Keď tak pozorujem čo ľudia zdieľajú na sociálnych sieťach, tak je to vo väčšine prípadov nejaký druh pôžitku – výlety, párty, koncerty,… Občas vidím nejaké zamyslenie nad životom a trošku dobročinnosti, ale väčšinou sa život ľudí točí okolo pôžitku.

Aby mohli mať ľudia aspoň trochu pôžitku, musia mať na to vo väčšine prípadov peniaze. A častokrát nie málo. Aby zarobili peniaze, musia tráviť v práci nemálo času. Niektorí viac ako 8 hodín denne. A tak ľudia cez týždeň pracujú, aby si cez víkend, alebo cez dovolenku mohli dopriať kúsok pôžitku, minúť naň ťažko zarobené peniaze a cítiť tak na chvíľu úľavu a šťastie.

Zarábať peniaze a míňať ich na pôžitok sa mnohým ľuďom zdá ako fajn vec, ale mne nie. Pretože pôžitok získaný takýmto spôsobom je len dočasný a jeho cena je priveľká. Toľko úsilia treba vynaložiť pre malý kúsok krátkodobého pôžitku… a pre väčší pôžitok treba vynaložiť ešte viac úsilia.

Niektorí ľudia nepotrebujú veľa peňazí, aby si mohli užívať. Cestujú stopom, na živobytie si zarobia ako pouliční muzikanti a žijú tam, kde ich prichýlia. Ale stále to je istý druh zmyslového pôžitku.

Sebecký pôžitok neprospieva spoločnosti. Naopak, keď sa viacmenej každý zaoberá len svojim blahom, svojim pôžitkom, ako môže spoločnosť prosperovať? Ja, Ja, ja a moje šťastie, čo sa deje s druhými, to ma nezaujíma… takýto postoj nie je veľmi pekný. Čo tak aspoň trošku svojho času venovať pre druhých?

Charita

Veľmi vznešená činnosť je charita. Čas, ktorý ľudia mohli venovať zmyslovému pôžitku, venujú pre dobro druhých. Chcieť pomáhať druhým je vznešená túžba, ktorú má v dnešnom svete málokto.

Predstavte si, keby všetci ľudia na svete čo i len trošilinku svojho času obetovali na službu druhým, aký by to mohlo mať dopad… čo všetko by sa mohlo na svete zlepšiť. Namiesto chodenia do krčmy, na koncerty, na zábavy, pozerania TV spraviť niečo pre druhých.

Nezištná služba druhým prináša oveľa väčšie uspokojenie ako zmyslový pôžitok. Zmysly sú  však na zmyslový pôžitok naučené a nie sú ochotné zapojiť sa v službe druhým. Málokto je ochotný a schopný venovať svoj čas charite a pomoci druhým, pretože zmysly ho nútia užívať si zmyslový pôžitok. No keď zmysly raz okúsia aké je to robiť niečo nezištne, môžu sa tak očistiť od túžby po zmyslovom pôžitku a chcieť slúžiť viac a viac.

Je však treba vedieť rozlišovať čím pomáhame a čím škodíme. Bežný človek si môže myslieť, že niekomu pomôže, keď mu dá cigaretu, fľašu alkoholu, alebo mäso. V skutočnosti mu tým ubližuje a sebe tiež.

Skutočná pomoc

Keď hladného nasýtime, o chvíľu bude zase hladný. No keď ho naučíme ako si zaobstará potravu, nie len že nasýti seba, ale môže nasýtiť aj druhých. To je oveľa lepšia pomoc.

Pomáhať druhým rásť duchovne, aby aj oni mohli pomáhať ďalším, to je skutočná charita. Alebo môžeme ten istý čas venovať tomu, aby sme znova a znova nasýtili hladných. Čo je lepšie? Každý nech si vyberie.

A samozrejme, svoj čas môžeme venovať aj svojmu sebeckému pôžitku a nikomu nepomáhať a myslieť si akí sme šťastní, zatiaľ čo mnohí iní trpia.

Každý jedná na základe svojej úrovne vedomia. Krišna nám dáva v Bhagavad-gíte návod ako môžeme svoju úroveň vedomia zvýšiť. Píšem o tom v článku “Ako môže urobiť duchovný pokrok každý“.

Keď urobíme duchovný pokrok, automaticky budeme chcieť pomáhať druhým. Pomáhať druhým, aby urobili duchovný pokrok je teda najlepšia služba ľudstvu. S duchovným pokrokom sa rozvíja súcit, láska, empatia, skromnosť a všetky ostatné dobré vlastnosti. S rozvojom dobrých vlastností zanikajú zlé vlastnosti. A to je v súčasnosti veľmi, veľmi žiadané. Len keď budú lepší ľudia, môže byť lepší svet.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Ak chceme robiť najlepšiu charitu, snažme sa urobiť duchovný pokrok a pomáhať robiť duchovný pokrok ostatným. Tak sa môžeme naučiť zaobstarať si dostatok (duchovnej) potravy a nasýtiť nie len seba, ale aj ostatných.