Samozvaných guruov je pomerne dosť. Sú to ľudia, ktorí dávajú nevyžiadané rady – rob toto takto, toto by si nemal robiť, takto by si sa nemal vyjadrovať, ty si taký a taký, mal by si byť taký, toto a tamto máš nespracované… priznám sa, že som mal tiež syndróm samozvaného gurua a občas sa pri tom ešte pristihnem. Zrejme aj preto sú v mojej realite ešte samozvaní guruovia. Ale v poslednej dobe sa mi to dosť hnusí, hlavne keď ľudia dávajú nevyžiadané rady mne ako by som mal žiť, čo by som mal a nemal robiť a podobne. Moje ego to nezvláda.

Samozvaní guruovia sú odborníci na to, ako by mali žiť ostatní, ale často nemajú poriadok vo svojom živote. Nejako sa im nechce riešiť svoj život a tak riešia život druhých. Žijú v akejsi ilúzii, že ich život je v pohode a že si môžu dovoliť poúčať ostatných. Žil som tak aj ja a preto viem aké to je.

Kecať druhým do života a hovoriť o nich akí sú zlí a čo všetko by mali zmeniť môže byť príjemné pre toho, kto to hovorí, ale už to nie je príjemné pre toho, koho sa to týka. A v tom je ten problém. Jedná sa o akýsi druh psychického ubližovania. Keď človek nie je schopný prijať radu, jednoducho ju neprijme aj keby bola akokoľvek dobre mienená. Ak je nevyžiadaná, nebude s veľkou pravdepodobnosťou prijatá, neprejde cez ego.

Guru a žiak

Samozvaní guruovia nechápu princípu žiak a učiteľ. Učiteľ učí a žiak načúva, učí sa. Žiak sa pýta a dostáva odpovede od učiteľa. Žiak v žiadnom prípade nepoúča učiteľa, pretože si je vedomý, že učiteľ vie viac ako on. Problém nastáva, keď chcú byť obaja učitelia a ani jeden z nich nie je ochotný načúvať a učiť sa. Potom sa len handrkujú kto z nich má pravdu a jeden druhého nepočúva. Toto je veľmi častý prípad internetových diskusií a z tohto dôvodu sa do nich už pokiaľ možno nezapájam. Na internete chce byť takmer každý guru a málokto je ochotný prijať rolu žiaka a učiť sa od druhých.

Dúfam, že som sa z toho už poučil a už nebudem druhým kecať do života. Na tom, ako sa ku mne správajú druhí, sa učím ako sa mám a nemám správať k druhým ja. Čo mi je nepríjemné sa snažím nerobiť a čo mi je príjemné sa snažím robiť.

Snažím sa riadiť heslom: “Ži a nechaj žiť” pretože mi nepríde správne dávať druhým rady pokiaľ o ne sami nepožiadajú. Ak už niekto požiada o radu, je väčšia šanca, že ju prijme ako keď dostane nevyžiadanú radu, ktorá sa zasekne na jeho egu.

Týmto zdravím všetkých mojich guruov, ktorí mi chcú kecať do života bez toho, aby som ich o to požiadal. Ahojte