V Bhagavad-gíte je zaujímavý verš:

Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš. [BG 3.9]

A k nemu zaujímavý význam:

Keďže človek musí pracovať, aby udržal telo nažive, sú povinnosti určené pre každú sociálnu triedu (varṇu) a pre každé životné štádium (āśram) stanovené tak, aby sa tento účel splnil. Yajña znamená Viṣṇu i obeť. Všetky obete sú určené k uspokojeniu Viṣṇua. Vo Vedach sa hovorí: yajño vai viṣṇuḥ, čo znamená, že keď človek vykonáva predpísané yajñe, poslúži tým rovnakému cieľu, ako keď priamo slúži Viṣṇuovi. Vedomie Kṛṣṇu a oddaná služba je teda yajña, ktorú predpisuje tento verš. Ďalším cieľom varnāśramského zriadenia je potešiť Viṣṇua: varṇāśramācāravatā puruṣeṇa paraḥ pumān/ viṣṇur ārādhyate (Viṣṇu Purāṇa 3.8.8).

Preto musí každý konať tak, aby potešil Viṣṇua. Všetky ostatné činy, ktoré sú v tomto hmotnom svete vykonávané, sú príčinou otroctva, lebo dobré i zlé činy prinášajú odplatu a každá odplata zaväzuje toho, kto koná. Preto musí človek konať tak, aby potešil Kṛṣṇu alebo Viṣṇua, a pri vykonávaní takých činov sa nachádza v oslobodenom stave. Takto konať je veľké umenie a na začiatku tohto procesu je potrebné vedenie skúsenou osobou. Preto by sme mali naozaj svedomito konať pod vedením Kṛṣṇovho oddaného alebo pod priamym vedením samotného Kṛṣṇu, ako sa pošťastilo Arjunovi. Všetko by sme mali robiť pre Kṛṣṇovo potešenie, a nie pre pominuteľný zmyslový pôžitok. Také konanie nás nielenže ochráni pred následkami činov, ale aj povýši k transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, ktorá nám sama osebe umožní dosiahnuť Božie kráľovstvo.

Oddaný

Oddaný sa prirodzene snaží vykonávať činy pre Krišnu (Višnua) nech už robí čokoľvek – varí, perie, upratuje, cestuje, spí, umýva sa… Krása oddanej služby spočíva v tom, že svoje činnosti a túžby môžeme pretvoriť tak, aby sme ich nerobili pre seba, ale pre Krišnu. Jednoducho Mu obetujeme výsledky svojich činností a tak sa zbavíme sebeckej plodonosnej mentality, ktorá je príčínou mnohých nepríjemností.

Každý musí niečo robiť a pokiaľ nekoná pre Krišnu, vytvára karmu a musí zožať plody svojich činností. Preto je múdre naučiť sa konať pre Krišnu a nezaplietať sa už viac v karme, ktorá nás núti prijímať jedno hmotné telo za druhým v kolobehu samsáry – rodenia sa a umierania.

“Preto musí človek konať tak, aby potešil Kṛṣṇu alebo Viṣṇua, a pri vykonávaní takých činov sa nachádza v oslobodenom stave. Takto konať je veľké umenie a na začiatku tohto procesu je potrebné vedenie skúsenou osobou.”

Keď sa chceme naučiť umeniu oddanej služby, musíme sa učiť od tých, ktorí sú oddaní. Oddanú službu si nemôžeme vymyslieť, ale je potrebné prijať rady a pokyny od skúsenejších. To je správny a funkčný postup. Najskôr sa teda naučíme čo a ako máme a nemáme robiť a potom to môžeme nasledovať.

Keď chceme variť, varme pre Krišnu a obetujme mu čo navaríme. Samozrejme musíme variť také jedlá, ktoré má rád. Nebudeme mu ponúkať niečo, čo nemá rád. Keď chceme niekoho potešiť, nemôžeme mu dať niečo, čo nemá rád. Aby sme sa dozvedeli čo má rád, musíme sa spýtať tých, ktorí Ho poznajú.

Keď chceme cestovať, cestujme pre Krišnu – navštevujme chrámy, robme v nich službu a snažme sa šíriť vedomie Krišnu všade kam ideme.

Keď sa chceme venovať hudbe, hrajme a spievajme pre Krišnu.

