekného dňa v Brne v máji 2015 sa mi do hlavy dostala myšlienka “Vyzuj sa”. Rozum s toutou myšlienkou dosť bojoval, ale nakoniec vyhrala myšlienka a skúsil som sa vyzuť a kráčal som po meste naboso s topánkami v ruke. Cítil som sa zvláštne, ale slobodne. Odvtedy som chodil naboso všade, kde sa dalo. Vďaka chôdzi naboso som si uvedomil, že to, čo si o mne iní myslia, neurčuje to, kto naozaj som. O svojich prvých dojmoch z chôdze naboso píšem v článku “Prvé dojmy z chôdze naboso“. A o bosochodeckých zážitkoch píšem v článku “Čo mi chôdza naboso dala a čo mi vzala“.

IMG_20150511_135641

Tvorba článkov a videí

V septembri 2015 som sa naplno začal venovať písaniu článkov na svojom blogu. Mal som pocit, že zdieľaním svojich myšlienok a zážitkov pomôžem ľuďom uvedomiť si to, čo som si uvedomil ja. Zo začiatku čítalo články len pár desiatok ľudí, ale neskôr si všimlo môj blog viac ľudí a začali články zdieľať. Tak sa moje články mohli dostať k ľuďom, ktorí ich zrovna potrebovali. Dostal som zopár ďakovných správ za to, že zdieľam svoje myšlienky s ostatnými. Vedel som, že zdieľanie svojho životného príbehu a uvedomení je cesta, ktorou mám kráčať. Písal som takmer každý deň a koncom septembra som začal robiť aj video blogy, aby som mohol cez video vyjadriť lepšie svoje emócie a ľudia si tak mohli vybrať či budú čítať, alebo si pozrú video.

Rok 2016

Rok 2016 priniesol ďalšie zaujímavé zážitky, uvedomenia a veľa tvorivosti. Darilo sa mi písať 4 – 5 článkov za týždeň a k tomu tvoriť nejaké tie videá. Robil som čo ma baví a nemal som za to ani cent. Žil som z peňazí, ktoré som si ako programátor zarobil. Jedno z najdôležitejších uvedomení bolo, že človek by mal robiť to, čo ho baví. Keď bude robiť niečo, čo ho nebaví, ako môže byť šťastný?

Utečenecký tábor

Už v roku 2015 som chcel mať osobnú skúsenosť s utečencami a ísť pomáhať do utečeneckého tábora. Až vo februári 2016 sa mi podarilo ísť do tranzitného utečeneckého táboru Slavonski Brod. Cez tento tábor utečenci len prechádzali ďalej na ich ceste do Nemecka. O svojom týždennom pobyte v tomto tábore píšem v článku “Bol som utečencom tvárou v tvár“.

DCIM100MEDIA

IMG_20160219_084823 IMG_20160219_090638

Chýbajúca spoločnosť

Ako som sa tak venoval písaniu článkov a tvorbe videí, začalo mi byť smutno za spoločnosťou podobne zmýšľajúcich ľudí. Spoznal som pár ľudí cez internet, ale to mi nestačilo. Chcel som ich poznať osobne a byť s nimi v osobnom kontakte. Kontakt cez internet mi prestával stačiť. Začal som organizovať osobné stretnutia, ale ukázalo sa, že na to ľudia celkom kašlú. Podarilo sa zorganizovať zopár pekných stretnutí, ale to boli skôr výnimky. Často sa stávalo, že na stretko nemohol prísť nikto. Tak som na stretká zanevrel a pocítil som túžbu žiť v komunite podobne zmýšľajúcich ľudí.

DCIM100MEDIA

Zaježová – Sekier

V marci som si vyskúšal týždenný dobrovoľnícky pobyt v Zaježovej v eko komunite Sekier. Bola to super skúsenosť a príjemný oddych od počítača a internetu. Nie, že by tam nemali internet, ale keď som tam prišiel, hneď na druhý deň prestal ísť internet a nešiel až do môjho odchodu. Malo to tak byť. Mal som si vyskúšať život bez internetu. A bolo to super!

