Mnohí ľudia sú ako chodiace mŕtvoly. Žiadna mimika na tvári, žiadny úsmev, žiadna radosť. Z tvárí ľudí možno čítať hlavne starosti, frustráciu zo života a nešťastie. Zamračených tvárí je oveľa viac ako usmiatych.

Prečo je to tak?

Ľudia sa nechali zotročiť, nemôžu robiť čo chcú, často musia robiť čo nechcú. Nie sú zotročení len navonok systémom, ale aj zvnútra vlastnou mysľou a túžbami.

Existujú 3 druhy utrpenia:
1. Utrpenie pochádzajúce od iných živých bytostí – ľudia, hmyz, hady, škorpióny…
2. Utrpenie od prírody – prírodné katastrofy, teplo, zima, sucho…
3. Utrpenie pochádzajúce z tela a mysle.

Ľudia neustále čelia niektorému z týchto troch druhov utrpenia. Najčastejšie v tejto dobe je utrpenie od vlastnej mysle. Toľko ľudí trpí psychickými poruchami, úzkosťou, depresiami, traumami a inými nepríjemnosťami. Vidíme, že aj keď ľudí nesužuje utrpenie od iných živých bytostí ani od prírody, sužuje ich vlastná myseľ a preto nie sú šťastní. Ľudia si toto nešťastie kompenzujú alkoholom a inými drogami, sexom a kadejakými inými takzvanými pôžitkami, ktoré im v konečnom dôsledku prinášajú len ďalšie utrpenie.

Existuje však spôsob ako sa od týchto troch druhov utrpenia oslobodiť. Tento spôsob sa nazýva Bhakti jóga, alebo tiež oddaná služba. Vo svojom znečištenom stave vedomia si myslíme, že budeme šťastní keď si naplníme svoje túžby. No môžeme vidieť, že aj keď nám to možno prinesie šťastie na chvíľu, následne sa toto šťastie pretvorí na nešťastie a zase trpíme. Muž si myslí, že našiel lásku svojho života a žena tiež. Na začiatku sú spolu veľmi šťastní, ale časom pribúdajú problémy a konflikty, ktoré často vyúsťujú do rozchodu. A tak končí “Veľká láska”. Ak má muž stále túžbu po žene, opäť si nájde podobnú super ženu, ba možno ešte lepšiu, ale nakoniec z toho zase bude len sklamanie. Pretože tak vždy končí snaha o napĺňanie našich hmotných túžob. To je zákon prírody. Na začiatku ako nektár, na konci ako jed. No vďaka Bhakti jóge môžeme očistiť náš sklon užívať si v hmotnom svete. Vďaka Bhakti jóge môžeme pochopiť náš vzťah s Bohom a byť skutočne šťastní. Všetky naše problémy vyplývajú z toho, že sme zo svojho života vytesnili Boha, alebo je v našom živote len na kraji. Keď sa pomocou Bhakti jógy naučíme dať Boha do stredu nášho života, náš život bude zrazu taký radostný ako nikdy predtým. Služba Bohu prináša skutočné naplnenie a radosť. Služba svojim zmyslom a neukojiteľným túžbam prináša frustráciu a nešťastie. Môžeme vidieť, že ľudia, ktorí sa snažia dosiahnuť šťastie napĺňaním svojich túžob sú neustále rozrušení. Ale bhakti jogín, ktorý sa vydal duchovnou cestou postupne nachádza šťastie v sebe a v oddanej službe a nemá potrebu sa hnať za iluzorným pôžitkom. Je vždy vyrovnaný.

“Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.” [BG 2.70]

Rozvojom vedomia Krišnu môžeme zakúšať skutočné šťastie a zbaviť sa tak utrpenia. Už viac nemusíme byť ako chodiace mŕtvoly ale môžeme žiariť šťastím a pomáhať druhým dosiahnuť skutočné šťastie. Prosím, spievajte:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

A buďte šťastní, skutočne šťastní.

