Na svojej ceste životom som spoznal viacerých duchovných učiteľov, ktorí mi v mojom vtedajšom rozpoložení vedomia vyhovovali a rezonovali somnou. Menovite to bola Teal Swan, Ralph Smart, Sadhguru a zopár ďalších. Ich slová mi v minulosti dávali zmysel a súhlasil som s nimi. Hltal som jedno video za druhým a tiež som dosť čítal ich články a bol som z nich nadšený.

Ako som sa tak venoval vedomiu Krišnu, postupom času mi učenie týchto tzv. guruov prestalo dávať zmysel. Pretože títo takzvaní “guruovia” v skutočnosti nepomáhajú ľuďom vyslobodiť sa zo strastiplnej hmotnej existencie, ale naopak, pomáhajú im, aby si ju mohli ešte viac užívať. A to je veľmi nebezpečné. Duchovný učiteľ by mal svojich žiakov viesť späť do duchovného sveta a nie podporovať ich v užívaní si hmotného sveta. To je šialené…

Hmotný svet je plný strastí – rodenie sa, starnutie, choroby, umieranie… pokiaľ guru sám toto podporuje, je blázon. Sú guruovia, ktorí učia ľudí ako byť zdraví, alebo zdravší. Ale to nerieši problém rodenia sa, starnutia a umierania. Zdravý človek si môže viac užívať zmyslový pôžitok a tak sa viac a viac zaplietať do strastiplnej hmotnej existencie. Títo takzvaní duchovní učitelia sú sami pripútaní k hmotnému pôžitku a tak k nemu vedú svojich žiakov tiež. No táto cesta je nebezpečná a na jej konci nečaká nič dobré.

Môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda nepodporuje toto šialenstvo. Jasne a logicky vysvetľuje o čom je hmotná existencia a prečo by sme sa mali usilovať vymaniť sa z nej a nie si ju užívať. Ak si budeme užívať, neskôr budeme trpieť. To je zákon hmotnej prírody. Každý s tým má skúsenosť, len si to treba uvedomiť. V nádeji, že bude lepšie, sa ženieme za ďalším a ďalším zmyslovým pôžitkom, ale stále nám to v konečnom dôsledku prináša utrpenie. Tak aký to má zmysel? Žiadny. Je to nezmysel. A presne toto Šríla Prabhupáda krásne vo svojich knihách vystihuje – Bhagavad gíta, taká aká je, Šrímad Bhágavatam, Cesta sebarealizácie, Vedecké poznanie duše, Cesta za poznaním….

Ľudská podoba sa dá využiť na viac ako je len dosahovanie prchavého šťastia zmyslovým pôžitkom. To robia aj zvieratá – jedia, spia, pária sa a obraňujú sa a to im prináša hmotný pôžitok, akési dočasné šťastie. No v ľudskej podobe máme možnosť pýtať sa a dostávať odpovede. Mali by sme sa pýtať: “Aký je zmysel života?“, “Prečo je tu utrpenie, choroby, smrť…?“, “Prečo musím zomrieť a nemôžem žiť večne?“, “Dá sa tomu vyhnúť?“, …

V škole nás to neučili a ani nenaučia. Pretože drvivá väčšina populácie sa zaujíma o hmotný blahobyt a šťastie pochádzajúce zo zmyslového pôžitku. A vôbec nemajú čas zaoberať sa dôležitými otázkami o vlastnej existencii. To je smutná realita.

Od Šrílu Prabhupádu som sa naučil oveľa viac a oveľa dôležitejšie veci ako od všetkých tých guruov, ktorí sú pripútaní k zmyslovému pôžitku. Ich slová znejú síce pekne a dávajú zmysel ale len do momentu kým nezískame hlbšie poznanie o hmotnej existencii. Akonáhle pochopíme čo sa nám Šríla Prabhupáda snaží vysvetliť a začneme to aj praktikovať vo svojom živote, zmení nám to úplne pohľad na život. Mať teoretické poznatky nestačí, treba ich uviesť do praxe, aby sme mali skúsenosť a tak lepšie pochopili teóriu. Poznám veľa ľudí, ktorí majú načítanú teóriu a prezentujú ju ostatným, ale sami podľa toho nežijú a ich vedomie nie je na takej úrovni, na akej by mohlo byť, keby tie poznatky uviedli do praxe. Prax je veľmi dôležitá a Šríla Prabhupáda nás do nej veľmi často vyzýva:

“Spievajte:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

A vaše srdce sa očistí od všetkých nečistôt – strachu, hnevu, chamtivosti, domýšľavosti,… a keď je srdce čisté, budete milovať Boha a celé Jeho stvorenie.”

Šríla Prabhupáda nám priniesol celý proces ako môžeme očistiť svoje materiálne znečistené vedomie, zbaviť sa túžby po zmyslovom pôžitku a milovať Boha, čo je vlastne cieľ ľudského života. Môžeme žiť ako zvieratá – jesť, spať, páriť sa a obraňovať sa, alebo využiť tento život na sebarealizáciu. Voľba je na nás. Boh nám dal slobodnú vôľu a je na nás, či ju budeme využívať k svetskému pôžitku, alebo k duchovným činnostiam.

O procese, ktorý nám Šríla Prabhupáda priniesol, píšem v článku  “Bhakti yoga“.