O digitálnom nomádstve som sa dozvedel pred pár rokmi a táto myšlienka ma zaujala keďže sa ma týka. Digitálny nomád pracuje cez internet a teda môže pracovať odkiaľkoľvek, kde je spoľahlivé internetové pripojenie. Môže cestovať a spoznávať svet popri práci.

Moje začiatky digitálneho nomádstva

Ako programátor pracujúci na diaľku som dlho rozmýšľal, že vyskúšam život digitálneho nomáda. V roku 2018 ma život doslova vykopol zo Slovenska keď som po rozchode potreboval prísť na iné myšlienky. Rozhodol som sa vycestovať do krajín, ktoré sú obľúbené medzi digitálnymi nomádmi vďaka dobrému internetu a lacnému životu – Thajsko a Bali.

Thajsko

30 dňové víza je možné získať na letisku po prílete do Thajska. Len vám dajú pečiatku do pasu, ktorá hovorí, že môžete v Thajsku zostať 30 dní a potom musíte krajinu opustiť. Získať víza na dlhšie som sa nepokúšal, nechcelo sa mi tým zaoberať. 30 dní v Thajsku muselo stačiť.

Keď som prišiel do Thajska, do mestečka Chiang Mai plného buddhistických chrámov, moc sa mi nechcelo pracovať a chcel som objavovať nové prostredie. Všetko bolo pre mňa nové a lákavé. Svoj prvý deň (nedeľu) som strávil niekoľkohodinovým chodením po meste a objavoval som jeden chrám za druhým.

V pondelok som chcel objavovať viac, ale kvôli práci mi moc času neostávalo. Bol som z toho celkom nervózny a zúfalý, že som na novom mieste a chcem ho objavovať, ale musím pracovať. Trvalo mi viac ako mesiac, než som objavil pre mňa optimálny spôsob skĺbenia práce a cestovania. Ale to už som bol na Bali.

Bali

Na Bali boli pre digitálnych nomádov odporúčané hlavne 2 miesta – Canggu a Ubud. Rozhodol som sa stráviť 2 týždne v Canggu a aspoň týždeň v Ubude a potom cestovať kam ma intuícia zavedie. O Canggu som čítal, že sú tam pláže, dobré kaviarne a reštaurácie a dá sa tam surfovať. Znelo to lákavo, ale keď som tam prišiel, už po týždni som mal dosť. Bolo to miesto plné párty ľudí, turistov, reštaurácií, barov a hlučných motoriek. Nič pre mňa. Ale aspoň som si vyskúšal surfovanie a zapáčilo sa mi to a spoznal som zopár fajn ľudí. Po dvoch týždňoch som bol rád, že idem do Ubudu, čo malo byť kľudnejšie miesto v okolí ryžových polí.

V Ubude je veľa jógových centier a ľudí praktizujúcich jógu. Žiaľ som nemal chuť na jógovú lekciu a tak som sa žiadnej nezúčastnil. Ubud je oveľa kľudnejšie miesto ako Canggu, ale aj tak je celkom preplnené turistami, reštauráciami, obchodíkmi so suvenírmi a masážnymi a jógovými centrami. Odporúčam Balijskú masáž, ktorá stojí okolo 5€/hod. Veľmi príjemná relaxácia za super cenu.

Menej pracovať

Na svojich cestách som si uvedomil, že ak chcem viac vidieť, buď obetujem spánok, alebo pár hodín denne práce. Ako digitálny nomád v podstate nepotrebujem pracovať 6 – 8 hodín denne. Bohate mi stačí 3 – 5 hodín a zvyšok času mám voľno. Alebo napríklad jeden deň odpracujem 3 hodiny a iný deň 5 – 6 hodín. Alebo si prácu rozložím aj na víkendy a cez týždeň mám viac času. Možností ako si rozvrhnúť prácu je veľa a každému vyhovuje niečo iné. Kamarát napríklad pracuje večer, ale ja som už večer príliš unavený.

(Ne)výhody digitálneho nomádstva

Veľa ľudí, ktorí si nevyskúšali život digitálneho nomáda, vidí len výhody. No má to aj svoje háčiky. Spoznáte síce veľa fajn ľudí, ale tieto priateľstvá sú väčšinou len na veľmi krátku dobu. Kvôli neustálemu presunu z miesta na miesto je ťažké nadviazať hlbšie vzťahy.

Spoznáte veľa krásnych miest, o tom niet pochýb.

Po dvoch mesiacoch cestovania mi už chýbalo nejaké trvalé zázemie. Miesto, kde ma poznajú a kde môžem priložiť ruku k dielu a byť nejako užitočný. Cestovanie je fajn, ale má aj svoje limity. Po Bali som ešte navštívil Indiu, ale iba časť Goa, ktorá bola pomerne zmodernizovaná oproti ostatným častiam Indie hlavne kvôli turizmu. Takže som nezažil ani pravú Indiu. Internet bol v Indii o dosť pomalší a každý deň na niekoľko minút vypadával prúd. A hovorím, že to som bol ešte v pomerne modernej časti Indie. India nie je moc odporúčaná krajina pre digitálnych nomádov práve pre nízku kvalitu internetového pripojenia a častých výpadkov elektriny. Ak chcete zažiť pravú Indiu, choďte tam na dovolenku, nie pracovať.

Mal som v pláne precestovať Indiu viac, ale nebolo mi to dopriate. Tak sa do Indie určite vrátim neskôr, ale tentokrát už nie pracovne. India je iný svet. Všade sú kravy, neustále niekto trúbi (v Indii je trúbenie akýsi dorozumievací prostriedok), ľudia sú iní, prostredie je iné, strava je iná, všetko je iné ako v západnom svete. No aj napriek tomu som sa cítil ako doma hneď ako som prišiel do Indie. India je blízka môjmu srdcu, určite som tu strávil niektorý z minulých životov… ale z nejakého dôvodu som sa v tomto živote narodil na Slovensku.