Keď som zo Sekiera odchádzal, išiel som stopom zo Zvolena domov. Keď som stopol prvé auto a šoférovi som povedal, že som bol týždeň mimo civilizácie, hneď mi hovoril čo všetko sa vo svete udialo. A ja som si vtedy uvedomil, že ľudia sú zahltení informáciami, ktoré nepotrebujú. Z každej strany sú obklopovaní reklamami, ktoré v nich vzbudzujú umelé túžby. Chcú veci, ktoré ani nepotrebujú. Ani nevedia načo ich vlastne chcú. Sú bombardovaní negatívnymi správami a to v nich vytvára dojem, že ľudia sú zlí. Potom sa aj tak k ľuďom správajú.

Keď som bol na Sekieri, nechýbali mi správy, ani reklamy. Bolo mi srdečne jedno čo sa deje vo svete. Ja to nijak neovplyvním a môj život to tiež nijak neovplyvní. Na Sekieri sme si pekne spolunažívali nezávisle na tom, či do Európy prúdia milióny utečencov, či Fico vyhral voľby, či Janko zavraždil celú rodinu a potom spáchal samovraždu, či cigáni zase niekoho okradli a zbili, aká nehoda sa stala a koľko ľudí zomrelo… Možno by ma trápilo keby vypukla tretia svetová, ale ani s tým by som moc nemohol urobiť. Treba sa sústrediť na to, čo môžeme ovplyvniť a nenechať sa rozrušovať vecami, nad ktorými nemáme kontrolu.

IMG_20160314_092213

DCIM100MEDIA

Na Sekieri som spoznal fajn ľudí, spoznal som lepšie Zaježovú a zistil som, že mi nevyhovuje žiť na lazoch, lebo susedia sú od seba vzdialení na kilometre a to sťažuje výmenný obchod a sociálnu interakciu. Hľadanie komunity, v ktorej by som chcel žiť teda pokračovalo.

Školy v prírode a detské tábory

Úspory peňazí sa pomaly míňali a rozmýšľal som čo by ma bavilo robiť okrem programovania. Programovania som už mal naozaj plné zuby. Za 3 roky takmer každodenného celodenného sedenia za počítačom, som si uvedomil, že sedieť za počítačom celé dni nie je pre človeka prirodzené. Potreboval som pohyb, pokiaľ možno vonku. Tak som dostal nápad, že by som mohol skúsiť prácu animátora v detských táboroch. Detská nevinnosť, úprimnosť a jednoduchosť ma fascinovala. Tak som prišiel do Bratislavy naboso na casting, ten som absolvoval a stal sa zo mňa animátor.

DCIM100MEDIA

Práca animátora ma veľmi bavila, ale čoskoro som narazil na jej limity – obmedzenie pri stravovaní. Už som sa stravoval z veľkej časti vegánsky, to znamená žiadne mäso, vajcia, syr, kravské mlieko, maslo, med a nejedol som už moc ani pečivo. Ale na raňajkách bolo zvyčajne pečivo s maslom a nejaká zelenina. Na obed a na večeru jedlo s vajcom, s maslom, syrom, alebo mliekom. V niektorých strediskách kuchári neboli príliš nadšení keď mali variť pre 90 ľudí normálne a pre jedného zvlášť. Tak som sa musel uspokojiť s vegetariánskou stravou, ktorú kuchári ešte celkom tolerovali. Nechcel som ich zaťažovať s vegánskymi požiadavkami, lebo by nevedeli čo majú navariť. V takýchto veľkých jedálňach kuchári nepoznajú vegánske jedlá. Ďalším nedostatkom stravy bolo nedostatok ovocia. 2 – 3 kúsky ovocia za celý týždeň bolo pre mňa málo. Bol som zvyknutý jesť na raňajky len ovocie. Tak som si neskôr začal brávať na týždenné pobyty tašku s ovocím.

