Archívy kategórie: duchovno

Podmienené živé bytosti

duchovno, Na zamyslenie, poučné, sebarozvoj

Cesta tohoto hmotného světa je plná hmotného utrpení a podmíněná duše je znepokojována mnoha problémy. Někdy ztrácí a jindy získává. V každém případě je cesta plná nebezpečí. Někdy je podmíněná duše smrtí nebo jinými okolnostmi odloučena od svého otce; poté na něho zapomene a postupně přilne k druhým, například ke svým dětem. Takto je někdy pod vlivem iluze a bojí se. Někdy strachy hlasitě naříká. Někdy je spokojená s tím, jak udržuje svou rodinu, a někdy má radost a sladce si zpívá. Tímto způsobem se zaplétá a zapomíná, že je od nepaměti odloučena od Nejvyšší Osobnosti Božství. Tak putuje po nebezpečné cestě hmotné existence a není na ní vůbec šťastná. Seberealizované osoby jednoduše přijímají útočiště u Nejvyšší Osobnosti Božství, aby se z této nebezpečné hmotné existence vymanily. Nikdo se nedostane ze zajetí hmotné existence, aniž by přijal cestu oddanosti. Závěr je, že nikdo nemůže být v hmotném životě šťastný. Je třeba začít rozvíjet vědomí Kṛṣṇy. – Šrímad Bhágavatam 5.14.38

Každý zdravý člověk po důkladném rozboru materialistického způsobu života pochopí, že v tomto světě neexistuje ani trocha štěstí. Jelikož se však podmíněná duše již od nepaměti nachází na této cestě nebezpečí, aniž by se stýkala se světci, pod vlivem iluze si chce tohoto hmotného světa užívat. Hmotná energie jí někdy dává příležitost pocítit takzvané štěstí, ale zároveň ji neustále trestá. Proto je řečeno: daṇḍya-jane rājā yena nadīte cubāya (Cc. Madhya 20.118). Materialistický život znamená ustavičné neštěstí, ale někdy přijímáme jako štěstí to, co zakoušíme v přestávkách mezi neštěstím. Odsouzený člověk je někdy střídavě potápěn pod vodu a vytahován. To vše je ve skutečnosti součástí trestu, ale když je provinilec nad vodou, cítí se lépe. Taková je situace podmíněné duše. Všechny śāstry proto doporučují sdružovat se s oddanými a světci.

Pouhá chvilka ve společnosti oddaných může přinést podmíněné duši vysvobození z této strastiplné hmotné situace. Hnutí pro vědomí Kṛṣṇy se proto snaží dát každému příležitost stýkat se se svatými lidmi. Všichni členové této Společnosti pro vědomí Kṛṣṇy proto musí být sami dokonalými sādhuy, aby byli nadějí pro pokleslé podmíněné duše. To je nejlepší humanitární činnost. – Šrímad Bhágavatam 5.14.38 význam

Tento vesmír Pán stvořil pro ty živé bytosti, které od Něho odvedla iluzorní myšlenka, že se Mu vyrovnají, když Ho budou napodobovat. Tři kvality hmotné přírody existují proto, aby dále mátly podmíněné duše. Podmíněná živá bytost, zmatena iluzorní energií, se pokládá za část hmotného stvoření, neboť zapomíná na svoji duchovní totožnost, a tak se zaplétá život za životem do hmotných činností. Tento hmotný svět nestvořil Pán pro Sebe, ale pro podmíněné duše, které zneužívají své nepatrné, Bohem darované samostatnosti a chtějí se stát vládci. Na základě této touhy podmíněné duše podléhají opakovanému zrození a smrti. – Šrímad Bhágavatam 3.7.4 význam

Neoprávněná touha živé bytosti vyrovnat se ve všech ohledech Pánovi je hlavní příčinou celého hmotného projevu, neboť Pán jinak nemá žádnou potřebu tento projev vytvářet, a to ani pro Své zábavy. Podmíněná duše pod vlivem vnější energie Pána zdánlivě zažívá v hmotném životě mnoho nešťastných událostí. Pán je vládce vnější energie māyi, zatímco živá bytost je stejnou māyou ovládána v hmotných podmínkách. Marný pokus živé bytosti zaujmout vládnoucí postavení Pána je příčinou jejího hmotného otroctví a pokus podmíněné duše splynout s Pánem je poslední léčkou māyi. – Šrímad Bhágavatam 3.7.16 význam

Hmotné stvoření vzniká pro podmíněnou duši, která si chtěla hrát na pána, aby získala smyslový požitek. Nikdo nezjistí prvopočátek touhy podmíněné duše panovat hmotné přírodě, ale ve védské literatuře neustále nacházíme, že hmotné stvoření je určené pro smyslový požitek podmíněné duše. Jeden pěkný verš říká, že podstatou smyslového požitku podmíněné duše je, že jakmile duše zapomíná na svoji prvořadou povinnost — sloužit Pánu, vytváří atmosféru smyslového požitku, která se nazývá māyā. To je příčina hmotného stvoření. – Šrímad Bhágavatam 3.20.12 význam

Jediným kýženým plodem nabytého bohatství je zbožnost, na základĕ které človĕk může získat filozofické pochopení života, jež nakonec dozraje v přímé vnímání Absolutní Pravdy a tedy osvobození ode všeho utrpení. Materialisté ovšem užívají své bohatství jen pro zlepšování podmínek své rodiny a nevidí, že chatrné hmotné tĕlo brzy zničí nepřemožitelná smrt. – Šrímad Bhágavatam 11.5.12

Pokud si hlupák navykne utrácet všechny své tĕžce vydĕlané peníze na zvýšení prestiže svého hmotného tĕla a rodiny, pak již nevidí smrt, která se nezadržitelnĕ blíží k jeho vlastnímu tĕlu i dočasným tĕlům všech jeho přátel a příbuzných. Mṛtyuḥ sarva-haraś cāham – Nejvyšší Pán přichází jako všemocná smrt, která ničí všechny hmotné vztahy. I v rodinném životĕ by mĕl človĕk používat své bohatství za účelem duchovního pokroku, jak svého, tak členů své rodiny. V hnutí pro vĕdomí Kṛṣṇy je mnoho zbožných hospodářů, kteří vedou jednoduchý, pokojný život a své bohatství používají k pořádání domácích činností rozvíjejících vĕdomí Kṛṣṇy a na podporu odříkavých brahmacārīch a sannyāsīch, kteří aktivnĕ kážou vĕdomí Kṛṣṇy na veřejnosti. Tito hospodáři, včetnĕ tĕch, kteří nemohou zasvĕtit rozvoji vĕdomí Kṛṣṇy sto procent své energie, postupnĕ nabývají velmi solidního pochopení duchovních zásad a nakonec se stávají transcendentalisty pevnĕ upnutými na lotosové nohy Kṛṣṇy. Tak se osvobozují ode všech zdrojů úzkosti podmínĕného života – od zrození, stáří, nemoci a smrti.

Život bez vĕdomí Kṛṣṇy je ve skutečnosti chudobou, ale chudý materialista se svou omezenou inteligencí nechápe, že pravým bohatstvím je rozšířit své vĕdomí až po nejvyšší úroveň vĕdomí Kṛṣṇy, lásku k Bohu. Tito lidé vychovávají své dĕti k tomu, aby byly jako zvířata se zájmem jen o falešnou prestiž a hmotný smyslový požitek. Tito materialističtí hospodáři se bojí, že přílišný zájem o duchovní život může narušit ambice jejich dĕtí k získávání klamné hmotné slávy. Smrt ale zhatí všechny snahy a plány tĕchto duchovnĕ zchudlých materialistů. Pokud se rodinný život a bohatství využívají ve prospĕch rozvoje vĕdomí Kṛṣṇy, človĕk se naučí rozlišovat mezi vĕčným a pomíjivým, mezi duchem a hmotou, mezi blažeností a úzkostí, a tak dosáhne osvobození a překročí úroveň pouhého teoretického poznání, neboť získá nejdokonalejší požehnání, vĕčný život s vĕdomím Kṛṣṇy. Omezené poznání zprostředkované smysly, pratyakṣa-jñāna, je bezcenné bez teoretického duchovního poznání, parokṣa-jñāny, jež díky pečlivému rozvoji postupnĕ dozrává v přímé realizované poznání duše, aparokṣa-jñānu.

Slovo anupraśānti v tomto verši vyjadřuje, že pomocí duchovního poznání (vijñānam) človĕk dosahuje nejvznešenĕjšího stavu vĕčného klidu a blaženosti, o kterém se materialistické podmínĕné duši ani nezdá. – Šrímad Bhágavatam 11.5.12 význam

Milujem svoju ženu, preto ju nechcem zneužívať na sex

duchovno, láska, Na zamyslenie, poučné, vzťahy

Zaujímavý titulok, však? Skoro ako z bulvárneho časopisu. Sex je veľmi citlivá téma, hlavne pre ľudí, ktorí sú k nemu veľmi pripútaní a tých je drvivá väčšina. Takmer nikto na celom svete si nevie predstaviť svoj život bez sexu. Akonáhle je niekomu odopieraný sex čo i len teoreticky, je veľmi rozrušený a búri sa proti tomu, lebo je k sexu veľmi pripútaný a nevie si predstaviť život bez tohto pôžitku. Ľudia, ktorí si uživajú sex neobmedzene, nedokážu pochopiť ako môže niekto žiť v celibáte. No ľudia, ktorí dlhšiu dobu žijú v celibáte, dokážu triezvejšie rozlišovať a chápať čo je vlastne sex a čo spôsobuje.

Sex nie je prejavom lásky

Ľudia kvôli tejto svojej pripútanosti často spájajú sex s láskou, ale pritom nemajú spolu veľa spoločného. Láska nie je závislá na sexuálnom uspokojovaní. Láska existuje aj keď k sexuálnemu uspokojeniu nedochádza. Prečo teda spájať sex s láskou? Akú to má súvislosť? Rodič miluje svoje dieťa, ale nebude s ním mať sex. Naopak má s ním sex keď si chce užívať sebecký pôžitok. Aj to sa deje, rodičia zneužívajú svoje deti na sex kvôli neovládnutej sexuálnej túžbe, ktorá nemá s láskou absolútne nič spoločné.

Žiadostivosť (chtíč)

Sex nie je prejavom lásky, ale žiadostivosti, ktorá je zvráteným obrazom lásky. Kvôli chtíču si chce živá bytosť užívať a vykorisťovať druhých pre svoj pôžitok a vo svojej zmätenosti sa to snaží obhájiť všakovakými spôsobmi a jedným z nich je považovanie sexuálneho spojenia za prejav lásky. A už keď z tohto prejavu lásky náhodou vznikne dieťa, zrazu je to problém a mnohí volia cestu zabitia vlastného dieťaťa už v lone.

