Prešiel som už niekoľkými vzťahmi a tiež vidím mnohých ľudí ako sa im rúca jeden vzťah za druhým. Scenár je vždy ten istý: “Tentokrát je to už naozaj ten pravý/pravá a budeme spolu do konca života…” Ale o pár mesiacov, či rokov sa nám vzťah začína rúcať pred očami. Prečo? Táto otázka mi vŕta v hlave už dlho, prečo sú vzťahy také komplikované, na začiatku sa radujeme a na konci trpíme… odpoveď mi dala Bhagavad-gíta:
viṣayendriya-saṁyogād
yat tad agre ’mṛtopamam
pariṇāme viṣam iva
tat sukhaṁ rājasaṁ smṛtam
Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]
Význam:
Keď sa mladý muž stretne s mladou ženou, zmysly ho začnú nútiť, aby sa na ženu díval, aby sa jej dotýkal a mal s ňou pohlavný styk. Zmysly na to môžu spočiatku reagovať veľmi príjemne a uspokojivo, no skôr či neskôr bude celá situácia pôsobiť ako jed. Rozídu sa alebo rozvedú a namiesto šťastia sa dostaví sklamanie. Také šťastie je vždy v kvalite vášne. Radosť pochádzajúca zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou bolesti a mali by sme sa jej za každú cenu vyvarovať.
Zmyslový pôžitok
Snažíme sa získať šťastie zmyslovým pôžitkom a využívať druhých pre svoj zmyslový pôžitok. Keď už náš zmyslový pôžitok nenapĺňajú, hľadáme iný objekt zmyslového pôžitku, aby sme boli šťastní. To často vedie k podvádzaniu partnera a následnému rozchodu.
Bohužiaľ, podmienené živé bytosti takto konajú keď nevedia získať šťastie inak, ako zmyslovým pôžitkom. Najväčší zmyslový pôžitok aký poznáme, je sexuálne potešenie. Tento pôžitok je hlavným dôvodom vytvárania vzťahov aj keď si to mnohí nechcú priznať a svoj chtíč nazývajú láskou. Spočiatku znejú slová ako “Ľúbim ťa”, “Milujem ťa”, “Mojko”, “Miláčik”… a neskôr “Ty hajzel!”, “Zabijem ťa!”, “Nenávidím ťa!”, “Vypadni!”… to je realita mnohých vzťahov.
Vášeň je zo začiatku veľmi silná až sa môže zdať že je to láska, ale postupom času vyprchá a keď bol vzťah založený iba na vášni, na uspokojovaní zmyslov, už nemá na čom stáť a rúca sa.
Dlhodobý vzťah
Existujú vzťahy, ktoré trvajú desiatky rokov, pretože partneri sa nevyužívajú len na zmyslový pôžitok. Dokážu sa podžať v ťažkých chvíľach, dokážu sa rešpektovať keď majú rozdielne názory, dokážu komunikovať bez toho, aby sa hádali, majú vytvorený hlbší vzťah ako len vzťah založený na potešení zmyslov. A to je kľúč k dlhodobému vzťahu – nebrať partnera len ako prostriedok pre svoje potešenie. Aby sme takýto vzťah mohli mať, musíme svoje vedomie pozdvihnúť na duchovnú úroveň. Veľké množstvo vzťahov je založených na telesnom poňatí – máš pekné telo, chcem ťa za partnera. Ale už keď zistia aký je partner vo vnútri, začínajú problémy.
Zrkadlenie
Vo vzťahu funguje princíp zrkadlenia. Nemôžeme mať iného partnera, len takého akí sme my sami. Aké máme vedomie, takého partnera si pritiahneme. Ak si chceme užívať zmyslový pôžitok, pritiahneme si partnera, ktorý bude taký istý a potom sa budeme čudovať prečo náš vzťah krachuje.
Ak chceme trvácny vzťah, musíme byť ochotní partnera tolerovať takého, aký je, so všetkými plusmi aj mínusmi. Musíme sa ho naučiť milovať takého, aký je. To je láska. “Mám ťa rád kým mi vyhovuješ a keď mi prestaneš vyhovovať, už ťa nemám rád” – to je chtíč, ktorý je príčinou krachu vzťahov. Píšem o tom v článku “Povaha chtíču“. Zažil som to už toľkokrát a je to veľmi nepríjemné keď vás partner opustí kvôli inému, alebo kvôli tomu, že mu už nevyhovujete, inými slovami neuspokojujete zmysly.
Kým sa budeme snažiť dosiahnuť šťastie zmyslovým pôžitkom a vzťahy budeme zakladať na povrchnom sexuálnom chtíči, nečudujme sa, že potom budeme trpieť rovnako, ba aj viac ako sme si predtým užívali. Aj keď toto všetko viem, aj tak mám veľkú túžbu užívať si zmyslový pôžitok, pretože som túto túžbu dlhé roky a zrejme aj mnohé životy kultivoval. Nie je jednoduché sa tejto túžby zriecť. Usmernením zmyslov a činností je možné túto túžbu zmierniť a nakoniec vykoreniť. K tomu slúži Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“. Keď svoje zmysly zamestnáme v iných činnostiach ako je zmyslový pôžitok, postupne sa od zmyslového pôžitku odpútajú a budeme ich môcť lepšie ovládať. Ten, kto ovláda svoje zmysly a nežije vo vášni ani nevedomosti, môže byť skutočne trvale šťastný. Tiež o tom hovorí Bhagavad-gíta, taká aká je:
yat tad agre viṣam iva
pariṇāme ’mṛtopamam
tat sukhaṁ sāttvikaṁ proktam
ātma-buddhi-prasāda-jam
O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]
Význam:
Ak sa usilujeme o sebarealizáciu, musíme sa riadiť mnohými zásadami a príkazmi, aby sme sa naučili ovládať myseľ a zmysly a aby sme svoju myseľ dokázali uprieť na vlastné ja. To je veľmi ťažké, trpké ako jed, no ak človek uspeje nasledovaním týchto pravidiel a dosiahne tak transcendentálnu úroveň, ochutná skutočný nektár a začne sa tešiť z pravej radosti života.
yo ’ntaḥ-sukho ’ntar-ārāmas
tathāntar-jyotir eva yaḥ
sa yogī brahma-nirvāṇaṁ
brahma-bhūto ’dhigacchati
Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]
Význam:
Dokým človek nedokáže vychutnávať šťastie vo svojom vnútri, nemôže prestať vyhľadávať vonkajší povrchný pôžitok. Oslobodený človek prežíva skutočné šťastie. Preto môže sedieť hocikde a tešiť sa z činností života vo svojom vnútri. Takýto oslobodený človek prestal túžiť po vonkajšom hmotnom šťastí. Tento stav sa volá brahma-bhūta a len čo ho človek dosiahne, vráti sa späť domov, späť k Bohu.
—
Kým budeme kultivovať zmyslový pôžitok a budeme brať partnera ako objekt zmyslového pôžitku, naše vzťahy nebudú fungovať a budeme na konci trpieť. Musíme sa najskôr naučiť ovládať svoje zmysly, aby sme nechceli partnera využívať pre svoj zmyslový pôžitok. Inak sa stále budeme čudovať prečo naše vzťahy krachujú jeden za druhým.
Tak, už vieme čo máme robiť, tak hor sa do toho.
Prajem veľa šťastia a veľa úspechov!
Na doplnkové štúdium odporúčam knihy “Vedecké poznanie duše”, “Cesta sebarealizácie”, “Život pochádza zo života”, “Bhagavad-gíta taká, aká je“, “Šrímad Bhágavatam“.
