Keď sa pozriete na dnešnu spoločnosť, čo vidíte? Lásku, mier, harmóniu? Alebo nenávisť, závisť, vojny, nepokoje, disharmóniu…

Výsledok jednania bezbožných

Znečisťovanie a vykorisťovanie prírody, hádky, vojny, nezhody, nepokoje, nenávisť, násilie, nechcené deti a veľa ďalších nepekných vecí je výsledok činov bezbožnej spoločnosti. V Biblii sa spomína príbeh o Sodome a Gomore, kde sa ľudia oddávali bezbožným činnostiam ako je neviazaný sex, intoxikácia, bohémsky život bez akýchkoľvek pravidiel a regulácií a výsledok boli vraždy, nepokoje, násilie, nezhody až nakoniec zničenie.

Do podobného štádia ako bola Sodoma a Gomora smeruje dnešná spoločnosť. Ľudia prestávajú rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, medzi morálnym a nemorálnym, medzi zbožným a bezbožným a snažia sa to ospravedlniť slovíčkom “TOLERANCIA”. Tolerancia bez inteligencie vedie k záhube. Prílišná tolerancia môže spôsobiť to, že zahubí toho, kto je príliš tolerantný a toleruje a podporuje bezbožnosť.

Predstavte si, že ide na vás niekto s nožom a vy to tolerujete a necháte to tak, nech si robí čo chce a zabije vás. To je výsledok tolerancie bez inteligencie – zničenie, smrť, deštrukcia, bolesť, utrpenie.

Jednanie bez poznania

Pokiaľ budú ľudia jednať bez potrebnej inteligencie a poznania, budú vytvárať len ďalšie problémy. Vymysleli technológiu, ale už nedomysleli, že jej využívanie vo veľkom bude mať fatálne následky na životné prostredie a zdravie ľudí, zvierat a celkovo planéty a možno aj vesmíru.

Kedysi keď ešte existovala védska kultúra, existovali 4 spoločenské triedy:

1. Bráhmani
2. Kšátrijovia
3. Vaišovia
4. Šúdrovia

Bráhmani sú inteligenciou, hlavou spoločnosti a dávajú rady na jej správne fungovanie – učitelia, kňazi, svätci. Kšátrijovia sú králi, vládcovia, ktorí sa majú riadiť radami zbožných bráhmanov, aby zabezpečili správne fungovanie spoločnosti. Vaišovia sú obchodníci a poľnohospodári. Šúdrovia sú robotníci, ktorí zvyčajne nemajú veľkú inteligenciu (väčšina populácie). Nie len kšátrijovia, ale všetky tieto spoločenské triedy by sa mali riadiť radami Bráhmanov.

Toto rozdelenie spoločnosti je dané vlastnosťami ľudí, nie zrodením ako si to mnohí nesprávne vysvetľujú. Zo šúdru sa môže stať brahmana, pokiaľ sa na to kvalifikuje.

Védska literatúra ako je Šrímad Bhágavatam nás učí, že aby spoločnosť fungovala správne, je nutné riadiť sa určitými zásadami a radami védskych písiem a svätcov. V dnešnej dobe existuje mnoho podvodníkov, ktorí sa hrajú na učiteľov, kňazov a svätcov len kvôli sláve, peniazom a ďalším postranným motívom a nemajú na svoje postavenie potrebnú kvalifikáciu. Preto je dobré naučiť sa rozlišovať medzi skutočnými svätcami a obyčajnými podvodníkmi. Trošku som ale odbočil.

Podstatou štyroch spoločenských tried je, že sa navzájom dopĺňajú a tak môže celá spoločnosť pekne fungovať ako celok. Ak všetky časti tela spolupracujú, telo je zdravé a funguje. Problém však nastáva keď nejaké časti prestanú spolupracovať. To vytvára problémy a nezdravý celok, nezdravú spoločnosť. Všetci by sa mali riadiť radami zbožných bráhmanov, aby celok mohol fungovať správne. Pokiaľ sa nimi neriadia, vznikajú nádory ako to môžeme vidieť v dnešnej spoločnosti. Toľko problémov len kvôli tomu, že ľuďom chýba základné poznanie o živote a základné zásady čo sa má a nemá robiť. A keď aj toto poznanie majú, tak podľa neho nejednajú.

