Zovšednenie pozná každý. Kúpime si, alebo dostaneme nejakú novú vec, chvíľu sa z nej tešíme a potom akosi zovšednie a vytratí sa k nej vzťah, aký sme k nej mali na začiatku. To isté platí pre ľudí a vzťahy s nimi. Spoznáme nového človeka a zdá sa nám úžasný. Ako ho tak spoznávame, zisťujeme, že má aj nejaké nedostatky a po určitom čase ho už nevnímame ako na začiatku. A potom náš vzťah k nemu akosi ochladne, zovšednie. Obzvlášť vtedy, keď sme s daným človekom každý deň, máme tendenciu považovať to sa samozrejmosť a prestávame si to vážiť.

Čo s tým?

V takej situácii pomáha odlúčenie na nejakú dobu. Keď zažijeme odlúčenie, zistíme či nám na danom človeku ešte záleží, alebo nie. Často stačí pocítiť odlúčenie len na úrovni mysle. Stačí, keď si predstavíme, že by sme danú vec, alebo človeka stratili a podľa toho, čo pocítime, uvidíme ako nám na danej veci, alebo človeku záleží. Túto techniku môžeme využívať zakaždým, keď pocítime zovšednenie. Keď zistíme, že nám ešte záleží na človeku, alebo veci, zmení sa aj náš postoj. Zrazu si budeme vážiť prítomnosť tej veci, alebo človeka v našom živote a budeme sa k nim správať inak – krajšie. Keď nefunguje odlúčenie na úrovni mysle, treba skúsiť fyzické odlúčenie na pár hodín, dní, týždňov, alebo dlhšie. Treba vyskúšať ako sa cítime bez toho, čo považujeme za samozrejmosť.

Táto jednoduchá technika môže pomôcť veľa ľuďom napraviť ich vzťahy. Mnohé vzťahy ľudia považujú za samozrejmosť, ale neuvedomujú si ich vzácnosť. To, že je daný človek, v našom živote, nie je samozrejmosť. Môže kedykoľvek zmiznúť z nášho života.

Keď zažijeme zovšednenie vecí a ľudí, odlúčenie od nich nám môže pomôcť uvedomiť si ich dôležitosť v našom živote.

Keď som žil týždeň v dome, kde nemajú záchod, ale len latrínu vonku, už po pár dňoch som si uvedomil aká vymoženosť je splachovací záchod v dome. Chodiť na záchod von, keď mrzne, nie je žiadna sranda. Aj keď by sa dalo na to zvyknúť.

Zovšednenie nie je chyba

Zovšednenie nie je chyba jednotlivca. Je to prírodný zákon. Mnohí ľudia zažívajú zovšednenie, či chcú, alebo nechcú. Jednoducho už nevnímajú ako vzácnosť to, čo si kedysi vážili. Až keď zažijú odlúčenie, uvedomia si dôležitosť určitých vecí a ľudí vo svojom živote.

Vyskúšajte odlúčenie

Vyskúšajte odlúčenie od bežného prostredia aspoň na pár hodín, prípadne dní. Vyberte sa do lesa na prechádzku osamote na pár hodín a budete prekvapení, čo všetko si začnete vážiť. Čím dlhšiu dobu budete zažívať odlúčenie, tým viac si toho začnete vážiť. Prečítajte si knihu „Univerzita samoty“, kde autor strávil 40 dní na samotke v Iránskom väzení. Budete prekvapení, aká je terapia samotou účinná. Môžete vyskúšať aj týždenný pobyt v tme, kde je odlúčenie od všetkého veľmi silné. Pobyt v tme na Slovensku ponúka napríklad centrum v Zaježovej. Keď vyjdete po týždni v tme na svetlo, začnete si vážiť všetko – každý kúsok zeme, stebla trávy, slnko, zvieratá, ľudí,… všetko.

Problém dnešnej doby je, že ľudia nie sú vďační za to, čo majú a chcú mať stále niečo lepšie, pretože si myslia, že to ich spraví šťastných. Keď ale zažijú odlúčenie od toho, čo majú, je veľká šanca, že si to začnú vážiť.

Prajem každému, aby pravidelne pociťoval pocit odlúčenia a následne pocit vďačnosti. Pocit vďačnosti je oveľa, oveľa krajší ako pocit zovšednenia.

Majte sa krásne a buďte vďační!