Chodil som len na školy v prírode a mal som ísť aj na letné tábory. Ale na letné tábory bolo potrebné zúčastniť sa školenia, na ktoré som nemohol prísť. Tak som prišiel o príležitosť byť na letných táboroch a kupodivu mi to nevadilo. Život mal pre mňa pripravenú inú cestu.

Život na farme Hare Krišna

V máji ma kamarát žijúci na farme Hare Krišna v Abranovciach (14km od Prešova) pozval na slávnosť inštalovania božstiev. Zrovna vtedy som mal voľno a tak som prišiel. Píšem o tom v článku “Inštalovanie božstiev na Novej Ekačakre“.

IMG_20160528_070146

Na Novej Ekačakre sa mi veľmi zapáčilo a moje srdce zatúžilo žiť na podobnom mieste ako je toto. V máji som ešte netušil, že v auguste prídem opäť. Od jedného oddaného som dostal pozvanie, aby som cez leto prišiel na vzdelávací kurz o védskej kultúre zvaný Bhakta program. Vtedy som si myslel, že v auguste budem na detských táboroch. No nakoniec sa veci zariadili tak, že na detské tábory som bez školenia nemohol ísť a v auguste som teda prišiel na Novú Ekačakru opäť. Tentokrát na dlhšie – 3 až 4 mesiace a možno dlhšie.

Zatiaľ sa mi na Novej Ekačakre veľmi páči a je dosť možné, že tu ostanem bývať natrvalo. Učenie Hare Krišna mi dáva dokonalý zmysel, chcem sa v ňom zdokonaliť, aby som ho potom mohol šíriť po celom svete. To je môj skromný plán na najbližšie roky.

Dôležitosť vízie

Je dôležité mať víziu. Bez vízie sa len veľmi ťažko posunieme v živote ďalej. Ideálna je taká vízia, ktorá pramení zo srdca. Túžby a vízie prameniace zo srdca sú nesebecké. Nesebecké vízie a túžby mali veľké osobnosti ako Mahátmá Gándhí, Matka Tereza, Nikola Tesla, Buddha, Šríla Prabhupáda a ďalší velikáni, ktorí žili pre blaho ostatných. Tieto osobnosti sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Ak sa chceme niečo naučiť, mali by sme sa učiť od tých, ktorí niečo vedia.

Ak chceme v živote niečo dosiahnuť, musíme mať víziu. Na začiatku musíme aspoň vedieť ČO chceme dosiahnuť. Ako to dosiahneme, to ukáže čas. Je dôležité počúvať hlas svojho srdca a konať podľa neho. Veľa ľudí nepočuje hlas svojho srdca, pretože žijú v rušnom prostredí, ktoré hlas srdca prehlušuje. Treba sa občias stiahnuť do ústrania, do ticha aby sme počuli hlas srdca, ktorý nás povedie životom. Povie nám ČO máme robiť a AKO to máme robiť. Na začiatok odporúčam pravidelné prechádzky do prírody, ktorá má pre každého blahodárny účinok. Pobytom v prírode sa dostávame do harmónie a získavame tak schopnosť počuť volanie srdca.

Moje volanie srdca ma dotiahlo od programovania, cez učiteľa programovania, dobrovoľníctvo, animátora až k pobytu na farme Hare Krišna, kde sa mám veľmi dobre. Cítim, že tam je moje miesto. Neviem si predstaviť žiť iným spôsobom. V meste sa necítim dobre. Moje miesto je čo najbližšie k prírode.

DCIM100MEDIA

Prajem Vám, aby ste boli schopní počuť volanie svojho srdca. Ak ho budete počuť a budete konať podľa neho, vtedy budete naozaj šťastní.

Majte sa krásne!

