Nedá mi to, musím o tom napísať. Už dlhšiu dobu si dôkladne všímam čo sa okolo mňa a vo svete deje. Zistil som, že ľudia riešia dôsledok a nie príčinu.

Zabudnuté dieťa v aute

Nesledujem TV, ani správy, ale niektoré udalosti sa jednoducho nedajú prehliadnuť. Nedávno rodič zabudol 2 ročné dieťa v aute v najväčších horúčavách a to dieťa sa v aute “upieklo”, zomrelo. Hneď na to vznikol článok “Aby už nikto neupiekol dieťa v aute“, kde autor vyzýva ľudí, aby sa pokúsili vymyslieť nejaký prístroj, ktorý by upozornil na zabudnuté dieťa v aute. Ľudia sa toho chytili, začali vymýšľať.

Zameriavajú sa na riešenie prevencie dôsledkov, namiesto riešenia príčiny. Riešenie prevencie dôsledkov býva zvyčajne jednoduchšie na realizáciu ako riešenie príčiny. No z dlhodobého hľadiska nie je také účinné ako vyriešenie príčiny. Dôsledok vidíme hneď – v tomto prípade smrť, príčinu musíme hľadať dlhšie a jej riešenie nebýva často očividné ani jednoduché. Ale ak odstránime príčinu, nemusíme sa predsa báť dôsledku.

Autor článku “Aby už nikto neupiekol dieťa v aute” píše:

“Prípadov úmrtí detí v prehriatych automobiloch bude čoraz viac, a namiesto obviňovania, sprísňovania trestov za zabitie z nedbalosti alebo iných super legislatívnych vynálezov, treba vymyslieť niečo, čo tento problém vyrieši ešte skôr, ako sa zmarí život malého dieťaťa.”

Hneď prvá veta, mi udrela do očí: “Prípadov úmrtí detí v prehriatych automobiloch bude čoraz viac”. Naskytá sa otázka “Prečo?”, čo je tá hlavná príčina? A hneď som aj dostal odpoveď: “Pretože ľudia žijú v zhone, v strese, myšlienkami sú niekde inde ako by mali byť”. Takže keď bude narastať zhon a stres, je očividné, že bude narastať aj počet zabudnutých a mŕtvych detí v aute. Toto je tá pravá príčina, ktorá by sa mala riešiť, no jej riešenie nie je pre mnohých očividné a na prvý pohľad realizovateľné. Žiť bez zhonu a stresu v dnešnej dobe? Dá sa to vôbec? Dá, ale to je na dlhšie rozprávanie.

Ďalšia veta, ktorá mi udrela do očí: “treba vymyslieť niečo, čo tento problém vyrieši ešte skôr, ako sa zmarí život malého dieťaťa.”. Tu sa môžme pozastaviť: “Budeme riešiť prevenciu dôsledku, alebo budeme riešiť príčinu? Budeme riešiť prevenciu dôsledku, ktorá možno vyrieši tento jeden problém, alebo sa budeme snažiť vyriešiť príčinu, ktorá môže pomôcť nie len nezabúdaniu detí v aute, ale je riešením mnohých ďalších problémov?”.

Jedna rada na záver, ktorá vám pomôže hľadať príčinu, nie riešenie dôsledku: Nepýtajte sa “Ako môžem vyriešiť tento problém?”, ale v prvom rade sa pýtajte “Prečo vôbec vznikol tento problém? Čo je jeho príčina?”, pýtajte sa “Prečo?“ a až potom “Ako?”.

Ak odstránime príčinu, nemusíme sa báť dôsledku. To je dôležité si uvedomiť.