Všetky moje vzťahy stroskotali na tom, že som nebol dosť dobrý, že som nespĺňal sebecké požiadavky druhých a stal som sa v ich očiach zlým.
Ja som si tak hovoril či je normálne vyžadovať od druhých aby napĺňali naše sebecké túžby a potreby a byť spokojný len vtedy, keď to tak je. A keď to tak nie je, tak je zle a človek sa veľmi trápi. A keď je to dlhodobé a dospeje to do extrému, tak dochádza k výčitkám, respektíve k výčitkám dochádza priebežne.
Načo sú také vzťahy, v ktorých ľudia očakávajú, že im druhí budú robiť otrokov na napĺňanie ich sebeckých túžob a keď to nerobia, tak sú zrazu zlí? Načo je dobré druhých využívať pre napĺňanie svojich sebeckých pohnútok a keď to tak nie je, tak sa na nich hnevať a vyčítať im, že nie sú dosť dobrí?
Šťastie v sebe
Kto nemá šťastie v sebe, hľadá ho mimo seba. A potom to dopadá tak, že očakáva od druhých, že mu budú napĺňať jeho sebecké túžby. A bude veľmi sklamaný keď jeho túžby a očakávania nebudú naplnené. To je v skutku hrozné.
Hovorí sa, že človek by nemal ísť do vzťahu kým nie je šťastný sám so sebou. Ak šťastie a nešťastie človeka závisí od druhých, bude zaručenie trpieť a svoje utrpenie bude prenášať na druhých. Množstvo vzťahov tak bohužiaľ funguje, že ľudia sa snažia získať šťastie a pôžitok z druhých a keď sa im to nedostáva, sú nešťastní a trpia a prenášajú to na druhých. Také vzťahy potom ústia do výčitiek, hádok, obvinení až nakoniec rozchodov keď je to už neznesiteľné.
Nový vzťah, nová falošná nádej
Po rozchode si ľudia zase myslia, že nový partner všetko zmení. A postupom času sa všetko dá opäť do starých koľají a opäť trpia. Nič sa v našom živote nemôže zmeniť ak sa nezmeníme MY!
Kým ľudia nenájdu šťastie v sebe a budú ho hľadať cez vzťahy a vyžadovať od druhých aby skákali ako pískajú, bude im to prinášať len sklamanie a utrpenie a budú ho prenášať na druhých. A to sa neoplatí. Viac sa oplatí hľadať cestu ku šťastiu cez svoje vnútro a neočakávať od ostatných, že nám vzťahy s nimi prinesú šťastie a naplnia túžby, pretože opak býva skutočnosťou.
Haré Krišna!