Všetky príspevky Tomáš Hromník

Žiadostivosť v zmysloch, mysli a inteligencii

júl 15, 2019duchovno, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvojTomáš Hromník

Krišna Arjunovi v tretej kapitole Bhagavad-gíty vysvetľuje čo núti živú bytosť konať proti jej vôli a čo je všepohlcujúcim nepriateľom živej bytosti:

VERŠ 36:: Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“

VERŠ 37:: Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.

VERŠ 38:: Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.

VERŠ 39:: Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.

VERŠ 40:: Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.

Výsledok žiadostivosti

Takmer všetky moderné technologické výdobytky slúžia k zmyslovému pôžitku, pretože sú vyrobené ľuďmi, ktorých inteligencia, myseľ aj zmysly sú pod vplyvom žiadostivosti. Budovy, dopravné prostriedky, oblečenie a ďalšie výdobytky slúžia hlavne pre zmyslový pôžitok žiadostivých ľudí.

Môžeme vidieť rôzne villy, luxusné šperky, autá, motorky,… to všetko je výtvor žiadostivosti.

Keby ľudia neboli pod vplyvom žiadostivosti, nepotrebovali a nechceli by všetky tieto veci. Žiadostivosť núti živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok rôznymi spôsobmi. Svoje ťažko zarobené peniaze míňa na krátkodobé uspokojenie v podobe zmyslového pôžitku. Nestačí malá chatrč, ale chce veľký dom. Nestačí jednoduchý život na farme, ale žiadostivosť ju núti hnať sa tam a tam a tam a stále niečo nové vymýšľa.

Ľudia pod vplyvom žiadostivosti sa snažia dosiahnuť šťastie zmyslovým pôžitkom. No takéto šťastie je dočasné a veľmi prchavé. Trvá chvíľku a navyše ho neskôr strieda utrpenie. Každý s tým môže mať skúsenosť. Snaží si užívať a neskôr trpí. Krišna vysvetľuje, že žiadostivosť sa nedá nikdy ukojiť:

VERŠ 39: Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.

Význam:

“V Manu-smṛti sa uvádza, že žiadostivosť sa nedá uspokojiť ani tým najväčším množstvom zmyslových pôžitkov, tak ako nikdy nemôžeme uhasiť oheň pridávaním paliva. V hmotnom svete je sex stredobodom všetkého, a preto je hmotný svet nazývaný maithunya-āgāra, „putá sexuálneho života“. Zločinci sú uvrhnutí do väzenia a držaní za mrežami; takisto sú tí, čo porušujú Pánove zákony, držaní za mrežami sexuálneho života. Pokrok materialistickej civilizácie založený na zmyslovom pôžitku znamená pre živú bytosť predĺženie jej hmotnej existencie. Žiadostivosť je preto symbolom nevedomosti, ktorá živú bytosť drží v hmotnom svete. Pri zmyslovom pôžitku môžeme síce prežívať akýsi pocit šťastia, ale tento takzvaný pocit radosti je v konečnom dôsledku najväčším nepriateľom pôžitkára.”

Keď žiadostivý človek len počuje slovíčko “celibát”, zhrozí sa, pretože to ohrozuje jeho najväčší pôžitok – sex. Nevie si predstaviť žiť bez sexu a všetky jeho činnosti sa točia okolo uspokojenia sexuálnej túžby, či už na hrubej, alebo jemnej úrovni. Jemná úroveň sexuality je žiadostivosť po sláve, bohatstve, moci, kráse a ďalších opulenciách. Takáto žiadostivosť núti živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok a nedokáže konať inak. Jednoducho je nútená konať pod vplyvom žiadostivosti a zakúšať dočasné šťastie a utrpenie v hmotnom svete.

Krišna tiež radí Arjunovi ako môže žiadostivosť poraziť:

VERŠ 41:: Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.

VERŠ 42:: Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.

VERŠ 43:: Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“

Význam verša 43:

Táto kapitola Bhagavad-gīty nás jednoznačne vedie k vedomiu Kṛṣṇu; učí nás, že sme večnými služobníkmi Najvyššej Božskej Osobnosti a že neosobnú prázdnotu nemáme považovať za konečný cieľ. V hmotnom živote sme nepochybne ovplyvňovaní žiadostivosťou a túžbou ovládať zdroje hmotnej prírody. Hmotný pôžitok a túžba panovať sú najväčším nepriateľom podmienenej duše. Vďaka sile oddanej a láskyplnej služby Kṛṣṇovi však môžeme ovládnuť svoje zmysly, myseľ aj inteligenciu. Nemusíme zanechať svoje povinnosti a odrazu prestať konať. Naopak, svojou pevnou inteligenciou zameranou k svojej čistej identite môžeme postupne prehlbovať svoje vedomie Kṛṣṇu, aby nás neovplyvňovali hmotné zmysly a myseľ. To je podstata tejto kapitoly. V hmotnej existencii nám filozofické špekulácie alebo umelé pokusy ovládať zmysly takzvanými yogovými cvičeniami nikdy nepomôžu v rozvoji duchovného života. Pomocou vyššej inteligencie musíme rozvíjať lásku a oddanosť ku Kṛṣṇovi.

Záver

Štúdium Bhagavad gíty a uplatnenie nadobudnutých poznatkov v praxi nám môže pomôcť očistiť sa od žiadostivosti a konať v čistom vedomí, vo vedomí Krišnu.

Slová svätcov znejú a za nimi nesúhlas pôžitkárov

júl 13, 2019duchovno, Na zamyslenie, poučnéTomáš Hromník

Ľudia, ktorí sa vyžívajú v zmyslovom pôžitku, majú tendenciu nesúhlasiť so slovami svätcov, ktorí zmyslový pôžitok zavrhujú ako niečo, čo dušu zaplieta do spletitých zákonitostí karmy – príčin a následkov za naše jednanie.

Svätci vidia realitu takú, aká je a snažia sa ju šíriť medzi ostatných, aby im pomohli dostať sa z ilúzie tohto sveta, no niekedy sa stretnú s odporom a nesúhlasom ľudí, ktorí sú príliš pripútaní k hmotnému pôžitku. Nie, aby sa zamysleli nad tým, čo svätci hovoria, ale okamžite argumentujú a nesúhlasia a snažia si obhájiť svoje pripútanosti.