V roku 2018 bolo v zdravotníckych zariadeniach na území SR nahlásených spolu 15 274 potratov. 1 350 potratov sa týkalo žien bez trvalého pobytu v SR, z ktorých 98 % tvorili umelé prerušenia tehotenstva (UPT). [Potraty v SR 2018]

V tomto vĕku se zvrhne také instituce manželství. Oddací list je nĕkdy opravdu cynicky označován za „pouhý cár papíru“. Protože chtiví muži a ženy zapomnĕli na duchovní význam manželství a sex mylnĕ považují za náplň rodinného života, pouštĕjí se rovnou do sexuálních vztahů, aniž by si dĕlali starosti s formalitami a zodpovĕdnostmi zákonného svazku. Tito pošetilí lidé tvrdí, že „sex je přirozený“. Pokud je však sex přirozený, potom je stejnĕ přirozené i tĕhotenství a porod. A pro dítĕ je jistĕ přirozené, aby bylo vychováno milujícím otcem a matkou a mít toho samého otce a matku po celý život. Psychologické studie potvrzují, že dítĕ potřebuje péči otce i matky, a proto je přirozené, aby byl sex doprovázen trvalým manželským svazkem. Pokrytci nevázaný sex ospravedlňují jako „přirozený“, ale aby se vyhnuli přirozenému následku sexu – tĕhotenství – používají antikoncepci, která zajisté neroste na stromech. Antikoncepce ve skutečnosti vůbec přirozená není. Ve vĕku Kali tedy pokrytectví a hloupost všude vzkvétají. – Šrímad Bhágavatam 12.2.5

Dôsledok sexuálneho života

Dôsledok nie sú len nechcené deti, ale aj strata úcty voči partnerovi, následné vzájomné znevažovanie, obviňovanie, konflikty a nenávisť. To nie sú prejavy lásky, ale prejavy žiadostivosti. Kresťanský kňaz Marián Kuffa vysvetľuje rozdiel medzi láskou a žiadostivosťou:

Dobre rozlišujte medzi žiadostivosťou a láskou. V dnešných filmoch a v dnešnom svete je to veľmi dopletené. Žiadostivosť a láska je podobné ako vajce, vajcu. Obe sú biele, majú škrupinku, obe sú slepačie. Jedno je smradľavé a jedno je živé. Zješ smradľavé otráviš sa, zješ živé posilní ťa. Taký je rozdiel medzi žiadostivosťou a láskou. Keď to rozprávam chlapcom počas kázni, pýtajú sa ma ako to spoznám, keď je to vnútri. Veľmi jednoducho zbadáš čo je žiadostivosť a čo je láska.

Pozriem na dievča – ak hrabem k sebe, znamená to žiadostivosť. Ak tlačím od seba, prejavujem Láska. Čo by som jej ešte mohol vziať? Pokoj z duše? Dobré meno? Čistotu. Ja som ju okradol. Toto láska nie je, ale žiadostivosť – smradľavé vajce. Čo som jej ešte nedal? Pokoj na duši? Dobré meno? Zachovanie čistoty. To je Láska.

Láska dáva a žiadostivosť berie. Dievčatá neverte tým vaším chlapcom, čo vám všetko narozprávajú, aby vás dostali do postele. Sú to kaleráby. Chlapci mi ale hovoria, že dievčatá chcú počuť: „Ty máš najkrajšie vlasy, ty máš najkrajšiu postavu, ty si naj a naj…“

Dievčatá chcú počúvať mám ťa, milujem ťa a mám ťa rád. Poviem to na príklade. Mám rád cigaretu. Je to pravda že ja mám rád cigaretu? Keby som mal rád cigaretu, tak ju založím do skrine a nedotknem sa jej. Ja mám rád seba a k tomu potrebujem cigaretu. Taká je pravda. Ja cigaretu vyfajčím, špak odhodím a potom poviem mám rád cigaretu. Ty máš rád seba a k tomu potrebuješ cigaretu. Tak je to aj s tvojim dievčaťom.

Hovoríš jej: „Milujem Ťa“. Nabudúce jej šepkaj do uška aspoň pravdu. Povedz jej pravdu: „Milujem sa a potrebujem k tomu teba.“ V manželstve potom dievčatá nariekajú koho si to vzali. Apelujte na svoje deti v rozlišovaní žiadostivosti a lásky.

Všimnite si slová v pesničke od Elánu „chcem sa z teba napiť, šaty odhoď preč“. Začiatok je pekný, ale potom je pieseň sfušovaná. V pesničke sa mieša žiadostivosť a láska. Mladý si potom nevedia vybrať. Dnes sme všetci ovplyvňovaný hudbou a filmami.

Nepoznám dokonalejšiu nádobu na lásku ako je ženské srdce…

Marián Kuffa
Marián Kuffa

Zdroj: http://blog.horehron.sk/zivotny-styl/marian-kuffa-ziadostivost-laska

Celibát

Nie nadarmo tí, ktorí sa vydali duchovnou cestou, držia celibát. Celibát je totiž veľmi prospešný na ceste duchovného pokroku. Čím viac človek robí duchovný pokrok, tým menej ho láka sexuálny pôžitok. Mnohí veľkí svätci sú toho dôkazom. Mnohí svätci sa zriekli sexuálneho života za účelom vyššieho cieľa v živote.

parampara2

A čo je vyššie ako sex?

O tom nás poučujú písma ako Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Śrī Caitanya-caritāmṛta a ďalšie.

Poučujú nás okrem iného aj o duchovnom rodinnom živote. Je možné žiť duchovný život s partnerom a deťmi. No ak sa partnerský vzťah zvrhne na sexuálne radovánky, nedá sa hovoriť o duchovnom živote a v takomto vzťahu bude oveľa viac problémov ako vo vzťahu so sexom v súlade s náboženskými zásadami popísanými v Bhagavad-gíte a Šrímad Bhágavatame.

Existuje jedno veľmi spoľahlivé merítko duchovného pokroku: Ak niekto robí duchovný pokrok, výsledkom je stále menej a menej hmotných túžob a veľmi silné hmotné túžby sú stále slabšie, až nakoniec zmiznú. Najsilnejšia hmotná túžba je práve túžba po sexuálnom pôžitku. Preto je tak ťažké sa od tejto túžby očistiť a mnohí kvôli tejto túžbe stroskotali na svojej duchovnej ceste. No sú aj takí, ktorí sa od tejto túžby očistili a sú z nich svätci žijúci v celibáte desaťročia. Takže dá sa to.

Rozvíjaním sexuálnej aktivity sa ešte z nikoho nestal svätec. Naopak rozvíjaním duchovného poznania a aplikovaním tohto poznania do praxe sa stalo už veľa svätcov.

A je na každom z nás, ktorou cestou sa vyberieme. Cesta duchovného života nie je ľahká, ale výsledok tejto cesty je šťastie, vyrovnanosť a večný život. Cesta materiálneho života – uspokojovania zmyslov sa môže zdať byť ľahšia, ale výsledkom je nešťastie, úzkosť, rozrušená myseľ a opakované rodenie sa a umieranie v hrozných podmienkach.

Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby. [BG 2.70]

Kto naozaj miluje, ten nebude druhých zneužívať na sex. Spájanie sexu s láskou je len alibizmus, ktorý má obhájiť našu zvrátenosť. Skutočná láska nemá so sexom nič spoločné. Naozaj nič. Ak by to tak bolo, potom by vlastne všetci sexuálni maniaci boli krásne láskyplné bytosti. Ale vidíme, že to tak nie je.

Túžba mať sex je sebecká túžba. Či sa nám to páči, alebo nie. Láska je nesebecká a preto so sexom nemôže mať nič spoločné.

Chodiace mŕtvoly

duchovno, Na zamyslenie

Mnohí ľudia sú ako chodiace mŕtvoly. Žiadna mimika na tvári, žiadny úsmev, žiadna radosť. Z tvárí ľudí možno čítať hlavne starosti, frustráciu zo života a nešťastie. Zamračených tvárí je oveľa viac ako usmiatych.

Prečo je to tak?

Ľudia sa nechali zotročiť, nemôžu robiť čo chcú, často musia robiť čo nechcú. Nie sú zotročení len navonok systémom, ale aj zvnútra vlastnou mysľou a túžbami.

Existujú 3 druhy utrpenia:
1. Utrpenie pochádzajúce od iných živých bytostí – ľudia, hmyz, hady, škorpióny…
2. Utrpenie od prírody – prírodné katastrofy, teplo, zima, sucho…
3. Utrpenie pochádzajúce z tela a mysle.

Ľudia neustále čelia niektorému z týchto troch druhov utrpenia. Najčastejšie v tejto dobe je utrpenie od vlastnej mysle. Toľko ľudí trpí psychickými poruchami, úzkosťou, depresiami, traumami a inými nepríjemnosťami. Vidíme, že aj keď ľudí nesužuje utrpenie od iných živých bytostí ani od prírody, sužuje ich vlastná myseľ a preto nie sú šťastní. Ľudia si toto nešťastie kompenzujú alkoholom a inými drogami, sexom a kadejakými inými takzvanými pôžitkami, ktoré im v konečnom dôsledku prinášajú len ďalšie utrpenie.

Existuje však spôsob ako sa od týchto troch druhov utrpenia oslobodiť. Tento spôsob sa nazýva Bhakti jóga, alebo tiež oddaná služba. Vo svojom znečištenom stave vedomia si myslíme, že budeme šťastní keď si naplníme svoje túžby. No môžeme vidieť, že aj keď nám to možno prinesie šťastie na chvíľu, následne sa toto šťastie pretvorí na nešťastie a zase trpíme. Muž si myslí, že našiel lásku svojho života a žena tiež. Na začiatku sú spolu veľmi šťastní, ale časom pribúdajú problémy a konflikty, ktoré často vyúsťujú do rozchodu. A tak končí “Veľká láska”. Ak má muž stále túžbu po žene, opäť si nájde podobnú super ženu, ba možno ešte lepšiu, ale nakoniec z toho zase bude len sklamanie. Pretože tak vždy končí snaha o napĺňanie našich hmotných túžob. To je zákon prírody. Na začiatku ako nektár, na konci ako jed. No vďaka Bhakti jóge môžeme očistiť náš sklon užívať si v hmotnom svete. Vďaka Bhakti jóge môžeme pochopiť náš vzťah s Bohom a byť skutočne šťastní. Všetky naše problémy vyplývajú z toho, že sme zo svojho života vytesnili Boha, alebo je v našom živote len na kraji. Keď sa pomocou Bhakti jógy naučíme dať Boha do stredu nášho života, náš život bude zrazu taký radostný ako nikdy predtým. Služba Bohu prináša skutočné naplnenie a radosť. Služba svojim zmyslom a neukojiteľným túžbam prináša frustráciu a nešťastie. Môžeme vidieť, že ľudia, ktorí sa snažia dosiahnuť šťastie napĺňaním svojich túžob sú neustále rozrušení. Ale bhakti jogín, ktorý sa vydal duchovnou cestou postupne nachádza šťastie v sebe a v oddanej službe a nemá potrebu sa hnať za iluzorným pôžitkom. Je vždy vyrovnaný.