PS: Moja ďalšia vízia je dostať sa aspoň na pár mesiacov do komunity Govardhan v Indii. Držte palce :)

Kedysi som bol normálny chalan

Keď sa dnes pokúšam ľuďom vysvetľovať prečo nejem mäso, vajcia, cibuľu, cesnak, nefajčím, nepijem alkohol, kávu, nedrogujem, nehazardujem a žijem v celibáte, ľudia sa nestačia čudovať. Pretože pre mnohých ľudí sú práve tieto veci životne dôležité. Nevedia si predstaviť život bez sexu, mäsa, alkoholu a niektorí ani bez hazardu, vajec, cibule, či cesnaku. Takí ľudia mi hovoria, že nie som normálny. A ja s nimi súhlasím. Ak je normálne jesť mäso, intoxikovať, mať neobmedzený sex a hazardovať, tak nie som normálny. Ale kedysi som bol celkom normálny. Jedol som mäso, pil som alkohol a mal som neobmedzený sex pokiaľ bolo s kým. Bol som ako zviera, ktoré ovládajú jeho pudy.

Človek sa od zvierat líši okrem iného tým, že sa dokáže ovládať. Ak je teda dostatočne silný. Niektorí ľudia sa nedokážu ovládať a oddávajú sa zmyslovému pôžitku hlava-nehlava, úplne bez rozmyslu. Myslia si, že čím viac zmyslového pôžitku majú, tým lepšie. Bol som taký istý.

Hnal som sa za zmyslovým pôžitkom. No neskôr som zistil, že zmyslový pôžitok ma nenapĺňa ako by som chcel. Uvedomil som si, že šťastie pochádzajúce zo zmyslového pôžitku je veľmi prchavé (BG 18.38). A hlavne oddávanie sa zmyslovému pôžitku je nebezpečné. Kým si fajčiari užívajú cigaretku, v ich tele sa pomaly, ale isto vytvára rakovina. Kým si ľudia užívajú alkohol, pomaly ale isto si vytvárajú závislosť. Rovnako je to so sexom a hazardom. Čím viac sa im človek oddáva, tým viac je závislý. Potom nemyslí na nič iné, len na svoju závislosť a ako si užiť. A čím viac je závislý, tým viac mu jeho závislosť škodí. Fajčiar dostáva rakovinu, alkoholik cirhózu pečene, ten, čo hazarduje, príde s vidinou zisku o všetky peniaze a ten, čo sa oddáva neobmedzenému sexu môže dostať pohlavnú chorobu, alebo sa môže stať “nehoda” a nechcene splodí dieťa. To sú nebezpečenstvá číhajúce na ľudí, ktorí sa oddávajú zmyslovému pôžitku hlava-nehlava. Mnohí ľudia si hovoria: “Ja som v pohode, mne sa to nestane”. Ale o pár rokov môžeme vidieť kam sa dostali. Poznám veľa ľudí, ktorí začali fajčiť príležitostne a teraz fajčia jednu od druhej a nevedia prestať aj keby chceli. Takisto nevinne začali s alkoholom a teraz sú na protialkoholickom, alebo majú zdravotné problémy spôsobené nadmerným pitím alkoholu. Poznám ľudí, ktorí sa oddávali sexu a teraz majú nechcené deti aj keď použili ochranu.

Oddávanie sa zmyslovému pôžitku je jednoducho nebezpečné. Aj keď si to veľa ľudí nedokáže pripustiť. Myslia si: “ó, ako si užívam”. Ale ešte netušia, že za svoj súčasný pôžitok neskôr zaplatia nemalú cenu. Ľudia pod vplyvom závislosti si často nedokážu pripustiť, že sú závislí a nechcú sa liečiť, lebo si myslia, že je všetko v pohode, že to majú pod kontrolou. Dokonca si myslia, že je to normálne.

Mnohí ľudia sú tak pobláznení zmyslovým pôžitkom, že si myslia, že je to normálne a tých, ktorí sa odmietajú zúčastňovať na týchto zmyslových radovánkach považujú za nenormálnych. Veď predsa ako môže človek žiť šťastný život keď neje mäso, nehazarduje, neintoxikuje a nemá sex? Odopiera si tú najväčšiu slasť! Sex, mäsko, alkohol, marihuana, mňam mňam mňam.