Autorita

Pre moderných ľudí nie sú autorita svätci, ale skôr televízia, vedci, politici,… Moderný človek si sám vyberá čomu je ochotný veriť a čomu nie, komu je ochotný načúvať a brať jeho slová za autoritatívne a komu nie. Tento spôsob sa môže zdať správny, ale kvôli znečistenej inteligencii ľudia nie sú schopní rozoznať, ktorý zdroj je dôveryhodný a ktorý nie. Keď sa rozhodujú na základe znečistenej inteligencie, ich rozhodnutia často nebývajú správne. Svätcov môžu označiť za podvodníkov a podvodníkov za svätcov. To sa bohužiaľ deje.

Šrímad Bhágavatam popisuje tento fenomén dnešnej doby (Kali yugy):

Duchovní postavení človĕka se bude posuzovat pouze podle vnĕjších znaků a na tomto základĕ budou také lidé mĕnit jeden duchovní stav za druhý. Způsobilost človĕka bude vážnĕ zpochybňována, pokud nebude slušnĕ vydĕlávat. Ten, kdo je velmi zbĕhlý v manipulaci se slovy, bude považován za učence. [ŠB 12.2.4]

Mnohí ľudia naletia falošným guruom, pretože nie sú ochotní vzdať sa svojich hmotných pripútaností a nasledovať skutočných svätcov. Falošný guru hovorí len príjemné slová, aby získal nasledovníkov, ale pravý guru hovorí ako sa veci majú a to sa mnohým ľuďom nepáči. V Šrímad Bhágavatame sú dosť drsné verše a významy, ktoré bežný človek nedokáže stráviť a je nimi veľmi rozrušený. Stačilo keď som zdieľal len trošku drsnejšie verše a už to vyvolalo veľký rozruch. Pritom tieto verše nesú hlboké poznanie o realite.

Mnohí ľudia nie sú pripravení prijať realitu takú, aká je a potrebujú ju mať v niečom obalenú, v nejakej príjemnejšej ilúzii. A tak radšej špekulujú a špekulujú akoby mali prijať pravdu od tých, ktorí ju poznajú a prezentujú. Mnohí najradšej považujú vlastné ilúzie a názory za pravdivé a stavajú ich nad slová svätcov. Cez svoje ego si nedokážu priznať, že by sa v niečom mýlili a naivne považujú svoje výmysly za pravdivé. Ja s tým a tým nesúhlasím… prečo? Aká je tvoja kvalifikácia a argument? Ego si vždy myslí, že má pravdu, ale to neznamená, že je to naozaj tak. K získaniu poznania musíme prijať pokornejšie postavenie, nemať vyzývavý postoj a myslieť si, že vieme viac ako veľkí svätci. Môžeme dávať argumenty a otázky, ale mali by sme pokorne načúvať protiargumentom a odpovediam a nebyť neustále v roli toho, ktorý vie.

Rola žiaka

Ak sa chceme dozvedieť viac, nemôžeme byť v pyšnej nálade, že vieme viac ako učiteľ a neustále s ním argumentovať. Arjuna v prvej kapitole Bhagavad-gíty síce argumentoval s Krišnom, ale jednal s ním ako s priateľom. Bol v zúfalej situácii, v ktorej stál vo vojne proti svojim blízkym priateľom a rodinným príslušníkom, ktorých si vážil a mal ich rád a nechcel proti nim bojovať. Preto bol zmätený, keď mu Krišna kázal, aby bojoval proti svojim blízkym a zabil ich. Arjuna to nevedel najskôr prijať, ale nakoniec požiadal Krišnu, aby mu to vysvetlil. V nasledujúdich sedemnástich kapitolách Krišna vysvetľuje Arjunovi duchovnú vedu, vďaka ktorej Arjuna pochopí svoje postavenie a svoju povinnosť.

Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma. [BG 2.7]

Arjuna spočiatku argumentoval proti zabíjaniu svojich blízkych, no neskôr si uvedomil, že vlastne nevie ako má konať, že je zmätený… Aj my môžeme spočiatku proti slovám svätcov argumentovať a považovať sa za rovnocenných svätcom. Keď si však uvedomíme svoje skutočné postavenie, môžeme prijať vedenie od svätcov, aby nám vysvetlili ako máme vlastne jednať, čo je správne, čo nie je správne, môžeme sa ich pokorne pýtať a dostávať odpovede.

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Pokiaľ si budeme myslieť, že vieme viac ako svätci, veľa sa od nich toho nedozvieme. No pokiaľ dokážeme zaujať pokorné postavenie a načúvať s otvoreným srdcom, môžeme získať poznanie, ktoré nám zmení život.

Môžeme byť ako Arjuna, zaujať pokorný postoj žiaka a naučiť sa veľmi veľa. Alebo môžeme považovať svoju inteligenciu za väčšiu ako inteligenciu svätcov a nenaučiť sa nič. Alebo môžeme žiť v sladkej nevedomosti a slová svätcov ignorovať a nepovažovať za dôležité. Každý podľa svojho gusta.

Hare Krišna

Viera sa ukazuje skutkami

júl 12, 2019duchovno, vieraTomáš Hromník

Niektorí kresťania sa správajú dosť nepekne a pritom hlásajú, že sú kresťania. Ja takým ľuďom hovorím: “Ty nie si kresťan, myslíš, že Ježiš by bol hrdý na tvoje správanie?“. Kresťan je ten, kto sa snaží kráčať v stopách Ježiša a nasledovať Jeho pokyny:

„Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ (Mt 22,36), Ježiš odpovedá: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ (Mt 22,37-40). Desatoro (Dekalóg) sa má vysvetľovať vo svetle tohto dvojitého a jediného prikázania lásky, ktorá je plnosťou Zákona:

„Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska“ (Rim 13,9-10).

Akékoľvek šírenie nenávisti a nevraživosti nie je prejavom kresťana. Ten, kto šíri nelásku, nemôže byť kresťan. Keď vojdeš do garáže, to ešte z teba nerobí auto. Takisto keď niekto chodí do kostola, to ešte z neho nerobí kresťana. Kresťan sa spozná tým, že nasleduje Ježišove učenie – učenie lásky a snaží sa milovať a pomáhať všetkým.

Ježiš je zosobnenie lásky a ktokoľvek šíri nevraživosť, nemôže byť považovaný za nasledovateľa Ježiša.

Ak veríš v Ježišove slová, snaž sa ich uplatniť vo svojom živote. Ak však porušuješ Ježišove učenie, nenazývaj sa prosím kresťanom, lebo špiníš meno skutočným kresťanom.