Ak chceme byť skutočne šťastní a už viac netrpieť, inej cesty niet. Dočítate sa o tom v článku “Chceme si užívať, ale trpíme. Prečo?” a tiež to môže každý pozorovať na vlastnom živote, že kedykoľvek sa snažíme naplniť svoje túžby, vždy príde skôr, či neskôr nejaké sklamanie. Kto už viac nechce zažívať toto sklamanie, pre neho je tu Bhakti jóga. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Hare Krišna.

Doplnkové čítanie: https://vedabase.io/cs/library/sb/4/29/34/

Naša choroba sú naše hmotné túžby a to, že chceme jednať po svojom a chceme, aby výsledok nášho konania bol podľa nás. Potom to v našom živote tak dopadá, nastávajú rôzne sklamania a katastrofy. Keď si pod vplyvom ilúzie myslíme, že sme páni, ovládatelia a požívatelia a jednáme podľa toho, musíme čeliť nemalým problémom. Keď si myslíme, že je v našich vlastných silách všetky tieto problémy vyriešiť, berieme si na seba príliš veľké bremeno, ktoré nás jedného dňa môže položiť a dokonca zlomiť. Človek, ktorý si myslí, že je pánom svojho života to má v živote veľmi ťažké keď prídu nemalé problémy.

V článku “Nie sme ovládatelia” sa môžeme dozvedieť, že naozaj nie sme ovládatelia, že nič v plnej miere neriadime, ale sme podriadení hmotnej prírode a hmotná príroda je podriadená Bohu.

Najvyšší pán

Keď sa považujeme za pánov, popierame tým zvrchovanosť skutočného Najvyššieho Pána – Boha. V skutočnosti je len jeden jediný pán a to je Boh. Všetci ostatní sú Mu podriadení. Myslieť si, že sme páni je prejav závisti voči Bohu, prejav nevedomosti nášho skutočného postavenia a táto mentalita vedie k nemalým problémom v našom živote.

Keď si o sebe každý myslí, že je pán, spoločnosť podľa toho vyzerá – vojny, hádky, konflikty, vykorisťovanie, hnev, násilie a veľa ďalších nepekných vecí, ktoré súvisia s bezbožnou mentalitou pánov, ovládateľov a požívateľov. Keď chce každý uspokojiť v prvom rade seba, niet sa čomu čudovať, že to tak dopadá. Ak chceme vyriešiť tieto problémy, musíme prijať autoritu Boha. Bez prijatia tejto autority nie je možné nastoliť v spoločnosti mier keď si každý presadzuje svoje.

Články “Mylné poňatie života” a “Chorobný stav duše” sú zaujímavé čítanie na túto tému.

Pokora

Jedine pokora nám môže pomôcť uvedomiť si naše skutočné postavenie. Problém je, že pokora je v dnešnom svete nedostatkový tovar. Takmer všetci sa chcú hrať na pánov a nikto nechce byť pokorný služobník Boha a Jeho čiastočiek – živých bytostí.

Jedine vo svojom prirodzenom služobníckom postavení môžeme byť skutočne šťastní. Pokiaľ sa budeme hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov, musíme zakúšať jedno utrpenei za druhým, pretože to nie je naše prirodzené postavenie. Môžeme sa snažiť koľko chceme, ale nikdy nebudeme páni. Nikdy. Môžeme si to o sebe myslieť, ale je to len obyčajná ilúzia, skutočnosť je iná.

Odovzdanie sa

Keď pochopíme túto jednoduchú skutočnosť, že naozaj nie sme páni a sami bez Boha nezmôžeme NIČ, budeme sa na Neho prirodzene obracať v každej životnej situácii a nebudeme si myslieť, že to dokážeme vyriešiť vlastnými silami. Toto je videnie skutočnej reality.