Ono, keď človek dospeje do bodu, kedy si uvedomí čo je mäso, sex, intoxikácia a hazard, prestane ho to prirodzene lákať a zhnusí sa mu to. Čo? Zhnusí sa mu sex, drogy, hazard a mäso? Čo je to za blázna? Blázon, ktorý si uvedomuje nebezpečenstvo oddávaniu sa týmto takzvaným zdrojom pôžitku. Ľudia, ktorí sa považujú za normálnych a v hojnej miere si užívajú týchto predmetov zmyslového pôžitku (drogy, sex, hazard, mäso,…), nedokážu pochopiť tých, ktorí tieto predmety zmyslového pôžitku odmietajú. Ešte ich nazývajú nenormálnymi.

Keď si človek uvedomuje čo spôsobuje fajčenie, prečo by začínal fajčiť? Keď si človek uvedomuje čo je mäso a aká je jeho skutočná cena, prečo by podporoval zabíjanie nevinných zvierat? Keď si človek uvedomuje, že hazardovaním môže prehazardovať celý svoj majetok, prečo by s tým začínal? Keď si človek uvedomuje aké riziká nesie neobmedzený pohlavný život, prečo by sa mu oddával? Všetko je to o uvedomení si následkov svojich činov. Pokiaľ si ich človek neuvedomuje, alebo ich berie na ľahkú váhu a myslí si, že jeho sa tieto následky netýkajú, spadne do pasce a bude mať problém sa z nej dostať.

Keď som bol závislý na mäse, hovoril som, že nikdy neprestanem jesť mäso. Keď som bol závislý na alkohole, hlavne na pive, hovoril som, že nikdy neprestanem piť pivo. Ale prestal som. Nikdy nehovor nikdy.

Ako som sa dokázal vzdať mäsa, alkoholu a sexu? Jednoducho som si vďaka knihe Vedecké poznanie duše uvedomil čo je mäso a prestal som ho jesť. Prestalo mi chutiť. Chutilo by vám mäso, keby viete, že je z bytosti, ktorá je vám veľmi podobná? Takisto alkohol mi prestal chutiť o pár mesiacov nato, ako som začal praktikovať meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

Táto mahá-mantra je tak mocná, že jej pravidelným načúvaním sa človek dokáže zbaviť závislostí, zlých vlastností a všetkého, čo mu škodí.

Vďaka Hare Krišna mahá-mantre som sa dokázal zbaviť aj závislosti na sexe a masturbácii. Dokonca aj závislosti na počítačových hrách. Keď som masturboval, alebo sa hral počítačovú hru, hlavou mi prebehlo: “Čo to robím? Prečo to vlastne robím? Je to zmysluplná činnosť? Veď ma to už nenapĺňa tak, ako kedysi. Je to strata času a energie“. Normálne som stratil chuť masturbovať a hrať sa počítačové hry, pretože som si uvedomil, že získaný pôžitok z týchto činností je veľmi krátkodobý a činnosti samy o sebe nie sú zmysluplné. Čas sa dá tráviť oveľa rozumnejšie ako masturbáciou, či hraním sa počítačových hier. Napríklad písaním článku, ktorý môže ľuďom pomôcť získať iný pohľad na svet.

Keď vyskúšate čo i len 5 minút denne počúvať, spievať, alebo recitovať Hare Krišna mahá-mantru, môžete si takisto uvedomiť veľa a stratiť chuť v mäse, intoxikovaní, hazarde, sexe, masturbácii, počítačových hrách a iných závislostiach a získať tak vyššiu chuť, ktorá zaručí, že už vás krátkodobý zmyslový pôžitok nebude lákať. Začne vás lákať skutočný zmysel ľudského života. A čo to je? To zistíte keď si vďaka Hare Krišna mahá-mantre očistíte vedomie. Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to môžete vyskúšať a zistiť či náhodou netáram. Stačí len 5 – 10
minút denne a už po niekoľkých mesiacoch môžete cítiť výsledok. Môžete badať, že sa vo vás niečo mení – k lepšiemu.