Amen.

Sebecký pôžitok

júl 11, 2019Na zamyslenieTomáš Hromník

Keď tak pozorujem čo ľudia zdieľajú na sociálnych sieťach, tak je to vo väčšine prípadov nejaký druh pôžitku – výlety, párty, koncerty,… Občas vidím nejaké zamyslenie nad životom a trošku dobročinnosti, ale väčšinou sa život ľudí točí okolo pôžitku.

Aby mohli mať ľudia aspoň trochu pôžitku, musia mať na to vo väčšine prípadov peniaze. A častokrát nie málo. Aby zarobili peniaze, musia tráviť v práci nemálo času. Niektorí viac ako 8 hodín denne. A tak ľudia cez týždeň pracujú, aby si cez víkend, alebo cez dovolenku mohli dopriať kúsok pôžitku, minúť naň ťažko zarobené peniaze a cítiť tak na chvíľu úľavu a šťastie.

Zarábať peniaze a míňať ich na pôžitok sa mnohým ľuďom zdá ako fajn vec, ale mne nie. Pretože pôžitok získaný takýmto spôsobom je len dočasný a jeho cena je priveľká. Toľko úsilia treba vynaložiť pre malý kúsok krátkodobého pôžitku… a pre väčší pôžitok treba vynaložiť ešte viac úsilia.

Niektorí ľudia nepotrebujú veľa peňazí, aby si mohli užívať. Cestujú stopom, na živobytie si zarobia ako pouliční muzikanti a žijú tam, kde ich prichýlia. Ale stále to je istý druh zmyslového pôžitku.

Sebecký pôžitok neprospieva spoločnosti. Naopak, keď sa viacmenej každý zaoberá len svojim blahom, svojim pôžitkom, ako môže spoločnosť prosperovať? Ja, Ja, ja a moje šťastie, čo sa deje s druhými, to ma nezaujíma… takýto postoj nie je veľmi pekný. Čo tak aspoň trošku svojho času venovať pre druhých?

Charita

Veľmi vznešená činnosť je charita. Čas, ktorý ľudia mohli venovať zmyslovému pôžitku, venujú pre dobro druhých. Chcieť pomáhať druhým je vznešená túžba, ktorú má v dnešnom svete málokto.

Predstavte si, keby všetci ľudia na svete čo i len trošilinku svojho času obetovali na službu druhým, aký by to mohlo mať dopad… čo všetko by sa mohlo na svete zlepšiť. Namiesto chodenia do krčmy, na koncerty, na zábavy, pozerania TV spraviť niečo pre druhých.

Nezištná služba druhým prináša oveľa väčšie uspokojenie ako zmyslový pôžitok. Zmysly sú však na zmyslový pôžitok naučené a nie sú ochotné zapojiť sa v službe druhým. Málokto je ochotný a schopný venovať svoj čas charite a pomoci druhým, pretože zmysly ho nútia užívať si zmyslový pôžitok. No keď zmysly raz okúsia aké je to robiť niečo nezištne, môžu sa tak očistiť od túžby po zmyslovom pôžitku a chcieť slúžiť viac a viac.

Je však treba vedieť rozlišovať čím pomáhame a čím škodíme. Bežný človek si môže myslieť, že niekomu pomôže, keď mu dá cigaretu, fľašu alkoholu, alebo mäso. V skutočnosti mu tým ubližuje a sebe tiež.

Skutočná pomoc

Keď hladného nasýtime, o chvíľu bude zase hladný. No keď ho naučíme ako si zaobstará potravu, nie len že nasýti seba, ale môže nasýtiť aj druhých. To je oveľa lepšia pomoc.

Pomáhať druhým rásť duchovne, aby aj oni mohli pomáhať ďalším, to je skutočná charita. Alebo môžeme ten istý čas venovať tomu, aby sme znova a znova nasýtili hladných. Čo je lepšie? Každý nech si vyberie.

A samozrejme, svoj čas môžeme venovať aj svojmu sebeckému pôžitku a nikomu nepomáhať a myslieť si akí sme šťastní, zatiaľ čo mnohí iní trpia.

Každý jedná na základe svojej úrovne vedomia. Krišna nám dáva v Bhagavad-gíte návod ako môžeme svoju úroveň vedomia zvýšiť. Píšem o tom v článku “Ako môže urobiť duchovný pokrok každý“.

Keď urobíme duchovný pokrok, automaticky budeme chcieť pomáhať druhým. Pomáhať druhým, aby urobili duchovný pokrok je teda najlepšia služba ľudstvu. S duchovným pokrokom sa rozvíja súcit, láska, empatia, skromnosť a všetky ostatné dobré vlastnosti. S rozvojom dobrých vlastností zanikajú zlé vlastnosti. A to je v súčasnosti veľmi, veľmi žiadané. Len keď budú lepší ľudia, môže byť lepší svet.

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov. [BG 16.1-3]

Ak chceme robiť najlepšiu charitu, snažme sa urobiť duchovný pokrok a pomáhať robiť duchovný pokrok ostatným. Tak sa môžeme naučiť zaobstarať si dostatok (duchovnej) potravy a nasýtiť nie len seba, ale aj ostatných.

Prečo mi nevyhovuje kresťanstvo

júl 10, 2019duchovno, vieraTomáš Hromník

Pred chvíľou som čítal kresťanskú diskusiu a zistil som, že nerozumiem ničomu, o čom sa tam bavili. Slová zneli ako z ďalekého vesmíru. Diskutujúci sa tvárili, že tomu rozumejú, no ja som sa akosi nechytal.

Pochopil som prečo je kresťanstvo pre mnohých ľudí tak vzdialené a nepochopené. Pre mnohých ľudí je kresťanstvo ako jadrová fyzika pre prváka na základnej škole. Je obrovská priepasť medzi veriacimi a neveriacimi. Neveriaci nemôžu pochopiť veriacich kým sa sami nestanú veriacimi.

Viera

Kresťania majú absolútnu vieru v Bibliu. To, čo je v Biblii napísané, to je sväté a musí to tak byť.

Kresťanstvo stojí a padá na viere. Ten, kto verí v Ježiša Krista, bude spasený. Ten, kto neverí v Ježiša Krista, má smolu, ide do pekla. Aspoň takto prezentuje svoju filozofiu mainstreamové kresťanstvo a mnohí kresťania tomu veria.

