Kedysi som si myslel, že pokora je len pre náboženských fanatikov. Nechápal som prečo by som mal byť pokorný. Načo a voči komu by som mal prejavovať pokoru? Čo je vlastne pokora? Načo je dobrá pokora? Prečo je dôležité byť pokorný? Môže pokora prispieť k lepšiemu svetu?

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (11 min):

Čo je pokora?

Pokora je jedna zo siedmych cností (pokora, štedrosť, žičlivosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť, činorodosť). Pokora je pocit, kedy si človek uvedomuje vlastnú nedokonalosť či závislosť na niekom. Byť pokorný znamená uvedomiť si svoju malosť a nedokonalosť, uvedomiť si, že neviem veľa vecí.

Opakom pokory je pýcha. Som pyšný, že niečo viem, ale zároveň si neuvedomujem koľko toho ešte neviem.

Pokora sa prejavuje skromnosťou a nesebeckosťou, čo sú rysy človeka, ktorý rešpektuje druhých.

Byť pokorný znamená uvedomovať si svoju malosť a svoju nedokonalosť.

Byť pokorný znamená dokázať sa pokloniť pred iným človekom, alebo pred Bohom, alebo len tak.

Byť pokorný znamená dokázať slúžiť iným ľuďom bez ohľadu na ich postavenie v spoločnosti.

V knihe “Cesta domov” je pokora pekne opísaná:

V skutočnej pokore existuje hlbší princíp, ako je naša smutná potreba pociťovať nadradenosť nad ostatnými. Tento vyšší princíp nám nedovoľuje správať sa arogantne a povýšenecky k ľuďom, o ktorých si myslíme, že sú niečo menej ako my. Ochraňuje nás od toho, aby sme závideli tým, ktorí sú dokonalejší ako my. Keď je človek pokorný, cíti vďaku a zásluhy pripisuje Pánovi a všetkm tým, ktorí mu niekedy poskytli pomoc. S pokorným srdcom ľahko priznávame chyby a otvárame svoje srdce novým ponaučeniam. Stať sa pokorným nie je cesta, ktorá zabíja ego, ale oblosobodzuje skutočné ego, ktoré večne pulzuje láskou k Bohu a ostatným bytostiam.

Prečo je dôležité byť pokorný?

Pokorný človek dokáže pomáhať a slúžiť druhým. Byť pokorný znamená byť ako steblo trávy: ak na steblo trávy niekto stupí, steblo sa bez akéhokoľvek protestu ohne a znova sa narovná keď už nie je pristupené.

Načo nám je taká vlastnosť? Načo sa ohýbať a znova narovnávať ako steblo trávy? Keď si vypestujete vlastnosť pokory, už viac nebudete cítiť, že vám bolo ublížené. S pokorou prijmete všetko tak, ako to je. Bez výhrad. Už viac nebudete trpieť keď vám niekto nevyhovie. Už viac nebudete súdiť ľudí a nebudete si myslieť, že ste niečo viac.

Ak sa naučíte pokore, nebudete sa nad nikým povyšovať, nebudete porovnávať ani odsudzovať.

Pokora je úžasná vlastnosť, ktorá spôsobuje to, že ľudia dokážu pomáhať iným ľuďom nezištne. Vzájomná nezištná pomoc je veľmi dôležitá. Keď prezident dokáže pomáhať a slúžiť bezdomovcom, prečo by ste to nedokázali vy? Odhliadnuc od toho, že prezident možno chce len získať popularitu.

Pokora hrá veľmi dôležitú úlohu v láske. Ak človek nie je pokorný, nedokáže naplno milovať. Pyšný človek miluje viac seba ako iných. Pokorný človek miluje všetkých rovnako – bezpodmienečne. Pokorný a bezpodmienečne milujúci človek je niečo úžasné, je to malý zázrak.

Ego a pokora

Ak človeka ovláda ego, nedokáže byť pokorný. Ani trochu. Ľudia, ktorých ovláda ego bývajú pyšní – Ja som najlepší, ja viem všetko, ty si nula, ty nevieš nič. Ja mám pravdu, ty trepeš hovadiny – To je ego, to je pýcha. Ego znamená JA. Egoistickí ľudia sa zameriavajú len na seba a na potreby ostatných kašlú. Pozrite sa na dnešný svet, na dnešných ľudí. Vidíte v nich egoistov?

