Pomerne často počúvam frázu “Buď sám sebou”. Aj teraz nedávno som počul od kamošky “Som sama sebou” a keď som sa jej spýtal “No a kto vlastne si?”, nevedela odpovedať. Ľudia si myslia, že sú sami sebou, ale častokrát ani len netušia kto vlastne sú.
Kto som?
Aby sme mohli byť sami sebou, musíme najskôr vedieť kto vlastne sme. Som duša? Som telo? Som myseľ? Som ego? Som všetko dohromady? Kto vlastne som?
Ako si človek oblieka nové šaty a odkladá staré, tak aj duša prijíma nové hmotné telá a odkladá staré a neužitočné. [BG 2.22]
V Bhagavad-gíte nás Krišna učí aká je naša skutočná pôvodná identita – duša. Duša dostáva v hmotnom svete rôzne telá na základe svojich túžob. Môže dostať telo človeka, rastliny, zvieraťa,…
Úryvok z knihy “Dokonalost jógy“:
Úspěšný jogín ve skutečnosti dosáhne Božího království, kde je duchovní rozmanitost. Jóga je jen způsob, jak se povýšit do tohoto sídla. Ve skutečnosti tam všichni patříme, ale kvůli své zapomnětlivosti jsme se dostali do hmotného světa. Stejně jako člověka, který se zbláznil, zavřou do blázince, tak i my, když jsme zapomněli na svou duchovní identitu, jsme se zbláznili a poklesli do hmotného světa. Hmotný svět je tedy takovým blázincem a snadno zjistíme, že mnoho věcí se zde neděje v souladu se zdravým rozumem. Naším cílem je dostat se z něho pryč a vrátit se do Božího království. V Bhagavad-gítě Kršna toto místo popisuje a také nás poučuje o našem postavení a o svém postavení – o tom, kdo jsme my a kdo je Bůh. Všechny potřebné informace najdeme v Bhagavad-gítě a rozumný člověk těchto informací využije.
Ak teoreticky pochopíme kto vlastne sme – duša, ešte to moc neznamená. Musíme začať jednať ako duša, aby sme lepšie pochopili svoju pôvodnú identitu. Na to slúži oddaná služba – Bhakti jóga, o ktorej píšem v článku “Bhakti jóga“. Ak začneme vykonávať činnosti, ktoré sú pre dušu prirodzené – oddanú službu Najvyššiemu, automaticky sa očistíme od mylného poňatia života v hmotnom svete – od falošného ega, že sme toto telo, že sme páni, ovládatelia atď.
Úryvok z knihy “Učení Šrí Kapily“:
Bhagaván, Nejvyšší Osobnost Božství, je útočištĕm všech (śaraṇaṁ śaraṇyam). Každý hledá nĕjakou ochranu, protože jsme všichni svou přirozeností služebníci. Všichni jsme služebníci Boha, a proto je pro nás přirozené hledat u Nĕj ochranu. Nĕkteří jsou zamĕstnáni u nĕjakého bohatého človĕka a slouží mu, jiní hledají ochranu u vlády, ale konečným útočištĕm je Kršna, Nejvyšší Osobnost Božství.
Mnohí ľudia žijú v mylnom poňatí života: “Som Slovák”, “Som Ind”, “Som kresťan”, Som hinduista”, “Som moslim”,… som tamto, hento, toto,… tieto všetky mylné označenia vychádzajú z falošného ega (falošnej identity) – zo stotožňovania sa s telom. Telo je dočasné, duša je večná. Túžime po večnosti, nechceme zomrieť a nechceme prísť o všetko, čo máme radi, chceme si užívať a túžime po poznaní. Odkiaľ vychádzajú tieto túžby? Večnosť, blaženosť a poznanie sú prirodzené atribúty duše. Dočasnosť, nevedomosť a utrpenie sú atribúty hmotného tela a hmotného sveta. Logicky z toho vyplýva, že sme v hmotnom svete len na návšteve a že sme v skutočnosti všetci večné duše, ktoré sú vo svojom prirodzenom stave plné blaženosti a poznania. Problém je, že naše vedomie sa stykom s hmotou znečistillo. Začali sme sa mylne stotožňovať s telom, mysľou, inteligenciou a falošným egom. Pokiaľ jednáme v tejto mylnej predstave života, musíme zakúšať jednu reakciu za druhou za svoje minulé činy – karmu – či už príjemné, alebo nepríjemné. No pokiaľ si uvedomíme, že sme duša, večný služobník Boha a začneme podľa toho jednať, oslobodíme sa od všetkej nazbieranej karmy a vo svojej prirodzenej služobníka už ďalej nevytvárame karmu.
VERŠ 27: Nech konáš čokoľvek, nech ješ čokoľvek, nech obetuješ alebo daruješ čokoľvek a nech vykonávaš akékoľvek pokánia, ó, syn Kuntī, vždy to konaj ako obeť Mne.