Spievajte

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

a buďte (trvale) šťastní.

Moje chyby

Poukazovať na chyby iných je jednoduché. Robí to skoro každý. Ťažšie je priznať si svoje chyby, analyzovať ich a zapracovať na ich odstránení. Ja som si niektoré svoje chyby priznal, analyzoval a snažím sa ich minimalizovať.

Pýcha

Myslel som si, že pýchu mám zvládnutú. No keď som prišiel do spoločnosti pokorných ľudí, uvedomil som si, že oproti nim som veľmi pyšný. Pokora je opak pýchy. Pokorný človek je oveľa príjemnejší ako pyšný človek. Byť pokorný, to chce tréning. Odmalička do nás hustia, aby sme boli najlepší, aby sme mali dobré známky, vyhrávali v súťažiach a podobne. Odmalička si tak pestujeme pýchu a začíname si myslieť, že sme lepší ako ostatní.

Vždy, keď si pomyslím, že som lepší ako ostatní, viem, že to je pýcha. Pýcha predchádza pád. Keď je človek príliš pyšný a dáva to najavo, nebude veľmi obľúbený. Naopak pokorný človek je veľmi obľúbený, pretože sa nepovažuje za niečo viac ako ostatní. Pokorných ľudí mám veľmi rád, mám rád ich spoločnosť a rád sa od nich učím pokore.

Kritizovanie

Pýcha spôsobovala to, že som prehliadal svoje chyby a nadmerne som kritizoval tých, ktorí nechápu môj pohľad na svet. Snažil som sa vysvetliť ľuďom určité veci logickým spôsobom. Ale tým, že som to robil agresívne, reakcia ľudí bola tiež agresivita. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Ako odozvu na moje pomerne agresívne vyjadrovanie som pochopiteľne dostal vlnu odporu. Kritizoval som aj keď som vedel ako ľudské ego neznesie kritiku.

Zistil som, že ak chcem náhodou kritizovať, musím to robiť čo najmiernejšie, pokiaľ možno tak, aby to nebolo chápané ako kritika, ale ako prosba, či rada.

Poučovanie

Snažil som sa všetkých poučovať. Na základe jednoduchej logiky som sa snažil vysvetliť určité veci. Napríklad to, že mať názor je síce pekné, ale názor nehovorí nič o realite. Mali by sme sa snažiť niečo vedieť a nie len mať názor.

Moje poučovanie však veľa ľudí neprijalo, pretože nie som pre nich autorita. Som pre nich nikto. Moje slová tak pre nich nemajú žiadnu váhu.

Viem, že sa nájde zopár ľudí, ktorým moje slová dávajú zmysel. Takých ľudí si veľmi cením a som vďačný, že existujú ľudia, ktorí sa dokážu zamyslieť nad slovami kohokoľvek, aj malého dieťaťa. Nemusia to byť zrovna slová autority.

Obhajovanie

Keď niekto somnou nesúhlasil, snažil som sa obhájiť svoj názor, ktorý pramení z osobnej skúsenosti. Väčsinou to dopadlo tak, že ľudia s iným názorom nedokázali pochopiť môj názor (osobnú skúsenosť) aj keď som sa ho sa ho snažil akokoľvek obhájiť. Väčsinou sa snažím obhajovať môj pohľad na svet logicky, aby to bolo pochopiteľné. Žiaľ pre niektorých ľudí, ktorí odmietajú iný pohľad na svet ako je ten ich, je aj logika nedostatočná. Niektorým som venoval fakt veľa času, aby som im logicky vysvetlil ako sa veci majú. No oni si stále mleli len svoje a odmietali pochopiť jednoduchú logiku. Takto som zabil pomerne veľa času, ktorý som mohol využiť lepšie.

