Takmer všetci ľudia si myslia, že ich názor je jediný správny a pravdivý. Toto presvedčenie pochádza z falošného ega, ktoré vytvára ilúziu toho, kto vlastne sme a čo je realita. Kým je človek pod nadvládou ega, myslí si: „Ja mám pravdu a všetko, čo sa od môjho pohľadu líši, je blbosť a všetci, čo somnou nesúhlasia, sú hlupáci“. Drvivá väčšina ľudí žije v tejto ilúzii.

Názor vs. realita

Ak si myslím, že môj názor je jediný správny, nemôžem mať všetkých päť pohromade. Žijem v ilúzii. Som na egu. Keď sa dostanem z pod nadvlády ega, zrazu uvidím rozmanitosť názorov na tú istú vec. Zrazu uvidím farebné okuliare ega, kvoli ktorým jeden človek vidí tú istú vec zelenú, pretože má zelené okuliare, ďalší zase ako modrú, pretože má modré okuliare atď. Jedine s bezfarebnými okuliarmi môžeme vidieť realitu takú, aká je. Jedine v stave vedomia bez ega.

Stav bez ega

Stav bez ega znamená nemať odpor k ničomu a k nikomu, dokázať sa pozrieť na názory ostatných bez súdenia a vidieť tak väčší obraz toho, čo je skutočnosť. Ego vytvára odpor a odpor vytvára konflikty. Keď máme v sebe odpor, nedokážeme prijať názory, ktoré sú odlišné od našich. Máme potrebu obhajovať si svoje názory a názory ostatných zmiasť zo stola a zdiskreditovať, pretože sa nám zdajú ako blbosti. Keď sa však dokážeme pozrieť na názory ostatných v stave bez ega, uvidíme širšiu realitu.

Pokiaľ človek nie je na dostatočne vysokej duchovnej úrovni, stav bez ega zažíva len príležitostne. Väčšinu z nás stále ovláda ego a stále nedokážeme prijať (na prvý pohľad) odlišné názory ostatných bez toho, aby sme ich považovali za hlúposti. Pretože máme v sebe odpor. Občas sa ale môžeme odstať do stavu bez ega, zbaviť sa odporu a pochopiť prečo majú ľudia také názory, aké majú.

Rôzne stupne vedomia

Ľudia, ktorí sa nachádzajú na rôznom stupni vedomia, majú rôzny pohľad na svet a rôzne názory. A potom si prirodzene nerozumejú. Keď som bol dieťa, videl som a chápal som svet svojim detským spôsobom, keď som bol tínedžer, pozeral som sa na svet zase trošku inak, keď som bol trošku starší, opäť sa mi zmenil pohľad a mal som iné názory ako keď som bol mladší. Po svojom duchovnom prebudení som zase videl svet inak. Prešiel som rôznymi stupňami vývoja, rôznymi stupňami vedomia. Rôzne zvieratá majú tiež rôzne úrovne vedomia. Pes má iné vedomie ako mačka. Mačka má iné vedomie ako myš atď. Konanie odzrkadľuje aké má živá bytosť vedomie.

Aj keď sú dvaja ľudia rovnako starí, môžu mať rôzne záujmy a rôzne názory. Jeden holduje alkoholu a druhý alkohol nemôže ani cítiť. Pre druhého je šport životná vášeň a ďalší zase v športe nevidí takmer žiadny zmysel. No časom sa všetko môže zmeniť a človek vďaka zmene vedomia zmení svoj životný štýl a životné hodnoty. Sám som to zažil.

Ľudia na rôznych stupňoch vedomia sa zaujímajú o rôzne veci. Niekoho baví šport, iný sa zaujíma o vedu, ďalší o duchovno a ďalšieho zaujíma všetko možné. Ľudia na rôznych stuňoch vedomia majú rôzne názory na tú istú vec. Keď majú ľudia podobné zmýšľanie, nachádzajú sa na podobnom stupni vedomia. Čím je však stupeň vedomia odlišnejší, tým viac si ľudia nerozumejú, pretože vnímajú realitu inak.