Uveriť je základ. Od viery sa všetko odvíja. Pokiaľ človek nemá vieru, nemôže byť kresťan.

Bol som vychovávaný v kresťanskej viere, babka ma učila modlitby, ale vôbec som im nerozumel. Mal som ako takú vieru v Boha, ale nerozumel som poriadne učeniu, ktoré prezentuje kresťanstvo.

Ježiš zomrel za naše hriechy, obetoval sa na kríži… čože? Ako môže niekto (aj keď je to Boží syn) zobrať na seba moje hriechy a obetovať sa za mňa? To sa nedá pochopiť, dá sa tomu iba uveriť.

Lenže

Uveriť môžeme čomukoľvek. Tomu, že Ježiš je syn Boží a prišiel zomrieť za naše hriechy. Tomu, že Ježiš je Boh. Tomu, že žiadny Boh neexistuje. Tomu, že (ne)existujú mimozemšťania. Tomu, že Boh je obrovská špageta, ktorá riadi celý vesmír…

Môžeme uveriť čomukoľvek… ale naša viera neurčuje realitu. Koľko je fanatických veriacich, ktorí veria, že po odpálení bomby na svojom tele na verejnosti pôjdu do neba a budú si tam užívať s krásnymi pannami…

Koľko je veriacich, ktorí veria, že len ich náboženstvo je jediné správne…

Jednoducho viera má svoje obmedzenia akonáhle je konfrontovaná s realitou. Ako môžem vedieť, že to, čomu som uveril, je naozaj pravda? Jedine tak, že si to overím.

Overenie viery

Veľa ľudí verí slepo. Píšem o tom v článk “Slepá viera“. A práve táto slepá viera ma odrádza od akéhokoľvek náboženstva, ktoré túto slepú vieru prezentuje. Ja nechcem veriť slepo. A vlastne ani nechcem veriť. Chcem VEDIEŤ!

Ako môžem zistiť, či má moja viera niečo spoločné s realitou? Iba tak, že si ju overím. Babka mi raz povedala, aby som sa nedotýkal platničky od sporáka, pretože na nej varila a je horúca. Ja som jej neveril a vlastne som ani nevedel čo znamená, že platnička páli. Tak som sa platničky dotkol, aby som získal skúsenosť, aby som vedel… a samozrejme, že som sa popálil a už som vedel čo to znamená, že platnička páli. Táto skúsenosť ma stála spálený prst, ale už som nemusel len veriť a nemať ani tušenia čo znamená, že platnička páli.

Takisto mnohí veriaci pokiaľ nemajú skúsenosť s Ježišom a iba slepo veria, nemajú ani tušenia čo znamená veriť v Ježiša Krista. Veriť znamená nevedieť. Ten, kto vie, nemusí len veriť.

Uver a budeš spasený

Tento výrok sa v kresťanstve používa veľmi často. Stačí uveriť a spása je na dosah. Ok, ale ako mám uveriť? Je na to nejaký návod? Alebo mám slepo a fanaticky veriť niečomu, o čom neviem prakticky nič? Nemôžem len tak veriť nejakej knihe, ktorá bola napísaná pred 2000 rokmi a dodnes existujú stovky jej rôznych interpretácií a rôznych organizácií, ktoré tvrdia, že ich verzia je správna. Pane Bože. Ako mám takému niečomu veriť? Ako si mám vybrať, ktorá Biblia a ktorá kresťanská sekta je tá správna? Jehovisti, evanjelici, katolíci, protestanti, mornoni, takí, či onakí? Každý tvrdí, že to ich je správne!

Ja nemôžem len veriť. Som neveriaci Tomáš. Tomáš neveril, keď sa dozvedel o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ježiško, ja neviem veriť, potrebujem vedieť… preto náboženstvo, ktoré stojí a padá na viere, nie je pre mňa.

Ježiško snáď mi odpustíš, ale mne nestačí len veriť. Chcem vedieť… chcem ťa spoznať, chcem vedieť a zažiť veľa, aby som získal skúsenosť a nemusel len slepo veriť a magoriť svojou slepou vierou ostatných.

Nezodpovedané otázky

Poznám veľa ľudí, ktorí opustili kresťanstvo, pretože im nevedelo uspokojivo zodpovedať ich otázky. Keď kňazi nevedia zodpovedať otázky, neostáva im nič iné, len začať si vymýšľať a to nie je dobré.

Kresťanstvo nedokáže rozumne a dostatočne zodpovedať otázky typu: “Prečo je tu utrpenie, kto som JA, čo je duša, kto je Boh, myšlienku reinkarnácie veľa kresťanov zavrhuje pričom veľa ľudí si pamätá minulé životy a minulé životy vysvetľujú prečo majú ľudia určité vlohy v tomto živote… a veľa ďalšieho.”

Mnohí ľudia potom začali hľadať odpovede na svoje otázky niekde inde. A ja tiež.

Duchovno ako veda

Oveľa viac ako slepá viera a fanatizmus sa mi páčia vedecké procesy duchovného rozvoja ako napríklad Bhakti jóga. Krok za krokom vykonávať duchovné činnosti, robiť duchovný pokrok a mať viac skúseností, zážitkov a vedomostí v oblasti duchovného života. Keď sa človek nasýti jedlom, tak vie, že je sýty. Takisto keď človek podstúpi proces (Bhakti) jógy, tak pociťuje na sebe výsledky. Tak, ako vie, že je najedený, rovnako vie, že robí duchovný pokrok. Nemusím mať dokonca ani vieru, že proces Bhakti jógy funguje, môžem to vyskúšať skepticky, aby som zistil aký to má účinok ako som to spravil aj ja a výsledok sa dostavil.

Praktikovaním človek získa pochopenie, skúsenosti, vedomosti a dokáže to potom pekne vysvetliť ostatným. No pokiaľ človek iba slepo verí, neostáva mu nič iné, len poradiť ostatným, aby verili tiež. Uver a budeš spasený. Ale ako mám uveriť? Ja neviem veriť len tak hocikomu a hocičomu, prepáčte. Nechcem už len veriť, lebo som bol toľkokrát podvedený a zistil som, že moja viera nemala s realitou nič spoločné. Nedokážem už len veriť, chcem vedieť. No zároveň viem, že viera môže hory prenášať a možno niekedy budem schopný opäť veriť, ale momentálne to nedokážem.

