Ľudia, ktorí sa vyžívajú v zmyslovom pôžitku, majú tendenciu nesúhlasiť so slovami svätcov, ktorí zmyslový pôžitok zavrhujú ako niečo, čo dušu zaplieta do spletitých zákonitostí karmy – príčin a následkov za naše jednanie.

Svätci vidia realitu takú, aká je a snažia sa ju šíriť medzi ostatných, aby im pomohli dostať sa z ilúzie tohto sveta, no niekedy sa stretnú s odporom a nesúhlasom ľudí, ktorí sú príliš pripútaní k hmotnému pôžitku. Nie, aby sa zamysleli nad tým, čo svätci hovoria, ale okamžite argumentujú a nesúhlasia a snažia si obhájiť svoje pripútanosti.

Autorita

Pre moderných ľudí nie sú autorita svätci, ale skôr televízia, vedci, politici,… Moderný človek si sám vyberá čomu je ochotný veriť a čomu nie, komu je ochotný načúvať a brať jeho slová za autoritatívne a komu nie. Tento spôsob sa môže zdať správny, ale kvôli znečistenej inteligencii ľudia nie sú schopní rozoznať, ktorý zdroj je dôveryhodný a ktorý nie. Keď sa rozhodujú na základe znečistenej inteligencie, ich rozhodnutia často nebývajú správne. Svätcov môžu označiť za podvodníkov a podvodníkov za svätcov. To sa bohužiaľ deje.

Šrímad Bhágavatam popisuje tento fenomén dnešnej doby (Kali yugy):

Duchovní postavení človĕka se bude posuzovat pouze podle vnĕjších znaků a na tomto základĕ budou také lidé mĕnit jeden duchovní stav za druhý. Způsobilost človĕka bude vážnĕ zpochybňována, pokud nebude slušnĕ vydĕlávat. Ten, kdo je velmi zbĕhlý v manipulaci se slovy, bude považován za učence. [ŠB 12.2.4]

Mnohí ľudia naletia falošným guruom, pretože nie sú ochotní vzdať sa svojich hmotných pripútaností a nasledovať skutočných svätcov. Falošný guru hovorí len príjemné slová, aby získal nasledovníkov, ale pravý guru hovorí ako sa veci majú a to sa mnohým ľuďom nepáči. V Šrímad Bhágavatame sú dosť drsné verše a významy, ktoré bežný človek nedokáže stráviť a je nimi veľmi rozrušený. Stačilo keď som zdieľal len trošku drsnejšie verše a už to vyvolalo veľký rozruch. Pritom tieto verše nesú hlboké poznanie o realite.

Mnohí ľudia nie sú pripravení prijať realitu takú, aká je a potrebujú ju mať v niečom obalenú, v nejakej príjemnejšej ilúzii. A tak radšej špekulujú a špekulujú akoby mali prijať pravdu od tých, ktorí ju poznajú a prezentujú. Mnohí najradšej považujú vlastné ilúzie a názory za pravdivé a stavajú ich nad slová svätcov. Cez svoje ego si nedokážu priznať, že by sa v niečom mýlili a naivne považujú svoje výmysly za pravdivé. Ja s tým a tým nesúhlasím… prečo? Aká je tvoja kvalifikácia a argument? Ego si vždy myslí, že má pravdu, ale to neznamená, že je to naozaj tak. K získaniu poznania musíme prijať pokornejšie postavenie, nemať vyzývavý postoj a myslieť si, že vieme viac ako veľkí svätci. Môžeme dávať argumenty a otázky, ale mali by sme pokorne načúvať protiargumentom a odpovediam a nebyť neustále v roli toho, ktorý vie.

Rola žiaka

Ak sa chceme dozvedieť viac, nemôžeme byť v pyšnej nálade, že vieme viac ako učiteľ a neustále s ním argumentovať. Arjuna v prvej kapitole Bhagavad-gíty síce argumentoval s Krišnom, ale jednal s ním ako s priateľom. Bol v zúfalej situácii, v ktorej stál vo vojne proti svojim blízkym priateľom a rodinným príslušníkom, ktorých si vážil a mal ich rád a nechcel proti nim bojovať. Preto bol zmätený, keď mu Krišna kázal, aby bojoval proti svojim blízkym a zabil ich. Arjuna to nevedel najskôr prijať, ale nakoniec požiadal Krišnu, aby mu to vysvetlil. V nasledujúdich sedemnástich kapitolách Krišna vysvetľuje Arjunovi duchovnú vedu, vďaka ktorej Arjuna pochopí svoje postavenie a svoju povinnosť.

Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma. [BG 2.7]

Arjuna spočiatku argumentoval proti zabíjaniu svojich blízkych, no neskôr si uvedomil, že vlastne nevie ako má konať, že je zmätený… Aj my môžeme spočiatku proti slovám svätcov argumentovať a považovať sa za rovnocenných svätcom. Keď si však uvedomíme svoje skutočné postavenie, môžeme prijať vedenie od svätcov, aby nám vysvetlili ako máme vlastne jednať, čo je správne, čo nie je správne, môžeme sa ich pokorne pýtať a dostávať odpovede.

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Pokiaľ si budeme myslieť, že vieme viac ako svätci, veľa sa od nich toho nedozvieme. No pokiaľ dokážeme zaujať pokorné postavenie a načúvať s otvoreným srdcom, môžeme získať poznanie, ktoré nám zmení život.

Môžeme byť ako Arjuna, zaujať pokorný postoj žiaka a naučiť sa veľmi veľa. Alebo môžeme považovať svoju inteligenciu za väčšiu ako inteligenciu svätcov a nenaučiť sa nič. Alebo môžeme žiť v sladkej nevedomosti a slová svätcov ignorovať a nepovažovať za dôležité. Každý podľa svojho gusta.

Hare Krišna