Kto však toto poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam aplikuje do svojho života a riadi sa ním, môže na vlastnom živote zistiť či je lepšie riadiť sa radami zbožných bráhmanov a vaišnavov, alebo aby žil každý ako chce.

V Bhagavad-gíte Krišna hovorí:

Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť. [BG 16.24]

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

V bezbožnej spoločnosti koná každý viacmenej podľa svojich rozmarov, podľa toho, čo on považuje za správne a dobré. Ale je to naozaj správne a dobré? Alkoholici si myslia, že je dobré piť alkohol. Pedofili si myslia, že je správne zneužívať deti pre sexuálne uspokojenie atď. Je toľko príkladov, ktoré ukazujú, že konanie z vlastného rozmaru prináša veľké utrpenie a problémy.

Preto je nutné dozvedieť sa čo sa smie a čo nie podľa príkazov védskych písiem, ktoré sú návodom pre správne fungovanie spoločnosti a života jednotlivcov. Mnohí ľudia sa odkazujú na Bibliu ako na písmo, ktoré im pomohlo skvalitniť život. Biblia je fajn, ale védska literatúra obsahuje ešte hlbšie poznanie, ktoré môže jednotlivcom a celej spoločnosti priniesť skutočné šťastie, mier a veľa ďalšieho pozitívneho.

Problém je, že bežný človek nedokáže porozumieť védskym písmam, pretože jeho vedomie na to nie je dostatočne očistené. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Preto je potrebné najskôr očistiť vedomie v spoločnosti svätcov, alebo tých, ktorí nasledujú veľkých svätcov.

Opäť pripomínam, že nie je svätec ako “svätec”. Skutočný svätec sa neženie za materiálnym bohatstvom a nenecháva si pre seba viac, než potrebuje k prežitiu. No falošnému svätcovi ide hlavne o materiálne bohatstvo, slávu a nasledovníkov. Poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam tiež vysvetľuje rozdiel medzi skutočným a falošným svätcom. Píšem o tom tiež v článku “Praktiky falošných guruov“.

Záver

Aby sme vedeli správne jednať a správne žiť, potrebujeme správne vedenie a správne poznanie. Ak si myslíme, že nepotrebujeme vedenie a že my vieme najlepšie, Krišna popisuje čo sa s nami stane:

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

Môžeme si myslieť, že sú to len nejaké rečičky nejakej modrej mytologickej postavičky, ale keď sa na tieto slová pozrieme hlbšie a získame skúsenosť s nasledovaním písiem a porovnáme túto skúsenosť s predošlou skúsenosťou kedy sme nenasledovali nikoho a nič okrem vlastnej mysle, uvidíme zásadný rozdiel. Uvidíme tiež zásadný rozdiel medzi životom a spoločnosťou ľudí, ktorí sa riadia védskymi zásadami a spoločnosťou, ktorá sa týmito zásadami neriadi. Tento rozdiel popisujem v článku “Rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných”

Ak chceme skutočné šťastie, lásku, harmóniu a pokoj, neostáva nám nič iné, len nasledovať pokyny Najvyššej Božskej Osobnosti – Krišnu a Jeho oddaných, ktorí sa riadia Jeho pokynmi. Akákoľvek odchylka od pôvodného učenia spôsobuje v našom živote a následne v spoločnosti nádor, ktorý nie je vôbec príjemný a prináša bolesť, nešťastie a utrpenie. Naopak nasledovanie védskych zásad prináša lásku, šťastie, harmóniu, pokoj a všetko, po čom duša prahne.

Každý to môže zažiť na vlastnej koži a pochopiť. Nemusíme len slepo veriť. V tom je krása tohto učenia.