Alkohol je metla ľudstva a občas pozametať treba. Aspoň tak si pitie alkoholu obhajujú niektorí ľudia. Keď vidím ako s ľuďmi každý piatok zametá alkohol, tak sa čudujem, že som bol vlastne taký istý. Ešte pred rokom som každý piatok vypil 7 – 8 pív za večer. Domov som chodil o 3 – 4 ráno. S pivom mi bolo fajn. Ani mi to neprišlo, že pijem nejak moc, ani som si väčšinou nestihol uvedomiť, že som už opitý. Na pivo som bol zvyknutý. Pivo som ani nepovažoval za alkohol. Ale pri ôsmom pive som si už veru uvedomoval, že mám dosť.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):

Alkohol a spoločnosť

Čím viac vypiješ, tým väčší si frajer. Tak to chodí v dnešnej spoločnosti. Ten, kto pije málo, je sráč. Ten, kto nepije vôbec, je divný. Alkohol je v spoločnosti vyzdvihovaný do nebies. Teda aspoň u mladých ľudí, ktorí by si párty, chatu, či opekačku bez alkoholu nedokázali predstaviť.

Niektorí ľudia si pestujú závislosť na alkohole a stávajú sa z nich alkoholici. Alkohol je legálna droga, ktorú veselo požíva veľká časť populácie. Nadmerné požívanie alkoholu môže nie len za cirhózu pečene, ale aj za rozvrátené rodiny a problémy vo vzťahoch. Ľudia sa pod vplyvom alkoholu stávajú akoby inou osobou, dosť často agresívnou.

Výmena osobnosti

Keď som pil, nepripúšťal som si, že by ma alkohol nejako výrazne ovplyvňoval. Myslel som si, že ho zvládam v pohode a že si zvládam zachovať triezvu hlavu aj keď mám dve promile. Nuž ďalej od pravdy som byť nemohol. Neskôr som si uvedomil ako na mňa alkohol vplýval. Aj keď som nebol moc opitý, ale bol som tak v náladičke, už som bol posadnutý takzvaným alkoholovým démonom. Akoby sa zmenila moja osobnosť. Keď som sa hádal s priateľkou, bolo to vo väčšine prípadov práve vtedy, keď sme boli pod vplyvom. Naše vnímanie reality sa vďaka alkoholu zmenilo a naše slovné vyjadrovanie a emócie takisto. A vo veľa prípadoch sa práve vynárali negatívne vety a následne negatívne emócie. Keď som bol pod vplyvom, bol som ešte väčší flegmatik ako za triezva. Bol som úprimnejší a neuvedomoval som si účinok svojich slov. Vtedy ma ešte ovládalo ego, tak si možno viete predstaviť akú spúšť som narobil. Ja som si v hĺbke duše uvedomoval čo som spôsobil, ale ego sa ma snažilo presvedčiť, že to mám nechať tak, že je to v poriadku. Nedokázal som povedať prepáč. Nikdy. Slovíčko prepáč bolo pre mňa, pre moje ego ako nažhavené železo, ktoré by sa ma dotklo hneď ako by som povedal prepáč. Jednoducho ego sa bálo slovíčka prepáč ako čert kríža a nedovolilo mi ho vysloviť. Tak som svojej priateľke po hádke nikdy nepovedal prepáč. Pretože ego sa ma snažilo presvedčiť, že to nie je potrebné.

Keď som už nemal priateľku a bol som pod vplyvom, číhal som na ženy a sledoval som ktorú by som sa mohol pokúsiť zbaliť. Moje opité JA bolo hotový Cassanova. No moje triezve JA by ženu nedokázalo ani osloviť. Už keď som to s alkoholom prehnal, častokrát som mal okno a nedokázal som si spomenúť čo som počas večera a noci vystrájal. Keď mi niekto následne ukazoval fotky z toho večera, nespoznával som sa. Hovoril som si “Čo si nepamätám, to sa nestalo”.

