Archívy kategórie: duchovno

Mylné poňatie života

duchovno, Hare Krišna, Na zamyslenie, poučné

Hmotná príroda nás facká z jednej strany na druhú a my si vo svojej ilúzii myslíme akí sme páni a ovládatelia. Stačí zopár mráčikov, z ktorých zaprší a už sú zmarené naše plány, ktoré závisia na dobrom počasí. Ale my si aj tak myslíme, že je všetko v našich rukách. To nie je nič iné ako obyčjaná ilúzia. Šrímad Bhágavatam nás preto osvecuje poznaním o realite, aby sme si mohli uvedomiť aké je naše skutočné postavenie:

Je povinností každé podmíněné duše velice vážně zaměstnat své znečištěné vědomí, které je nyní připoutané k hmotnému požitku, oddanou službou bez ulpívání. Takto získá plnou vládu nad svou myslí a vědomím. [SB 3.27.5]

Význam:

V tomto verši je velice pěkně vysvětlen postup osvobození. Příčinou podmínění živé bytosti hmotnou přírodou je, že se považuje za poživatele, vlastníka či přítele všech živých bytostí. Toto nesprávné uvažování je výsledkem rozjímání o smyslovém požitku. Když se někdo považuje za nejlepšího přítele svých krajanů, společnosti nebo celého lidstva a věnuje se různým vlasteneckým, dobročinným a lidumilným činnostem, to vše pouze znamená, že se příliš soustředí na smyslový požitek. Takzvaný vůdce národa nebo humanista neslouží každému — slouží pouze svým smyslům. Taková je skutečnost. Podmíněná duše to však nechápe, protože je zmatena vlivem hmotné přírody. Proto se v tomto verši doporučuje velice vážně se zapojit do oddané služby Pánu. To znamená, že si člověk nemá myslet, že je vlastníkem, příznivcem, přítelem nebo poživatelem. Má si být vždy vědom toho, že skutečným poživatelem je Kṛṣṇa, Nejvyšší Osobnost Božství. To je základní zásada bhakti-yogy. Člověk musí být pevně přesvědčen o těchto třech věcech: vždy by měl vědět, že Kṛṣṇa je vlastník, Kṛṣṇa je poživatel a Kṛṣṇa je přítel. Nejenže by měl tyto skutečnosti chápat sám, ale měl by se o nich také snažit přesvědčit ostatní a šířit vědomí Kṛṣṇy.

Když se člověk vážně zaměstná oddanou službou Pánu, přirozeně zmizí jeho sklon falešně se prohlašovat za pána hmotné přírody. Tato odpoutanost se nazývá vairāgya. Místo aby byl pohroužen do takzvaného panování hmotě, jedná ve vědomí Kṛṣṇy. To je způsob ovládnutí vědomí. Nutným předpokladem pro vykonávání yogy je ovládnout smysly. Yoga indriya-saṁyamaḥ. Jelikož smysly jsou neustále aktivní, jejich činnosti je nutné zapojit do oddané služby — není možné tyto činnosti ukončit. Chce-li člověk uměle ukončit činnosti smyslů, jeho pokus bude neúspěšný. I velký yogī Viśvāmitra, který se snažil ovládnout smysly jógovou metodou, padl za oběť kráse Menaky. Takových příkladů je mnoho. Dokud člověk svoji mysl a vědomí plně nezaměstná oddanou službou, jeho mysli se mohou kdykoliv zmocnit touhy po smyslovém požitku.

Jeden bod uvedený v tomto verši je velice významný. Je zde řečeno: prasaktam asatāṁ pathi — mysl vždy přitahuje asat,dočasná hmotná existence. Zvykli jsme si na svoji připoutanost k dočasné hmotné přírodě, jelikož jsme s ní ve styku od nepaměti. Mysl je třeba upřít na věčné lotosové nohy Nejvyššího Pána. Sa vai manaḥ kṛṣṇa-padāravindayoḥ. Člověk musí upřít svoji mysl na lotosové nohy Kṛṣṇy, a pak bude vše příznivé. Proto se v tomto verši zdůrazňuje vážné vykonávání bhakti-yogy.