“Mier môže dosiahnuť iba ten, kto sa nenechá vyrušovať nepretržitými prúdmi žiadostivosti, vlievajúcimi sa ako rieky do oceánu, ktorý napriek tomu zostáva vo svojom základe nehybný — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje túžby.” [BG 2.70]

Rozvojom vedomia Krišnu môžeme zakúšať skutočné šťastie a zbaviť sa tak utrpenia. Už viac nemusíme byť ako chodiace mŕtvoly ale môžeme žiariť šťastím a pomáhať druhým dosiahnuť skutočné šťastie. Prosím, spievajte:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

A buďte šťastní, skutočne šťastní.

Ak chceme byť skutočne šťastní a už viac netrpieť, inej cesty niet. Dočítate sa o tom v článku “Chceme si užívať, ale trpíme. Prečo?” a tiež to môže každý pozorovať na vlastnom živote, že kedykoľvek sa snažíme naplniť svoje túžby, vždy príde skôr, či neskôr nejaké sklamanie. Kto už viac nechce zažívať toto sklamanie, pre neho je tu Bhakti jóga. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Hare Krišna.

Doplnkové čítanie: https://vedabase.io/cs/library/sb/4/29/34/

Odovzdať svoj život Bohu

duchovno, Na zamyslenie

Naša choroba sú naše hmotné túžby a to, že chceme jednať po svojom a chceme, aby výsledok nášho konania bol podľa nás. Potom to v našom živote tak dopadá, nastávajú rôzne sklamania a katastrofy. Keď si pod vplyvom ilúzie myslíme, že sme páni, ovládatelia a požívatelia a jednáme podľa toho, musíme čeliť nemalým problémom. Keď si myslíme, že je v našich vlastných silách všetky tieto problémy vyriešiť, berieme si na seba príliš veľké bremeno, ktoré nás jedného dňa môže položiť a dokonca zlomiť. Človek, ktorý si myslí, že je pánom svojho života to má v živote veľmi ťažké keď prídu nemalé problémy.

V článku “Nie sme ovládatelia” sa môžeme dozvedieť, že naozaj nie sme ovládatelia, že nič v plnej miere neriadime, ale sme podriadení hmotnej prírode a hmotná príroda je podriadená Bohu.

Najvyšší pán

Keď sa považujeme za pánov, popierame tým zvrchovanosť skutočného Najvyššieho Pána – Boha. V skutočnosti je len jeden jediný pán a to je Boh. Všetci ostatní sú Mu podriadení. Myslieť si, že sme páni je prejav závisti voči Bohu, prejav nevedomosti nášho skutočného postavenia a táto mentalita vedie k nemalým problémom v našom živote.

Keď si o sebe každý myslí, že je pán, spoločnosť podľa toho vyzerá – vojny, hádky, konflikty, vykorisťovanie, hnev, násilie a veľa ďalších nepekných vecí, ktoré súvisia s bezbožnou mentalitou pánov, ovládateľov a požívateľov. Keď chce každý uspokojiť v prvom rade seba, niet sa čomu čudovať, že to tak dopadá. Ak chceme vyriešiť tieto problémy, musíme prijať autoritu Boha. Bez prijatia tejto autority nie je možné nastoliť v spoločnosti mier keď si každý presadzuje svoje.

Články “Mylné poňatie života” a “Chorobný stav duše” sú zaujímavé čítanie na túto tému.

Pokora

Jedine pokora nám môže pomôcť uvedomiť si naše skutočné postavenie. Problém je, že pokora je v dnešnom svete nedostatkový tovar. Takmer všetci sa chcú hrať na pánov a nikto nechce byť pokorný služobník Boha a Jeho čiastočiek – živých bytostí.

Jedine vo svojom prirodzenom služobníckom postavení môžeme byť skutočne šťastní. Pokiaľ sa budeme hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov, musíme zakúšať jedno utrpenei za druhým, pretože to nie je naše prirodzené postavenie. Môžeme sa snažiť koľko chceme, ale nikdy nebudeme páni. Nikdy. Môžeme si to o sebe myslieť, ale je to len obyčajná ilúzia, skutočnosť je iná.

Odovzdanie sa

Keď pochopíme túto jednoduchú skutočnosť, že naozaj nie sme páni a sami bez Boha nezmôžeme NIČ, budeme sa na Neho prirodzene obracať v každej životnej situácii a nebudeme si myslieť, že to dokážeme vyriešiť vlastnými silami. Toto je videnie skutočnej reality.

“Pane, som Tvoj večný služobník, Tvoja malá čiastočka a som na Tebe plne závislý. Ty vieš čo je pre mňa najlepšie, ja si len môžem myslieť, že viem, ale v skutočnosti neviem. Ty si dokonalý Pán a vďaka Tebe môžu byť všetci šťastní. Nešťastie prichádza len keď na Teba zabúdame a snažíme sa byť Tebou – Najvyšším pánom, ovládateľom a požívateľom. Ty nám zo svojej milosti poskytuješ aj túto možnosť hrať sa na pánov, ale za cenu nemalého utrpenia, aby sme mali možnosť uvedomiť si, že Ty si jediný skutočný pán. Pokiaľ sa budeme hrať na pánov, nikdy nebudeme šťastní. Nikdy nebude všetko podľa našich predstáv, pretože nie sme páni. Len keď si uvedomíme svoje skutočné postavenie, môžeme zažiť skutočné naplnenie, pretože Ty vieš čo je pre každého najlepšie. Preto sa Ti odovzdávam Pane. Ja už viac nie som pánom, ale Tvojim služobníkom. Amen”

Keď som žil bezbožný život a počul som takéto modlitby, ktoré ospevujú Najvyššieho Pána, myslel som si, že takto sa modliť je prejav slabosti. Myslel som si, že ja som ten pán, ja sa o všetko postarám, nepotrebujem Boha. Ale rôzne životné situácie ma donútili prijať svoju obmedzenú moc a existenciu Vyššej moci a časom sa naučiť tejto moci odovzdávať.

Náboženstvo je len jedno

Biblia, Korán, Tóra, Bhagavad-Gíta, Šrímad Bhágavatam a ďalšie náboženské písma učia o Bohu ako o Najvyššom Pánovi. Nikto nie je väčší a mocnejší ako On. No kvôli tomu, že živé bytosti Mu závidia Jeho postavenie, chcú byť aj oni pánmi, mocnými, slávnymi, bohatými, krásnymi,… a to je práve choroba duše, že chce byť ako Najvyšší Pán a závidí mu Jeho postavenie.

Mnohí ľudia odmietajú zvrchovanosť Boha, aby si mohli bez zábran užívať v tomto svete. Podľa nich neexistuje žiadny Boh a tak pod vplyvom tejto nevedomosti páchajú rôzne hriešne činnosti a ubližujú tým nie len sebe, ale aj ostatným. Z nevedomosti vzniká veľké utrpenie. Najväčšia nevedomosť je myslieť si, že Boh neexistuje a že ja som pán, ja som Boh. No realita nám ukazuje, že nie sme páni ani z ďaleka. Nikdy nebude všetko úplne podľa našich predstáv. Keď si toto uvedomíme, môžeme zistiť, že Najvyšší Pán je len jeden jediný a je to On, ktorý nám všetko poskytuje.

Keď bezbožný človek počuje o Bohu, už ho krúti: “Čo? Aký Boh? Žiadny Boh neexistuje! Žiadneho Boha k životu nepotrebujem.” To je prejav nevedomosti, závisti a neposlušnosti voči Bohu, prejav toho, že my chceme byť pánmi a nechceme byť v podriadenom postavení, ktoré je naše skutočné prirodzené postavenie, v ktorom môžeme byť šťastní. Keď odovzdáme svoj život Bohu a obraciame sa na Neho v každej životnej situácii, nemusíme sa obávať výsledku. No tí, ktorí sa na Boha neobracajú a myslia si, že všetko dosiahnu vlastnými silami, žijú v neustálej úzkosti či bude všetko tak ako chcú oni. A keď tak nie je, prichádza sklamanie a hnev. Vŕŕŕŕŕŕŕ… No zbožný človek necháva všetko na Boha:

“Pane, nech je tak, ako Ty chceš.“

Bezbožný človek rozmýšľa takto:

“Toto bude takto, toto takto, hento takto. A keď to tak nebude, bude zle!“

Zbožný človek si uvedomuje, že nie je v jeho silách, aby bolo všetko podľa jeho predstáv a že jeho predstavy sú nedokonalé. Keď odovzdá všetko Bohu a dá Mu možnosť zasahovať do jeho života, jeho život môže byť dokonalý, pretože Boh je dokonalý a dokonale pozná potreby a túžby každého. No ak sa nedokonalá živá bytosť snaží o dokonalosť svojimi silami, bude zažívať neustále iba sklamanie.

Odovzdať svoj život Bohu je to najlepšie a najrozumnejšie čo môžeme spraviť. Učia o tom všetky náboženské písma, obzvlášť Bhagavad-gíta taká, aká je a Šrímad Bhágavatam:

Každý, kdo popírá tento proces odevzdání se, který doporučuje Bhagavad-gītā i Śrīmad-Bhāgavatam — a vlastně všechna autorizovaná písma — bude donucen se odevzdat zákonům hmotné přírody. Živá bytost ve svém přirozeném postavení není nezávislá. Musí se odevzdat; buď Pánovi nebo hmotné přírodě. Hmotná příroda také není nezávislá na Pánu, jelikož On Samotný prohlašuje o hmotné přírodě, že je mama māyā, “Moje energie”, (Bg. 7.14) a me bhinnā prakṛtir aṣṭadhā, “Má oddělená energie osmi kategorií” (Bg. 7.4). Hmotná příroda je tedy také pod Jeho vládou, jak Pán prohlašuje v Bhagavad-gītě (9.10). Mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sacarācaram: “Pod Mým dohledem se otáčí hmotná příroda, jedna z Mých energií, a vydává vše pohyblivé i nehybné.” A živé bytosti, které jsou vyšší energií nežli je hmota, mají možnost výběru — buď se odevzdat Pánovi nebo se odevzdat hmotné přírodě. Odevzdá-li se živá bytost Pánovi, je šťastná a osvobozená, ale odevzdá-li se hmotné přírodě, pak trpí. Konec všeho utrpení tedy znamená odevzdat se Pánovi, protože samotný proces odevzdání se je bhava-cchidam (osvobozuje od všeho hmotného strádání), svasty-ayanam (přináší veškeré štěstí) a sumaṅgalam (je zdrojem všeho příznivého). – Šrímad Bhágavatam 2.6.36 význam

Odovzdať sa nie je jednoduché

Kvôli našej chorobnej mentalite pánov chceme, aby bolo všetko podľa našich predstáv a keď nie je, sme z toho sklamaní a rozrušení. Existuje proces pre očistenie vedomia od tohto chorobného sklonu – proces Bhakti jógy. O bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jóga dokáže očistiť naše srdce od chtivých túžob a čím je srdce čistejšie, tým viac sa dokážeme odovzdať Bohu a vzdať sa vlastných skreslených predstáv o živote, čo v konečnom dôsledku prináša obrovskú úľavu od úzkosti a tiež prináša vnútorné šťastie, ktoré nie je závislé na vonkajších okolnostiach.