Ak niekto nechápe moje slová a neprijme moje vysvetlenie, ja sa kvoli tomu nerozkrájam. Rád dovysvetlím ak je človek ochotný prijať moje slová a rád prijmem aj iný názor, iný pohľad na svet, ale častokrát sú to len špekulácie pochádzajúce z mysle a nie z osobnej skúsenosti. Také špekulácie pre mňa neprinášajú žiadny úžitok. Našpekuloval som sa už dosť. Moje špekulácie ma dostali do bodu, kedy sa snažím namiesto špekulovania zistiť aká je skutočnosť. A veru poviem vám, je to oveľa lepšie a užitočnejšie ako špekulácia, ktorá človeka odvádza od reality.

Poučenie sa z chýb

Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Svojim správaním som napáchal dosť škody a napraviť to môžem tak, že napravím seba. Priznať si svoje nedostatky nebolo jednoduché. Ego bojovalo zo všetkých síl, že ja predsa taký nie som… ale nakoniec som sa na seba úprimne pozrel a uvidel som aký vlastne som. Ďakujem všetkým, ktorí mi ukázali aký naozaj som.

Priznávam si svoje nedostatky a chcem ich vykoreniť. Ak viete o nejakých ďalších mojich chybách a nedostatkoch, prosím dajte mi o nich vedieť. Ďakujem.

Želám si, aby sa na seba dokázalo pozreť viac ľudí, aby prijali svoje nedostatky a začali s nimi niečo robiť. Viem, že to nie je jednoduché. Ale je to možné. A keď človek zapracuje na zmiernení, alebo odstránení svojich nedostatkov, stane sa v jeho živote malý zázrak… veď vyskúšajte a uvidíte.

Prečo sú na svete vojny?

Vojna pre svoj vznik potrebuje ľudí ochotných viesť vojny a bojovať. Čoskoro namiesto ľudí budú bojovať roboty a drony, ale to ešte nezaručí, že vo vojnách nebudú umierať nevinní ľudia. Doteraz vo vojnách zomreli stovky miliónov ľudí a nemalé množstvo ľudí bolo zmrzačených fyzicky aj psychicky. Vojny majú neblahý dopad na ľudí a životné prostredie, tak prečo sa vedú vojny? Prečo ľudia sami sebe škodia? Sú naozaj takí hlúpi?

Predpoklady pre vznik vojny

Na to, aby sme mohli mať vojnu, treba agresora. Niekoho, kto vojnu začne. Agresor môže byť a často býva vyprovokovaný. Napríklad prvá svetová vojna bola vyprovokovaná atentátom. Druhá svetová vojna bola vyprovokovaná útokom pod falošnou vlajkou.

Vojnám často predchádzajú naštrbené vzťahy medzi rivalmi. Keď tieto nedobré vzťahy vyústia do provokácie, vojna sa môže začať.

Vojaci

Na vojnu potrebujeme vojakov. Silu, ktorou vladári presadia svoje záujmy. Ja sa len čudujem ľuďom, ktorí sú ochotní ísť do vojny a položiť svoj život za… v podstate za nič. Za mocenské záujmy vladárov. Keby vojakom doplo, že nebojujú za svoju rodinu, ani za svoju krajinu, ale za mocenské záujmy chorobne ziskuchtivých vladárov, prešla by ich chuť riskovať život a zabíjať takzvaných nepriateľov. Vo vojne sú spojenci a nepriatelia. Podľa čoho sa určujú? Podľa mocenských záujmov.

Len zblbnutý človek sa môže stať vojakom a chcieť bojovať za mocenské záujmy. Zblbnutý človek totiž nevie za čo v skutočnosti bojuje. Myslí si, že bojuje za vlasť a hrdo nastúpi do armády. Našťastie už niektorí vojaci prekukli špinavosť vojny a nemlčia o tom. Snažia sa ostatným ľuďom ozrejmiť čo je vlastne vojna.