Šrímad Bhágavatam 4.28.20 význam:

Každá živá bytost je nedílnou částí Nejvyšší Duše, Kṛṣṇy. To znamená, že věčné přirozené postavení Kṛṣṇy a živé bytosti se od sebe kvalitativně neliší. Jediný rozdíl je, že živá bytost je věčně nepatrnou částečkou Nejvyšší Duše. Mamaivāṁśo jīva-loke jīva-bhūtaḥ sanātanaḥ. Dílčí část Nejvyššího Pána, individuální duše, zápasí v tomto hmotném světě podmíněného života, neboť má znečištěnou mysl a vědomí. Jako nedílná část Nejvyššího Pána má živá bytost myslet na Kṛṣṇu, ale zde vidíme, že král Purañjana (živá bytost) myslí na ženu. Takové pohroužení mysli do nějakého smyslového předmětu je důvodem, proč živá bytost zápasí v tomto hmotném světě o přežití. Jelikož král Purañjana myslí na svoji ženu, jeho boj o přežití v hmotném světě smrtí neskončí. Jak ukáží další verše, kvůli svým myšlenkám na manželku bude muset v příštím životě přijmout tělo ženy. Toto pohroužení mysli do společenského, politického, pseudonáboženského, národnostního a spolkového vědomí je příčinou otroctví. Během svého života musíme změnit své činnosti takovým způsobem, abychom se z tohoto otroctví vysvobodili. To potvrzuje Bhagavad-gītā (3.9): yajñārthāt karmaṇo ‘nyatra loko ‘yaṁ karma-bandhanaḥ. Pokud v tomto životě nezměníme své vědomí, pak vše, co děláme ve jménu společenského, politického, náboženského, spolkového a národního blaha, bude příčinou našeho otroctví. To znamená, že budeme muset pokračovat v hmotném, podmíněném životě. Bhagavad-gītā (15.7) to vysvětluje: manaḥ-ṣaṣṭhānīndriyāṇi prakṛti-sthāni karṣati. Když jsou mysl a smysly zapojeny do hmotných činností, musíme pokračovat ve své hmotné existencí a bojovat o dosažení štěstí. V každém životě vedeme takový boj. Ve skutečnosti nikdo v tomto hmotném světě není šťastný, ale samotný boj dává živé bytosti falešný pocit štěstí. Člověk musí velice těžce pracovat, a když získá výsledky své práce, považuje se za šťastného. Lidé v hmotném světě nevědí, co je to skutečné štěstí. Sukham ātyantikaṁ yat tad buddhi-grāhyam atīndriyam (Bg. 6.21). Skutečné štěstí je možné vnímat jedině transcendentálními smysly. Ty se však neprojeví, dokud nejsme očištěni, a proto musíme své smysly očistit tím, že se zapojíme do vědomí Kṛṣṇy a zaměstnáme smysly ve službě Pánu. Pak poznáme skutečné štěstí a osvobození.

Chorobný stav duše

duchovno, Hare Krišna, poučné

Duša je čistá duchovná čiastočka. Védy popisujú prirodzenosť duše ako večnú, plnú blaženosti a poznania. Jej prirodzenou pozíciou je slúžiť Bohu ako Jeho čiastočka. Tak ako ruky, nohy, hlava, oči, nos a ostatné orgány slúžia celému telu, tak duša, čiastočka najvyššieho Pána slúži Bohu – celku.

Chorobný stav je, keď duša zabudne na toto prirodzené postavenie a stavia sa do pozície Boha – do pozície pána, ovládateľa a požívateľa. Môžeme vidieť, že v tomto svete sa mnohí ľudia stavajú do tejto pozície a chcú, aby bolo slúžené im a nechcú slúžiť nikomu. Myslia si, že sú páni, ovládatelia a požívatelia. A tak to potom vo svete aj vyzerá, keď si o sebe každý myslí, že je pán, ovládateľ a požívateľ – vznikajú konflikty, vojny, chamtivosť, hnev atď.

“Ja neslúžim nikomu, ale všetko a všetci sú tu pre môj pôžiok.”

