Vzorce správania po rodičoch

Koľkí z nás počuli v detsve: “Keď si blbý, tak si blbý“, “Nerev!“, “Čo si už naozaj sprostý?!“, “Z teba nič nebude“, “Si neschopný!“… Na koľkých z nás rodičia kričali a bili nás? Koľkí z nás sa správajú v dospelosti rovnako ako naši rodičia? Vidíte v tom súvislosť?

Upozornenie: Tento článok nie je ani tak o mojich rodičoch, ani o mojej výchove. Tento článok vznikol na základe pozorovania správania viacerých rodičov a ich detí.

Preberanie vzorcov správania

Vzorce správania preberáme od rodičov. Tieto vzorce správania súvisia aj s tým, ako sa správame k partnerovi, k svojim deťom a k iným ľuďom. Tento článok je zameraný na deti a rodičov. To, čo nám v detstve rodičia hovorili, teraz hovoríme my svojim deťom. Ako sa k nám rodičia správali, rovnako sa správame my k svojim deťom. A to sa deje generácia za generáciou. Ak sa k nám rodičia nesprávali príliš láskyplne, nesprávame sa ani my k svojim deťom láskyplne. Ak nás rodičia bili, bijeme aj my svoje deti. Ak nám rodičia nadávali, nadávame aj my svojim deťom. Pretože nevieme konať inak. Ale keď si uvedomíme, že sme ako naši rodičia a zistíme, že takí nechceme byť, že chceme byť aspoň trochu láskyplnejší, môžeme to zmeniť, môžeme zmeniť programy, ktoré sme nabrali od rodičov.

Zmena vzorcov

Prvý krok je uvedomenie si, že sme takí istí ako naši rodičia. Druhý krok je túžba zmeniť to a tretí krok je zmena. Prebieha to asi takto:

Keď otec nakričí na svojho syna, v tom momente si ešte asi neuvedomuje, že to isté robil jeho otec a nebolo mu to príjemné. No neskôr môže zistiť, že to robil aj jeho otec a bude to chcieť zmeniť, pretože si uvedomuje, že to nie je pre syna príjemné a môže to v ňom zanechať rovnaké stopy, ako v ňom. Už je v ňom zasiata túžba a je čas na zmenu programu. Keď nastane ďalšia situácia, kedy by na syna najradšej nakričal, môže si uvedomiť: “Pozor, opäť sa spúšťa program po otcovi, ktorý mi nebol príjemný. Zanechalo to vo mne hlboké stopy. Neurobím rovnakú chybu a nebudem kričať na svojho syna. Nebudem sa správať k svojmu synovi tak, ako sa ku mne správal môj otec. Mám svojho syna rád a zaslúži si lepšie zaobchádzanie – také, ktoré v ňom nezanechá zranenie na duši.

Otec a matka sa k nám správali tak, ako sa správali, pretože aj ich otcovia a matky sa k nim tak správali. A tak si generácia za generáciou predávajú rovnaké programy. Častokrát tieto programy nie sú príliš láskyplné a zahŕňajú krik, bitku, nadávky, ponižovanie a podobne. Z takýchto programov potom vznikajú alkoholici, bitkári, nerváci, gembleri a ďalší psychicky nezdraví jedinci. Dobrá správa je, že tieto programy môžeme teraz vedome zmeniť. Naši rodičia si neuvedomovali, že sú rovnakí ako ich rodičia. A tak robili to, čo robili. Ale my si teraz môžeme uvedomiť, že väčšinu vzorcov správania sme zdedili z minulých generácií. A môžeme tieto vzorce zmeniť. Zmena je v našich rukách a máme jedinečnú príležitosť zmeniť ďalšiu generáciu. Ako ju zmeníme, to už je len na našej snahe zmeniť seba a vzorce po minulých generáciach.

Je čas uvedomiť si, čo všetko sme od svojich rodičov nevedomky prebrali a rozhodnúť sa, či si to ponecháme, alebo to zmeníme. Najdôležitejšie je uvedomiť si to. Bez toho, aby sme si to uvedomili, to totiž ani nemôžeme zmeniť.

Keď kričím, nadávam, alebo sa inak nepekne správam ku svojim deťom, alebo iným ľuďom, treba sa zamyslieť – nesprávali sa takto aj moji rodičia? Bolo mi to príjemné? Je to príjemné iným ľuďom? Je moje správanie pekné? Nie? Tak by bolo dobré s tým niečo spraviť – pokúsiť sa vyčistiť staré programy, aby som sa tak už nemusel správať.

Dá sa to. Všetko sa dá, keď sa chce. Ak si budeme obhajovať, že sme takí, že je to naša prirodzenosť, nikam sa nepohneme. Naša skutočná prirodzenosť je láskyplnosť. Každý zúfalo túži po láske, no nie každému sa dostáva. Preto dnes svet vyzerá tak, ako vyzerá. Ak sa k nám naši rodičia nesprávali príliš láskyplne, ani my sa nebudeme k svojim deťom a iným ľuďom správať príliš láskyplne. Je dôležité si to uvedomiť a nerobiť iným to, čo nechceme, aby robili oni nám. Nebiť, keď nechceme, aby nás bili. Nekričať, keď nechceme, aby na nás kričali. Nenadávať, keď nechceme, aby nám nadávali. Nesúdiť, keď nechceme, aby súdili nás. No predsa to často nevedomky robíme. A tak sa to deje generácia za generáciou. Pokiaľ si neuvedomíme ako sa správame, naďalej budeme nevedomky ubližovať.

Je čas zmeniť svoj stav bytia z nevedomého na vedomý, alebo aspoň viac vedomý. Uvedomovať si, čo svojim konaním spôsobujeme. Či vzorce správania, ktoré deťom nevedomky predávame, sú v súlade s tým, čo chceme. Či sa naozaj správame k deťom láskyplne, alebo im nadávame, kričíme na nich, ponižujeme a bijeme ich (čo sa aj často deje).

Treba dávať veľký pozor na to, čo svojim deťom dávame/nedávame. Treba dávať veľký pozor na to, ako sa správame, pretože naše deti budú do veľkej miery podobné nám. A je momentálne na nás, aká bude generácia po nás.

Pokúsme sa teda vyčistiť čo najviac starých negatívnych programov, aby ich už naše deti a ďalšie generácie nemuseli zažívať.

Nezvaľujme vinu na svojich rodičov. Preberme zodpovednosť za svoje konanie a konajme zodpovedne.

Dúfam, že si čo najviac ľudí uvedomí, že prebrali rôzne programy od rodičov a začnú s tým niečo robiť. A dúfam, že s tým urobím niečo aj ja :)


Upozornenie: Články boli napísané s určitým stupňom vedomia. Keďže sa neustále vyvíjam, staršie články nemusia odzrkadľovať môj súčasný stav vedomia. Nie so všetkými článkami sa v súčasnosti stotožňujem. Avšak sú ponechané pre tých, ktorí sa nachádzajú na rovnakom alebo podobnom stupni vedomia akým boli články písané.
Ak ti článok pomohol, môžeš prejaviť svoju vďaku aj finančným príspevkom:

IBAN: SK3356000000004419953001

Ďakujem za každý jeden príspevok ♥ Nech Vás Láska sprevádza ♥