VERŠ 28: Takto budeš oslobodený z pút činov, nech už sú ich plody dobré či zlé. S touto yogou odriekania a s mysľou upretou na Mňa sa oslobodíš a prídeš ku Mne.
Ako individuálne duše sme súčasťou celku – Boha. Pokiaľ jednáme nezávisle na Bohu, buď si užívame, alebo trpíme následkami svojich minulých činov. Ale ak prijmeme svoju prirodzenú pozíciu služobníka Boha a prestaneme jednať nezávisle, začneme slúžiť celku a náš život sa prirodzene dostane do harmónie. Pokiaľ si ruka myslí, že je nezávislá od tela a snaží sa užívať si potravu nezávisle od celku (tela), nebude to pre telo dobré. Takisto pre dušu nie je dobré pokiaľ si chce užívať nezávisle od celku a pokiaľ to robí, zákonite trpí v hmotnom svete trojakým druhom utrpenia – utrpením od vlastnej mysle, utrpením od iných živých bytostí a utrpením od prírody – teplo, chlad, dážď, sneh, prírodné katastrofy,…
Ak chceme byť naozaj šťastní a šíriť toto šťastie medzi ostatných, musíme si uvedomiť kto vlastne sme… byť sám sebou znamená v skutočnosti byť služobníkom Boha a nič iné. Samozrejme každý je individuálny a každý má iné schopnosti – niekto rád maľuje, niekto má rád hudbu, iný zase rád píše, varí,… každú činnosť (pokiaľ nie je hriešna) môžeme zamesťnať v službe Bohu a neužívať si len zmyslový pôžitok, ktorý nás aj tak ako dušu nikdy plne neuspokojí a zaplieta nás v hmotnom svete. Keď sa naučíme vykonávať oddanú službu, prirodzene stratíme chuť k zmyslovému ukájaniu, pretože pocítime duchovnú blaženosť, ktorá je oveľa vyšší pôžitok ako uspokojovanie zmyslov. Tento stav vedomia môžeme dosiahnuť, keď sa naše vedomie oddanou službou dostatočne očistí od hmotného znečistenia.
Vtelená duša môže byť obmedzená v zmyslovom užívaní, hoci túžba po zmyslových predmetoch zostáva. Keď však okúsi vyšší pôžitok, stratí chuť na zmyslové ukájanie a zotrváva v duchovnom vedomí. [BG 2.59]
Pre toho, kto je takto pohrúžený vo vedomí Kṛṣṇu, prestane jestvovať trojnásobné utrpenie hmotného života a v tomto šťastnom stave sa jeho inteligencia čoskoro ustáli. [BG 2.65]
Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]
Keď začneme praktikovať vo svojom živote Bhakti jógu, naše vedomie sa postupne očistí a zduchovnie. S duchovným vedomím nás už nebude lákať jednať nezávisle od Boha, pretože stratíme chuť k takému jednaniu.
16. kapitola Bhagavad-gíty hovorí:
VERŠ 23: No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
VERŠ 24: Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.
Pokiaľ sa ľudia neriadia príkazmi Boha, ako je napríklad kresťanské desatoro, v ľudskej spoločnosti to vytvára chaos a utrpenie. Koniec koncov to môžeme vidieť v súčasnej spoločnosti. Málokto sa riadi príkazmi Boha a tak to aj v spoločnosti dnes vyzerá. Takmer každý si myslí, že je pánom, ovládateľom a koná nezávisle na Bohu, vykorisťuje ostatných pre svoj zmyslový pôžitok a tak vytvára utrpenie. Ľudia vytvárajú továrne, ničia prírodu, nehľadia na druhých a to len preto, lebo príliš spyšneli a prestali poslúchať Boha. Dnešná spoločnosť je len obrazom toho, čo sa deje, keď ľudia konajú nezávisle od Boha – o celku.
)
Našťastie je tu viacero spoločností, ktoré sa snažia žiť v súlade s Bohom a jednou z nich je ISKCON – Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu. V tejto spoločnosti pôsobím aj ja a vidím ako priaznivo ovplyvňuje život ľudí. Ľudia sa vďaka oddanej službe očisťujú od túžby po zmyslovom pôžitku a rozvíjajú náklonnosť k Bohu, ktorá spôsobuje to, že charakter človeka sa mení stále k lepšiemu. Aj z ľudí, ktorí zabudli na Boha, sa stávajú oddaní Krišnu.
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]
Jedine ak obnovíme svoje pôvodné duchovné vedomie – vedomie Krišnu a začneme Mu láskyplne slúžiť, môže náš život prekvitať šťastím, mierom a láskou. Pokiaľ však budeme jednať nezávisle od Boha podľa vlastných egoistických rozmarov, budeme vytvárať len chaos a utrpenie. Pokiaľ sa neočistíme od mylného poňatia života – že ja som pán, ovládateľ a všetko je tu pre môj zmyslový pôžitok, nemôžeme žiť šťastne a v mieri. To nie je možné. Jediná cesta k mieru je pokorné postavenie služobníka Boha. Tak to je.
Amen 