Preto mi kresťanstvo, ani žiadne iné náboženstvo založené na viere nevyhovuje. Potrebujem skúsenosti, vďaka ktorým sa dozviem ako sa veci reálne majú aby som tomu nemusel len veriť a predstavovať si to.

Snáď to milí veriaci pochopíte a pomodlíte sa za mňa u Ježiša a Jeho Otca.

PS:

Treba si uvedomiť, že veriť môžeme čomukoľvek, ale to ešte neznamená, že je to naozaj tak.

Dôležitosť prijatia vyššej inteligencie

júl 9, 2019duchovno, Na zamyslenie, poučné, yogaTomáš Hromník

Dnes je moderné mať vlastný názor a spoliehať sa viacmenej na svoju inteligenciu. Mnohí ľudia dávajú až príliš veľkú váhu svojim názorom a špekuláciam, veria im a šíria ich ako pravdu.

Nedávno som čítal článok o tom, že kresťania (katolíci) protestujú proti zavedeniu jógy na školách. Autor článku nemá ani poňatia o čom je jóga a v článku sú samé ničím nepodložené špekulácie. Ukážka z článku:

Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na seba samého. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom. Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, že pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť matka Tereza, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, že hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa pre druhých.

Ak by autor článku vedel čo je jóga, nemusel by písať takéto výmysly. Jóga vôbec nie je zameraná na seba samého, ale na spojenie s Bohom.

Ďalší blud z článku:

Ide skutočne iba o fyzické cvičenia? Veď joga odmieta vieru v Boha Stvoriteľa, odmieta Ježiša Krista, celé dielo vykúpenia, celé kresťanstvo. Je to cesta k úplnému ateizmu.

Takto približne to vyzerá, keď človek neprijíma vyššiu inteligenciu, ale podlieha svojim špekuláciam. Našťastie nie všetci kresťania sú takí. Jóga a kresťanstvo sa nevylučuje. Naopak nádherne spolu súladia, pretože obe sú o spojení sa s Bohom. Nevedomí a nenávistní ľudia však budú šíriť o iných učeniach bludy, aby si utvrdili svoje nadradené postavenie voči ostatným. Toto Ježiš neučil. Ježiš učil lásku k blížnemu svojmu, ku každému, aj k tomu najväčšiemu nevercovi a hriešnikovi. Bohužiaľ veľa ľudí používa Ježišove učenie pre mocenské účely.

Rodič a dieťa

Ďalší príklad je rodič a dieťa. Rodič dáva dieťaťu vyššiu inteligenciu, učí ho fungovať v tomto svete a vedie ho. Rodič mu pekne vysvetlí čo má a čo nemá robiť. Ak by dieťa nemalo takéto vedenie, muselo by skúšať “pokus – omyl” čo má robiť a čo nie. Rodič ho však dokáže ochrániť pred nebezpečenstvom, ktoré už pozná. Pokiaľ deti nepočúvajú svojich rodičov, väčšinou im niečo stane a trpia.

Takisto my keď neprijímame vyššiu inteligenciu, sme odkázaní na vlastné špekulácie a pokusy a omyly. Dnes je moderné byť slobodný a nezávislý, nikoho nepočúvať, nikoho nenasledovať… ale v skutočnosti každý, kto neprijíma vyššiu inteligenciu, musí nasledovať svoju myseľ. Myseľ mu hovorí čo má robiť – choď tam, urob to, daj si toto. Viacmenej bez akýchkoľvek zábran nehľadiac na následky – technika pokus – omyl. A tak ľudia zakúšajú jedno sklamanie za druhým, pretože blúdia životom bez vedenia.

Čo je vyššia inteligencia?

Vyššia inteligencia je učiteľ. Kvalifikovaná osoba v danej oblasti. Pokiaľ sa chceme naučiť čokoľvek, je dobré vyhľadať kvalifikovaného učiteľa a učiť sa od neho, aby sme sa nemuseli učiť pomalým spôsobom pokus – omyl.

V dnešnej dobe mnohí ľudia nie sú schopní prijať autoritu a radšej sa spoliehajú na vlastné špekulácie. Čo mi to tu hovoríš, ja mám vlastný rozum, vlastný názor… Okej, tak si rob ako chceš, ale následky prídu…

Život bez vedenia vyššej inteligencie prináša mnohé úskalia. Keď si človek robí čo chce, riskuje, že bude veľmi trpieť, pretože väčšinou nehľadí na následky. Keď lekári a odborníci na výživu hovoria: “Nemali by ste jesť to a to v takom množstve, inak budete mať zdravotné problémy.“, ale ľudia to aj tak robia, čo sa stane? Div sa svetu, ochorejú. Len preto, lebo neprijímajú vyššiu inteligenciu a riadia sa svojimi zmyslami a mysľou. Na krabičkách cigariet je toľko varovaní, že fajčenie škodí zdraviu a zabíja a ľudia na to nehľadia a fajčia – neprijímajú vyššiu inteligenciu, ale opäť nasledujú svoje zmysly a myseľ. Možno im aj inteligencia hovorí, že to pre nich nie je dobré, ale myseľ a zmysly sú silnejšie. Mnohí ľudia vedia, že by nemali fajčiť, ale jednoducho nedokážu prestať. Ak by dali na rady vyššej inteligencie predtým, než si vytvorili závislosť, nemuselo sa to stať.

Nasledovať vyššiu inteligenciu je veľmi dôležité, pokiaľ nechceme mať v živote priveľa problémov. Učiť sa od tých, ktorí sú vo svojom odbore majstri. Vo védskej kultúre je bežné prijímať duchovného učiteľa, ktorý žiaka smeruje k naplneniu cieľu ľudského života. No v západnej kultúre niečo také nie je, viacmenej každý sa riadi svojimi špekuláciami a potom životy ľudí a spoločnosť aj tak vyzerá. Ako napríklad farár, ktorý píše bludy o jóge, alebo človek závislý na drogách. To všetko sa deje preto, lebo ľudia neprijímajú vedenie vyššej inteligencie.

