Ľudia sú nešťastní, pretože boli hodení do tohto sveta bez návodu ako žiť život. Sú zmätení, trpia a vytvárajú utrpenie. Ak chcú byť šťastní, musia sa naučiť ako funguje život a prečo vlastne žijú.

Poznámka: Veriť tomuto článku nemusíš. Ale môžeš si to overiť tak, že budeš rozvíjať vedomie a duchovné poznanie a dospeješ k rovnakým záverom.

Nie si toto telo

Prvý krok k šťastnejšiemu životu je pochopenie, že nie si toto telo. Si večná duša, ktorá si prišla na Zem niečo zažiť, niečo sa naučiť. Kým sa to nenaučí, bude sa musieť rodiť a zomierať znova a znova. Až keď sa všetko naučí, už sa viac nebude musieť narodiť. Vráti sa domov.

Pre mnohých ľudí je toto nepochopiteľné. Kým jedia mäso a venujú sa materiálnemu životu, ani to nedokážu pochopiť. Bohužiaľ. Ak niekto nepochopí, že nie je toto telo, ale je večná duša, má smolu, bude neustále trpieť a ďalej sa nepohne.

Ešte v roku 2014 som bol zarytý ateista a netušil som čo je duša. Našťastie prišla ku mne milosť v podobe mnícha z Hare Krišna, ktorý mi predal zopár duchovných kníh, ktorým som vôbec nerozumel. Až neskôr som sa u Krišňákov dostal ku knihe Vedecké poznanie duše, vďaka ktorej som zistil čo je duša a uvedomil som si čo je mäso. Táto kniha obrátila môj život o 180 stupňov. Prestal som jesť mäso a mohol som začať duchovne rásť.

Rozvoj duchovnej stránky života

Za svoju krátku duchovnú púť som sa naučil pomerne veľa. Mal som veľa času na štúdium a prax. Duchovno zahŕňa štúdium, ale aj o praxi. Človek má dve stránky – fyzickú a duchovnú. K úplnej spokojnosti musí rozvíjať obe stránky. Ak ľudia rozvíjajú len svoju fyzickú stránku, stále sa cítia nenaplnení, stále cítia, že im niečo chýba. Akonáhle začnú rozvíjať aj svoj duchovný potenciál, ich život začne kvitnúť radosťou. Nešťastným ľuďom chýba duchovné poznanie.

Život je ako škola

Píšem o tom v článku “Život je ako škola, škola hrou“. Ak budeme podstiví študenti, dokážeme sa naučiť naozaj veľa a budeme zvládať životné skúšky ľavou zadnou. Problém mnohých ľudí je ten, že sa odmietajú učiť a potom pri skúškach zákonite trpia keď nezvládajú dané učivo.

Všetko je ako má byť

Ľudia nevedia prijať fakt, že všetko je ako má byť a myslia si, že to má byť inak. Nevedia sa zmieriť s realitou. To vytvára ich utrpenie. Píšem o tom v článku “Všetko je ako má byť“.

Duchovný rast

Každý potrebuje pre svoj rast niečo iné. Ak žena potrebuje niekoho, kto ju bude vodiť za nos, tak si ho aj nájde, aby si z toho vzťahu mohla niečo odniesť. Je to pre jej dobro. Ak to jej duša potrebuje, nájde si niekoho fajn a aj pri ňom sa niečo naučí. Duše si priťahujú vždy takých ľudí a také situácie, vďaka ktorým môžu rásť a učiť sa. Nie je dôležité pohodlie a šťastie, ale duchovný rast. Aj Buddha bol z bohatej rodiny, ale nebol spokojný. Stále mu niečo chýbalo a tak išiel svojou cestou… takisto si duše veľakrát vyberajú pre nás nepochopiteľné situácie pre svoj rast a myslíme si aké je to zlé. Až keď sa naučíme čo sme sa mali naučiť, vtedy pochopíme, že to bola vzácna skúsenosť. Nie nadarmo sa vraví: “Všetko zlé je na niečo dobré“.

Ľudia sa čudujú kde sa nachádzajú a prečo sa tam nachádzajú, pretože nechápu dôležitosť svojej pozície pre svoj rast. Nevedia čo sa majú naučiť a potom trpia.

Smrť je ako prebudenie zo sna

Materialisticky založení ľudia, ktorí nemajú ani poňatie o duši, sa zákonite boja smrti. Myslia si, že hmotný svet je skutočná realita a smrťou všetko končí. Uff, nepríjemná predstava.

Predstavte si, že smrť je ako prebudenie zo sna. Ak ste videli film Inception (Počiatok), viete si to predstaviť. Nachádzame sa v sne, ktorý nazývame realita, ale v skutočnosti snívame. V tomto sne môžeme tiež snívať živé sny, ktoré sa nám javia ako realita, ale po zobudení zistíme, že to bol len sen. Ak v sne zomrieme, automaticky sa zobudíme. Ak zomrieme v tomto sne, ktorý nazývame realita, zobudíme sa v inej realite.

Ak vieme, že sme večné duše a že budeme existovať aj po smrti fyzického tela, smrť už nie je taká hrozivá, však?

A teraz už vieš všetko potrebné

Ak chcú byť ľudia skutočne šťastní, musia rozvíjať aj svoju duchovnú stránku. Hmotné šťastie je len dočasné. Skutočné šťastie nemá pôvod v materiálnom svete a je trvalé. Rozvíjať svoju duchovnú stránku môžeme pomocou meditácie, alebo yogy. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia” a o yoge píšem v článku “Čo je yoga?“. Odporúčam pozrieť sa na Bhakti yogu, ktorá je jednoduchá a veľmi príjemná. Môžeme tiež využíť rôzne spôsoby pre očistenie vedomia, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

Niektorým ľuďom stačí len viera a nachádzajú šťastie v náboženstvách. No neviem nakoľko je ich šťastie skutočné a nakoľko iluzorné.

Čím viac vieš, tým lepšie

Čím viac má človek vedomostí, teoretických aj praktických, tým jednoduchšie mu všetko ide. Keď som sa ešte len učil programovať, vytváral som aplikácie veľmi pomaly. Ako som tak získaval viac znalostí, dokázal som robiť aplikácie rýchlejšie a kvalitnejšie. Keď som ešte nemal ani tušenia ako funguje život, len som životom tápal a hádzalo ma z jedného mantinelu na druhý. Bol som ako bábka, ktorá nemá svoj život pod kontrolou. Nevedel som, že sa mám zo situácií niečo naučiť. Až keď som začal brať situácie ako lekcie a začal som sa učiť, zrazu mi všetko začalo dávať dokonalý zmysel. Učil som sa viac a viac a viac. Pospájal som si všetko čo som v živote zažil a čo som sa naučil a dospel som k záveru, že som presne tam, kde mám byť. Zažil som a naučil som sa všetko potrebné, aby som teraz mohol robiť to, čo robím. Znie to logicky a aj to je logické.

To, čo nás v minulosti formovalo, vytvorilo to, kým sme dnes. To, čo robíme dnes, formuje našu budúcnosť. Mali by sme si preto dávať pozor čo robíme a čo nerobíme. Ak chceme, aby bol náš život kvalitný, mali by sme pre to niečo urobiť teraz. Nie zajtra, nie pozajtra. TERAZ. Pokiaľ možno čím skôr.

Ak pochopíš život, bude sa ti ľahko žiť.