Pred chvíľou som čítal kresťanskú diskusiu a zistil som, že nerozumiem ničomu, o čom sa tam bavili. Slová zneli ako z ďalekého vesmíru. Diskutujúci sa tvárili, že tomu rozumejú, no ja som sa akosi nechytal.

Pochopil som prečo je kresťanstvo pre mnohých ľudí tak vzdialené a nepochopené. Pre mnohých ľudí je kresťanstvo ako jadrová fyzika pre prváka na základnej škole. Je obrovská priepasť medzi veriacimi a neveriacimi. Neveriaci nemôžu pochopiť veriacich kým sa sami nestanú veriacimi.

Viera

Kresťania majú absolútnu vieru v Bibliu. To, čo je v Biblii napísané, to je sväté a musí to tak byť.

Kresťanstvo stojí a padá na viere. Ten, kto verí v Ježiša Krista, bude spasený. Ten, kto neverí v Ježiša Krista, má smolu, ide do pekla. Aspoň takto prezentuje svoju filozofiu mainstreamové kresťanstvo a mnohí kresťania tomu veria.

Uveriť je základ. Od viery sa všetko odvíja. Pokiaľ človek nemá vieru, nemôže byť kresťan.

Bol som vychovávaný v kresťanskej viere, babka ma učila modlitby, ale vôbec som im nerozumel. Mal som ako takú vieru v Boha, ale nerozumel som poriadne učeniu, ktoré prezentuje kresťanstvo.

Ježiš zomrel za naše hriechy, obetoval sa na kríži… čože? Ako môže niekto (aj keď je to Boží syn) zobrať na seba moje hriechy a obetovať sa za mňa? To sa nedá pochopiť, dá sa tomu iba uveriť.

Lenže

Uveriť môžeme čomukoľvek. Tomu, že Ježiš je syn Boží a prišiel zomrieť za naše hriechy. Tomu, že Ježiš je Boh. Tomu, že žiadny Boh neexistuje. Tomu, že (ne)existujú mimozemšťania. Tomu, že Boh je obrovská špageta, ktorá riadi celý vesmír…

Môžeme uveriť čomukoľvek… ale naša viera neurčuje realitu. Koľko je fanatických veriacich, ktorí veria, že po odpálení bomby na svojom tele na verejnosti pôjdu do neba a budú si tam užívať s krásnymi pannami…

Koľko je veriacich, ktorí veria, že len ich náboženstvo je jediné správne…

Jednoducho viera má svoje obmedzenia akonáhle je konfrontovaná s realitou. Ako môžem vedieť, že to, čomu som uveril, je naozaj pravda? Jedine tak, že si to overím.

Overenie viery

Veľa ľudí verí slepo. Píšem o tom v článk “Slepá viera“. A práve táto slepá viera ma odrádza od akéhokoľvek náboženstva, ktoré túto slepú vieru prezentuje. Ja nechcem veriť slepo. A vlastne ani nechcem veriť. Chcem VEDIEŤ!

Ako môžem zistiť, či má moja viera niečo spoločné s realitou? Iba tak, že si ju overím. Babka mi raz povedala, aby som sa nedotýkal platničky od sporáka, pretože na nej varila a je horúca. Ja som jej neveril a vlastne som ani nevedel čo znamená, že platnička páli. Tak som sa platničky dotkol, aby som získal skúsenosť, aby som vedel… a samozrejme, že som sa popálil a už som vedel čo to znamená, že platnička páli. Táto skúsenosť ma stála spálený prst, ale už som nemusel len veriť a nemať ani tušenia čo znamená, že platnička páli.

Takisto mnohí veriaci pokiaľ nemajú skúsenosť s Ježišom a iba slepo veria, nemajú ani tušenia čo znamená veriť v Ježiša Krista. Veriť znamená nevedieť. Ten, kto vie, nemusí len veriť.