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. [BG 5.24]

Ten, kto sa odovzdáva Bohu a plne Mu dôveruje nezažíva žiadnu úzkosť. Naopak ten, kto s Bohom nemá žiadny vzťah, zákonite trpí úzkosťou a ďalšími nepríjemnými emóciami kvôli tomu, že zažíva veľa nechcených situácií. Nechceme trpieť, ale aj tak trpíme. Prečo? Pretože sa neodovzdávame Bohu. Len preto ľudia trpia, často hlavne na mentálnej úrovni až z toho môžu vzniknúť rôzne psychické choroby.

Kým sa človek neodovzdá Bohu, nie je možné zbaviť sa úzkosti. Život v hmotnom svete neustále prináša nejaké nechcené situácie a keď sme príliš pripútaní k svojim predstavám o živote, trpíme. Keď sa však naučíme vidieť tieto situácie ako Božiu milosť, ako príležitosť na našu nápravu, dokážeme ich zvládať oveľa lepšie.

Niet inej cesty k skutočnému šťastiu a pokoju ako odovzdať sa Najvyššiemu.

Pozor na ezoterické výmysly

duchovno, Osobný rozvoj, poučné, viera

Ezoterika vo svojej pôvodnej podobe znamená poznanie, ktoré je určené len zasväteným v danej oblasti. Toto poznanie často slúži na skvalitnenie života, sebapoznanie, sebazdokonaľovanie. Jedná sa o vnútornú prácu na sebe.

Wikipédia hovorí: Ezoterické vedenie je také, ktoré je možné získať len v úzkej skupine „osvietených“, „zasvätených“ alebo mimoriadne vzdelaných ľudí. Exoterické poznanie je oproti tomu všeobecne známe, verejne prístupne a stabilne prijímané v celej spoločnosti.

Od ezo k exo

Z ezoteriky (ezoterických smerov) sa dnes ako vidíme stala takmer exoterika. Až na to, že nie je prijímaná celou spoločnosťou, ale stále len úzkou skupinou ľudí. Ezoterika je však dnes verejná a voľne dostupná všetkým, ktorí o ňu majú záujem. V súčasnej dobe stále získava na popularite a z toho potom ťažia kadejakí podvodníci, ktorí v tom vidia príležitosť zarobiť slušné peniaze. Z ezoterických náuk sa stal biznis, ktorý slušne živí tých, ktorí tieto náuky prezentujú a vyhlasujú o sebe, že majú špeciálne schopnosti (vedia liečiť dotykom, jasnovidecké schopnosti, médiá – dokážu vraj komunikovať s duchovný bytosťami a čerpať informácie z duchovného sveta,….). Za svoje kurzy, prednášky a semináre si pýtajú nemalé sumy peňazí. Deje sa to po celom svete.

Dnes sú veľmi populárne tieto ezoterické témy: Channeling, mimozemšťania, anjeli, aury, čakry, jasnovidectvo, astrálne cestovanie, minerály, mágia, tarot, energia matrixu (kvantovanie), liečenie energiou a kopec ďalších.

Dnes už pomaly každý druhý ezoterik o sebe tvrdí, že vie liečiť dotykom, komunikuje s anjelmi a inými bytosťami, má otvorené tretie oko a jasnovidecké schopnosti a podobne. Aká je realita, to vie len Boh. Niektorí naozaj môžu mať tieto schopnosti a iní si to s veľkou pravdepodobnosťou len namýšľajú aby boli zaujímaví.

Na YouTube môžeme nájsť rôznych ezo ľudí. Jeden o sebe tvrdí, že komunikuje s mimozemšťanom. Ďalšia robí videá o tom, že prináša zaujímavé informácie o zosnulých známych ľuďoch, pričom tvrdí, že sa na nich napája a tak získava informácie. Popritom sa venuje tarotu, astrológii, poradenstvu, za 15 minútové online sedenie pýta 100 dolárov, za 30 minút 150 dolárov, za hodinu 290 dolárov. Ďalší zase má na YouTube svoje prednášky o liečení a uzdravovaní a za svoje liečebné sedenie berie 100€ na hodinu, pričom nemá jedinú reálnu referenciu že by niekoho vyliečil.

Screenshot 2019-09-28 at 18.24.47

Referencia na nemenovaného “liečiteľa” na stránke: https://www.porada.sk/t301104-mate-osobnu-skusenost-s-liecitelom-mudr-mikulasom-stefanom.html:

Vypytal si 100eur za to že pokrúžil na domnou rukami. Povedal, že dôvodom mojej autoimunitnej choroby sú obličky. Napísal kvapky, ktoré trebalo kupiť vo firme Energy, kde dilerkami sú jeho príbuzné…je to šarlatán, a nie lekár! Vo Viedni ordinuje v bytovke v garzonke a nik ho tam nepoznááá zo susedov. A že lekári sa s ním radia? blbosť…chodí po Slovensku organizuje prednášky, ženy za ním hynúúú a tak sa zviditeľňuje. Prednášky sú zadarmo, rozpráva že to je jeho tretí život a podobné blbosti o reinkarnácii, že žil v Tibete…ale podľa učenia tibeťanov, brať peniaze za liečbu je ťažký hriech. Poznám štyroch ľudí, ktorým povedal, že pôvodom ich choroby sú obličky a predpísal kvapky, ako mne….ale inééé tiež z firmy Energy…ešte Vám treba viac?

Skutočné schopnosti, alebo šarlatánstvo?

Keď sa pozrieme na súčasnú ezo/exoteriku a jej predstaviteľov, môžeme vidieť veľmi veľa pochybných ľudí, ktorý by sa dali tiež nazvať šarlatánmi (Šarlatán – človek klamúci svoje okolie predstieraním takých vedomostí a schopnosti, ktoré nemá).

Netvrdím, že všetci sú šarlatáni, niektorí naozaj môžu mať jasnovidecké schopnosti, schopnosť liečiť, napojiť sa na informačný kanál zvaný éter a odtiaľ čerpať informácie z minulosti, súčasnoti a budúcnosti a rôzne ďalšie schopnosti ale treba byť obozretný voči takýmto osobám a skeptický voči informáciam, ktoré šíria, pretože si nemôžeme byť na 100% istí pravdivosťou týchto informácií. Jedno veľmi múdre porekadlo hovorí:

Dôveruj, ale preveruj.

Dôverovať cudziemu človeku bez toho, aby sme si overili informácie, ktoré šíri nie je príliš rozumné. Obzvlášť v tejto dobe, ktorá je plná podvodníkov. Je naozaj toľko takzvaných liečiteľov, jasnovidcov, channellerov, “duchovných učiteľov”, ktorí nemusia byť zrovna takí, ako sa prezentujú.

Osobne poznám pomerne veľa ľudí, ktorí veria kade-komu a kade-čomu. Veria všetkým tým ezoterickým kecom, na ktoré narazia ako by to bola úplná pravda. Ale kto naozaj vie? Kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak? Sám som kedysi veril všetkému čo som si na internete prečítal, čo som videl a počul na YouTube, mal som svojich obľúbených ezoterických a duchovných učiteľov, ktorým som dôveroval a od ktorých som čerpal informácie na rôzne témy. Hltal som každé ich slovo a dávalo mi to celkom zmysel. Až do momentu, keď som vytriezvel z tohto ošialu a uvedomil si, že počkať, počkať. Ako viem, že to, čo hovoria je naozaj pravda? Ako si môžem byť taký istý? No nemôžem, pokiaľ sám nemám s tým skúsenosť, pokiaľ si neoverím to, čo hovoria. To, čo som považoval za vedomosti nie sú vedomosti, ale viera. A to je rozdiel. Mnohí ľudia svoju vieru považujú za realitu, za vedomosť. Ale kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak?

Slová zaobalené tak, že dávajú zmysel, ešte nemusia byť pravdivé. Pozor na to! Neverte všetkému bezhlavo, nekriticky. Dôverujte, ale preverujte! A keď preveríte, vtedy si môžete byť istí, komu môžete a komu by ste nemali dôverovať. Tak môžete byť ochránení pred kadejakými šarlatánmi, ktorých je v dnešnej dobe snáď viac ako tých, ktorí majú skutočné schopnosti.

Toto vám môže pomôcť, aby ste sa nestali obeťou podvodu, aby ste naivne neverili každému, kto hovorí celkom rozumne a logicky. Neverte ani mne! Nikomu neverte v tomto šialenom svete plnom podvodníkov. Snažte sa pokiaľ možno všetky poznatky overiť, tak si môžete byť istí pravdivosťou týchto informácií.

Toľko ľudí rozpráva o mimozemšťanoch, aurách, liečení dotykom, o tom ako čeprajú informácie z éteru a napájajú sa na rôzne entity, s ktorými komunikujú… to všetko môže, ale aj nemusí byť pravda. Pokiaľ si to sami neoveríme, pokiaľ nezískame skúsenosť, nemôžeme si byť istí, či je to naozaj tak.

Takže bacha na to! Neverte všetkému a všetkým. Naučte sa kriticky myslieť a uvedomovať si že vlastne nemôžem vedieť či sú dané informácie pravdivé pokiaľ ich nemám overené, alebo pokiaľ ich nemá overené niekto, komu bezvýhradne dôverujem. Napríklad pár známych boli u liečiteľa, ktorý im pomohol vyriešiť ich zdravotné problémy. Na základe toho môžem vedieť, že ten liečiteľ nejakým spôsobom dokáže ľuďom pomôcť. Ale liečiteľ, ktorý o sebe vyhlasuje, že dokáže liečiť, ale nemá jedinú reálnu pozitívnu referenciu je zrejme podvodník. Schopnosti liečiteľa sa dajú overiť na základe referencií jeho pacientov. Ale čo taký channelling a ľudia, ktorí len kecajú a kecajú? Ako si môžeme overiť pravdivosť ich slov? No veľmi ťažko. Preto neradno takýmto ľuďom veriť. Neradno veriť tým, ktorí vyhlasujú, že komunikujú s rôznymi bytosťami aj keď sa to môže javiť akokoľvek dôveryhodné. Je veľká šanca, že si vymýšľajú a často za tým účelom, aby z ľudí vytiahli peniaze. Bacha na to!

