Naša budúcnosť závisí na tom, čo robíme v prítomnosti. Možno na prvý pohľad úplne jasné, ale často konáme podvedome bez toho, aby sme si plne uvedomovali čo robíme a aké to bude mať následky. Začínal by niekto fajčiť, keby vedel, že si vytvorí závislosť a bude dávať nemalé množstvo peňazí za ničenie svojho zdravia? Je toľko činností, ktoré ľudia robia a prinášajú im viac škody ako úžitku, no aj tak ich robia, lebo majú veľké nutkanie. Toto nutkanie vzniklo len preto, lebo začali dané činnosti robiť a vytvorila sa z nich závislosť.
Niekto môže piť alkohol príležitnostne a myslieť si, že sa nestane závislým. O pár rokov sa môže ocitnúť na protialkoholickom liečení. Už len pravidelná konzumácia alkoholu raz, dvakrát do týždňa sa považuje za počiatočné štádium alkoholizmu a môže prerásť do väčšej závislosti. Mnohí ľudia si to neuvedomujú a veselo pokračujú v konzumácii alkoholu ďalej. Takisto je to s inými návykovými látkami ako je kofeín, nikotín a tiež činnosťami, ktoré spôsobujú vyplavovanie hormónov šťastia – endorfíny a serotonín.
Z hľadiska materiálneho a duchovného existujú dva druhy činností:
- Činnosti, ktoré nás zaplietajú, v konečnom dôsledku sú škodlivé a spôsobujú závislosť.
- Činnosti, ktoré nás pozdvihujú a oslobodzujú.
Do prvej kategórie spadajú všetky činnosti hmotného charakteru – hazard, intoxikácia, sex, (profesionálny) šport atď. Tieto činnosti sa nesú v duchu telesného konceptu života a ľudia ich robia viacmenej pre uspokojenie tela.
Do druhej kategórie spadajú duchovné činnosti, ktoré pozdvihujú ducha a sú v živote človeka veľmi žiadané. Vďaka týmto činnostiam sa človek dokáže oslobodiť od túžby po činnostiach prvej kategórie. Do tejto kategórie patrí:
- Modlitba
- Meditácia
- Čítanie duchovnej literatúry
- Počúvanie prednášok o duchovnom živote
- Navštevovanie svätých miest a združovanie sa so svätcami
- Údržba chrámov a podpora kazateľských činností
Ak budeme vykonávať viac činností patriace do prvej kategórie, spadajúcej do materialistického spôsobu života, budeme viac a viac pripútaní k hmotnej úrovni bytia, čo nám ako duchovnej bytosti nikdy neprinesie úplné uspokojenie, ale naopak mnoho trápení.
Ak budeme vykonávať viac činností patriace do duchovnej sféry života, postupne sa oslobodíme od túžby vykonávať činností spadajúce do materialistického spôsobu života a môžeme zažívať stále väčšie a väčšie duchovné šťastie, ktoré je pre nás prirodzené.
Ryba môže byť šťastná iba vo vode, nie na suchu. Takisto my ako duchovné bytosti môžeme byť skutočne šťastní len vykonávaním duchovných činností, nie materiálnych. Mnoho ľudí sa ženie za materialistickým šťastím, ktoré je ako fatamorgána – je iluzorné – chvíľu trvá a po nejakom čase pominie a strieda ho utrpenie. Každý s tým už určite má skúsenosť – ten istý objekt nášho šťastia sa po čase mení na príčinu nášho utrpenia. Najlepšie to ilustrujú partnerské vzťahy, v ktorých je zo začiatku veľká vášeň a veľká blaženosť. No po čase táto vášeň vyprchá a stiredajú ju konflikty a nemalé vzťahové problémy.
Pokiaľ sa teda nezamestnáme činnosťami, ktoré povznášajú naše vedomie a očisťujú ho od hmotného poňatia života, nedosiahneme skutočné šťastie. Je nevyhnutné začať robiť aspoň jednu duchovnú činnosť a postupne začleniť do svojho života ďalšie a ďalšie duchovné činnosti a tak nás prestanú lákať hmotné činnosti úplne. Najjednoduchšou duchovnou praxou, ktorú poznám, je Bhakti jóga. Píšem o nej v článku “Bhakti yoga“.
