Poznám zopár ľudí, ktorí si vytvorili vlastné ideológie a na nich stavajú zmysel života. Na tom by nebolo nič zlé, pokiaľ by tieto ideológie neboli len veľmi malá časť z celkového zmyslu života.

Mnohí ľudia urobili zmysel života z ekologického spôsobu života – vytvárať čo najmenej odpadu, používať výhradne bio produkty, vegánstvo, raw atď. To je všetko pekné, no ak je toto celý zmysel života, je to smutné. Život je oveľa, oveľa viac. Hlavne ľudský život. Človek sa môže zaujímať o oveľa väčšiu sféru žitia ako len o ekologický spôsob života.

Človek má ohromnú možnosť dozvedieť sa o živote veľmi veľa. Môže sa dozvedieť ako vyriešiť väčšie problémy ako sú ekologické, sociálne, či ekonomické. Medzi najväčšie problémy existencie patrí rodenie sa, starnutie, choroby a umieranie. Nikto nechce trpieť, byť starý a opustiť všetko, o čo sa celý život snažil, no aj tak sa to deje. To sú najväčšie problémy. A ako tieto problémy vyriešiť?

Šrímad Bhágavatam (verš 6.5.11) nás môže osvietiť:

Živá bytost uvězněná v těle hledá štěstí, ale nijak se nezajímá o to, jak se ze svého vězení dostat. Toto je velice důležitý verš, neboť všechny živé bytosti v hmotném světě jsou ve svých tělech, jež získaly, velice činné. Člověk ve dne v noci pracuje pro smyslový požitek, a zvířata jako prasata a psi se také lopotí ve dne v noci, aby získala smyslový požitek. Ptáci, zvěř a všechny ostatní podmíněné živé bytosti se věnují různým činnostem, aniž by měli poznání o duši uvězněné v těle. Zvláště v lidském těle má živá bytost povinnost jednat tak, aby z tohoto uvěznění unikla. Bez pokynů Nārady nebo jeho zástupce v učednické posloupnosti se však lidé jen slepě věnují tělesným činnostem, aby si užívali pomíjivého, dočasného štěstí (māyā-sukha). Nevědí, jak se dostat ze svého hmotného vězení.

Tento svet nevznikol len tak a my sme sa v ňom neocitli náhodou. Zaviedli nás sem naše hmotné túžby, ktoré si chceme napĺňať a Najvyšší Pán ako milujúci otec nám poskytol túto možnosť. Snažíme sa tu užívať si nezávisle na Otcovi a Jeho pokynoch a tak to aj dopadá. Len padáme na držku a trpíme, pretože sme zabudli čo je zmyslom života. Chvíľkovú úľavu od utrpenia považujeme mylne za šťastie. Takí sme popletení, pretože sme zabudli na Otca a Jeho pokyny. No milujúci otec je tak milostivý, že nám poskytuje možnosť vspomenúť si na Neho.

Ďalej som, ó, Arjuna, semenom všetkého jestvujúceho. Niet bytosti, či už pohyblivej alebo nehybnej, ktorá by mohla jestvovať bezo Mňa. [BG 10.39]

Krišna nám v Bhagavad-gíte vysvetľuje aký je cieľ a zmysel ľudského života. Najlepšie pochopíme tento cieľ v spoločnosti ľudí, ktorí za týmto cieľom idú – v spoločnosti oddaných Krišnu.

Bez spoločnosti oddaných je veľmi ťažké porozumieť Krišnovi ako Najvyššej Osobnosti Božstva. Bez oddanej služby Ho nie je možné spoznať takého, aký je, čo aj sám vysvetľuje:

Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť. [BG 11.54]

Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. [BG 18.55]

Bez intenzívnej spoločnosti oddaných a bez hlbšieho pochopenia oddanej služby nás stále bude lákať dočasné šťastie získané zo zmyslového pôžitku a budeme považovať za zmysel života niečo, čo zmyslom vôbec nie je.

Ľudský život je krátky a je škoda premárniť ho nasledovaním nedokonalých a neúplných ideológií a honbou za dočasným šťastím, ktoré je ako fatamorgána – existuje v mysli, ale skutočné šťastie to nie je a navyše keď táto fatamorgána pominie, nasleduje veľké sklamanie a frustrácia. To je povaha hmotného šťastia. Skutočné šťastie existuje len na duchovnej úrovni a je trvalé. Toto šťastie môžeme dosiahnuť pomocou veľkých svätcov, ktorí sa nám snažia vysvetliť vedu o duchovnom živote a skutočný zmysel ľudskej existencie.

Mnohí ľudia sa neustále usilujú o hmotný pôžitok, pretože hľadajú skutočné šťastie nevediac kde je. A tak idú slepo za niečim, čo si myslia, že ich spraví šťastnými. Potom zistia, že to nie je stále ono a idú zase za niečim iným… a tak dokola kým nie sú úplne zfrustrovaní z hmotného života a nezačnú hľadať hlbší zmysel života. Základným predpokladom úspechu v duchovnom živote je totiž frustrácia z hmotného života. Osoba úplne zfrustrovaná hmotným životom už nevidí v takomto živote zmysel a snaží sa nájsť niečo zmysluplnejšie. A to je žiadaný stav, do ktorého sa treba dostať, aby sme sa mohli vážnejšie zaoberať zmyslom našej existencie a začať podľa toho žiť.

Vymyslené ideológie, ktoré nemajú so s myslom života nič spoločné, nemôžu v konečnom dôsledku nikomu pomôcť. Väčšina týchto ideológií sa snaží riešiť len dôsledky a príčina im uniká a tak sa stretávajú neustále s neúspechom a musia riešiť jeden dôsledok za druhým. Keď človek takto využíva svoju inteligenciu, neostáva mu už čas ani energia na zaoberanie sa skutočnými problémami a ich riešeniami.

Je žiadané, aby sme sa začali zaoberať skutočnou príčinou problémov a začali túto príčinu riešiť. Jedine tak môžeme vyriešiť aj všetky dôsledky, ktorý z tejto príčiny vyplývajú.

Prestať si vymýšľať vlastné ideológie, alebo nasledovať vymyslené ideológie ľudí a začať sa zaoberať ideológiou, ktorá je tu od veky vekov a ktorá je popísaná v Bhagavad-gíte, taká aká je. Tak môžeme vyriešiť všetky problémy a žiť skutočne šťastný život. Inak to nie je možné. Ale to pochopí len ten, kto už dosiahol dostatočný stupeň frustrácie z hmotného sveta a aspoň trošku okúsil nektár, ktorý pramení z duchovnej úrovne oddanej služby Najvyššiemu Pánovi a Jeho oddaným.