Kali yuga people – ľudia veku Kali

duchovno, Hare Krišna, Na zamyslenie

Když převládá podvod, lež, lenost, ospalost, násilí, deprese, nářek, zmatenost, strach a chudoba, jedná se o vĕk Kali, vĕk kvality nevĕdomosti. – SB 12.3.30

Na viacerých miestach Šrímad Bhágavatam môžeme nájsť príznaky veku Kali – veku hádky a pokrytectva. Veľmi zaujímavé sú popisy ľudí žijúcich v tejto dobe:

Věz, ó učený, že v tomto železném věku Kali žijí lidé jen krátkou dobu. Jsou nesnášenliví, leniví, špatně vedení, nešťastní a nade vše jsou stále rozrušení. – SB 1.1.10

Kvůli špatným vlastnostem vĕku Kali budou lidé krátkozrací, neštastní, nenasytní, chtiví a chudí. Ženy se stanou necudnými a budou bez zábran střídat partnery. – SB 12.3.31

Ve vĕku Kali jsou lidé chamtiví, nevychovaní, nemilosrdní a bez dobrého důvodu se hádají. Lidé Kali-yugy jsou nešťastní, posedlí hmotnými touhami a témĕř všichni jsou śūdrové a barbaři. – SB 12.3.25

Kali Yuga

Stačí sa pozrieť na dnešnú spoločnosť a vidieť tam presne tieto príznaky. Nie je to vôbec pekný pohľad. A má to byť ešte horšie. Vplyv Kali yugy je stále silnejší, ale védy našťastie tiež popisujú čo sa s tým dá robiť:

“Můj milý Pane, ti zbožní a svatí lidé, kteří ve vĕku Kali naslouchají o Tvých transcendentálních činnostech a také je opĕvují, snadno překonají temnotu tohoto vĕku.”

Význam:

V Kali-yuze bohužel nemá mnoho lidí zájem o autorizovaná védská písma. Snižují význam transcendentálního procesu naslouchání o slávĕ Osobnosti Božství a jejího opĕvování a radĕji poslouchají neužitečné náladové vibrace z rádia a televize, z novin a časopisů a tak podobnĕ. Místo aby od pravého duchovního mistra naslouchali o Kṛṣṇovi, předkládají donekonečna své vlastní názory na všechno, dokud je síla času neodstraní ze scény. Na základĕ zkoumání dočasných a omezených podob hmotného svĕta docházejí k ukvapenému závĕru, že Absolutní Pravda je beztvará. Tito lidé ve skutečnosti uctívají Kṛṣṇovu matoucí energii māyu, která je povĕřená tím, aby je kopala do vzpurných hlav. Kdyby místo toho naslouchali z pravých zdrojů přímo o Kṛṣṇovi, mohli by snadno vyřešit všechny problémy svého života. V Kali-yuze lidi stále sužuje mnoho psychologických, společenských, ekonomických, historických, politických a existenciálních problémů. Všechny tyto hrozivé problémy však lze odstranit, jakmile si človĕk začne být vĕdom transcendentální reality Osobnosti Božství, Pána, který je vĕčný, oplývá blažeností a poznáním a nachází se nad matoucími projevy hmotné energie. Pán se zjevuje v tomto vesmíru, aby lidé mohli vidĕt Jeho pravé činnosti, naslouchat o nich a oslavovat je. V tomto problematickém vĕku Kali bychom všichni mĕli s veškerou vážností využít této příležitosti. – SB 11.6.24

Na konci Śrīmad-Bhāgavatamu je řečeno, že i přes veškeré zločiny a hříchy osobnosti Kaliho má věk Kali přesto jednu velkou výhodu. Spasení lze dosáhnout pouhým zpíváním svatého jména Pána. Mahārāja Parīkṣit proto organizovaně šířil zpívání Pánova svatého jména, a tak zachránil občany ze spárů Kaliho. Pouze díky této výhodě někdy velcí mudrci věk Kali oslavují. Ve Vedách je také řečeno, že rozmlouváním o činnostech Pána Kṛṣṇy se člověk může zbavit všech nevýhod věku Kali. Na začátku Śrīmad-Bhāgavatamu je rovněž řečeno, že přednášení Śrīmad-Bhāgavatamu okamžitě uvězní Nejvyššího Pána v našem srdci. To jsou některé z velkých výhod věku Kali a Mahārāja Parīkṣit jich všech využil a jako ctihodný vaiṣṇava si o věku Kali nemyslel nic špatného. – SB 1.18.7 význam

Věk Kali je jako nekonečný oceán chyb (doṣa-nidhi), avšak dává jednu příležitost. Kīrtanād eva kṛṣṇasya mukta-saṅgaḥ paraṁ vrajet — prostým zpíváním Hare Kṛṣṇa mantry může živá bytost odstranit znečištění Kali- yugy a ve svém původním duchovním těle se vrátit domů, zpět k Bohu. To je příležitost daná Kali-yugou. – SB 8.5.23 význam

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Ak sa vám nezdá, že práve tu a teraz prebieha Kali yuga takmer v plnom prúde (ešte len sa rozbieha), pozrite sa lepšie. Ľudia, ktorí sa tvária ako dobrí, sú často obyčajní pokrytci. Stačí, že ich len trošku niečo rozruší a v okamihu sa anjelikovia menia na hnevlivé beštie. Stačí malé nedorozumenie a hneď je oheň na streche. Sme v dobe hádky a pokrytectva, v dobe Kali. A každý, kto začne pravidelne spievať:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Značne zníži vplyv veku Kali vo svojom živote.

Prostým zpíváním Hare Kṛṣṇa mantry může živá bytost odstranit znečištění Kali- yugy a ve svém původním duchovním těle se vrátit domů, zpět k Bohu.

To hovoria védske písma a veľkí svätci, ktorí tieto písma nasledujú a aplikujú vo svojom živote. Jednoduché spievanie Hare Krišna mahá-mantry odstraňuje vplyv Kali yugy. O účinkoch mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry“.

Môžete tomu veriť, neveriť, alebo si to overiť a vedieť ako to naozaj je.

Haré Krišna.

Keď naše túžby nie sú naplnené, hneváme sa

duchovno, Hare Krišna, poučné, vzťahy

Kamarát mi napísal:

“Kks to co je za svet ? Ked sa niekto do teba zalubi a ty mu vysvetlis ze chces byt sam a ze zalubenost a vztah je teraz pre teba nepredstavitelny, tak sa na teba nahneva, ze ho nechces.”

Mne sa hneď v mysli vynorili dva verše z Bhagavad-gíty (2. kapitola):

VERŠ 62: Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.

VERŠ 63: Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň.

Keď po niečom veľmi silno túžime, ale naša túžba nie je naplnená, čo sa deje? Prichádza hnev. Keď niekto nenaplní naše túžby, hneváme sa na neho. A ak tento hnev živíme a nezastavíme ho v zárodku, vznikne ilúzia a zmätená pamäť a zabudneme kto je vlastne ten, na koho sa hneváme. Môže to byť pre nás veľmi blízka osoba, ale kvôli hnevu, ilúzii a zmätenej pamäti jej dokážeme veľmi ublížiť slovami a niekedy aj fyzicky. Kvôli hnevu a zmätenej pamäti dochádza k strate inteligencie a človek nedokáže triezvo rozmýšľať, jedná na emocionálnej úrovni pod vplyvom hnevu a tak môže narobiť veľa škody.

Je preto rozumné naučiť sa ovládať hnev, alebo ešte lepšie naučiť sa ovládať svoje túžby po zmyslovom pôžitku už v zárodku, aby nemuselo dôjsť k hnevu, zmätenej pamäti a strate inteligencie.

Ďalší kamarát raz písal pekný text o tom ako ovládať hnev. Ja som mu na to napísal, že lepšie ako učiť sa ovládať hnev je naučiť sa nehnevať vôbec :) Kedysi som tiež riešil ako sa naučiť ovládať hnev a nedať ho najavo, aby som tým nespôsoboval druhým nepríjemnosti. Píšem o tom v článku “Vedomé žitie“. Vtedy som ešte nevedel, že hnev pochádza zo žiadostivosti a žiadostivosť pochádza z rozjímania nad zmyslovými objektami. Niekto alebo niečo sa mi páči a začnem o tom rozjímať. Nepotrvá dlho a v srdci sa zrodí žiadostivosť – silná túžba po objekte zmyslového pôžitku a čím je táto túžba silnejšia, tým je väčšia potreba naplniť túto túžbu. No a keď sa snažíme túto túžbu naplniť ale nedarí sa nám, prichádza sklamanie a hnev. Keď nie je niečo podľa našich predstáv, hneváme sa, pretože sme pripútaní k naplneniu svojej túžby. Ak by sme na začiatku nerozjímali nad objektami zmyslového pôžitku, nezrodila by sa v našom srdci taká silná túžba a nemuseli by sme sa potom hnevať a postupne poklesnúť na hmotnú úroveň (vedomia).

Život na hmotnej úrovni je plný žiadostivosti a hnevu. Toľko hmotných túžob nás ženie k ich napĺňaniu a keď sa nám nedarí ich naplniť, sme z toho nešťastní a veľmi často aj nahnevaní. Keď sa nám ich podarí naplniť, tak sme šťastní, ale iba na chvíľku a potom zase hľadáme niečo, čo by uspokojilo náš zmyslový pôžitok – nové auto, nový bicykel, nový partner, nové prostredie – dovolenka, výlet,… zmysly chcú skúšať stále niečo nové a užívať si to. Po čase sa to však zmyslom zunuje a chcú zase niečo nové a nové a nové… a tak donekonečna. Keď sa snažíme uspokojovať zmysly, nebudeme v konečnom dôsledku nikdy spokojní, pretože to už z princípu nie je možné. Vždy je spokojnosť len dočasná.

Lepšie ako snažiť sa uspokojovať zmyslový pôžitok je zamestnať zmysly v oddanej službe. Píšem o tom v článkoch “Bhakti jóga“,  “Náboženstvo duše“, “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2” a je o tom veľa kníh na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/

Vďaka oddanej službe sa môže naše srdce pomerne rýchlo očistiť od túžob po zmyslovom pôžitku a my tak môžeme žiť život bez hnevu a žiadostivosti na duchovnej úrovni. No pokiaľ budeme rozjímať nad zmyslovými objektami, v našom srdci bude žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev, ilúzia, zmätená pamäť, strata inteligencie a hmotná úroveň.

