Keď sa povie duchovný život, väčšina ľudí si predstaví jogína meditujúceho v jaskyni osamote. Je to druh duchovného života, ale nie jediný. Duchovný život môže človek viesť viacerými spôsobmi, nie len ako jogín v jaskyni.
Ja som si tiež kedysi myslel, že duchovný život je možné praktikovať len v chráme ako mních, alebo v jaskyni ako jogín. No túto predstavu mi obohatil Šríla Prabhupáda, ktorý vysvetľuje, že aj rodinný život je možné spojiť s duchovným rozvojom.
Sú určité povinnosti muža a ženy na zaobstaranie rodiny. Tieto povinnosti by nemali brať príliš veľa času na úkor duchovných činností. Vždy je dobré nájsť si každý deň čas na duchovné činnosti ako napríklad čítanie duchovnej literatúry, modlitbu, alebo aspoň občasné navštívenie chrámu. V rodinnom živote je možno ťažšie robiť duchovný pokrok a je menej času na duchovné činnosti, ale ak chce človek robiť duchovný pokrok a zároveň túži mať rodinu, mal by si nájsť vždy čas na vykonávanie duchovných činností, pokiaľ možno spolu s rodinou. Vyhradiť si čas napríklad ráno, alebo večer na spoločné duchovné programy.
Pokiaľ človek pravidelne nevykonáva duchovné činnosti, jeho vedomie sa veľmi rýchlo materiálne znečistí a stane sa z neho materialista. Mám s tým osobnú skúsenosť a nie je to nič príjemné… Je preto veľmi dôležité venovať čo najviac času duchovným činnostiam a povzniesť tak svoje vedomie na duchovnú úroveň, na ktorej je šťastie a pokoj, ktoré všetci tak urputne a márne hľadajú materialistickými činnosťami.
V tomto veku je odporúčaný spôsob sebarealizácie spievanie svätých mien Boha a je to spôsob, ktorý môže vykonávať každý a kedykoľvek. Nie sú na to určené nijak zvláštne pravidlá. Kedykoľvek má človek čas, môže spievať:
Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré
a očistí sa tak postupne od vplyvu hmotnej prírody a spočinie na transcendentálnej (duchovnej) úrovni. Samozrejme je to proces, ktorý chvíľu trvá, ale keď človek vytrvá na tejto ceste, bude mať z toho nesmierny prospech.
Prospech získaný vykonávaním duchovných činností sa nedá porovnávať s takzvaným prospechom získaného hmotnými činnosťami. Výsledky hmotných činností sú dočasné – chvíľu trvajú a následne pominú. Hmotné šťastie strieda sklamanie a nešťastie a navyše živú bytosť zaplieta do spletitých zákonov karmy – následkov za svoje činnosti. A naopak výsledky duchovných činností sa nikdy nestratia a prinášajú živej bytosti stále väčšie a väčšie šťastie… čím je živá bytosť na vyššej duchovnej úrovni, tým väčšie zažíva šťastie a menej ju rozrušuje nešťastie pochádzajúce z hmotnej prírody.
Pre bežných ľudí, ktorí sú zaneprázdnení materialistickými činnosťami, je ťažké pochopiť dôležitosť duchovných činností. Mnohí si myslia, že je to strata času a radšej svoj čas venujú materialistickým činnostiam, kde vidia rýchlejší výsledok. No takýto spôsob života znamená premárnenie ľudského života, ktorý je určený na sebarealizáciu. Človek sa odlišuje od zvierat práve v možnosti duchovného rozvoja. Pokiaľ túto možnosť nevyužije, žije v podstate zvieracím životom – aj zvieratá jedia, spia, pária sa, obraňujú sa a majú zmyslový pôžitok.
Ľudská podoba je teda určená na duchovný rozvoj. Ako sme si vysvetlili, duchovný život je možné viesť aj popri rodinnom živote a nemusíme odchádzať do jaskyne, či do chrámu. Je možné zariadiť si život tak, aby sme sa mohli každý deň venovať duchovným činnostiam spolu s rodinou. Čítať knihy, počúvať prednášky, spievať mahá-mantru, modliť sa… postupným rozvojom duchovného poznania sa môžeme naučiť ako môžeme každú jednu činnosť zduchovnieť – učí o tom Bhakti jóga – jóga oddanosti. Môžeme vykonávať činnosti, ktoré navonok vyzerajú materiálne, ale svojim vedomím ich dokážeme premeniť na duchovné. A tak môže byť celý náš život zduchovnený. V tom je krása Bhakti jógy. Vďaka Bhakti jóge môže byť človek neustále šťastný, či už rúbe drevo, varí, upratuje, cestuje, káže, stará sa o rodinu,… každá jedna činnosť môže byť duchovná, pokiaľ je vedomie človeka duchovné.