“Pane, som Tvoj večný služobník, Tvoja malá čiastočka a som na Tebe plne závislý. Ty vieš čo je pre mňa najlepšie, ja si len môžem myslieť, že viem, ale v skutočnosti neviem. Ty si dokonalý Pán a vďaka Tebe môžu byť všetci šťastní. Nešťastie prichádza len keď na Teba zabúdame a snažíme sa byť Tebou – Najvyšším pánom, ovládateľom a požívateľom. Ty nám zo svojej milosti poskytuješ aj túto možnosť hrať sa na pánov, ale za cenu nemalého utrpenia, aby sme mali možnosť uvedomiť si, že Ty si jediný skutočný pán. Pokiaľ sa budeme hrať na pánov, nikdy nebudeme šťastní. Nikdy nebude všetko podľa našich predstáv, pretože nie sme páni. Len keď si uvedomíme svoje skutočné postavenie, môžeme zažiť skutočné naplnenie, pretože Ty vieš čo je pre každého najlepšie. Preto sa Ti odovzdávam Pane. Ja už viac nie som pánom, ale Tvojim služobníkom. Amen”

Keď som žil bezbožný život a počul som takéto modlitby, ktoré ospevujú Najvyššieho Pána, myslel som si, že takto sa modliť je prejav slabosti. Myslel som si, že ja som ten pán, ja sa o všetko postarám, nepotrebujem Boha. Ale rôzne životné situácie ma donútili prijať svoju obmedzenú moc a existenciu Vyššej moci a časom sa naučiť tejto moci odovzdávať.

Náboženstvo je len jedno

Biblia, Korán, Tóra, Bhagavad-Gíta, Šrímad Bhágavatam a ďalšie náboženské písma učia o Bohu ako o Najvyššom Pánovi. Nikto nie je väčší a mocnejší ako On. No kvôli tomu, že živé bytosti Mu závidia Jeho postavenie, chcú byť aj oni pánmi, mocnými, slávnymi, bohatými, krásnymi,… a to je práve choroba duše, že chce byť ako Najvyšší Pán a závidí mu Jeho postavenie.

Mnohí ľudia odmietajú zvrchovanosť Boha, aby si mohli bez zábran užívať v tomto svete. Podľa nich neexistuje žiadny Boh a tak pod vplyvom tejto nevedomosti páchajú rôzne hriešne činnosti a ubližujú tým nie len sebe, ale aj ostatným. Z nevedomosti vzniká veľké utrpenie. Najväčšia nevedomosť je myslieť si, že Boh neexistuje a že ja som pán, ja som Boh. No realita nám ukazuje, že nie sme páni ani z ďaleka. Nikdy nebude všetko úplne podľa našich predstáv. Keď si toto uvedomíme, môžeme zistiť, že Najvyšší Pán je len jeden jediný a je to On, ktorý nám všetko poskytuje.

Keď bezbožný človek počuje o Bohu, už ho krúti: “Čo? Aký Boh? Žiadny Boh neexistuje! Žiadneho Boha k životu nepotrebujem.” To je prejav nevedomosti, závisti a neposlušnosti voči Bohu, prejav toho, že my chceme byť pánmi a nechceme byť v podriadenom postavení, ktoré je naše skutočné prirodzené postavenie, v ktorom môžeme byť šťastní. Keď odovzdáme svoj život Bohu a obraciame sa na Neho v každej životnej situácii, nemusíme sa obávať výsledku. No tí, ktorí sa na Boha neobracajú a myslia si, že všetko dosiahnu vlastnými silami, žijú v neustálej úzkosti či bude všetko tak ako chcú oni. A keď tak nie je, prichádza sklamanie a hnev. Vŕŕŕŕŕŕŕ… No zbožný človek necháva všetko na Boha:

“Pane, nech je tak, ako Ty chceš.“

Bezbožný človek rozmýšľa takto:

“Toto bude takto, toto takto, hento takto. A keď to tak nebude, bude zle!“

Zbožný človek si uvedomuje, že nie je v jeho silách, aby bolo všetko podľa jeho predstáv a že jeho predstavy sú nedokonalé. Keď odovzdá všetko Bohu a dá Mu možnosť zasahovať do jeho života, jeho život môže byť dokonalý, pretože Boh je dokonalý a dokonale pozná potreby a túžby každého. No ak sa nedokonalá živá bytosť snaží o dokonalosť svojimi silami, bude zažívať neustále iba sklamanie.