Život na hmotnej úrovni znamená užívať si zmyslový pôžitok a myslieť si, že ja som pán, ovládateľ, požívateľ a všetko je tu pre môj pôžitok. Život na duchovnej úrovni znamená poznať svoju skutočnú identitu duše – čiastočky a služobníka Boha a zamestnávať svoje zmysly v službe Bohu. Tak sa môže naše vedomie očistiť od túžby byť pánom, ovládateľom a požívateľom.

Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností. – Šrímad Bhágavatam 1.2.18

V spoločnosti oddaných Krišnu sa môžeme naučiť umeniu oddanej služby. Môžeme sa snažiť pochopiť oddanú službu aj z kníh, ale to nebýva zrovna ľahká cesta. Je lepšie byť osobne prítomný v spoločnosti ľudí, ktorí sa venujú oddanej službe, aby sme sa od nich mohli učiť.

V chrámoch Hare Krišna prebiehajú každú nedeľu o 14:00 programy pre verejnosť. Adresy centier Hare Krišna na Slovensku nájdete na stránke www.iskcon.sk

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

vedsky sposob stolovania

Raz za čas, keď sa nazbiera dostatočný počet záujemcov, prebieha 2 – 3 mesačný vzdelávací kurz Bhakta program, kde sa účastník kurzu naučí základy Bhakti jógy a védskej kultúry. Bhakta program je bezplatný, stačí sa len zahlásiť a prísť. Ja som tento kurz absolvoval v roku 2016 a môžem povedať, že mi to zmenilo život – k lepšiemu :) Kuk video:

Vedomie Krišnu mi dalo veľmi veľa a stále dáva. Bhakti jóga je proces očistenia nášho srdca od chtivých túžob, ktorých nenaplnenie vedie k hnevu, ilúzii, strate pamäti a inteligencie a k životu na hmotnej úrovni, ktorá nie je vôbec príjemná.

Každý, kto sa úprine venuje Bhakti jóge, pocíti jej výsledok na vlastnej koži. Nie je to o fyzických cvikoch ako si niekto môže pod slovíčkom “Jóga” predstaviť. Píšem o tom v článku “Čo je jóga?”

Cieľom Bhakti jógy je dosiahnutie lásky k Bohu, čo je najvyššia úroveň bytia. Bhakti jóga nás učí nesebeckému správaniu a učí nás služobníckemu postoju voči Bohu a voči Jeho čiastočkám – ostatným živým bytostiam. Učí nás, že nie sme páni a ovládatelia ako si pod vplyvom ilúzie môžeme myslieť, ale že sme veční služobníci Boha a jedine v tomto postavení môžeme byť skutočne šťastní. Pokiaľ sa hráme na pánov a ovládateľov, náš život je plný ťažkostí a nepríjemností. To je len dôkaz toho, že to nie je naša prirodzená pozícia, pretože túžime byť šťastní, no v pozícii pánov a ovládateľov prichádza nechcené utrpenie.

Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme zistiť kto vlastne sme, že sme duše a našou prirodzenosťou (dharmou) je slúžiť Bohu. Sme čiastočky Boha a prirodzenosťou čiastočky je slúžiť celku. Skutočné naplnenie môžeme nájsť len vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov Boha. Pokiaľ sa chceme hrať na pánov a ovládateľov a nechceme slúžiť, Boh nám dáva možnosť v tomto hmotnom svete, v ktorom však musíme zakúšať rôzne nechcené situácie. Túžime po šťastí, ale zakúšame utrpenie. Prečo? Pretože nie sme vo svojej prirodzenej pozícii služobníkov. Každý niekomu slúži, píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“. Pán dáva svojmu služobníkovi všetko, čo potrebuje. Tak je služobník prirodzene šťastný. Pán dokonca ochraňuje svojich služobníkov a pekne sa o nich stará. Služobníci si tak nerušene môžu plniť svoje povinnosti a byť šťastní.

Služba Bohu prináša skutočné naplnenie a šťastie, no služba ilúzii prináša utrpenie, hnev a veľa ďalších nepríjemností. Ľudia musia vymýšľať spôsoby ako pracovať s hnevom, pretože nevedia kto vlastne sú, že sú duše, ktorých prirodzenosťou je slúžiť celku. Kvôli tejto nevedomosti sa snažia napĺňať hlavne zmyslový pôžitok v domnení, že ich to spraví šťastnými, no nakoniec sa dostaví iba sklamanie, hnev a utrpenie. Takýto život nie je vôbec príjemný. Každý túži po šťastí, ale šťastie na hmotnej úrovni bytia nie je skutočné, je len dočasné a strieda ho utrpenie. Skutočné šťastie môžeme nájsť na duchovnej úrovni a to tak, že sa začneme venovať duchovným činnostiam, ktoré spomínam v článku “Bhakti jóga“.

13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o

Keď pochopíme kto vlastne sme, že sme veční služobníci Krišnu, nášho milovaného a jediného Pána, môžeme zažívať skutočnú radosť zo života a nemusíme sa už viac hnevať, že naše túžby a predstavy neboli naplnené, pretože všetko v konečnom dôsledku závisí na Krišnovi. My nie sme páni, ani ovládatelia, ani požívatelia. Čo Krišna svojmu oddanému dá, s tým je spokojný. Ak mu dá omrvinku, je spokojný. Ak mu dá celé kráľovstvo, je spokojný. Pokorné postavenie služobníka je veľmi pekné. Keď sa naučíme pekne slúžiť Krišnovi, nemusíme už viac zažívať hnev prameniaci z nenaplnenia našich túžob. Budeme spokojní s tým, čo nám Krišna poskytne a všetko zamestnáme v službe Jemu.

No ak sa naďalej budeme hrať na pánov, ovládateľov a nebudeme chcieť slúžiť Bohu, budeme musieť stále zakúšať utrpenie, hnev a ďalšie rôzne nepríjemnosti kým sa nepoučíme a nenaučíme kto vlastne sme :)

Hare Krišna

Náboženstvo duše

duchovno, láska, poučné, viera

Všetci poznajú kresťanstvo, islám, hinduizmus, judaizmus a iné náboženstvá aspoň z počutia. O čo v skutočnosti ide v jednotlivých náboženstvách už len málokto vie. Náboženstvo ako také je náuka o Bohu a nášho vzťahu s Ním. Všetky existujúce náboženstvá by sa dali zhrnúť do jednotného názvu – náboženstvo duše.

Všetci sme v skutočnosti večné duše a máme večný vzťah s Bohom. No kvôli tomu, že sme sa chceli hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov, sme na Boha zabudli, pretože mu závidíme a my chceme byť Boh – najvyšší vládca a požívateľ. Nechceme slúžiť, chceme aby bolo slúžené nám. My chceme byť páni a chceme, aby bolo všetko podľa nás. To je prejav závisti voči Bohu. Extrémna závisť sa prejavuje zavrhovaním Boha úplne – Boh neexistuje.

Som kresťan, som moslim, som žid, hinduista, Slovák, Američan, lekár, otec, matka,… to všetko sú hmotné označenia týkajúce sa tela. Duša nie je kresťan, ani moslim, ani žid, hinduista, Slovák,… duša je večný služobník a môže sa vďaka svojej slobodnej vôli rozhodnúť komu bude slúžiť. Nie je otázka toho, že by duša bola pánom. Môžeme vidieť, že aj keď sa snažíme byť pánmi a ovládateľmi, sme pod nadvládou hmotnej prírody. Keď príroda zavelí, musíme ísť na záchod. Neovládame vietor, počasie, sopky, neovládame dokonca ani svoje telo – napríklad vnútornosti. Či chceme, či nechceme, neustále sa nachádzame pod nadvládou niekoho/niečoho. Aj keď sa silou mocou hráme na pánov a snažíme sa aby bolo všetko podľa nás.

Myslieť si, že sme páni, je obyčajná ilúzia. Malé dieťa si môže myslieť, že ovláda otca keď otec pre neho robí všetko, čo mu vidí na očiach. Ale keď dieťa spraví niečo, čo sa otcovi nepáči, otec dá jasne najavo svoju pozíciu. Presne tak si závistivá duša môže myslieť, že je ovládateľom, ale v skutočnosti je podriadená vyššej moci.

“Rozdíl mezi materialistickým a duchovním způsobem života je, že ten první znamená neposlušnost a druhý naopak poslušnost vůli Nejvyššího Pána. Všechny živé bytosti jsou nedílné části Osobnosti Božství a jejich přirozenou povinností je Pána vždy poslouchat. V tom spočívá dokonalá jednota.” – Šrímad Bhágavatam 4.12.22 význam

Následkom neposlušnosti voči Bohu je utrpenie. Keď dieťa poslúcha rodičov, rodičia sú spokojní a dieťa takisto. No ak je dieťa neposlušné, rodičia sú nútení podstúpiť potrebné kroky pre nápravu dieťaťa. Takisto Boh vytvoril pre neposlušné duše nápravné zariadenie a to tento hmotný svet, kde sa duše môžu hrať na pánov a ovládateľov až kým ich to neomrzí a nezačnú zistovať prečo sa tu vlastne ocitli, prečo musia zakúšať utrpenie aj keď nechcú, prečo musia zomrieť aj keď nechcú.

Ve vĕzení si nĕkdo může přát vylepšit si své postavení, stát se nejlepším vĕznĕm a dostat se do první nápravné skupiny, ale žádného rozumného človĕka to neuspokojí. Touží být z vĕznice propuštĕn zcela. V hmotném svĕtĕ jsou nĕkteří z nás vĕzňové první, druhé a třetí nápravné skupiny, ale i tak jsme všichni vĕzni. Pravé poznání nespočívá v pouhém přijetí doktorátu a jiných titulů, nýbrž v pochopení tĕchto základních otázek existence. – Úryvok z knihy Královské poznání

Z tohto môžeme pochopiť, že sa nachádzame vo väzení a mali by sme sa snažiť zistiť ako sa z neho môžeme vymaniť na slobodu. Základným predpokladom pre získanie slobody je pokora a vďaka nej služobnícky postoj. Ten, kto je pyšný a nechce slúžiť nikomu, sa nikdy z hmotného väzenia nemôže dostať. Práve pre takých je toto väzenie určené. Keď závistivý človek len počuje slovíčko “služba”, tak sa zhrozí, pretože on nechce nikomu slúžiť. On chce byť pán a chce, aby slúžili jemu. Inými slovami sa to dá tiež nazvať pýcha.