Bhakti jógu sa môžeme naučiť od oddaných Krišnu. Na Slovensku majú chrám v Abranovciach (12km od Prešova) a pri Bratislave v Čiernej Vode. Presné adresy sú na stránke: www.iskcon.sk/kontakt/ Sú tam tiež adresy vegetariánskych reštaurácií Góvinda, kde je skvelé posvätené indické vege jedlo.
Pokiaľ sa chceme naučiť zduchovnieť svoj život, je veľmi dobré vyhľadať spoločnosť ľudí, ktorí taký život vedú a učiť sa od nich. Je veľa spoločenstiev a veľa techník, ktoré sa o to snažia a každý si môže vybrať, čo mu vyhovuje. Mne skrížila cestu Bhakti jóga, ktorá mi veľmi vyhovuje, pretože naozaj všetko, čo robím, môžem robiť ako duchovnú činnosť a to je na tom to najlepšie
Duchovný život tak vôbec nemusí vyzerať ako život nejakého askéta, ktorý sa rozhodol ísť žiť do ústrania a meditovať. Bhakti jóga spája duchovný a materiálny život, učí nás zamestnať svoje činnosti v službe Bohu a nekonať pre svoj sebecký zmyslový pôžitok, ktorý nás zaplieta v hmotnom svete. Štvrtá kapitola Bhagavad-gíty vysvetľuje:
- VERŠ 19:
- Človek, ktorého všetko úsilie je zbavené túžby po zmyslovom pôžitku, vlastní dokonalé poznanie. Učení vravia, že jeho plodonosnú činnosť spálil oheň dokonalého poznania.
- VERŠ 20:
- Taký človek nie je pripútaný k plodom svojich činov, je trvale spokojný, nezávislý a nekoná s myšlienkou na odmenu, aj keď vykonáva mnoho činností.
- VERŠ 21:
- Taký rozumný človek koná s dokonale ovládnutou mysľou a inteligenciou, vzdáva sa každého vlastníckeho pocitu k svojmu majetku a pracuje len pre najnutnejšie životné potreby. Vďaka takému počínaniu neupadá do hriechov a ich následkov.
- VERŠ 22:
- Uspokojí sa so všetkým, čo príde samo od seba, je zbavený dualít, nikomu nezávidí a je rovnako pokojný pri úspechu i nezdare. Preto nie je nikdy pútaný, aj keď koná činy.
Dosiahnuť takúto úroveň si vyžaduje pomerne veľa praxe. Postupným pokrokom v duchovnom živote môžeme dosiahnuť úroveň, kedy už nebudeme konať pre svoj zmyslový pôžitok, ale dokážeme slúžiť Bohu a Jeho oddaným. Čistá oddaná služba sa považuje za dokonalosť života a túto dokonalosť je možné dosiahnuť Bhakti jógou. Bhakti jóga je úžasná v tom, že nemusíme zanechať činnosti a umelo si odriekať. Môžeme sa zamestnať rôznorodými činnosťami, ktoré vedú k očisteniu vedomia a tak môžeme robiť prirodzenou cestou duchovný pokrok. Pre živú bytosť je prirodzené neustále niečo robiť. Najlepšie je naučiť sa robiť činnosti v duchu oddanej služby a zakúšať tak stále väčšie a väčšie duchovné šťastie. A to sa môžeme naučiť práve v spoločnosti oddaných, ktorí sa tomu venujú. Vyhľadať spoločnosť oddaných a zotrvávať v nej, je preto základný predpoklad rozvinutia oddanosti.
Čím viac ľudí sa vydá cestou duchovného rozvoja, tým môže byť svet krajší… Viem to z vlastnej skúsenosti ako sa mi zmenil život…
Hare Krišna