Odovzdať svoj život Bohu je to najlepšie a najrozumnejšie čo môžeme spraviť. Učia o tom všetky náboženské písma, obzvlášť Bhagavad-gíta taká, aká je a Šrímad Bhágavatam:

Každý, kdo popírá tento proces odevzdání se, který doporučuje Bhagavad-gītā i Śrīmad-Bhāgavatam — a vlastně všechna autorizovaná písma — bude donucen se odevzdat zákonům hmotné přírody. Živá bytost ve svém přirozeném postavení není nezávislá. Musí se odevzdat; buď Pánovi nebo hmotné přírodě. Hmotná příroda také není nezávislá na Pánu, jelikož On Samotný prohlašuje o hmotné přírodě, že je mama māyā, “Moje energie”, (Bg. 7.14) a me bhinnā prakṛtir aṣṭadhā, “Má oddělená energie osmi kategorií” (Bg. 7.4). Hmotná příroda je tedy také pod Jeho vládou, jak Pán prohlašuje v Bhagavad-gītě (9.10). Mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sacarācaram: “Pod Mým dohledem se otáčí hmotná příroda, jedna z Mých energií, a vydává vše pohyblivé i nehybné.” A živé bytosti, které jsou vyšší energií nežli je hmota, mají možnost výběru — buď se odevzdat Pánovi nebo se odevzdat hmotné přírodě. Odevzdá-li se živá bytost Pánovi, je šťastná a osvobozená, ale odevzdá-li se hmotné přírodě, pak trpí. Konec všeho utrpení tedy znamená odevzdat se Pánovi, protože samotný proces odevzdání se je bhava-cchidam (osvobozuje od všeho hmotného strádání), svasty-ayanam (přináší veškeré štěstí) a sumaṅgalam (je zdrojem všeho příznivého). – Šrímad Bhágavatam 2.6.36 význam

Odovzdať sa nie je jednoduché

Kvôli našej chorobnej mentalite pánov chceme, aby bolo všetko podľa našich predstáv a keď nie je, sme z toho sklamaní a rozrušení. Existuje proces pre očistenie vedomia od tohto chorobného sklonu – proces Bhakti jógy. O bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jóga dokáže očistiť naše srdce od chtivých túžob a čím je srdce čistejšie, tým viac sa dokážeme odovzdať Bohu a vzdať sa vlastných skreslených predstáv o živote, čo v konečnom dôsledku prináša obrovskú úľavu od úzkosti a tiež prináša vnútorné šťastie, ktoré nie je závislé na vonkajších okolnostiach.

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]

Ten, kto sa odovzdáva Bohu a plne Mu dôveruje nezažíva žiadnu úzkosť. Naopak ten, kto s Bohom nemá žiadny vzťah, zákonite trpí úzkosťou a ďalšími nepríjemnými emóciami kvôli tomu, že zažíva veľa nechcených situácií. Nechceme trpieť, ale aj tak trpíme. Prečo? Pretože sa neodovzdávame Bohu. Len preto ľudia trpia, často hlavne na mentálnej úrovni až z toho môžu vzniknúť rôzne psychické choroby.

Kým sa človek neodovzdá Bohu, nie je možné zbaviť sa úzkosti. Život v hmotnom svete neustále prináša nejaké nechcené situácie a keď sme príliš pripútaní k svojim predstavám o živote, trpíme. Keď sa však naučíme vidieť tieto situácie ako Božiu milosť, ako príležitosť na našu nápravu, dokážeme ich zvládať oveľa lepšie.

Niet inej cesty k skutočnému šťastiu a pokoju ako odovzdať sa Najvyššiemu.