Prirodzenosťou duše je byť služobníkom. Duša je večná čiastočka Boha. Tak ako sú ruky a nohy časti tela, tak sú duše časti Boha. Ruka a noha nemôže samostatne žiť bez zbytku tela, sú na tele plne závislé. Rovnako duše sú plne závislé na Bohu. No pokiaľ sa chcú od Boha oddeliť, dá im možnosť hrať sa na Bohov v ilúzii – v hmotnom svete. V skutočnosti duša nikdy nemôže byť oddelená od Boha, ale môže žiť v ilúzii, že oddelená je a že je celkom nezávislá.

Poďme sa pozrieť na druhy utrpenia v hmotnom svete, prečo existuje utrpenie a ako sa mu dá vyhnúť:

Tři druhy utrpení jsou:
1) utrpení, které je způsobeno vlastním tělem nebo myslí,
2) utrpení způsobené jinými živými bytostmi a
3) utrpení, kterému jsme vystaveni příčinou přírodních katastrof, na něž nemáme vliv.
Śrīmad-Bhāgavatam začíná tím, že se oddaný odevzdává Absolutní Osobě. Oddaný si je vědom jak své totožnosti s Absolutním, tak i odlišnosti od Absolutního v tom smyslu, že jeho věčným posláním je Absolutní Osobě sloužit. Hmotné chápání života znamená, že si člověk o sobě myslí, že je vládcem nad vším a nade všemi, a to dotyčnému člověku neustále přináší trojí utrpení. Sezná-li však pravdu o svém skutečném postavení transcendentálního služebníka, bude z těchto utrpení ihned vysvobozen. Dokud se ale živá bytost snaží panovat nad přírodou, nemá možnost stát se služebníkem Nejvyššího. Službu pro Pána lze vykonávat jedině s čistým vědomím své vlastní duchovní totožnosti. Taková služba vysvobozuje z tíže hmotné existence. – Šrímad Bhágavatam 1.1.2 význam

V 16. kapitole knihy Učení Královny Kuntí je to tiež veľmi pekne vysvetlené:

“Naše oddanost Kršnovi je přirozená. Stejnĕ jako je syn přirozenĕ oddaný svému otci a své matce, máme v sobĕ také přirozenou oddanost ke Kršnovi. Dokonce i materialisté se modlí k Bohu, když jsou v nebezpečí. Když jim nic nehrozí, Boha samozřejmĕ popírají. Nebezpečí jsou tedy důležitá, neboť tyto darebáky učí, že Bůh existuje. Jīvera svarūpa haya—kṛṣṇera`nitya-dāsa’. Naše přirozené postavení je záviset na Bohu. Snažíme se Boha zbavit a říkáme: „Bůh je mrtvý,“ „Bůh neexistuje“ nebo „Já jsem Bůh,“ ale když necháme tohoto darebáctví, Kršna nás všechny ochrání.”

Nepřátelství vůči všem ostatním živým bytostem pramení z našeho nepřátelství vůči Nejvyšší Osobnosti Božství. Přestaneme-li projevovat závist a zášť vůči Nejvyššímu Pánu, zavládne v lidské společnosti mír, jednota a bratrství. – ŠB 4.30.36

Náboženstvo duše je jednoduché. Keď si myslíme, že sme pánmi svojho života a že je tu všetko pre náš pôžitok, sme nútení brať následky za svoje činy (karmu) a zakúšať utrpenie. No keď sa naše vedomie očistí vďaka spoločnosti čistých duší, ktoré poznajú svoju skutočnú totožnosť, oslobodíme sa od ilúzie, že sme páni a ovládatelia a staneme sa obyčajnými služobníkmi.

Cieľom náboženstva duše je obnoviť svoje pôvodné prirodzené postavenie – stať sa jednoduchým služobníkom služobníkov Boha. Všetci niekomu alebo niečomu slúžime. Píšem o tom v článkoch “Slúžiť je prirodzené” a “Každý musí slúžiť“.

Následkom toho, že si duša o sebe myslí, že je pánom, začína vykorisťovať všetkých okolo seba. Môžeme to koniec koncov vidieť v súčasnej spoločnosti. Takmer každý chce niekoho, alebo niečo využívať pre svoj zmyslový pôžitok. A výsledok? Dočasné šťastie a následné utrpenie. Taká je povaha hmotného šťastia. Preto nikto takýmto spôsobom nemôže byť šťastný v hmotnom svete keď je nútený zakúšať každú chvíľu nešťastie.

Jediný spôsob oslobodenia sa od nešťastia je očistiť sa od závisti voči Bohu a stať sa pokorným služobníkom. To prinesie duši skutočné šťastie, lebo to je jej pôvodné a prirodzené postavenie. Ak sa hráme na niečo, čím nie sme, nemôžeme byť šťastní. Pokiaľ sa duša snaží užívať si nezávisle na zdroji blaženosti (na Bohu), je ako iskra, ktorá odletela príliš ďaleko od ohniska a nemôže si zachovať svoje teplo a jednoducho zhasne.

Ako sa môžeme zbaviť tejto hroznej panovačnej mentality sa dozvieme v písmach ako sú Bhagavad-gíta taká, aká je, Šrímad Bhágavatam, Královské poznání a ďalšie, ktoré sú dostupné online na vedabase: https://vedabase.io/cs

Čo vám motivátori nepovedia

duchovno, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

Mnohí motivátori sa snažia ľudí motivovať, aby si plnili sny a to im prinesie šťastie. Áno, na jednej strane je to pravda, ale na druhej strane im už nepovedia (pretože to zrejme nevedia) čo ich čaká neskôr. Napríklad v okamihu smrti.

michal-drienik-motivator

(Ne)dokonalé poznanie

Niektorí motivátori dokonca vedia, že sú večná duša a že nie sú toto telo, ale iba teoreticky. Ak by to vedeli prakticky, tak by ako duša jednali a nesnažili by sa napĺňať len svoje hmotné túžby, ktoré pramenia zo stotožňovania sa s telom. Duša vo svojom čistom vedomí nemá žiadne hmotné túžby, ale keď sa stotožňuje s telom, prirodzene chce uspokojovať hmotné zmysly v domnení, že jej to prinesie šťastie.

Napĺňajte si svoje túžby a buďte štastní… ale nikto už neberie do úvahy, že v okamihu smrti nám budú všetky naše pripútanosti a všetko o čo sme sa v tomto živote snažili odobrané! A kvôli svojim pripútanostiam a túžbam budeme veľmi trpieť keď o to všetko prídeme a to nie je všetko… čaká nás ďalší život v ďalšom hmotnom tele, kde si budeme musieť napĺňať svoje nenaplnené (hmotné) túžby a znova zakúšať dočasné radosti a strasti v hmotnom svete. To je to, čo naozaj chceme? Absolvovať opakované zrodenie a smrť donekonečna ako takí blázni?! Nie je rozumnejšie hľadať cestu von z tohto nekončného kolobehu a nie snažiť sa tu udržať za cenu dočasného šťastia a následného nemalého utrpenia? Každý už zažil nejaké utrpenie a kto náhodou nie, tak so 100% garanciou zažije. Prečo musíme zažívať utrpenie aj keď nechceme? To je otázka, ktorá by nás mala trápiť a nie otázka ako si čo najlepšie naplníme svoje túžby, ktoré nám síce prinesú dočasné šťastie, ale následne príde o to väčšie utrpenie keď budeme v okamihu smrti musieť všetko zanechať. To je realita.

Duša v hmotnom svete je ako ryba na suchu a snaží sa byť v takom prostredí šťastná. Môže fajčiť cigarety, piť alkohol, chodiť na dovolenky, vešať sa zlatom, striebrom, obklopovať sa ďalšími rybami na suchu, ale to nič nemení na tom, že ryba na suchu nemôže byť skutočne šťastná a v skutočnosti trpí a čo považuje za šťastie, je iba zmiernenie utrpenia. Rovnako duša v hmotnom svete nemôže byť šťastná pokiaľ sa stotožňuje s telom. Je nútená zakúšať utrpenie, ktoré je spojené s telom a mysľou a všetkým čo sa k tomu viaže. Duša si vo svojej ilúzii môže myslieť, že si užíva, tak ako ryba na suchu sa môže snažiť užívať si. Ale skutočnosť je taká, že trpí a šťastná bude jedine vtedy, keď sa dostane do svojho prirodzeného prostredia.

Kto chce aj napriek tomu zameriavať svoju snahu na plnenie svojich hmotných túžob a to považovať za zmysel života, veľa šťastia. Takéto úsilie vedie v konečnom dôsledku k nemalému sklamaniu a utrpeniu, pretože aj tak nám smrť všetko zoberie. Sme tu len na návšteve a vo svojej nevedomosti si myslíme, že si tu budeme užívať večne, že rodina, priatelia a majetok tu bude s nami večne. To je veľká ilúzia, v ktorej mnohí žijú. Nevieme hodinu ani deň kedy budeme nútení opustiť tento svet. Nevieme hodinu ani deň kedy budú naši blízki nútení opustiť tento svet. A čo horšie, nevieme čo bude nasledovať po smrti. Keby sme to vedeli a pochopili aký je skutočný zmysel ľudského života, mohli by sme si zariadiť život inak ako len napĺňaním svojich hmotných túžob a vyvarovať sa tak následného utrpenia.

Zmysel života

Detailne a logicky o zmysle života hovoria védske písma. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Mnohí ľudia sa snažia užívať si v tomto svete, pretože nepoznajú skutočný zmysel života, ktorým rozhodne nie je užívanie si a pripútavanie sa k hmotnému svetu, v ktorom niet skutočného trvalého šťastia. Všetko šťastie v hmotnom svete je dočasné a následne ho strieda utrpenie. Čím väčšie dočasné šťastie získame, o to väčšie utrpenie neskôr príde. A kto tomu neverí, alebo si to neuvedomuje, život mu to ukáže časom. Nechceme trpieť, ale predsa zakúšame utrpenie. Prečo? To je otázka, na ktorú by sme mali hľadať odpoveď. Táto odpoveď nás môže zachrániť pred veľkým nebezpečím v podobe následného nemalého utrpenia.

