Neviem prečo, ale mám nutkanie napísať o prehnane pozitívnych ľuďoch a mojej skúsenosti s nimi. Stretol som zopár extrémne pozitívnych ľudí, o ktorých by som nepovedal, čo z nich neskôr vylezie.

Pretvárka

Žijeme v dobe kali – v dobe hádky a pokrytectva a môžeme to vnímať v každodennom živote. Dokonca aj na sebe keď sme dostatočne k sebe úprimní.

Mal som možnosť spoznať zopár ľudí, ktorí boli vysmiati od ucha k uchu a vyzerali byť šťastní a velice pozitívni. Ale ako som neskôr zistil, šťastní a v pohode sa iba tvárili. Keď som ich spoznal bližšie, zistil som, že nie sú až tak v pohode a majú veľa nemalých problémov, ktoré sa pred ostatnými snažia zakryť svojou prehnanou pozitivitou. Na jednom človeku som to prekukol hneď, ale na ďalších mi trvalo chvíľu dlhšie kým som narazil na ich temné stránky. Tak ako sa tvárili prehnane pozitívne, tak ukrývali v sebe na druhej strane extrémnu temnotu, z ktorej išiel až mráz po chrbte.

Bolo to pre mňa prekvapujúce, pretože som nikdy predtým nič podobné nezažil. Ako môže z tak pozitívneho človeka vyliezť toľká negativita? Veľmi som sa čudoval.

Ale pochopil som.

Človek, ktorý k sebe nie je úprimný, nie je úprimný ani k ostatným a pretvaruje sa. Potom si k sebe priťahuje ľudí, ktorí sa tiež pretvarujú a neskôr zažíva nemilé prekvapenie. Pane Bože, veď ty nie si vôbec taký, ako si sa prezentoval. A zvaľujú vinu na druhých a neuvedomujú si, že sami sa prezentujú takí, akí nie sú. Skrývajú v sebe svoje temné stránky, nechcú si ich priznať a nechcú, aby vyšli najavo. Avšak skôr, či neskôr najavo vyjdu. Prirodzenosť na seba nenechá dlho čakať.

Zrkadlenie

Pochopil som, že v období kedy som spoznal ľudí v pretvárke, som bol taký istý. Sme opäť pri základnom princípe života – zrkadlení. Nechcel som si priznať svoje temné stránky (resp. som si ich nebol ani vedomý) a potláčal som ich do úzadia. A tak som potreboval stretnúť podobných ľudí, aby som si to uvedomil.

Život nám celý čas len nastavuje zrkadlo nás samotných. Všetky tie situácie a všetci ľudia, ktorých stretávame, sú len odrazom nás samotných. Pokiaľ nie sme schopní prijať tento odraz, zvaľujeme vinu na ostatných – on je taký, ona je taká, on/ona za to môže… Áno, on je taký, ona je taká, ale už si neuvedomujeme akí sme my. Ježiš to krásne vysvetľuje slovami [LK 6:41-42]:

“Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ,Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,’ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.”

V prvom rade si musíme priznať, že sme pokrytci. Tvárime sa, že sme lepší ako v skutočnosti sme. Keď však získame viac pokory, už sa viac nebudeme musieť pretvarovať a skrývať svoje temné stránky. Dokážeme si ich uvedomiť a pracovať s nimi. Dokážeme byť k sebe úprimní – dobre, naozaj som taký, teraz čo s tým môžem urobiť? Môžem to nejako zmeniť? Vtedy začína skutočná práca na sebe.

Viac v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”