Naopak pokorný človek nemá problém pomôcť ostatným kedykoľvek je o to požiadaný ak je to v jeho silách. Pokorných ľudí by ste vo svojom okolí narátali na prstoch jednej ruky. V lepšom prípade na prstoch dvoch rúk. Prečo je to tak?

Dnešná spoločnosť je založená na kŕmení ega: buď najlepší, maj dobré známky, nerob hanbu. Súťaže a športy sú založené na výhre a prehre. Výhra kŕmi ego. Prehra by mala trénovať pokoru no namiesto toho ego utrpí porážku a o pokoru ani nezakopne. Pretože ak je človek pyšný, stále je presvedčený, že to ON je najlepší, že to ON si zaslúži výhru a nie iný. Nedokáže si priznať, že je niekto lepší ako on. Práve veľké ego a pýcha je prekážka na ceste k pokore.

Je dobré naučiť sa ovládnuť ego, pochopiť čo je pokora a pochopiť načo je pokora dobrá. Pokorný človek žije s vedomím, že nie je najlepší na svete, že existuje veľa šikovnejších ľudí ako on. Pokorný človek nemá problém prijať porážku v hre, alebo v súťaži, pretože si dokáže pripustiť, že ten kto vyhral je naozaj lepší. Ego netrpí porážku, pretože je pod kontrolou a nevystrkuje rožky.

Trénovať pokoru sa oplatí. S pokorou som oveľa šťastnejší ako s pýchou. Navyše toto šťastie nemám len pre seba, ale dokážem ho zdieľať s ostatnými. S pýchou to nedokážete.

Keď som pochopil čo je pokora

Donedávna som bral pokoru ako nejaké obyčajné slovíčko, ktorému som neprikladal význam. Vedel som, že pokora je dobrá vlastnosť, ale nevedel som načo je dobrá. Nevedel som prečo by som mal byť pokorný. Nechápal som pokoru, pretože som bol pyšný: Ja som predsa ten najlepší. Ostatní sú nuly. Ostatní nič nevedia. Ja viem všetko. Ja som najmúdrejší.

Každý jeden Krišňák sa pri príchode aj pri odchode z chrámu pokloní pred Krišnom tak, že sa dotkne hlavou zeme. Prejavuje tak pokoru. Ja som nechápal prečo by som sa mal klaňať. Navyše som bol príliš pyšný na to, aby som sa niekomu klaňal.

Čo je pokora a načo je dobrá, som pochopil u Krišňákov. Na jednej prednáške som sa dozvedel, že byť pokorný znamená byť ako steblo trávy: keď na trávu niekto stupí, pokorne sa ohne a znova sa narovná keď už nie je pristupená. Keď som si túto vetu preniesol do života, pochopil som čo je pokora a načo je dobrá. Zrazu som začal praktikovať pokoru a pýcha zmizla. Je mi tak neskutočne krásne ako nikdy predtým. Pýcha ma držala v ilúzii, že JA som najmúdrejší, že JA mám pravdu, že pokora je len pre slabochov. Vďaka pokore cítim oveľa väčšiu lásku. Pokora zväčšila moju bezpodmienečnú lásku mnohonásobne. Dokážem vnímať všetkých ľudí ako seberovných. Bezdomovec je rovnako človek ako ja. Už viac nemám potrebu povyšovať sa nad ostatných. Keď beriem všetkých ľudí ako seberovných, je to neskutočne krásny pocit. A dokonca prijímam, že niektorí ľudia vedia viac ako ja a počúvam ich, učím sa od nich. Vôbec nezáleží na tom, či má človek vyštudované 2 vysoké školy. Môžem sa učiť aj od dieťaťa. Niektoré deti majú ešte nepokrivený pohľad na svet a to je na tom to nádherné. Mali by sme sledovať deti a učiť sa od nich.

Vďaka pokore dokážem slúžiť ľuďom. Nezáleží na tom aké má človek spoločenské postavenie. Spoločenské postavenie je len ilúzia. Všetci sme si rovní.

Vďaka pokore som dokázal pochopiť vete: “Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom“.

Vďaka pokore dokážem prijímať kritiku, uvedomiť si a prijať svoje nedostatky a tak môžem začať pracovať na ich odstránení. Kým si nepripustím svoje nedostatky, nemôžem začať pracovať na ich odstránení.

