Ako tak trávim viac času na ulici medzi ľuďmi, zisťujem, že žijem v zvláštnej spoločnosti neveselých ľudí. Môžem sa na nich usmievať koľko chcem, no úsmev mi neopätujú. Žijú v akejsi ilúzii utrpenia. Alebo ja žijem v ilúzii šťastia?

Ilúzia utrpenia

Zistil som, že ľudia si vytvárajú utrpenie sami v hlave (pokiaľ sa nejedná o fyzické utrpenie). Čo človek, to problém. Málokedy narazím na človeka, ktorý sa vie usmiať len tak, pretože môže. Väčšinou natrafím doslova na kyslé xichty. Alebo si možno tie kyslé xichty všímam viac, pretože sú naozaj do očí bijúce. Je mi ľúto keď ľudia žijú taký život, v ktorom sa ani nedokážu usmiať. Je to veľmi smutné.

Ľudia si myslia aký majú ťažký život. V skutočnosti nemajú ťažký život, len ho tak svojim vedomím vnímajú. Problémy existujú často len v našej hlave. Niekto potrebuje k spokojnosti aspoň tisíc Euro. Niekomu stačí k spokojnosti sto Euro. A taký bezdomovec plače od radosti keď má desať Euro. Vnímanie šťastia je subjektívne. Človeku stačí ku šťastiu málo. Napríklad mne stačí ku šťastiu strecha nad hlavou, dobré jedlo a dobrá spoločnosť. Ak mám uspokojené základné potreby, ako je spánok, jedlo a príjemné prostredie, som šťastný. Zistil som, že:

Čím som skromnejší, tým som bohatší.

A tiež som zistil, že všetko utrpenie na úrovni mysle, si ľudia vytvárajú v hlave. Píšem o tom v článku „Ak ti niečo vadí, je to tvoj problém“.

Túžby

Ľudia majú príliš veľa neuspokojených túžob a to vytvára ich nespokojnosť. Viem to podľa seba, pretože kedysi som mal veľké túžby a keď som ich chcel mať naplnené tu a teraz, to ma robilo nešťastným. Svoje veľké túžby som okresal na menšie túžby a pomaly sa ich snažím napĺňať. Netrvám na tom, aby som ich mal naplnené hneď, pretože viem, že je to takmer nemožné a robilo by ma to nešťastným.

Túžby sú potrebné a ich naplnenie je fajn. No lipnutie na túžbach je to, čo robí ľudí nešťastnými. Okresajte svoje túžby, nelipnite na nich a môžete byť šťastní. To je prvý krok ku šťastiu. Ďalší krok ku šťastiu je začať robiť prácu, ktorá vás baví a napĺňa.

Spoločnosť lenivcov

Viem, že veľa ľudí žije doslova z ruky do huby, od výplaty k výplate a nemajú ani cent nazvyš. Možno aj preto sa nedokážu usmievať. No tiež viem, že tak žiť nemusia. To, že tak žijú, je ich voľba. Veľa ľudí nerobí nič preto, aby získali lepšiu prácu. Nemajú potrebnú kvalifikáciu a tak nemôžu získať lepšiu prácu.

Často narážam na ľudí, ktorí hľadajú výhovorky namiesto spôsobov. Ja hľadám spôsoby a aj ich nachádzam. Žijem svoj sen a som šťastný. Chcem, aby bolo viac ľudí šťastných. Chcem, aby sa ľudia dokázali usmievať. Nebaví ma pozerať na kyslé xichty na ulici. Aj preto píšem články a rozdávam na ulici úsmevy. Chcem, aby sa ľudia nad sebou aspoň trošku zamysleli a začali so sebou niečo robiť, aby mohli žiť šťastný život. Spoliehať sa na to, že náš život bude lepší aj keď nič pre to neurobíme, je čisté šialenstvo. Je to ako keby ste sa spoliehali, že vám narastú svaly bez toho, aby ste začali pravidelne cvičiť. Bez práce jednoducho nie sú koláče.

Lepší svet

Lepší svet dosiahneme vtedy, keď bude viac ľudí šťastných. Na to, aby sme mohli zapáliť šťastie v ostatných, musíme najskôr zapáliť šťastie v sebe. Nemôžeme ľuďom dať niečo, čo nemáme. Ak nie ste šťastní tu a teraz, mali by ste popracovať na tom, aby ste šťastní boli. Z vlastnej skúsenosti viem, že je možné byť šťastný z mála a dokonca aj bezdôvodne.

“Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.” [BG 5.24]

Každý človek má možno inú cestu ku šťastiu. V článku „Spôsoby pre očistenie vedomia“ s vami zdieľam moju cestu ku šťastiu, aby ste získali inšpiráciu.

Keď bude viac ľudí šťastných a budú svoje šťastie šíriť medzi ostatných, spoločne môžu dosiahnuť šťastnejšiu spoločnosť.