Keď chceme robiť čokoľvek, robme to pre Krišnu pod vedením jeho oddaných a tak môžeme žiť oveľa krajší život ako keď sa budeme snažiť užívať si plody svojich činností.

Veľmi dôležitá je posledná veta významu verša BG 3.9:

“Také konanie nás nielenže ochráni pred následkami činov, ale aj povýši k transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, ktorá nám sama osebe umožní dosiahnuť Božie kráľovstvo.”

Pre dušu je prirodzené slúžiť Bohu a neužívať si plody svojich činností, tak môže byť dokonale šťastná. No akonáhle duša začne závidieť Bohu, zrazu Mu nechce slúžiť, ale chce byť ako On, chce si užívať a tak sa ocitá v zajatí hmotného sveta, kde sa môže snažiť byť Bohom – ovládateľom a požívateľom. A tak vzniká mentalita neoddaného, ktorá je príčinou všetkých strastí.

Neoddaný

Neoddaný robí svoje činnosti, aby niečo získal pre seba, pre svoje sebecké uspokojenie. Ak je aspoň trochu zbožný, venuje sa charitatívnym činnostiam (karma jóge) a už netúži po uspokojení seba, ale túži využiť svoje schopnosti v službe druhým. Keď sa zrieka plodov svojich činností, keď nechce za svoju prácu nič, alebo len potrebné minimum, vykonáva karma jógu. Takýmito zbožnými činnosťami sa môže povýšiť až na úroveň Bhakti jógy – oddanej služby a vykonávať činnosti pre uspokojenie Krišnu a byť dokonale šťastný.

Pokiaľ máme mentalitu neoddaného a snažíme sa užívať plody svojich činností, zaplieta nás to v spletitých zákonoch karmy.

“Preto musí každý každý konať tak, aby potešil Viṣṇua. Všetky ostatné činy, ktoré sú v tomto hmotnom svete vykonávané, sú príčinou otroctva, lebo dobré i zlé činy prinášajú odplatu a každá odplata zaväzuje toho, kto koná.”

Zbaviť sa svojej plodonosnej mentality môžeme v spoločnosti oddaných, ktorí nás zamestnajú oddanou službou. Oddaná služba je tak očisťujúca, že očistí každého, aj toho najväčšieho sebca, egoistu, chamtivca, nerváka,… každý, kto sa zapojí do oddanej služby, sa očistí a dosiahne šťastie, mier a dokonalosť života – lásku k Bohu a Božie kráľovstvo.

“Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností.” [ŠB 1.2.18]

Nasledovanie v stopách veľkých svätcov (áčarjov) je veľmi priaznivé pre každého. Snažiť sa plniť pokyny takýchto svätcov nám pomôže očistiť vedomie a oslobodiť sa zo zajatia hmotného sveta, ktorý slúži ako väzenie pre neposlušné duše, ktoré sa vzbúrili proti Bohu a chceli byť ako On. Veľkí svätci a samotný Krišna nám vysvetľujú zmysel života v Bhagavad-gíte, Šrímad Bhágavatam a ostatných védskych písmach. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2”

Stačí prijať vedenie týchto svätcov, učiť sa od nich a môžeme dosiahnuť dokonalosť ľudského života – vedomie Krišnu.

Alebo môžeme naďalej jednať podľa vlastných rozmarov, no Krišna vysvetľuje čo sa v takom prípade bude diať:

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

Vo védskych písmach je veľmi veľa múdrosti. Problém však je, že so svojim znečisteným vedomím túto múdrosť nie sme schopní pochopiť. Najskôr musíme očistiť svoje vedomie a až potom môžeme začať chápať o čo vlastne ide. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Neustále zdôrazňujem potrebu praxe, pretože bez praxe nie sme schopní poriadne pochopiť teóriu a vedieť, či je teória pravdivá. Vďaka praxi môžeme chápať viac a viac a následne to môžeme aj vysvetľovať druhým, pretože už to nebude len suchá teória, ale budeme to mať odžité a pochopené na vlastnej koži.

Veľmi dôležitá prax je každodenná meditácia Hare Krišna mahá-mantrou. Píšem o tom v článkoch “Čo mi dala meditácia” a “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”

Každý, kto praktikuje túto meditáciu, môže jednoducho pochopiť aký je skutočný zmysel života a začať ho napĺňať. Stačí jednoduché spievanie

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré