Keď som po pol roku života v chráme Hare Krišna odišiel žiť do bežnej spoločnosti, zarazila ma jedna vec. Prechádzal som námestím v Trenčíne a videl som všade samé lákadlá pre zmyslový pôžitok – tu také jedlá, tu kávička, zmrzlina, alkohol, rôzne drinky rôznych chutí, taká zábava, hentaká zábava, oblečenie rôzneho druhu…

Prišlo mi to zrazu také cuzie. Ľudia hľadajú naplnenie cez zmyslový pôžitok, ale nachádzajú ho iba na chvíľu a väčšinou za cenu ťažko zarobených peňazí. Ľudia trávia hodiny a dni v práci, aby si mohli za zarobené peniaze vychutnať pár minút zmyslového pôžitku, ktorý im dodá krátkodobý pocit šťastia. Zvláštne. No je to pochopiteľné, pretože ľudia nevedia šťastie získať inak.

Ľudia sa snažia o stále väčší a väčší zmyslový pôžitok aby dosiahli väčší pocit šťastia alebo aspoň rozptýlenia. Stavajú stále väčšie a modernejšie budovy, autá, mestá, nákupné a zábavné centrá,… nevediac, že všetko toto ich možno uspokojí iba na malú chvíľu a potom budú musieť zase vymýšľať čo by ich uspokojilo lepšie a vynakladať pre to nemalé úsilie.

Všetka táto snaha má jeden háčik – zmysly nemožno uspokojiť natrvalo. Čím viac dávame zmyslom podnetov pre užívanie si, tým viac sú nenásytné a chcú viac a viac. Milionári chcú byť miliardári, miliardári chcú mať tiež ešte viac…

Materialistické výmysly vedú k nemalým problémom. Píšem o tom v článku “Technologický pokrok bez rozmyslu“. Technologický pokrok sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrý nápad. Ale z dlhodobého hľadiska je to pre ľudstvo hrozba. Ľudia ani len netušia čo svojimi výmyslami môžu spôsobiť a často to zistia až neskôr a potom zase vynakladajú nemalé úsilie na vyriešenie problémov, ktoré spôsobili.

Šrímad-Bhágavatam 1.16.9 hovorí:

Líné lidské bytosti s ubohou inteligencí a krátkým životem tráví noc spánkem, a den vykonáváním činností, které jsou k ničemu.

Význam:

Méně inteligentní lidé neznají skutečnou hodnotu lidské životní podoby. Lidská podoba je zvláštním darem, který hmotná příroda uděluje živé bytosti v průběhu přísného vnucování svých bolestivých zákonů. Je příležitostí dosáhnout nejvyššího požehnání života, totiž toho, že se vyprostíme ze zapletení opakovaného zrození a smrti. Inteligentní lidé se o tento důležitý dar dobře starají tím, že se horlivě snaží vyprostit z tohoto zapletení. Ale méně inteligentní osoby jsou líné a nejsou schopné ocenit dar lidského těla a dosáhnout osvobození z hmotného otroctví. Více se zajímají o takzvaný hospodářský rozvoj a celý život velice těžce pracují pouze pro smyslový požitek pomíjivého těla. Smyslový požitek dopřávají zákony přírody i nižším zvířatům a lidské bytosti je rovněž předurčeno jisté množství smyslového požitku podle jejího minulého či současného života. Každý by se však měl rozhodně pokusit pochopit, že smyslový požitek není konečným cílem lidského života. Zde je řečeno, že během dne člověk pracuje “k ničemu”, neboť jeho cílem není nic jiného než smyslový požitek. Jak je práce lidských bytostí k ničemu, můžeme zvláště vidět ve velkých a průmyslových městech. Lidská energie vyrábí tolik věcí, ale všechny jsou určeny pro smyslový požitek a ne pro vyproštění se z hmotného otroctví. A po těžké celodenní práci unavený člověk v noci buď spí nebo se věnuje sexuálnímu životu. To je program materialistického civilizovaného života pro méně inteligentní lidi. Proto jsou zde označeni jako líní, nešťastní a žijící jen krátce.

Cesta k trvalému šťastiu

Každý môže časom a praxou zistiť, že zmyslový pôžitok nie je úplne to pravé orechové čo môže dušu skutočne naplniť. Zmyslový pôžitok práve dušu zaplieta v spletitých zákonoch karmy – následkoch za svoje plodonosné činnosti a nedochádza k trvalému pocitu šťastia.

Cesta k trvalému šťastiu je cesta sebarealizácie. To znamená zrealizovať svoju skutočnú identitu. Som toto telo? Som myseľ? Som duša? Čo je duša? Odpovede môžeme nájsť napríklad v knihách “Cesta sebarealizácie“, “Cesta za poznaním“, “Bhagavad-gíta“, “Šrímad Bhágavatam“…

Keď si uvedomíme kto vlastne sme a čo nám prináša skutočné šťastie a naplnenie, zistíme, že zmyslový pôžitok je oproti tomu len slabý odvar a postupne nás prestane lákať.

Najjednoduchší praktický spôsob sebarealizácie v tomto veku je spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Hare Krišna Hare Krišna
Krišna Krišna Hare Hare
Hare Ráma Hare Ráma
Ráma Ráma Hare Hare

O tejto mantre píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“. Každý môže získať osobnú skúsenosť s mahá-mantrou. No nie každý chce

Prajem veľa šťastia na ceste sebarealizácie. Táto cesta je to, čo súčasná spoločnosť zúfalo potrebuje. Nie technologický pokrok, nie väčší zmyslový pôžitok.

Každý, kto sa vydá cestou sebarealizácie a vytrvá na nej, sa zbaví túžby po zmyslovom pôžitku keď pocíti vyššiu chuť prameniacu z duchovnej úrovne bytia.

“Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.” [BG 5.24]

“Takýto oslobodený človek sa vo svojom vnútri teší z ustavičnej radosti, lebo ho nepriťahujú hmotné zmyslové pôžitky. Takto sa raduje z bezmedznej blaženosti, pretože je sústredený na Najvyššieho.” [BG 5.21]