Niektorí ľudia sa správajú ako zvieratá. Niekto sa vyžíva v špine ako prasa, niekto má rád krvavé steaky ako lev, iný sa zas dokáže rozzúriť ako besný pes. No a ja som zrovna natrafil na besného psa, ktorého som ešte k tomu (nechtiac) rozzúril.

V poslednej dobe pociťujem väčší vnútorný pokoj a správanie niektorých ľudí je v kontraste s mojim rozpoložením. Keď tak pozorujem niektorých ľudí, prídu mi až príliš rozrušení. Vnútorný pokoj nezažívajú ani zďaleka. Sú zfrustrovaní a potom si svoju frustráciu vybíjajú na ostatných. Sú ako besné psy.

Besný pes

Jedna osoba je veľmi špeciálna. Nazvime ju Janko. Janko sa s niektorými mojimi priateľmi moc nemusí a ani moji priatelia ho nemajú moc v láske, pretože im nerobí dobré meno. Je to vzájomná výmena nesympatie. Priatelia kritizujú Janka za to, že prezentuje ich filozofiu nepekným, často vulgárnym a arogantným spôsobom. Janko neznesie ich kritiku a na oplátku ich ohovára, nadáva na nich a uráža ich. Naposledy ich urážal tak, že mi to nedalo a snažil som sa mu čo najmierumilovnejším spôsobom vysvetliť prečo ho moji priatelia kritizujú a požiadal som ho nech sa skúsi pozrieť na seba predtým, než začne kritizovať ostatných. Do mojej rady som dal toľko dobrého úmyslu ako som len vedel. Ale jeho reakcia bola ako reakcia besného psa. Namiesto toho, aby si skúsil priznať svoje chyby, si ich začal obhajovať a ako bonus znova urážal mojich priateľov a potom aj mňa. Pravdupovediac, očakával som takúto reakciu, ale v kútiku duše som dúfal, že si moje slová zoberie k srdcu. Márne. Takáto reakcia je prirodzený obranný mechanizmus ega. Tento mechanizmus nedovolí človeku priznať si chybu. Namiesto toho, aby si priznal chybu, poukazuje na chyby ostatných, aby odviedol pozornosť od svojich chýb. Ego sa nás snaží presvedčiť: Ja som dokonalý, nemám žiadne chyby. Nikdy si neprizná chybu a vinu zvaľuje vždy na ostatných. Oni sú zlí, nie ja… Takýto postoj je veľmi smutný. Aspoň mne je z toho smutno, keď vidím ľudí takto konať.

Bol som taký istý, ale teraz už viem, že priznať si svoje chyby a nedostatky a zapracovať na ich odstránení je oveľa lepší postoj ako nepriznať si svoje chyby a zvaľovať všetko na ostatných, prípadne ich ešte aj urážať a ohovárať. S takýmto egoistickým postojom sa človek ďaleko nedostane. Ak si nedokážeme priznať svoje chyby, nedokážeme sa stať lepším človekom. A naopak ak sa naučíme pracovať s egom a naučíme sa úprimne sa na seba pozrieť a priznať si svoje nedostatky, môžeme začať pracovať na ich odstránení a môžeme sa tak v živote veľmi posunúť.

Neposlúchol som radu

Bol som upozornený aby som na toho besného psa nereagoval, aby som sa mu vyhol oblúkom. No ja som neposlúchol a s dobrým zámerom a nádejou, že prijme moje slová, som ho chcel usmerniť. Moje slová neprijal a za odmenu som od neho dostal len spŕšku urážok až sa mu z úst penilo ako besnému psovi. S takým človekom sa nedá vychádzať podobrotky. Ak chcem niekomu dobre a on za to na mňa bude len štekať ako besný pes, čo s takým človekom? Ideálne vyhnúť sa mu oblúkom ako mi radili. Mal som veľké šťastie, že som sa od neho nenechal nakaziť besnotou. Uvedomil som si včas, že Jankovi niet rady, ani pomoci. Bohužiaľ. Je mi to veľmi ľúto. Je mi ľúto, keď niekto na dobre mienenú radu reaguje ako besný pes.

Nebuďte ako besní psi

Prosím, ľudkovia, nebuďte ako besní psi. Keď vám niekto bude hovoriť, že robíte niečo zle, nereagujte podráždene, ale skúste sa zamyslieť prečo vám to niekto hovorí. Možno to nie je preto, že vás chce niekto naštvať, ale preto, že chce, aby ste si uvedomili svoje chyby a aby ste ich nerobili. Častokrát svoje chyby nevidíme práve kvoli tomu, že sa nás ego snaží presvedčiť, že sme bezchybní. A keď na naše chyby niekto poukáže, správame sa ako besní psi a štekáme na tých, ktorí nás kritizujú. Pritom nechápeme, že nám môžu chcieť dobre. Chcú nám dať medicínu proti besnote, ale my nepočúvame čo nám hovoria, len štekáme a štekáme a pení nám z úst. Tak sa nevyliečime. Tak sa nám budú báť dať medicínu. Ale keď si uvedomíme, že nám v skutočnosti chcú pomôcť, prestaneme štekať, prídeme k nim a pokorne poprosíme o medicínu: Prosím, chcem sa vyliečiť, už nechcem mať besnotu. Nie je vôbec príjemné štekať celé dni na všetkých. Potom sa nás všetci boja a oblúkom sa nám vyhýbajú. Čo je to za život? Život besného psa… Taký besný pes nemôže mať za priateľov zdravých psov, pretože tí sa ho boja a oblúkom sa mu vyhýbajú. Besný pes má za priateľov len besných psov, s ktorými zúrivo šteká na ostatných a snaží sa ostatným čo najviac ublížiť. To besných psov napĺňa.

Myslíte si, že je dobré byť besným psom? Poznáte ľudí, ktorí sa správajú ako besní psi? Dá sa im nejako pomôcť, alebo tiež odporúčate sa im oblúkom vyhnúť?

PS: Tento článok nebol myslený ako kritizovanie, či povyšovanie sa (Ako si niektorí môžu myslieť). Hlavná pointa článku je, aby sme sa pokúsili prijať konštruktívnu kritiku, poučili sa z nej a pokúsili sa napraviť svoje chyby.