Prečo som pil

Pil som hlavne pivo. Tvrdý alkohol som pil len výnimočne pri nejakej špeciálnej udalosti ako napríklad oslava, festival, alebo keď prišiel po dlhom čase kamarát z Belgicka a chcel sa opiť.

Tvrdé mi moc nechutilo, ale pivo mi veľmi chutilo. Nepil som ho preto, aby som sa opil. Pil som ho preto, lebo je to najchutnejší alkoholický nápoj. Dokázal som vypiť 8 pív za večer. Síce už pri tom ôsmom som cítil, že som opitý a väčšinou som pri ôsmom aj skončil. Boli časy kedy som vypil 14 pív za deň. Napríklad keď som bol na pivnom pochode Kukanova desina, kde sa pochoduje po meste z jednej krčmy do druhej a v každej si dá človek pivo. Tých zastávok je 10, preto sa to volá Kukanova desina. Takže počas pochodu som vypil 10 pív a v cieli som pil ďalšie.

Keď chcem pokecať s kamošmi, ktorých som dlho nevidel, tak sa hovorí “Ideme na pivo” a kecáme pri pive. Je to v spoločnosti bežné. Dá sa ísť ešte aj na kávu, ale to je pre ženy. A navyše ja kávu nepijem. Pivo bolo pre mňa najlepší socializačný nápoj.

Ako milovník piva som si vychutnával rôzne druhy pív. V Brne som bol ako v pivnom raji. Fakt som pivo miloval a nikdy by som nepovedal, že si raz namiesto piva dám citronádu.

Ako som prestal piť

Za tento rok (2015) som toho zažil veľa a naučil som sa ešte viac. V januári som zažil svoje duchovné prebudenie, ktoré ma priviedlo k bezpodmienečnej láske, spriazneným dušiam, anjelským číslam a iným duchovným veciam. Ako som sa tak venoval duchovnu, začal som meditovať a vďaka meditácii som začal viac vnímať svoje telo a jeho potreby. Začal som viac vnímať účinok alkoholu na moje telo. Už som cítil zmenu vnímania aj po pár dúškoch piva. Bolo to zvláštne. Postupne som začal znižovať spotrebu piva zo 7 na 6, z 6 na 5, 4, 3. V septembri mi k spokojnosti stačili 3 pivá, v októbri už len dve.

Začiatkom novembra som bol s chalanmi na pivo. Dopíjal som druhé a chalani objednali ešte tretie. No čo už, povedal som si. Dve mi stačili, ale to tretie hádam do seba nejak dám. Už som bol z dvoch pív celkom plný a pripitý a to tretie som do seba nasilu dotlačil. Keď som ho dopil, išiel som radšej domov, aby som neriskoval aj štvrté pivo. Neviem si predstaviť, že by som vypil ešte aj štvrté. Keď som prišiel domov, mal som tvorivú náladu a napísal som článok. Písanie po troch pivách mi celkom išlo. Písal som asi do druhej ráno, potom som už bol unavený a išiel som spať. Ráno som sa zobudil a ešte som tie 3 pivá cítil v sebe. Akoby som ich vypil 7. Moje telo mi dalo limit, že zvládne 2 pivá, ale ja som mu naložil ešte aj tretie a dalo mi pocítiť, že sa mu to nepáči. Vtedy som zistil, že moje telo už ani z ďaleka nezvláda toľko piva ako kedysi. Maximálne 2 pivká a hybaj domov spať. Prípadne si daj nealko a kamoši ťa vysmejú.