Vojna nemôže vzniknúť bez ľudí ochotných viesť vojnu. Kým však budú ľudia zmagorení a ochotní bojovať za mocenské záujmy, na svete budú vojny. Bohužiaľ.

Mocenské záujmy

Túžba po moci je u niektorých ľudí väčšia ako túžba po mierumilovnom a šťastnom spolunažívaní. Kvoli túžbe po moci sú niektorí ľudia schopní obetovať životy nevinných ľudí.

Nedohodneme sa podobrotky? Okej, pôjde to pozlotky. A vojna je na svete. Opäť pripomínam, že vojna by nemohla vzniknúť bez ľudí ochotných vo vojne bojovať. Opäť sme na úrovni jednotlivcov. Mahátma Gándhí povedal:

Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.

Pokiaľ budú existovať ľudia, ktorí budú ochotní vo vojnách bojovať, budú existovať vojny. Bez vojenskej sily by vojny neexistovali. Stačí len ak si vojaci uvedomia čo sú vlastne vojny.

Realista by povedal: Ale vojny tu boli, sú a budú. Áno, boli a sú. Ale prečo by mali byť v budúcnosti pokiaľ si vojaci uvedomia že sú len zneužívaní pre mocenské záujmy? Čo ak ľudia získajú takú úroveň vedomia, že už viac nebudú chcieť bojovať a zabíjať? Myslíte, že je nemožné, aby ľudia také vedomie získali? Prečo?

Ilúzia moci

Vojaci a policajti sú prostriedkom moci. Lenže políciu aj vojsko tvoria ľudia, ľudské bytosti ako ja a ty. Ľudské bytosti, ktoré majú city, rodiny a túžbu žiť šťastný, mierumilovný a láskyplný život. Lenže pod rúškom ochrany vlasti boli oklamaní, aby slúžili mocipánom. Polícia a vojsko sú častokrát len zneužívané pre mocenské záujmy, kvoli ktorým musia nevinní ľudia trpieť.

Prebudenie

Státisíce ľudí po celom svete sa začínajú prebúdzať a začínajú si uvedomovať čo sa v skutočnosti vo svete deje. Začínajú prekúkať špinavé praktiky mocipánov a začínajú si uvedomovať, že skutočnú moc majú bežní ľudia, ktorí túžia po mieri, láske a šťastí. Doteraz sme žili v ilúzii oddelenosti, ale ľudia začínajú prežívať jednotu. Uvedomujú si, že majú spoločné hodnoty, tak načo sa rozdeľovať? Načo jeden druhému zbytočne ubližovať?

Nový vek

Prebúdza sa stále viac a viac ľudí. Je to ako prebúdzanie sa z dlhého zimného spánku. Ľudia doteraz spali, ale začínajú sa prebúdzať a vidieť realitu takú, aká je, nie takú, aká je im prezentovaná. Stále mi píšu ľudia, že sa prebudili buď nedávno, alebo pred pár rokmi. Hlavné však je, že sa prebudili a máme spoločné hodnoty, na ktorých môžeme ďalej stavať. Naše hodnoty sú sloboda, jednota, nenásilie, šťastie, (bezpodmienečná) láska.

Zmena je na dosah. Zmena je v nás. Ak sa zmenia jednotlivci, postupne sa zmení celý svet. Buďte sami sebou, počúvajte svoje srdce a pozorujte ako sa všetko mení. Poznám už desiatky ľudí, ktorí sa zmenili a neustále sa menia ďalší. Ak sa zmení jeden, zmenia sa desiatky ďalších. Nastáva reťazová reakcia.

viral

Prebudení vymenili staré koncepty oddelenosti, strachu, hnevu, pýchy a odsudzovania za koncepty jednoty a bezpodmienečnej lásky. S týmito novými konceptami nie je možné viesť vojny. Držte si klobúk, Nový vek – vek slobody, jednoty, šťastia a lásky prichádza. Snáď to tentokrát nie je len fantasmagória. Uvidíme o pár rokov…