Často sa stretávam s nepochopením a odporom keď prezentujem duchovné poznanie obsiahnuté vo védskej literatúre a v mojom osobnom živote. Ľudia si myslia, že sú to len výmysly, fantázia a viera. Toto nepochopenie a odpor vychádza z nevedomosti. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s duchovnou sférou života, jej ani nemôžu rozumieť. Človek, ktorý nemá skúsenosť s ohňom, nemôže vedieť čo to znamená, že oheň páli. Až keď sa priblíži k ohňu a pocíti jeho teplo, pochopí.

Kedysi sa Galileovi posmievali a zavrhovali ho za to, že priniesol tvrdenie, ktoré bolo proti tomu, čo bolo v spoločnosti bežne uznávané. Takisto dnes je v spoločnosti bežne uznávaný materializmus a materialistická veda. Duchovná sféra života je pre mnohých, dovolím si tvrdiť, že väčšinu veľkou neznámou. A preto duchovnému životu nemôžu rozumieť a z nevedomosti ho niektorí zavrhujú mysliac si, že sú to výmysly. To je nevedomosť. Zavrhovať niečo, o čom neviem absolútne nič, je dokonca prejav hlúposti. A nie malej. Ako môžem tvrdiť, že je niečo hlúposť keď o tom neviem absolútne nič?! A predsa to niektorí tvrdia a ukazujú akí sú hlúpi a obmedzení.

Duchovno je tak skutočné ako nos medzi očami. Dokonca skutočnejšie, pretože čo je hmotné pominie, čo je duchovné, je večné. Veľa ľudí zažilo mimotelové zážitky a popisujú ako pozorovali svoje telo z diaľky. Je veľa prípadov klinickej smrti kedy pacienti popisujú mimotelový zážitok a dokázali presne popísať čo sa dialo v dobe ich klinickej smrti, alebo popisujú ako putovali do svetla a vrátili sa odtiaľ. Ďalší si pamätajú minulé životy, do ktorých sa dá tiež vstúpiť pomocou regresnej terapie. Astrálne cestovanie, čakry, kundalini, liečenie energiou…to všetko sú pre materialisticky založených ľudí výmysly, pretože s tým nemajú skúsenosť a teda nemajú ani žiadne pochopenie. Akonáhle s tým človek získa skúsenosť, zrazu bude vedieť, že to nie sú výmysly, ale realita.

V dnešnej spoločnosti sú ľudia vedení k tomu, aby verili len vedeckým poznatkom a neverili tomu, čo veda ešte nepreskúmala. Lenže viete koľko toho veda ešte nepreskúmala? Veeeeeeeeeeeľmi veľa. Čo vie toľko vyzdvihovaná moderná veda o duši, Bohu a celkovo o duchovnej sfére života? Takmer nič, pretože sa zameriava viacmenej na skúmanie hmoty a tam je jej kameň úrazu. Veriť len vedeckým poznatkom znamená obmedzovať svoje poznatky len na materiálnu časť života. Ale život je oveľa viac ako len hmota!

Hmota bez vedomia je len tupá, mŕtva hmota. Akonáhle do nej vstúpi vedomie, hmota ožíva. Hmota potrebuje na prejav života energiu. A odkiaľ táto energia pochádza? To vám vedci nepovedia, lebo nevedia! Povedia vám to však mudrci (svätci), ktorí majú s duchovným životom roky praxe a múdre knihy, ktoré sa zaoberajú duchovnou sférou života ako teoreticky, tak aj prakticky.

“Cesta za poznáním“, “Cesta sebarealizácie”, “Učení Šrí Kapily“, “Život pochádza zo života”, “Učení královny Kuntí“, “Bhagavad-gíta, taká aká je“, “Šrímad Bhágavatam“,… to sú jedny z mnohých kníh, ktoré prinášajú veľmi hlboký pohľad na život.

Môžete sa dozvedieť veľa teoretických poznatkov a keď ich uvediete do praxe, môžete zistiť či sú pravdivé, alebo nie.

