Živé bytosti si prišli do hmotného sveta užívať nezávisle na Bohu, ale zisťujú, že sú nútené zakúšať nechcené utrpenie. Prečo? Je možné, aby si prst užíval nezávisle na tele? Je možné, aby bola ryba na suchu trvale šťastná?

Sme duchovné čiastočky Boha a naše prirodzené prostredie je v duchovnom svete. Všetci chceme žiť večne, byť stále šťastní a mať poznanie. Ale v hmotnom svete zakúšame pravý opak – dočasnosť, utrpenie a nevedomosť. To je výsledok našej túžby jednať nezávisle na Bohu a dokonca túžby byť Bohom – pánom, ovládateľom, požívateľom. Každý s hmotne znečisteným vedomím chce byť pán, chce aby sa všetko točilo okolo neho a pre jeho pôžitok. Čisté vedomie znamená milovať Boha a slúžiť Mu. To učia všetci veľkí svätci, ktorí kráčajú cestou oddanosti.

Po smiechu býva plač

Znečistené vedomie znamená jednať pre svoje vlastné uspokojenie a výsledok takýchto činností býva dočasné uspokojenie a následná frustrácia, nešťastie, úzkosť a iné nepríjemnosti. Je len otázka času kedy sa materiálne šťastie pretvorí na utrpenie.

Sme duchovné bytosti

A ako duchovné bytosti by sme sa mali naučiť jednať pokiaľ chceme zažívať skutočné šťastie a už viac netrpieť. Pokiaľ sa stotožňujeme s fyzickým telom, snažíme sa uspokojovať hmotné zmysly kadejakým spôsobom. Problém je, že zmysly sa nedajú uspokojiť natrvalo a uspokojenie zmyslov neuspokojí naše vlastné JA – dušu. Zmysly sú nenásytné a chcú stále viac a viac a viac a tak honba za materiálnym šťastím nikdy nekončí. Jazyk chce stále ochutnávať nové chutné jedlá, oči sa chcú stále pozerať na niečo nové a pekné, ruky chcú stále ohmatávať niečo príjemné, nos chce cítiť príjemné vône, uši chcú počúvať príjemné zvuky a genitálie vyžadujú tiež uspokojenie. Uspokojenie zmyslov prináša krátkodobú prchavú radosť a následný pocit prázdnoty, ktorý sa snažíme zaplniť ďalším krátkodobým zmyslovým pôžitkom.

Čokoľvek hmotné je dočasné

Hmotné telo, hmotný pôžitok, majetok, vzťahy a všetko ostatné v hmotnom svete je dočasné. Všetko tu má nejaký čas trvania a potom o to prídeme a nakoniec prídeme aj o život v tomto svete. A čo potom? Potom ostanú len oči pre plač, lebo nechceme zomrieť a chceme si užívať večne. Odkiaľ táto túžba pramení? Ak som toto telo, tak by malo byť pre mňa prirodzené zomrieť a akceptovať smrť. Ale túžba žiť večne pochádza z večnej duše.

Čo sa deje po smrti?

Existujú rôzne teórie, ale je nejaká z nich vôbec pravdivá? Ako si môžeme byť istí čo je po smrti? Jedni presadzujú teóriu večného neba a večného zatratenia v pekle. Ďalší sa príkláňajú k teórii reinkarnácie a znovuzrodenia v hmotnom svete. Kto z nich má pravdu? Dopátrať sa k pravde nie je lacná záležitosť. Komu stačí uveriť, môže uveriť nepravde. Kto chce vedieť, mal by dôkladne študovať život, smrť a povahu hmotnej existencie.

Detailný popis života, smrti, hmotnej prírody a posmrtnom živote podáva Šrímad Bhágavatam: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Môžeme študovať rôzne druhy filozofie a náboženstiev, ale keď budeme študovať Šrímad Bhágavatam, môžeme zistiť, že zahŕňa všetky možné filozofie a náboženstvá a neustále zdôrazňuje esenciu veškerého poznania – poznanie o duši, o Bohu, o povahe hmotného a duchovného pôžitku a veľa ďalšieho.

Najlepšia filozofia

Najlepšia filozofia je taká, ktorú nemožno vyvrátiť. Sú rôzne druhy filozofických smerov, ale pokiaľ sa dajú jednoduchými argumentami vyvrátiť, sú nedokonalé a neúplné. Dokonalú filozofiu nemožno vyvrátiť nijakým argumentom. Absolútna Pravda zostáva vždy platná za každých okolností. Absolútnu Pravdu práve popisuje Šrímad Bhágavatam a každý, kto študuje toto posvätné písmo môže spoznať Absolútnu Pravdu.

Hor sa do toho: https://vedabase.io/cs/library/sb/