Tak ako sú programy na počítači, tak majú aj ľudia svoje programy nainštalované v hlave. Tieto programy nám tam nainštalovali rodičia, učitelia, priatelia a celkovo spoločnosť. V rôznych kultúrach majú rôzne programy. No niekoľko programov majú všetci spoločných. Napríklad programy bojovať a zabíjať.
Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6.5 min):
Boj
Boj proti rakovine, boj proti korupcii, boj za slobodu, boj za mier, boj za práva žien, boj za všeličo. Ak chcú ľudia presadiť zmenu, alebo niečo dosiahnuť, nazývajú to boj. Pretože majú v hlave nainštalovaný program, že treba bojovať. Slovíčko “boj” sa ľuďom tak vrylo do podvedomia, že keď niekto povie “boj”, automaticky sa ľuďom zdá, že je to dobrý nápad a že každú zmenu si treba vybojovať.
Napríklad máme štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu. Áno, aj za slobodu ľudia museli bojovať.
Bojovať za mier je ako sexovať za panenstvo.
Slovíčko boj znie celkom agresívne. A nie je to náhoda, že sa ľudia častokrát správajú agresívne. Ľudia bojujú najmä slovne. Niekedy to vyustí až do fyzických konfliktov pri demonštráciach. Boje prebiehajú zvyčajne medzi dvoma tábormi, ktorých názory sú často až príliš vyhranené jedným smerom. Ani jedna strana nevidí zlatú strednú cestu. Jedna strana ide doľava, druhá doprava. Ani jednu stranu nenapadne ísť spoločne rovno. Preto sa aj politické strany označujú ako ľavicové a pravicové. Jeden extrém a druhý extrém. Nič medzi. Spoločnosť nedokáže fungovať efektívne kým sa rozdeľuje na takéto extrémy. Je to ako pretláčanie lanom. Nie aby sme všetci ťahali za jedno lano, budeme sa radšej pretláčať. To je postoj drvivej väčšiny ľudí v dnešnej spoločnosti. Niet sa potom čomu čudovať, že spoločnosť nefunguje efektívne. Ľudia musia zmeniť svoje zmýšľanie a hľadať zlatú strednú cestu, hľadať kompromisy, ktoré budú vyhovovať všetkým. A že to nejde? Samozrejme, že to nejde keď majú ľudia obmedzené zmýšľanie. Najskôr musia svoje zmýšľanie zmeniť. Nezaujímať sa len o seba, ale zaujať postoj, ktorý je prospešný pre celú spoločnosť. Ono to ide, verte mi.
Keby ľudia prestali bojovať a radšej by sa nad sebou zamysleli, spravili by lepšie. Keby namiesto bojovania s vojnkajšími vplyvmi bojovali sami so sebou, so svojimi negatívnymi vlastnosťami a emóciami ako závisť, hnev, strach, sebectvo, žiarlivosť a podobne. Zistili by, že keď zmenia svoje zmýšľanie, už nebudú musieť bojovať. Pretože ak ti niečo vadí, je to v prvom rade tvoj problém. A ak to chceš zmeniť, najúčinnejšie je zmeniť svoj postoj k danej veci. Kým budeš bojovať s externými príčinami, budeš cítiť napätie, budeš cítiť odpor z druhej strany barikády. Jedna skupina ľudí je ZA niečo, druhá skupina je PROTI. A takto vytvárajú zbytočné napätie, konflikty a nedorozumenia. Snáď si ľudia jedného dňa uvedomia, že ak chcú niečo zmeniť, vnútorný boj, boj sám so sebou je najúčinnejší.
Zabi!
Tam uteká pavúk, zabi ho! Skôr než on zabije nás! Aha, mucha. Čo tu chceš? Zabijem ťa! Poďme sa hrať. Zoberme lupy a poďme cez ne páliť mravce. Myš, myš, myš, zabi ju!
Ľudia zabíjajú toľko zvierat akosi automaticky. Bez toho, aby vedeli prečo. Majú v hlave nainštalovaný program “Zabi”, ktorý im hovorí, že môžu zabíjať prakticky všetko okrem ľudí. A niektorí ľudia – vojaci a takzvaní vrahovia majú upgrade a dokážu zabíjať aj ľudí. V spoločnosti sú vrahovia tí, ktorí zabíjajú ľudí. A takíto vrahovia idú za vraždu do väzenia ak ich chytia. Ak ľudia zabíjajú zvieratá, je to v poriadku, nič sa nedeje. Nikto nejde do väzenia. A dokonca ich takmer nikto nenazve vrahmi. Ak zabiješ muchu, tak ťa nikto nenazve vrahom. A keď aj áno, tak len zo srandy: “Ty vrah!”. Možno keď zabiješ psa, vtedy môžeš byť označený za vraha, ale do väzenia za to nepôjdeš. Môžeš si v kľude pískať na slobode. Môžeš zabíjať zvierat koľko chceš.
Niektorí ľudia si v programe “Zabi” vytvorili výnimky a je im proti srsti zabiť napríklad psa, alebo mačku. Z týchto zvierat si vytvorili domácich miláčikov. Ale ostatné zvieratá ako kravy, prasatá, sliepky, chrobáky, muchy, komáre,… zabíjať môžu a zabíjajú. Je to zvláštne, no je to tak. V iných krajinách majú zase trochu iné programy a zabíjajú psy, inde nezabíjajú kravy.
Ja som si vďaka vedomému žitiu a meditácii tento program “Zabi” odinštaloval. Už viac nemám potrebu zabíjať len preto, lebo môžem. Nemám potrebu zabíjať vôbec. Keď som už tak zo zvyku chcel zabiť malinkú mušku, zarazil som sa a spýtal som sa “Prečo by som ju mal zabiť? Čo mi dáva oprávnenie ju zabiť? To, že som silnejší? To, že je to len muška? Je ten život mušky vari menej cenný než môj život? Je jeden život menej cenný ako druhý?”. No a vďaka odpovediam na tieto otázky môj program “Zabi” spadol a už viac sa nenahodil. Už viac nemusím zabíjať. Len ma mrzí, že tento program “Zabi” ešte stále riadi veľa ľudí a spôsobujú tak obrovskú škodu. Ničia život. Predstavte si, že by mali ľudia prístup k verzii programu, ktorý majú vojaci. Bŕŕŕ, mrazí ma už len z tej predstavy, kde sa 7 miliard ľudí medzi sebou vraždí.
Už to vidím, že sa medzi vami nájdu špekulanti a budú vravieť, že tu hovorím o nezabíjaní a pritom zabíjam baktérie a zelenina je tiež živá. Ak aj niečo zabíjam, tak zabíjam len nevyhnutne, o to ide. Nezabijem muchu len preto, lebo ju môžem zabiť. A teba tiež nezabijem, aj keď by som mohol, keby mám nainštalovaný program vraha.