Jeden vidí zmysel v náboženstvách a iný náboženstvá zavrhuje. Tak kde je pravda? Sú náboženstvá potrebné, alebo nie? To záleží od uhlu pohľadu. Pre človeka, ktorý náboženstvá zavrhuje, nie je náboženstvo potrebné. Pre človeka, ktorý vidí zmysel v náboženstvách, sú naopak potrebné. Ak začneme absolutizovať, že náboženstvo je potrebné, alebo že náboženstvo je nepotrebné, dostaneme sa do konfliktu s buď s jedným, alebo s druhým typom vedomia. Samozrejme, môžeme argumentovať prečo je náboženstvo potrebné a prečo nie a môžeme dospieť k nejakému záveru. Ak si však človek neoblomne stojí za svojim, že náboženstvo je, alebo nie je potrebné, k žiadnemu záveru nedôjdeme. Väčšinou sa stáva to, že ľudia nie sú schopní vidieť a chápať realitu z iného pohľadu ako zo svojho obmedzeného pohľadu. Potom často dochádza ku konfliktom a nedorozumeniam. Ľudia majú pocit: „Ja mám pravdu, ty nie“. Táto takzvaná pravda existuje len na určitom stupni vedomia. Na inom stupni vedomia človek považuje za pravdivé zase niečo iné. Ľudia neustále dychtivo hľadajú pravdu. Túžia ju neoblomne mať. Kde je skutočná pravda?

Zmena vedomia a vnímania reality

Vedomie a vnímanie sveta sa neustále mení. Pokiaľ sa človek venuje sebarozvoju, postupne rozširuje vedomie a dokáže chápať viac a viac.

Keď som bol na hrubej materiálnej úrovni vedomia, zaujímali ma hlavne ženy, sex, alkohol a to, ako si najviac užívať. Bol som zarytý ateista a egoista plný hnevu, pýchy, strachu, závisti a ďalších nepekných vlastností. Staral som sa iba o seba, o svoje pohodlie a všetci ostatní mi boli prakticky ukradnutí.

Po svojom duchovnom prebudení začiatkom roku 2015 som začal vnímať svet zrazu inak. Začal som vnímať potreby iných a nezameriaval som sa už len na seba. Pocítil som nutkanie pomáhať svetu – všetkým – ľuďom, zvieratám, prírode. Začal som si všímať koľko škody súčasná spoločnosť napáchala a začalo sa ma to dotýkať osobne. Zrazu problémy ostatných boli aj moje problémy. Vzbudil sa vo mne súcit so všetkými. Život sa už netočil iba okolo mňa, ale zrazu sme boli MY. Nie len ja a moja rodina, ale rodina ako celé stvorenie, celý vesmír. O takúto zmenu vedomia som sa vôbec neusiloval. Jednoducho sa to stalo a je zo mňa úplne iný človek ako pred rokom 2015. Vnímam svet úplne inak, správam sa inak a konám inak. Preto viem, že zmeniť sa môže každý. Či už zažije s pontánne duchovné prebudenie, alebo sa bude o zmenu usilovať vlastnými silami. Duchovné prebudenie je aj tak iba počiatočný impulz k zmene. Človek potom aj tak musí vyvinúť nejaké úsilie, aby sa posunul v živote ďalej a stal sa z neho ešte lepší človek.

Až keď svoje vedomie očistíme, potom môžeme zažívať stále čistejší stav bytia – bez strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti, chamtivosti, pýchy a ďalších nepekných vlastností a emócií.

Keď sa očistíme od falošného ega, začneme prirodzene chápať, že ľudia majú taký, či onaký názor preto, lebo sa nachádzajú na určitom stupni vývoja, na určitom stupni vedomia a nemôžu mať iný názor, pretože ich vnímanie reality je obmedzené ich súčasným stavom vedomia. Aby pochopili určité veci, musia si ich zažiť. Ten, kto napríklad zavrhuje náboženstvá, pretože kvoli svojmu obmedzenému vnímaniu sveta vidí len ich temnú stránku, pochopí skutočný význam náboženstva, keď uvidí aj pozitívnu stránku náboženstva. Jeho vedomie a vnímanie sveta sa rozšíri a už bude vidieť obe stránky. Nie len jednu.

Existujú ľudia, ktorí majú veľmi obmedzené vnímanie sveta. Vidia len tú, či onú stránku, ale nevidia celok. A keď im niekto celok opíše, často tomu nerozumejú a obhajujú si len to, čo vidia. Kým má človek v sebe odpor, nedokáže pochopiť iných a vidieť realitu ich očami. Keď však dokážeme zmierniť, alebo odstrániť tento odpor, rozšírime svoje vedomie a budeme zrazu vidieť a chápať oveľa, oveľa viac. Dokážeme sa vcítiť do iných a dokážeme vidieť svet ich očami. Potom budeme chápať, že nie sú schopní určité veci pochopiť. Preto vysvetľovať im niečo, čo nie sú schopní pochopiť, je strata času. Deviatak môže prváčikovi vysvetľovať veľkú násobilku, ale čo bude mať z toho ten prváčik, keď ešte ani nevie počítať?

Rozširujte vedomie

S rozšírením vedomím dokážeme vidieť širšiu realitu, chápať viac a podľa toho následne aj konať. V článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“ sa dozviete ako môžete očistiť a rozšíriť svoje vedomie.

Veľa šťastia!