Oddaný Krišnu je smutný keď vidí nevedomé podmienené živé bytosti užívať si dočasné šťastie v dočasnom hmotnom svete. Neberú do úvahy, že ich o chvíľu čaká staroba, choroby a smrť, ktorá im zoberie všetko, o čo sa celý život snažili a čo považovali za zmysel života. Stratia všetko, čomu venovali svoj čas.
Teraz si užívajú, ale kvôli svojej nevedomosti budú neskôr trpieť oveľa viac ako si teraz užívajú. To je povaha hmotnej existencie. Chceme si užívať, ale prichádza nechcené utrpenie. Chvíľu sme šťastní keď sa nám darí a potom trpíme keď všetko nie je podľa našich predstáv. Smrť príde, staroba príde, choroby prídu, či chceme, alebo nie, či sa nám to páči, alebo nie. Sme podriadení vyššej moci a myslíme si akí sme nezávislí páni a ovládatelia. To je ilúzia, do ktorej sme sa dostali. Chceme sa hrať na pánov, požívateľov a ovládateľov a nechceme slúžiť Bohu. Nechceme sa podriadiť a chceme robiť všetko ako chceme my. To je naša choroba kvôli ktorej musíme trpieť opakovaným zrodením, starnutím, chorobami a smrťou. A tak dokola kým si neuvedomíme o čo tu vlastne ide. Chorobná túžba užívať si nezávisle na Bohu nás privádza do strastiplných podmienok a vo svojej nevedomosti si myslíme ako si užívame.
Šrímad Bhágavatam (7.13) nám vysvetľuje:
- Sloka 29:
- Tak jako jelen následkem nevědomosti nevidí vodu ve studni zakryté trávou a žene se za vodou jinam, živá bytost zahalená hmotným tělem nevidí štěstí ve svém nitru a žene se za štěstím hmotného světa.
- Sloka 30:
- Živá bytost usiluje o štěstí a snaží se zbavit příčin neštěstí, ale všechny její plány v různých tělech jsou nakonec jeden po druhém zmařeny, jelikož různá těla živých bytostí zcela ovládá hmotná příroda.
- Sloka 31:
- Materialistické činnosti jsou vždy doprovázeny třemi druhy utrpení—ādhyātmika, adhidaivika a adhibhautika. I když tedy někdo díky těmto činnostem dosáhne jistého úspěchu, jaký prospěch to přináší? Živá bytost i nadále podléhá reakcím za své plodonosné jednání, zrození, smrti, stáří a nemoci.
Všetko v tomto svete je dočasné, ale my si to chceme užívať večne. Ale nemôžeme. Všetok hmotný pôžitok raz skončí a príde nemalé utrpenie. Bum, bác, au! Prečo trpím? To je otázka, ktorá by nás mala trápiť. Utrpenie je v konečnom dôsledku dobré, pretože nás núti zamyslieť sa nad životom.
Mnohí ľudia sa obrátili na Boha až keď nesmierne trpeli. Šťastný človek nemá väčšinou dôvod obracať sa na Boha a tak sa vo svojej nevedomosti považuje za pána svojho života. Ale len do chvíle kým nenarazí na realitu. Stret s realitou znamená stret s Vyššou mocou, s Bohom. Uvedomenie si svojej bezmocnosti a závislosti na Bohu. Nič nie je od Boha nezávislé. Iba ilúzia vytvára dojem, že Boh neexistuje a môžeme jednať ako páni a ovládatelia. Hráme sa v tejto ilúzii na Bohov, tvorcov, pánov, ovládateľov, ale zakaždým v tejto snahe zlyhávame, pretože to nie je naše prirodzené postavenie. Hráme sa na niečo, čím nie sme. Hráme sa na pánov, ale v skutočnosti sme všetci služobníci. Ako bunky slúžia celému telu, tak duše slúžia Bohu – Celku, z ktorého všetko pochádza.
Duše, ktoré nechcú slúžiť si môžu užívať ilúziu hmotného sveta a hrať sa na pánov, ale budú sa stretávať s neúspechom kým si neuvedomia svoje prirodzené postavenie večného služobníka Boha. V tomto prirodzenom postavení existuje skutočné šťastie po ktorom každý túži. Ale kvôli svojmu znečistenému vedomiu živá bytosť nechce slúžiť Bohu a chce si užívať nezávisle. Nech sa páči. Môže, ale bude zakúšať neúspech a nešťastie. Iba v službe Bohu môžeme nájsť skutočné šťastie. A čo znamená slúžiť Bohu sa dozvieme od tých, ktorí Mu s láskou slúžia. Od veľkých svätcov, oddaných Pána (www.iskcon.sk).