Jedna z najpoužívanejších duchovných praktík je meditácia. Píšem o nej v článku “Čo mi dala meditácia“. Väčšina ľudí v dnešnom svete nepraktikuje meditáciu a tak prakticky nepozná jej účinok. Ale ten, kto meditáciu začne praktikovať pravidelne, môže zistiť o sebe a o živote celkom dosť. Mnohí ľudia považujú meditáciu za stratu času, pretože nechápu jej význam. Ja som bol taký istý. Až keď som zo zvedavosti vyskúšal pravidelne meditovať, zistil som načo je to dobré a meditácia sa stala dôležitou súčasťou každého dňa (Potrava pre dušu).

V duchovnom živote je veľmi dôležité spojiť teóriu s praxou. Často sa stáva, že ľudia niečo zažijú a sú z toho zmätení, pretože im chýba teoretické poznanie. To sa stalo aj mne. Ale keď som o tom začal študovať, zrazu som pochopil čo sa to deje. A študoval som viac a viac, až som mal toľko teoretických znalostí, že som nevedel rozoznať ktoré sú pravdivé a ktoré nie. Aj na to si treba dávať pozor – neprijímať informácie nekriticky, lebo človek sa môže veľmi rýchlo zamotať v polopravdách a výmysloch a odchýliť sa od pravdy.

Ako rozoznať výmysel od pravdy? Jednoducho. Ak niekto niečo tvrdí, treba si to overiť, aby sme zistili, či náhodou netára. Inak nám ostáva len veriť, alebo neveriť. No nie všetko sa dá hneď overiť, však? Čo potom? Potom nám ostáva len viera. Ak nám cestovateľ rozpráva čo všetko videl a zažil na cestách, nemôžeme vedieť či to skutočne zažil, alebo nie. Ale na základe našej dôvery v neho mu buď veríme, alebo nie. A takisto to funguje aj v duchovnej sfére. Duchovne pokročilé osoby nám môžu rozprávať čo všetko je možné dosiahnúť duchovnou praxou, ale kým s tým nemáme skúsenosť, ostáva nám len veriť, alebo neveriť. Na začiatku je teda vždy viera. No túto vieru by sme si mali pokiaľ možno overiť, aby sme nemuseli len veriť. Čo nám hovoria duchovní majstri, treba aj uviesť do praxe, aby sme získali skúsenosti a overili si tak ich slová.

Mnohí ľudia vnímajú duchovno len ako slepú vieru, ale nemusí to tak byť. Duchovno môže byť veľmi praktické a logické. Práve takýmto praktickým a logickým spôsobom prezentuje duchovno Šríla Prabhupáda, čo ma ako logika veľmi zaujalo.

Keď som začal čítať knihy Šrílu Prabhupádu, veľa veciam som nerozumel, pretože som s nimi nemal žiadnu skúsenosť. No keď som vďaka oddaným Krišnu začal praktikovať to, čo sa v tých knihách odporúča, začal som postupne zisťovať a chápať viac a viac a zažívať to, čo je popísané v teórii. A preto viem, že Šríla Prabhupáda si nevymýšľa. Vďaka overeným teoretickým poznatkom som získal dôveru v proces oddanej služby (Bhakti jógy), ktorú Šríla Prabhupáda a mnohí ďalší svätci prezentujú a odporúčajú ako najvhodnejší proces sebarealizácie pre tento vek hádok a pokrytectva – Kali yugu.

Kedysi som bol ateista, totálne protináboženský a antiduchovný. Duchovno som považoval za fantáziu, pretože som s ním nemal vôbec žiadnu skúsenosť. Až keď som zažil určité duchovné veci, začal som zisťovať viac a začal som chápať, že tento svet a život v ňom nie je len hmota. Mnohí ma kvôli mojej zmene považujú za fanatika a blázna, pretože nemajú skúsenosť s tým, čo ja a nerozumejú tomu. A ani neporozumejú kým nezískajú skúsenosť. Často týmto ľuďom vysvetľujem, že je potrebná skúsenosť, aby začali lepšie chápať určité veci, ale nedokážu spraviť potrebný krok ku praxi. Bohužiaľ. Nie každý chce. Namiesto toho sa oháňajú tým, že veda to nedokázala a veria len vede. No človek, ktorý začne praktikovať duchovný život a pocíti výsledky na vlastnej koži, veľmi rýchlo pochopí obmedzenosť modernej vedy a materialistického zmýšľania.

Prajem všetkým čo najväčší pokrok v duchovnom živote, aj materialistom Aby už nemuseli byť materialisti.