To je chorobný stav duše, respektíve jej vedomia.

Liečba

Našťastie existuje na tento chorobný stav veľmi účinný liečebný proces, ktorý v Indii poznajú tisícročia, ale na západnú pologuľu sa dostal len pred päťdesiatimi rokmi – oddaná služba.

Šríla Prabhuupáda (vľavo) a Bhaktisiddhanta Saraswati (vpravo)
Šríla Prabhuupáda (vľavo) a Bhaktisiddhanta Saraswati (vpravo)

Šríla Prabhupáda dostal pokyn od svojho duchovného učiteľa Bhaktisiddhanta Saraswatiho, aby šíril vedomie Krišnu v anglicky hovoriacich krajinách. Šríla Prabhupáda si tento pokyn zobral k srdcu a zbytok svojho života sa venoval šíreniu vedomia Krišnu v angličtine v Indii a následne v Amerike a zbytku sveta. Táto misia nebola ľahká, stretával sa s nemalými prekážkami, ale výsledkom jeho snahy sú v súčasnosti státisíce oddaných, stovky crhámov, fariem a reštaurácií Hare Krišna po celom svete. Bez jeho snahy by tu všetko toto nebolo a ľudia na západe by nepoznali efektívnu liečbu chorobného stavu duše.

Samozrejme nejaké poznanie o duši a o Bohu existovalo aj predtým, ale do akej hĺbky a aký účinok to malo, to je otázne. Keď prišiel Šríla Prabhupáda do Ameriky, pridávali sa k nemu mladí ľudia z kresťanských rodín. Kresťanskí kňazi sa len čudovali ako je to možné, že títo chlapci a dievčatá sa pridávajú do hnutia Hare Krišna keď predtým sotva vošli do kostola. A vedomie Krišnu začali praktikovať mnohí ďalší, ktorí hľadali v živote niečo viac ako len učiť sa, aby si mohli nájsť dobrú prácu, zarábať peniaze, založiť si rodinu, užívať si, nejako prežiť život a zomrieť. Chceli poznať skutočný zmysel života, pretože toto im zmysel moc nedávalo.

Védske písma popisujú do hĺbky zmysel života. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa Véd” a “Zmysel života podľa Véd 2“.

George Harrison spieva Haré Krišna mahá-mantru s oddanými Krišnu

Šríla Prabhupáda priniesol niečo viac ako len náboženstvo. Šríla Prabhupáda priniesol praktický proces liečby nášho chorobného stavu, kvôli ktorému sa stotožňujeme s telom a myslíme si, že sme Slováci, Američania, Česi, Poliaci… a že sme páni, ovládatelia a požívatelia a sme pripútaní a stotožnení so všetkým, čo sa viaže k nášmu telu. To je chorobný stav, kvôli ktorému zažívame utrpenie.

Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje, že nie sme toto telo, ale sme duše, večné čiastočky Boha. A tiež vysvetľuje ako sa môžeme vyliečiť z tohto chorobného stotožňovania sa s telom a vyriešiť tak všetky životné problémy – rodenie sa, starnutie, choroby, smrť,… Vysvetľuje tiež, že podmienené duše sú v styku s hmotou už od nepamäti a preto zabudli na svoj prirodzený stav vedomia a vzťah s Bohom. A to je príčinou ich utrpenia v tomto svete. Pomocou praktikovania Bhakti jógy môžeme očistiť svoj znečistený stav vedomia a obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Bohom. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Bhakti jóga je vedecký proces, vďaka ktorému si každý môže overiť teóriu v praxi. Nie je nutné len niekomu a niečomu slepo veriť. Dá sa všetko pekne overiť a vďaka tomu lepšie pochopiť. V tom je krása vedomia Krišnu a Bhakti jógy.

Každý tak správnym aplikovaním teórie do praxe môže pochopiť čo sa nám Šríla Prabhupáda a ostatní veľkí svätci snažia vysvetliť. Je celkom ťažké pochopiť teóriu bez praxe. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Proces liečby nášho vedomia je jednoduchý. Stačí sa len naučiť tento proces od tých, ktorí ho vo svojom živote aplikujú, aby sme ho dokázali aplikovať vo svojom živote tiež.