Na základe jednoduchej logiky a osobnej skúsenosti môžeme zistiť aký je skutočný zmysel života a že napĺňanie svojich hmotných túžob nám neprinesie skutočné šťastie. No čo ak sme tak silno pripútaní k svojim hmotným túžbam, že sa ich nedokážeme zriecť a musíme ich jednoducho naplniť? Na to slúži jednoduchý proces Bhakti jógy, vďaka ktorému môžeme očistiť svoje vedomie natoľko, že mnohé naše túžby nám prestanú dávať zmysel a vynoria sa duchovné túžby. Prirodzenosťou duše je túžiť. Neustále po niečom túžime. No pokiaľ túžime po hmotných veciach a zmyslovom pôžitku, neprinesie nám to skutočné uspokojenie. Ako duchovnej bytosti nám môže priniesť skutočné uspokojenie len naplnenie duchovnej túžby. Jedinečnosťou Bhakti jógy je, že svoje hmotné túžby môžeme pretvoriť na duchovné a nemusíme sa ich zriekať. Na to, aby sme sa naučili umeniu Bhakti jógy, potrebujeme vedenie učiteľa. Bez učiteľa je veľmi ťažké sa niečo naučiť správne a správne to pochopiť. Najlepšie sa naučíme vďaka spoločnosti tých, ktorí už Bhakti jógu praktikujú dlhšie. Preto je dobré navštíviť Bhakti jogínov napríklad v chrámoch Hare Krišna: www.iskcon.sk

Existujú aj iné cesty duchovného rozvoja, ale tie nie sú pre tento vek podľa véd odporúčané. Najodporúčanejší proces sebarealizácie v súčasnom veku hádok a pokrytectva (Kali yugy) je Bhakti jóga, pretože je pre dušu prirodzená. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“. Bhakti jógu môžeme praktikovať v každodennom živote a robiť tak duchovný pokrok. Stačí spraviť malé zmeny vo svojom dennom režime a tieto zmeny môžu mať nesmierne pozitívny dopad na náš život. Stačí to len skúsiť a zažiť na vlastnej koži. Je to vedecký proces – najskôr je teória, potom overenie teórie – prax. Praxou získame hlbšie pochopenie teórie a nie sme odkázaní len na vieru. A to sa mi veľmi páči. Zažiť účinok Bhakti jógy môže každý na vlasnej koži, len to treba vyskúšať. Kto nevyskúša, nemôže vedieť.

Ak cítite, že vám v živote niečo chýba a nie ste úplne šťastní, alebo možno ste momentálne šťastní, ale pochopili ste, že toto šťastie nebude trvať večne a jedného dňa ho vystrieda utrpenie, je možné toto utrpenie zmierniť, alebo dokonca nevnímať ako utrpenie vďaka nasledovaniu procesu Bhakti jógy.

Haré Krišna

Ktoré náboženstvo je pravé?

duchovno, poučné, viera

Mnohí náboženskí vyznávači, respektíve fanatici sa bijú do hrude, že len ich náboženstvo je jediné pravé a ostatné sú falošné. Nevedia takmer nič o iných náboženstvách, ale odsudzujú ich. To nie je príliš rozumné. Ľudia, ktorí nie sú fanatici, dokážu prijímať a študovať aj ostatné náboženstvá a môžu zistiť, že až tak sa jednotlivé náboženstvá nelíšia a ich cieľ je rovnaký.

Odlišnosť náboženstiev

Náboženstvá sa môžu odlišovať rituálmi a drobnosťami vo filozofii, ale podstata všetkých náboženstiev ostáva rovnaká – milovať Boha a blížneho svojho. Láska k Bohu sa prejavuje láskou k blížnym, pretože každý je čiastočkou Najvyššieho.

V druhej kapitole knihy “Královské poznání” je popísané náboženstvo takto:

“Náboženství je podle definice to, co nás spojuje s Bohem. Neposkytuje-li toto spojení, pak to není náboženství. Náboženství znamená hledání Boha, porozumĕní Bohu a obnovení vztahu s Bohem. To je náboženství.”

Keď niekto chce pochopiť Boha, má na výber veľa náboženstiev. Každý si vyberá podľa svojej úrovne vedomia. Niekomu vyhovuje kresťanstvo, inému Islam, Judaizmus, Hinduizmus, Hare Krišna,… každý si môže nájsť podľa svojho gusta. Niektorí sa upnú len na jedno náboženstvo a ostatné ich nezaujímajú, iní študujú rôzne náboženstvá a nakoniec si vyberú to, ktoré im najviac dáva zmysel. A niektorí samozrejme o náboženstve nechcú ani počuť a Boha zavrhujú, prípadne uznávajú Boha, ale náboženstvo nie, aj to je voľba.

Jedno náboženstvo predsalen vyčnieva

Veľmi veľa ľudí, ktorí hľadali v rôznych náboženstvách a filozofiách, skončili u Hare Krišna. Jeden oddaný Krišnu dokonca tvrdí, že ak mu niekto ponúkne niečo lepšie ako je učenie Hare Krišna, s radosťou to prijme, ale zatiaľ mu taká ponuka ešte neprišla. Učenie, ktoré prináša Medzinárodné Hnutie pre Vedomie Krišnu, je veľmi komplexné a sotva ho niečo prekoná.

Biblia obsahuje určité poznanie, Korán, Tóra, Kabala takisto obsahujú užitočné poznanie o živote a o Bohu. Ale ani jedno z týchto písiem nie je tak obsiahle a neponúka také poznanie ako Védske písma. Šrímad Bhágavatam obsahuje 18 000 veršov, Bhagavad-gíta 700 veršov a ďalšie védske písma ďalšie stovky a tisíce veršov, v ktorých môžeme nájsť podrobný návod na život – keď budeme robiť toto, výsledok bude taktýto. Ak budeme robiť tamto, výsledok bude takýto. Tieto písma sú platné tisícky rokov a každý, kto ich nasleduje, si môže teóriu overiť na vlastnej koži. Jedná sa o vedecký proces získavania poznania, nejde len o vieru ako v mnohých iných náboženstvách. Na začiatku je nejaká teória a keď túto teóriu uvedieme do praxe, dostaneme nejaký výsledok. A pokiaľ to vykonávame správne, výsledok bude taký, aký je popísaný v teórii.

Nebezpečenstvo viery

Mnohým ľuďom stačí len veriť teórii a tak skončia pri náboženstvách, ktoré ich vedú ku viere ako k najvyššiemu princípu. Viera je dôležitá, no je riziko, že človek uverí niečomu, čo nie je pravda a bude podvedený. Rôzni ľudia si interpretujú rôzne písma po svojom a tak vznikajú rôzne dezinterpretácie a pôvodné čisté poznanie sa stráca a tým aj jeho účinok. Môžeme vidieť koľko existuje interpretácii Biblie, Bhagavad-gíty a ďalších svätých písiem a na týchto interpretáciach mnohí stavajú nové náboženstvá. A pokiaľ ľudia tomu všetkému uveria, veľmi jednoducho sa vzdialia od pôvodného významu svätého písma. Tak vznikajú rôzne sekty (odnože), ktoré zneužívajú vieru ľudí.

Zneužitiu viery sa dá predísť. Ako? No jedine tak, že si svoju vieru overíme a zistíme, či to, čo nám prezentujú je pravda. Pokiaľ len slepo uveríme niekomu a niečomu, je naozaj veľké riziko, že budeme podvedení ako mnohí iní. Píšem o tom v článku “Neoverená viera môže spôsobovať problémy“.

Dôležitosť praxe

Učenie Hare Krišna práve vyniká medzi náboženstvami v tom, že vedie svojich nasledovníkov v k pochopeniu kto je Boh a svojho vzťahu s Ním. Učí nasledovníkov vedecký proces, ktorý ich má doviesť k realizácii Boha. Podľa mojich doterajších informácii niečo podobné učí židovská “Kabala“, s ktorou však nemám skúsenosť.

Komu stačí veriť, ten si vyberie náboženstvo, v ktorom je viera najvyšší princíp. Kto však chce vedieť, vyberie si praktické učenie, ktoré mu pomôže overiť si teóriu v praxi.

Riziko viery sme si popísali. Mnohí ľudia veria rôznym pochybným ideológiam, ktoré nemusia byť pravdivé. Jeden verí v to, druhý zase v niečo iné… a ešte sa kvôli tomu hádajú. Kde je pravda? To veriaci nemôže vedieť, pokiaľ nemá skúsenosť. Pokiaľ niekto len slepo verí a nemá svoju vieru overenú, nemôže si byť istý, že ide správnou cestou.

No tí, ktorí majú overenú svoju vieru aspoň z časti, získajú pevné presvedčenie a odhodlanie pokračovať v ceste, na ktorej môžu zažívať viac a viac a dôjsť do cieľa, ktorý je popísaný v teórii.

Je smutné keď ľudia kvôli svojej viere odsudzujú iné náboženstvá a učenia a svoje presvedčenie považujú za jediné pravdivé. Toto veľkí svätci neučili. Veľkí svätci sa vždy snažia ľudí naviesť k Bohu. Chápu, že Boh je jeden a náboženstiev veľa. Že rôzne náboženstvá sú určené pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Že niekomu stačí veriť a tak si vyberie náboženstvo, ktoré presadzuje vieru ako najvyšší princíp a iný potrebuje vedieť a vyberie si praktickú cestu sebarealizácie – obnovenia svojho zabudnutého vzťahu s Bohom.

Záver

Záver je taký, že neexistuje najlepšie náboženstvo. Každý za najlepšie považuje to, na akej úrovni vedomia sa nachádza. A každé náboženstvo slúži práve pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia, aby mohli robiť duchovný pokrok. Tak, ako existuje základná, stredná a vysoká škola, tak existujú rôzne náboženstvá pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Niekto nedokáže pochopiť učivo na vysokej škole, tak potrebuje najskôr získať základy na základnej a strednej škole. Potom môže pokročiť na vysokú školu. Takisto aj rôzne náboženstvá majú rôzne úrovne, rôzne levely a slúžia pre postupný pokrok v duchovnom živote. Niekto sa bude márne snažiť pochopiť najvyššie učivo pokiaľ nerozumie základom. Može si naivne myslieť, že už získal najvyššie poznanie, ale pritom môže byť len v deviatom ročníku na základnej škole a ešte ho čaká stredná a vysoká škola, aby získal potrebnú kvalifikáciu.

Najvyšší stupeň náboženstva je čistá láska k Bohu. Keď už duša nechce nič, len slúžiť Bohu. Keď už nemáme žiadne hmotné túžby, nechceme nič pre seba a celý svoj život obetujeme službe Bohu, môžeme si byť istí, že sme na najvyššej úrovni, že sme dosiahli najvyššie náboženstvo. No pokiaľ máme čo i len malú túžbu získať ešte niečo pre seba, máme čo robiť, aby sme svoje vedomie očistili a dosiahli čistú lásku k Bohu. Aké učenie, náboženstvo a prax si k tomu vyberieme, to už je na nás. Pokiaľ nás to dovedie, alebo aspoň priblíži do cieľa ľudského života – k láske k Bohu, vybrali sme si správne.

Či je niekto kresťan, moslim, hinduista, žid, na tom nezáleží. Pokiaľ sa úprimne snaží rozvinúť lásku k Bohu a slúžiť Najvyššiemu Pánovi, môže dosiahnuť cieľ ľudského života.