Neviem všetko

Je veľmi veľmi dôležité vedieť si priznať, že neviem všetko. A keď si to dokážem priznať, dokážem prijať vedenie vyššej inteligencie – okej, povedz mi teda ako to je. Ako Arjuna prijal vedenie od Krišnu:

Teraz som zmätený a neviem, čo je mojou povinnosťou, a od slabosti som stratil všetku rozvahu. V tejto situácii sa Ťa pýtam — povedz mi jasne, čo je pre mňa najlepšie. Teraz som Tvojím žiakom a Tebe odovzdanou dušou. Prosím, pouč ma. [BG 2.7]

Ak chceme, aby bol náš život lepší a viac v pohode, je dôležité prijať vedenie vyššej inteligencie, učiteľa, ktorý nám povie čo je správne a čo nie. Pokiaľ si sami budeme vymýšľať vlastné špekulácie, nedopadne to dobre a je riziko, že sa veľmi popálime.

Je však veľmi dôležité nájsť správneho učiteľa. V dnešnej dobe je oveľa viac falošných guruov ako pravých. Píšem o tom v článkoch “Praktiky falošných guruov” a “Pravý duchovný učiteľ“. Už aj keď človek chce prijať vedenie, musí si dávať veľký pozor, aby nenatrafil na podvodníka. Keď je však žiak úprimný, dokáže rozlíšiť medzi pravým a falošným učiteľom.

Prajem veľa šťastia pri prijímaní vyššej inteligencie…

Haré Krišna

Hare Krišna tábor – ukážka duchovného sveta

júl 6, 2019duchovno, Hare Krišna, Osobný rozvoj, sebarozvoj, šťastieTomáš Hromník

Po troch rokoch sa mi konečne podarilo navštíviť Hare Krišna tábor – 6 dňová udalosť plná duchovnej atmosféry – prednášok, seminárov, spievania mantier, skvelého duchovného jedla (prasádam), skvelej spoločnosti oddaných a duchovných učiteľov.

Duchovná atmosféra

Opak atmosféry hmotného sveta. Žiadne problémy, žiadne konflikty, dobrá nálada, všetci vysmiati a pozitívne naladení. Cítil som sa naozaj ako v duchovnom svete, všade naokolo boli oddaní Krišnu.

Hlboká realizácia

Hneď prvý deň som bol svedkom ako jeden mladší oddaný dostal príležitosť upratovať po večeri kuchyňu a odmietol. V tom momente som si uvedomil:

Keď odmietame slúžiť Krišnovi, neuvedomujeme si kto v skutočnosti sme – veční služobníci Krišnu.

Všetky prednášky, védska literatúra a spievanie Hare Krišna mahá-mantry nás majú doviesť k realizácii nášho skutočného JA – duše, ktorá je večným služobníkom Boha. Ak nechceme slúžiť Bohu, máme k dispozícii hmotný svet, kde je možné takzvane si užívať bez Boha, ale za cenu nechceného utrpenia. Utrpenie v hmotnom svete je v skutočnosti veľká milosť Boha, aby sme si mohli uvedomiť, že niečo nie je v poriadku a začať hľadať riešenie. Mnohí sa na Boha obrátili až keď nesmierne trpeli.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

Prednášky

Prednášky na tábore boli veľmi inšpirujúce. Prebiehali 4x denne – ráno, do obeda, po obede a večer. Prednášali traja duchovní učitelia: Bhaktivaibhava Swami, Kadamba Kanana Swami a Bhakti Gauravani Goswami. A tiež zopár ďalších starších oddaných.

Kírtany

Každú chvíľu bolo počuť Hare Krišna mahá-mantru:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

A to dotváralo atmosféru duchovného sveta.

Nahrávky z tábora 2018 sú dostupné na http://harekrsna-luzce.cz/web/media/tabory/tabor-2018/ a z roku 2019 budú dostupné čoskoro. Každý tak môže aspoň virtuálne okúsiť atmosféru letného tábora Hare Krišna, aj keď atmosfére naživo sa to nevyrovná. Tú si treba jednoducho zažiť.

Koniec tábora

6 dní na tábore ušlo rýchlo ako 6 hodín. V príjemnej atmosfére letí čas veľmi rýchlo. Z miesta, kde bola taká príjemná atmosféra, sa mi samozrejme nechcelo odísť. Vedel by som si predstaviť fungovať tak aj celý rok.

Fotky z tábora som pridal do FB albumu: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10216990444265929&type=3

Vidíme sa dúfam na tábore aj budúci rok

Hare Krišna

Buddhizmus nie je náboženstvo

jún 30, 2019duchovno, poučnéTomáš Hromník

Videl som definíciu Buddhizmu ako náboženstvo a veľa ľudí ho tiež považuje za jedno z najväčších náboženstiev sveta. Náboženstvo je náuka o Bohu, ale Buddhizmus neučí vôbec nič o Bohu. Teda nemôže byť náboženstvo.

Veľa ľudí, ktorých láka duchovno, ale nie sú schopní prijať Boha do svojho života, prijímajú práve Buddhizmus za svoju duchovnú cestu, dokonca aj ateisti. Buddhizmus učí o zodpovednosti za svoj vlastný život, o karme, reinkarnácii a vyslobodení (nirváne) z kolobehu rodenia sa a umierania – samsáry.

Buddhizmus je vlastne ateizmus. V ateizme je absencia poznania o Bohu. Preto je mnohým ateistom tak blízky.

Buddha v podstate zavrhol védy – náboženské písma v Indii, pretože ľudia ich zneužívali na krvavé zvieracie obete a obhajovali si v mene týchto náboženských obetí masové zabíjanie zvierat.

Buddha prišiel nastoliť filozofiu nenásilia “Ahimsa” a učiť ľudí základným morálnym zásadám ako je neubližovanie druhým za cenu zavrhnutia náboženstva, pretože vtedajšie náboženstvo dovoľovalo za určitých podmienok zabíjať a ľudia to vo veľkom zneužívali.

Buddha videl ako ľudia zneužívajú náboženstvo a tak ho radšej zavrhol a mnohí mu dali za pravdu a prestali s krvavými obeťami a začali nasledovať Buddhu. A tak má teraz milióny nasledovníkov po celom svete.

Ako môže robiť duchovný pokrok každý

jún 29, 2019duchovno, Na zamyslenie, Osobný rozvoj, sebarozvojTomáš Hromník

Nedávno som narazil na svoje limity v duchovnom živote a tiež na dvanástu kapitolu Bhagavad-gíty, kde Krišna vysvetľuje ako môžeme na rôznych úrovniach vedomia robiť duchovný pokrok:

VERŠ 8:: Upriam na Mňa svoju myseľ a celú svoju inteligenciu zamestnaj rozjímaním o Mne, Najvyššej Božskej Osobnosti. Tak budeš vo Mne neustále spočívať; o tom niet pochybností.