Človek nemá nič z toho keď je pyšný. Pýcha je nepekná vlastnosť, ktorá nepomáha nikomu. Zato pokora je úžasná vlastnosť, ktorú keď si človek vypestuje, dokáže pomôcť nie len iným, ale aj sebe. Pokorný človek sa dokáže rozdať a rovnako dokáže aj prijať.

Ako trénovať pokoru?

Prvý krok k pokore je uvedomenie si svojej malosti a nedokonalosti. Človek je len jedno mikro-zrnko piesku v celom vesmíre. Pokora sa dá trénovať rôznymi spôsobmi.

Hladovky

Pokoru cítim počas hladoviek. Keď nejem celý deň, niekedy aj viac dní. Keď mám prázdny žalúdok, je to zvláštny pocit. Pocit prázdnoty a zároveň naplnenia. Naplnenia pokorou. Je to naozaj zvláštny pocit, ťažko sa popisuje slovami. To musíte zažiť. Vyskúšajte jeden deň nejesť a pite iba vodu. Aspoň 2 – 3 litre vody.

Pomoc iným

Môžeme skúsiť pomáhať iným. Môžeme tak zakúsiť odmenu v podobe dobrého pocitu, úsmevu a vďaky od človeka, ktorému sme pomohli. Môžeme pomáhať aj viacerým ľuďom. Keď pomáhame iným, dávame na frak egu. Egoistickí ľudia majú problém nezištne pomáhať iným. Ale pozor na pýchu, aby sme nespyšneli z toho, že pomáhame iným. Aby sme nemali pocit, že sme lepší ako tí, ktorí nepomáhajú. Musím sa priznať, že som bol spočiatku pyšný, že pomáham iným. No neskôr som si na pomoc iným tak zvykol, že mi je pomáhanie prirodzené a nemám byť na čo pyšný. Túžba pomôcť je prirodzená ľudská vlastnosť. Teda pokiaľ nás neovláda ego a nemyslíme len na seba.

Služba

Môžeme skúsiť slúžiť iným ľuďom. Čašníci a iní ľudia, ktorí slúžia iným, si čiastočne trénujú pokoru. Lenže tento tréning pokory je pokazený peňažnou odmenou. Človek nemá dôvod byť pokorný, keď vie, že za svoju službu dostane zaplatené. Ak dokážeme ľuďom slúžiť bez finančnej odmeny, vtedy si naozaj trénujeme pokoru.

Slúžiť môžeme napríklad tak, že keď som v podniku a som na odchode, môžem odniesť pohár pri bar, nech ho obsluha nemusí nosiť a rovno ho umyje. Je to malá služba a zároveň pomoc. Ak teda ten pohár po ceste nerozbijeme.

Slúžiť môžeme aj tak, že umyjeme v paneláku chodbu. Nie len pred svojimi dverami, ale aj pred dverami každého suseda. Celú chodbu.

Ak s niekym bývam, môžem umyť riady spolubývajúcich a robím im tak službu. Nechcem za to nič. Nečakám, že oni budú umývať moje riady, alebo, že mi budú nejak zaviazaní. Alebo, že mi poďakujú. Kedysi som nedokázal umyť cudzie riady a hovoril som si: “Prečo by som mal umývať cudzie riady? Nech si ich umyjú sami“. Vyskúšajte prekonať svoju pýchu a skúste umyť cudzie riady, skúste slúžiť iným bez očakávania, že vaša služba bude ocenená.

Pomáhať a slúžiť môžeme ako dobrovoľníci na rôznych akciách. Napríklad som robil dobrovoľníka na TEDxTrenčín a chcel som robiť dobrovoľníka aj v rôznych charitatívnych organizáciach, no neverili by ste aké zdĺhavé je dostať sa k dobrovoľníckej činnosti cez charitatívnu organizáciu. Asi treba mať známosti, alebo čo. Ozval som sa asi do piatich, z toho som dostal odpoveď len od jednej, ale nemali pre mňa zrovna prácu. Zaujímavé, však? Ak by ste vedeli o nejakej dobrovoľníckej činnosti, sem s ňou. Preferujem prácu s bezdomovcami. Z nejakého dôvodu sú mi bezdomovci veľmi blízki. Možno som bol v minulom živote bezdomovec, alebo ma len zaujímajú ich životné príbehy, kto vie…

Ak vám napadne hocijaká iná služba, napíšte ju prosím do komentárov. Tiež mi môžete napísať, či slúžite a pomáhate nezištne a ako. Ale pozor aby ste pri písaní nespyšneli