Uver a budeš spasený

Tento výrok sa v kresťanstve používa veľmi často. Stačí uveriť a spása je na dosah. Ok, ale ako mám uveriť? Je na to nejaký návod? Alebo mám slepo a fanaticky veriť niečomu, o čom neviem prakticky nič? Nemôžem len tak veriť nejakej knihe, ktorá bola napísaná pred 2000 rokmi a dodnes existujú stovky jej rôznych interpretácií a rôznych organizácií, ktoré tvrdia, že ich verzia je správna. Pane Bože. Ako mám takému niečomu veriť? Ako si mám vybrať, ktorá Biblia a ktorá kresťanská sekta je tá správna? Jehovisti, evanjelici, katolíci, protestanti, mornoni, takí, či onakí? Každý tvrdí, že to ich je správne!

Ja nemôžem len veriť. Som neveriaci Tomáš. Tomáš neveril, keď sa dozvedel o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ježiško, ja neviem veriť, potrebujem vedieť… preto náboženstvo, ktoré stojí a padá na viere, nie je pre mňa.

Ježiško snáď mi odpustíš, ale mne nestačí len veriť. Chcem vedieť… chcem ťa spoznať, chcem vedieť a zažiť veľa, aby som získal skúsenosť a nemusel len slepo veriť a magoriť svojou slepou vierou ostatných.

Nezodpovedané otázky

Poznám veľa ľudí, ktorí opustili kresťanstvo, pretože im nevedelo uspokojivo zodpovedať ich otázky. Keď kňazi nevedia zodpovedať otázky, neostáva im nič iné, len začať si vymýšľať a to nie je dobré.

Kresťanstvo nedokáže rozumne a dostatočne zodpovedať otázky typu: “Prečo je tu utrpenie, kto som JA, čo je duša, kto je Boh, myšlienku reinkarnácie veľa kresťanov zavrhuje pričom veľa ľudí si pamätá minulé životy a minulé životy vysvetľujú prečo majú ľudia určité vlohy v tomto živote… a veľa ďalšieho.”

Mnohí ľudia potom začali hľadať odpovede na svoje otázky niekde inde. A ja tiež.

Duchovno ako veda

Oveľa viac ako slepá viera a fanatizmus sa mi páčia vedecké procesy duchovného rozvoja ako napríklad Bhakti jóga. Krok za krokom vykonávať duchovné činnosti, robiť duchovný pokrok a mať viac skúseností, zážitkov a vedomostí v oblasti duchovného života. Keď sa človek nasýti jedlom, tak vie, že je sýty. Takisto keď človek podstúpi proces (Bhakti) jógy, tak pociťuje na sebe výsledky. Tak, ako vie, že je najedený, rovnako vie, že robí duchovný pokrok. Nemusím mať dokonca ani vieru, že proces Bhakti jógy funguje, môžem to vyskúšať skepticky, aby som zistil aký to má účinok ako som to spravil aj ja a výsledok sa dostavil.

Praktikovaním človek získa pochopenie, skúsenosti, vedomosti a dokáže to potom pekne vysvetliť ostatným. No pokiaľ človek iba slepo verí, neostáva mu nič iné, len poradiť ostatným, aby verili tiež. Uver a budeš spasený. Ale ako mám uveriť? Ja neviem veriť len tak hocikomu a hocičomu, prepáčte. Nechcem už len veriť, lebo som bol toľkokrát podvedený a zistil som, že moja viera nemala s realitou nič spoločné. Nedokážem už len veriť, chcem vedieť. No zároveň viem, že viera môže hory prenášať a možno niekedy budem schopný opäť veriť, ale momentálne to nedokážem.

Preto mi kresťanstvo, ani žiadne iné náboženstvo založené na viere nevyhovuje. Potrebujem skúsenosti, vďaka ktorým sa dozviem ako sa veci reálne majú aby som tomu nemusel len veriť a predstavovať si to.

Snáď to milí veriaci pochopíte a pomodlíte sa za mňa u Ježiša a Jeho Otca.

PS:

Treba si uvedomiť, že veriť môžeme čomukoľvek, ale to ešte neznamená, že je to naozaj tak.