VERŠ 9:: Môj milý Arjuna, ó, dobyvateľ bohatstva, ak na Mňa nedokážeš upnúť svoju myseľ, dodržiavaj regulatívne zásady bhakti-yogy. Takto rozvinieš túžbu ku Mne dospieť.

VERŠ 10:: Ak nedokážeš dodržiavať zásady bhakti-yogy, pokús sa pre Mňa aspoň pracovať, pretože takým konaním pre Mňa, dosiahneš dokonalosti.

VERŠ 11:: A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.

VERŠ 12:: Ak ani tak nedokážeš konať, zamestnaj sa rozvíjaním poznania. Lepšia než poznanie je však meditácia, a ešte lepšie ako meditácia je zrieknutie sa plodov práce, pretože takým odriekaním dosiahneš vnútorný pokoj mysle.

Jednoducho keď nie sme na najvyššom leveli, Krišna dáva jednoduchšie alternatívy pre každého.

Zrieknutie sa plodov práce

Najjednoduchšie, čo môže každý robiť, je zrieknuť sa plodov svojej práce. Napríklad ak má navyše peniaze, ktoré zarobil, môže ich venovať na dobročinnosť, chrám, alebo nejak inak nesebecky ich využiť. Tak sa zrieka plodov svojej práce a robí duchovný pokrok.

Tiež je možné využiť svoj čas na dobrovoľnícke činnosti pre dobro druhých. Spraviť pre niekoho niečo len tak a nič za to nechcieť.

Kto je však chamtivý, alebo z nejakého dôvodu nemá prostriedky, ktorých by sa mohol zriecť, môže rozvíjať poznanie a meditovať.

Rozvíjanie poznania a meditácia

Čítaním duchovnej literatúry môžeme získavať cenné poznanie, ktoré nám čítanie svetských kníh nedá.

Meditácia je tiež veľmi dôležitá pre duchovný pokrok a je fajn, keď si nájdeme každý deň aspoň pár minút na meditáciu. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Dodržiavanie zásad bhakti jógy

Vstávať skoro ráno (4:00)
Účastniť sa duchovných programov
Obetovanie jedla
Spievanie mantier (predovšetkým Hare Krišna mahá-mantry)
Navštevovanie chrámov a zdužovanie sa s oddanými Krišnu
Čítať duchovnú literatúru, predovšetkým Bhagavad-gítu, taká aká je a Šrímad Bhágavatam
Nejesť mäso
Neintoxikovať (nepiť alkohol, nebrať drogy)
Nemať nemanželský (nedovolený) sex
Nehazardovať
A ďalšie…

Tieto zásady nedokáže len tak hocikto dodržiavať a nasledovať. Na to je potrebné spraviť duchovný pokrok vyššie spomenutými spôsobmi – zriekanie sa plodov svojej práce, rozvíjaním poznania, meditáciou a tiež oddanou službou, ktorá bude spomenutá o chvíľku. S postupným duchovným pokrokom príde schopnosť dodržiavať zásady Bhakti jógy.

Veľmi dôležitá je meditácia Haré Krišna mahá-mantrou, ktorá urýchľuje duchovný pokrok:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Môj milý Arjuna, ó, dobyvateľ bohatstva, ak na Mňa nedokážeš upnúť svoju myseľ, dodržiavaj regulatívne zásady bhakti-yogy. Takto rozvinieš túžbu ku Mne dospieť. [BG 12.9]

Ak nedokážeš dodržiavať zásady bhakti-yogy, pokús sa pre Mňa aspoň pracovať, pretože takým konaním pre Mňa, dosiahneš dokonalosti. [BG 12.10]

Šríla Prabhupáda vo význame desiateho verša vysvetľuje:

Aj ten, kto nedokáže dodržiavať usmerňujúce zásady bhakti-yogy pod vedením duchovného učiteľa, môže dosiahnuť dokonalosti, ak pracuje pre Najvyššieho Pána. Ako má túto prácu vykonávať, bolo vysvetlené už v 55. verši jedenástej kapitoly. Človek musí mať kladný vzťah k šíreniu vedomia Kṛṣṇu. Jestvuje mnoho oddaných, ktorí šíria vedomie Kṛṣṇu a ktorí potrebujú pomoc. Takže, ak človek nie je schopný priamo sa riadiť regulatívnymi zásadami bhakti-yogy, môže aspoň podporovať túto činnosť. Každé podobné úsilie si vyžaduje miesto, peniaze, pracovnú silu a organizáciu. Tak ako sú na rozvoj komerčných programov potrebné pracovné miesto, určitý kapitál, pracovná sila a organizácia, tak sú tieto veci potrebné aj v službe Kṛṣṇovi. Jediný rozdiel spočíva v tom, že v hmotnom svete je cieľom práce zmyslový pôžitok. Tá istá práca však môže byť vykonaná pre potešenie Kṛṣṇu a stáva sa tak duchovnou činnosťou. Ak má človek dostatok peňazí, môže pomôcť pri výstavbe kancelárií alebo chrámov slúžiacich na šírenie náuky o Kṛṣṇovi, alebo môže pomáhať pri vydávaní kníh o Kṛṣṇovi. Mali by sme sa zaujímať o to, akými spôsobmi môžeme pomôcť. Ak sa niekto nedokáže odhodlať k takýmto činnostiam, môže aspoň obetovať určité percento svojho zárobku na propagáciu vedomia Kṛṣṇu. Táto dobrovoľná služba pomôže každému dospieť na najvyššiu úroveň dokonalosti — lásku k Bohu.

Najvyšší level

Upriam na Mňa svoju myseľ a celú svoju inteligenciu zamestnaj rozjímaním o Mne, Najvyššej Božskej Osobnosti. Tak budeš vo Mne neustále spočívať; o tom niet pochybností. [BG 12.8]

Najvyšší stupeň vedomia je láska k Bohu. O tomto leveli môžem zatiaľ len snívať, alebo o ňom čítať v knihách. Neostáva mi nič iné, len nasledovať rady, ktoré Krišna dáva, aby som sa na túto úroveň dostal.