V novembri som mal ešte jednu akciu, kamoška kolaudovala byt. Nechcel som piť ani pivo, ale mal som v chladničke ešte nejaké plechovky, ktoré mi ostali z letnej opekačky. Tak som 2 plechovky zobral na kolaudačku, že ich niekomu dám. No pivo nakoniec nikto nepil. Všetci pili víno. Ja som si teda otvoril jednu plechovku piva a trvalo mi asi hodinu a pol kým som ju vypil. Cítil som účinok alkoholu už po prvom vypitom deci. Už dlhšie som vnímal, že moje telo je viac citlivé na alkohol, no teraz som vedel, že pijem svoje posledné pivo. Mal som síce v chladničke ďalšie, ale to už som nechcel. Zbytok večera som pil čistú vodu. A veru aká bola dobrá! Uvedomil som si, že vôbec nepotrebujem alkohol, aby som sa mohol zabaviť s kamošmi. Uvedomil som si, že s čistou hlavou si užijem večer viac ako s opitou hlavou. Uvedomil som si, že na to, aby som sa zabavil, vôbec nepotrebujem alkohol.

A tak som šiel na ďalší týždeň von a namiesto piva som si dal citronádu. Ja, milovník piva. Každý, kto ma pozná vie, že som miloval pivo. Tiež som bol jeden z tých, ktorí nechápali ľudí, ktorí nepijú alkohol. Veď predsa pitie alkoholu je bežná prax v spoločnosti. Ako môže prísť niekto na párty, na chatu, na oslavu, či na opekačku a nedať si ani kvapku alkoholu? To sa potom nenudí medzi tými opitými hovadami? A veru zistil som, že sa človek bez alkoholu nenudí. Pozorovať opitých ľudí je totiž oveľa väčšia sranda ako byť jedným z nich.

Tak ako mi prestalo chutiť mäso, tak mi prestal chutiť aj alkohol. Dokonca aj moje milované pivo. Nikdy by som nepovedal, že mi bude chutiť čistá voda viac ako pivo. Hovoril som si, že vegetarián nikdy nebudem. Takmer v každom jedle som mal mäso. No čo čert nechcel, uvedomil som si čo je vlastne mäso, odkiaľ pochádza a prestalo mi chutiť. Alkohol mi tiež prestal chutiť, ale z iného dôvodu. Moje vedomie je už natoľko očistené, že už ani moje telo neprijíma alkohol. Aj keď vypijem len jedno pivo, cítim na sebe dosť veľkú zmenu vnímania reality a táto zmena je mi nepríjemná. Akoby sa moje vedomie a vnímanie sveta otupovalo. Akoby sa hladina môjho trvalého šťastia znižovala. Teraz má na mňa alkohol opačný účinok ako kedysi. Ľudia zvyčajne pijú, aby sa zabavili, aby sa uvoľnili a pocítili aspoň na chvíľu bezstarostnosť a prchavú eufóriu. Aj za cenu toho, že im ráno bude zle a ich realita tak bude ešte horšia ako predtým, než si vypili. A potom budú hovoriť, že už nikdy nepijú.

Ja nepijem alkohol preto, lebo ho moje telo a vedomie neprijíma. Moje nové vedomie vníma alkohol a iné omamné látky ako niečo, čo do tela nepatrí. A tiež už nepotrebujem piť alkohol aby som bol veselý. Nepotrebujem podporné látky na privodenie dočasnej blaženosti. Som totiž veselý a šťastný neustále. Šťastie získané alkoholovým opojením sa ani z ďaleka nevyrovná šťastiu, ktoré mám s triezvou hlavou. Práve naopak, moje šťastie sa pitím alkoholu znižuje.

Práve dňa kedy prestanem piť alkohol, som sa obával a zároveň som sa na to aj tešil. Pre väčšinu ľudí som kvoli tomu mimozemšťan, alebo som určite v nejakej sekte. Dúfam, že to moji priatelia pochopia a nebudú ma nútiť piť ako je to ich zvykom. Poznáte to, daj si, daj si s nami, daj si… no nedám si. V spoločnosti, v ktorej som sa doteraz pohyboval, je alkohol každovíkendový rituál. O tom prečo ľudia pijú každý víkend alkohol píšem v článku “Prečo sa ľudia opíjajú“. Verím, že tak ako si zvykli, že nejem mäso a že chodím bosý, tak si zvyknú aj na to, že nepijem alkohol.