Už viackrát som sa stretol s tvrdením, že netreba náboženstvo, vieru v Boha, stačí byť ateista, ktorý je dobre vychovaný a riadi sa morálnymi zásadami. Na prvý pohľad to môže znieť fajn, že veď áno, stačí to, ale keď sa na to pozrieme hlbšie, uvidíme, že to nestačí.
Jednota
Pokiaľ neexistuje stredobod záujmu, je veľmi ťažké dospieť k zhode, k zjednoteniu názorov. 100 ľudí, 100 chutí… V náboženstve je stredobod Boh, vzťah s Ním a Jeho pokyny v svätých písmach. Čo majú ateisti? Aké pokyny okrem morálnych zásad môžu mať? Zrejme len tie, ktoré si sami vytvoria a to nedopadá dobre. Anarchia, komunizmus, demokracia ani ďalšie ľuďmi vymyslené systémy nie sú dokonalé a nefungujú pre všetkých.
Ale pokiaľ sa ľudia riadia pokynmi, ktoré dal Boh, spoločnosť môže fungovať jednotne pre spoločný cieľ a prosperovať.
Je veľmi ťažké vytvoriť harmonickú spoločnosť s pravidlami, ktoré vymysleli ľudia. Boh vie najlepšie čo je pre ľudí najlepšie a to im dáva skrze sväté písma. Pre každý národ, každú časť sveta dal iné písma, ktorými by sa mali ľudia riadiť ak chcú dosiahnuť harmonickú spoločnosť.
Nie je to tak, že len jedno písmo a jedno náboženstvo je jediné pravé pre všetkých. Písma a náboženstvá sú prispôsobené na mieru kultúre. Pokiaľ si človek začne myslieť, že len jeho náboženstvo je jediné správne, vzniká opäť rozbroj v spoločnosti. No pokiaľ je človek úprimný a chápe, že Boh sa neobmedzuje len na jedno náboženstvo a jediný spôsob uctievania, v spoločnosti môže vládnuť mier a harmónia.
Práve kvôli náboženským fanatikom a konfliktom ateisti zastávajú tvrdenie, že je lepšie bez náboženstva. Lenže toto tvrdenie neberie do úvahy úprimných veriacich, ktorým náboženstvo pomohlo skvalitniť život. Náboženstvo je ako nôž – je možné ním ublížiť, zabiť, alebo odkrojiť chlieb, natrieť maslom a nakŕmiť hladujúcich. Náboženstvo je nástroj a je hlúpe zvaľovať vinu na nástroj, ktorý nemôže za to, ako je využívaný. Píšem o tom v článku “Náboženstvo za to nemôže“.
Rozvoj vedomia
Človek, ktorý sa nezaujíma o hlbší zmysel života, žije ako zviera. Pretože len v ľudskej forme života je možné pýtať sa na zmysel života a dostávať odpovede. Zvieratá jedia, spia, majú sex, obraňujú sa, dokonca majú spoločenské usporiadanie a technológiu v rámci svojich možností. Tie isté možnosti majú aj ľudia – až na jednu – pýtať sa a získavať odpovede, učiť sa, robiť duchovný pokrok, rozvíjať vedomie.
Rozvoj vedomia je úžasná možnosť. Len škoda, že súčasná materialistická spoločnosť túto možnosť nevyužíva a skôr ju zavrhuje ako zbytočnosť. Bežný človek považuje meditáciu za stratu času, pretože nepozná jej prínos. Ateista považuje náboženstvo za zbytočnosť, pretože tiež nepozná jeho prínos. Mnohým ľuďom náboženstvo a vzťah s Bohom výrazne zlepšilo život. Tak prečo to zavrhovať ako zbytočnosť, či výmysel?
Náboženstvo je potrebné
Rady, ktoré fungujú, sú potrebné. Či už v náboženstve, alebo v inej oblasti. Náboženskí predstavitelia prezentujú rady, ktoré im pomohli skvalitniť život a vedia, že to môže pomôcť skvalitniť život aj ostatným. Dokonca aj ateistom s morálnymi zásadami.
Náboženstvo je oveľa viac ako len morálne zásady, či slepá viera. Náboženstvo nás v prvom rade učí o našej skutočnej identite, o našom vzťahu s Bohom, na ktorý sme zabudli. A keď tento stratený vzťah obnovíme aspoň z časti, náš život to výrazne zmení… ale o tom nabudúce.
Sám som bol ateista a zavrhoval som Boha a náboženstvá. Dokonca som si z nich robil posmech. Až kým som nestretol mníchov z Hare Krišna a nezačal čítať knihy od Šrílu Prabhupádu, ktorý mi jasne a logicky vysvetlil, že Boh existuje a veľa ďalšieho…
Bhagavad-gíta, Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochází ze života, Šrímad Bhágavatam, Královské poznání, Dokonalost jógy,… to sú knihy, ktoré môžu pomôcť k lepšiemu chápaniu Boha a nášho vzťahu s Ním. Mnohé sú dostupné online na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/
Poznanie môže preťať našu nevedomosť, našu tvrdohlavosť, že Boh neexistuje a že ho vlastne k životu ani nepotrebujeme 
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.