Rekapitulácia

Upriam myseľ na Boha (Krišnu).
Ak to nedokážeš, dodržiavaj regulatívne zásady Bhakti jógy.
Ak nedokážeš dodržiavať zásady Bhakti jógy, pokús sa pracovať pre Krišnu.
A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.
Ak ani tak nedokážeš konať, zamestnaj sa rozvíjaním poznania. Lepšia než poznanie je však meditácia, a ešte lepšie ako meditácia je zrieknutie sa plodov práce, pretože takým odriekaním dosiahneš vnútorný pokoj mysle.

Rozvíjanie poznania, meditácia, zrieknutie sa plodov práce, práca pre Krišnu (oddaná služba), dodržiavanie zásad Bhakti jógy, neustále rozjímanie o Bohu. To je postupný proces pre duchovný pokrok, ktorý môže nasledovať každý a cítiť na vlastnej koži zmenu svojho vedomia.

Deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom,… snažiť sa robiť duchovný pokrok a nakoniec dosiahnuť lásku k Bohu. Môžeme na to využiť tento život. Aspoň časť svojho času venovať duchovnému pokroku a sledovať čo to s nami robí…

Stačí byť ateista s morálnymi zásadami?

jún 26, 2019duchovno, Na zamyslenie, poučnéTomáš Hromník

Už viackrát som sa stretol s tvrdením, že netreba náboženstvo, vieru v Boha, stačí byť ateista, ktorý je dobre vychovaný a riadi sa morálnymi zásadami. Na prvý pohľad to môže znieť fajn, že veď áno, stačí to, ale keď sa na to pozrieme hlbšie, uvidíme, že to nestačí.

Jednota

Pokiaľ neexistuje stredobod záujmu, je veľmi ťažké dospieť k zhode, k zjednoteniu názorov. 100 ľudí, 100 chutí… V náboženstve je stredobod Boh, vzťah s Ním a Jeho pokyny v svätých písmach. Čo majú ateisti? Aké pokyny okrem morálnych zásad môžu mať? Zrejme len tie, ktoré si sami vytvoria a to nedopadá dobre. Anarchia, komunizmus, demokracia ani ďalšie ľuďmi vymyslené systémy nie sú dokonalé a nefungujú pre všetkých.

Ale pokiaľ sa ľudia riadia pokynmi, ktoré dal Boh, spoločnosť môže fungovať jednotne pre spoločný cieľ a prosperovať.

Je veľmi ťažké vytvoriť harmonickú spoločnosť s pravidlami, ktoré vymysleli ľudia. Boh vie najlepšie čo je pre ľudí najlepšie a to im dáva skrze sväté písma. Pre každý národ, každú časť sveta dal iné písma, ktorými by sa mali ľudia riadiť ak chcú dosiahnuť harmonickú spoločnosť.

Nie je to tak, že len jedno písmo a jedno náboženstvo je jediné pravé pre všetkých. Písma a náboženstvá sú prispôsobené na mieru kultúre. Pokiaľ si človek začne myslieť, že len jeho náboženstvo je jediné správne, vzniká opäť rozbroj v spoločnosti. No pokiaľ je človek úprimný a chápe, že Boh sa neobmedzuje len na jedno náboženstvo a jediný spôsob uctievania, v spoločnosti môže vládnuť mier a harmónia.

Práve kvôli náboženským fanatikom a konfliktom ateisti zastávajú tvrdenie, že je lepšie bez náboženstva. Lenže toto tvrdenie neberie do úvahy úprimných veriacich, ktorým náboženstvo pomohlo skvalitniť život. Náboženstvo je ako nôž – je možné ním ublížiť, zabiť, alebo odkrojiť chlieb, natrieť maslom a nakŕmiť hladujúcich. Náboženstvo je nástroj a je hlúpe zvaľovať vinu na nástroj, ktorý nemôže za to, ako je využívaný. Píšem o tom v článku “Náboženstvo za to nemôže“.

Rozvoj vedomia

Človek, ktorý sa nezaujíma o hlbší zmysel života, žije ako zviera. Pretože len v ľudskej forme života je možné pýtať sa na zmysel života a dostávať odpovede. Zvieratá jedia, spia, majú sex, obraňujú sa, dokonca majú spoločenské usporiadanie a technológiu v rámci svojich možností. Tie isté možnosti majú aj ľudia – až na jednu – pýtať sa a získavať odpovede, učiť sa, robiť duchovný pokrok, rozvíjať vedomie.

Rozvoj vedomia je úžasná možnosť. Len škoda, že súčasná materialistická spoločnosť túto možnosť nevyužíva a skôr ju zavrhuje ako zbytočnosť. Bežný človek považuje meditáciu za stratu času, pretože nepozná jej prínos. Ateista považuje náboženstvo za zbytočnosť, pretože tiež nepozná jeho prínos. Mnohým ľuďom náboženstvo a vzťah s Bohom výrazne zlepšilo život. Tak prečo to zavrhovať ako zbytočnosť, či výmysel?

Náboženstvo je potrebné

Rady, ktoré fungujú, sú potrebné. Či už v náboženstve, alebo v inej oblasti. Náboženskí predstavitelia prezentujú rady, ktoré im pomohli skvalitniť život a vedia, že to môže pomôcť skvalitniť život aj ostatným. Dokonca aj ateistom s morálnymi zásadami.

Náboženstvo je oveľa viac ako len morálne zásady, či slepá viera. Náboženstvo nás v prvom rade učí o našej skutočnej identite, o našom vzťahu s Bohom, na ktorý sme zabudli. A keď tento stratený vzťah obnovíme aspoň z časti, náš život to výrazne zmení… ale o tom nabudúce.

Sám som bol ateista a zavrhoval som Boha a náboženstvá. Dokonca som si z nich robil posmech. Až kým som nestretol mníchov z Hare Krišna a nezačal čítať knihy od Šrílu Prabhupádu, ktorý mi jasne a logicky vysvetlil, že Boh existuje a veľa ďalšieho…

Bhagavad-gíta, Vedecké poznanie duše, Cesta sebarealizácie, Život pochází ze života, Šrímad Bhágavatam, Královské poznání, Dokonalost jógy,… to sú knihy, ktoré môžu pomôcť k lepšiemu chápaniu Boha a nášho vzťahu s Ním. Mnohé sú dostupné online na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/

Poznanie môže preťať našu nevedomosť, našu tvrdohlavosť, že Boh neexistuje a že ho vlastne k životu ani nepotrebujeme

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.

Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.

[BG 16.23 – 24]