Na svete je ešte stále veľa ľudí, ktorí si myslia, že vojny, násilie, hnev, nenávisť, klamstvo, krádeže, žiarlivosť, chamtivosť a podobné šialenosti sú pre ľudí prirodzené. Na svete je ešte stále veľa ľudí so starým vedomím. Títo ľudia sa nezaujímajú o to, čo svojimi činmi spôsobujú. Zaujímajú sa len o seba, prípadne o svojich najbližších a ostatní ľudia sú im ukradnutí. Ignorujú potreby iných. Vnímajú oddelenosť namiesto jednoty. Títo ľudia žijú v nevedomosti. Nevedia, že môžu žiť život bez hnevu, násilia, obviňovania, nenávisti a podobných šialeností. Nevedia, že môžu žiť život plný lásky, šťastia a hojnosti.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (6 min):

Ako brať takých ľudí?

Krátko po svojom duchovnom prebudení som mal problém s prijatím a pochopením ľudí žijúcich v nevedomosti. Bol som prekvapený, že ja viem zrazu toľko vecí a ľudia to nevedia a hlavne veľa veciam ani neveria. Neveria, že môžu žiť život plný lásky, šťastia a hojnosti, pretože sami nie sú šťastní a láskyplní. Nevedia čo je jednota a bezpodmienečná láska. Takým ľuďom sa potom ťažko vysvetľuje, že milujete všetko a všetkých, že beriete všetkých ľudí ako seberovných, že zlé a dobré je v skutočnosti neutrálne, že si myšlienkami vytvárajú vlastnú realitu a veľa iných vecí, na ktoré som za posledných pár mesiacov prišiel. Neveria a nechápu, že na Zemi môže vládnuť mier a láska a je mi veľmi ľúto, že to nechápu. Je mi veľmi ľúto, keď ľudia nevidia to, čo vidím ja.

Ale je tiež možné, že ja žijem v akomsi fantasy svete, že žijem v ilúzii. Že na svete naozaj má byť plno hnevu, nenávisti a iných hrôz. Inak by si ľudia nevedeli vážiť dobré veci.

Ľudia v nevedomosti odovzdávajú svoju moc iným. Krásne o tom hovorí Jaroslav Dušek.

Prišiel som ale na jednu vec. Prišiel som na to, že ľudia žijúci v nevedomosti ma nemajú šancu pochopiť. Môžem im rozprávať koľko chcem o živote bez hnevu, nenávisti, chamtivosti, sebectva a iných obludností, z ktorých ide až mráz po chrbte, no nepochopia ma. Pochopil som, že sa ešte nenaučili to, čo sa majú naučiť. Pochopil som, že život funguje ako škola. Ja som sa naučil a pochopil veľa vecí za krátky čas a dostal som sa tak do ďalšieho ročníka. Ľudia žijúci v nevedomosti sú v nižšom ročníku a preto nedokážu pochopiť učivo z vyššieho ročníka. Je to ako keby som sa snažil vysvetliť prváčikom veľkú násobilku. Nechápali by ju. Najskôr sa musia poriadne naučiť malú násobilku a potom sa môžu učiť veľkú násobilku.

Toto pochopenie mi prinieslo veľkú úľavu. Keď beriem ľudí v nevedomosti ako prváčikov, ktorí ešte nevedia veľa vecí, žije sa mi s nimi oveľa lepšie. Chápem, že svet vidia očami prváčika, pre ktorého je ešte veľa vecí neznámych a ťažkých pochopiť. Niekedy ma ale ich nevedomosť veľmi rozosmeje. Možno to voči nim nie je pekné, ale nemôžem si pomôcť. Ich egoistické argumenty bývajú veľmi smiešne a deravé. Píšem o tom v článku “Argumentačná vojna ega“.

Predstav si, že žiješ v budúcnosti, kde neexistuje hnev, nenávisť, chamtivosť či sebectvo. Ľudia žijú v jednote a v harmónii s prírodou. Neexistuje chudoba a bohatstvo. Každý má všetkého dostatok. Všetci sa majú navzájom radi. V spoločnosti vládne mier, láska a hojnosť. Rozhodneš sa spraviť si výlet. Rozhodneš sa cestovať v čase do roku 2015. Keď pricestuješ do roku 2015, budeš šokovaný aké hodnoty vládnu ľuďom. Všade samý hnev, nenávisť, násilie, vojny, chamtivosť, ignorancia, sebectvo, ľudia žijú v oddelenosti namiesto toho, aby ťahali za jedno lano. Ľudia žijú v obrovskom chaose. Neuvedomujú si skutočné hodnoty života, žijú v nevedomosti. A ty sa na to tak pozeráš a nechápeš.

Presne tak sa cítim ja. Je mi smutno z toho keď ľudia nenávidia iných ľudí. Je mi smutno z toho keď sa na seba hnevajú a vytvárajú tak medzi sebou napätie. Je mi ľúto keď berú vojny, chamtivosť, krádeže, násilie a iné hrôzy ako prirodzenú súčasť ich života. Pre mňa to nie je prirodzené. Ale musím sa priznať, že kedysi bolo. Žil som v ilúzii oddelenosti a bol som dosť sebecký. Staral som sa len a len o seba a potreby ostatných mi boli ukradnuté. Bŕŕŕ, bolo to strašné.

Ja sa cítim ako ten človek z budúcnosti. Ľudia ma častokrát považujú za blázna. Ja im to nemôžem zazlievať. Sám som kedysi podobných ľudí ako som ja teraz, vnímal ako čudných. Sám som bol kedysi prváčik a nechápal som veľa vecí. Navyše som sa považoval za najmúdrejšieho, pretože ma ovládalo ego. Môže sa vám zdať, že aj teraz sa považujem za najmúdrejšieho, ale všetko čo píšem, píšem zo srdca, z obrovskej lásky, ktorú prváčikovia nedokážu pochopiť. Láska nemá potrebu dokazovať svoju múdrosť.

Snažím sa mať na pamäti, že ľudia žijúci v nevedomosti sú prváčikovia. Snažím sa prijať, že sa ešte nenaučili veľa vecí. Aj keď to ide niekedy naozaj ťažko. Hlavne keď vidím ako si egoisticky obhajujú svoje otrasné správanie a činy. Je mi z toho smutno. Ale čo už. Ľudí nezmením. Jediné čo môžem zmeniť, je môj postoj k nim.  A práve táto zmena postoja mi prináša obrovskú úľavu a pochopenie.