Na Slovensku máme chrámy Hare Krišna v Bratislave, vo Zvolene a v Abranovciach (12km od Prešova). Na stránke www.iskcon.sk sú kontakty.

Za seba môžem povedať, že vedomie Krišnu mi veľmi pomohlo. Neviem si predstaviť kde by som bez neho bol. Asi by som sa stále opíjal každý piatok a snažil sa dosiahnuť šťastie všakovakými zmyslovými pôžitkami. Nie asi, ale určite. Život, ktorý som viedol predtým, než som začal praktikovať vedomie Krišnu je diametrálne odlišný od života, ktorý vediem teraz. A takisto ostatní oddaní Krišnu vedú úplne odlišný život ako viedli predtým, než poznali vedomie Krišnu.

Za 3 roky praktikovania vedomia Krišnu a 1 rok nepraktikovania som mohol zistiť, že vedomie Krišnu je naozaj to, po čom každý túži. Keď sme však prektytí ilúziou, zaujíma nás všetko možné, len nie vedomie Krišnu. Ženieme sa za šťastím v podobe zmyslového pôžitku mysliac si, že nás to spraví šťastnými, ale znova a znova zisťujeme, že tadiaľ cesta k skutočnému šťastiu nevedie. Milosťou oddaných si však môžeme uvedomiť aký je skutočný zmysel života a čo dušu naozaj napĺňa. Že to nie je napĺňanie našich materiálnych túžob a honba za stále väčším zmyslovým pôžitkom. Že toto všetko nás len viac a viac zaplieta v hmotnom svete, kde niet skutočné šťastie. Že skutočné šťastie prináša oddaná služba Krišnovi, nášmu milujúcemu Otcovi, o ktorom hovoril Ježiš a mnohí ďalší svätci.

A ako túto oddanú službu vykonávať sa môžeme naučiť práve v spoločnosti tých, ktorí ju každodenne praktikujú – v spoločnosti oddaných Krišnu. Pre každého je veľmi priaznivé vyhľadať spoločnosť oddaných a učiť sa umeniu oddanej služby. To nás môže ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom:

V tomto úsilí niet straty alebo úbytku a i malý pokrok na tejto ceste môže človeka ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom. [BG 2.40]

Mnohí ľudia sa stránia služby a zhrozia sa keď počujú slovíčko “služba”. Pretože si to spájajú s otroctvom a niečim nepríjemným, niečim vynúteným. No oddaná služba je pre dušu úplne prirodzená a v konečnom dôsledku každý niekomu slúži, len si to neuvedomuje. Píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“.

Môžeme vidieť, že mnohí sa snažili dosiahnuť šťastie napĺňaním svojich túžob, ale konečný výsledok boli len starosti a nešťastie. Mnohí ľudia, ktorí si naplnili svoje najväčšie túžby neskôr zistili, že im to aj tak nedalo to, čo očakávali. Pretože sa hrali na pánov a ovládateľov, ktorými nie sú. Zistili, že aj tak sa nedeje všetko podľa toho, ako chcú. V skutočnosti sú všetci večnými služobníkmi Boha a len v tejto pozícii je možné byť skutočne šťastný. Len keď sa vrátime do svojej prirodzenej pozície služobníka, môžeme zakúšať skutočné šťastie. Všetky ostatné pokusy budú zmarené problémami a nešťastím.

Keď pochopíme túto jednoduchú vec: Že sme služobníci a nie páni, že aj keď sa budeme všemožne snažiť, aby bolo všetko podľa našich predstáv, aj tak nebude… že jedného dňa prídeme o všetko, o čom sme si mysleli, že nás spraví šťastnými a keď o to prídeme, budeme veľmi trpieť… o rodinu, priateľov, majetok, dokonca aj toto telo, v ktorom momentálne prebývame… choroby, smrť, utrpenie sú tu preto, aby sme si mohli konečne uvedomiť, že nie sme páni, že nie sme ovládatelia, že nikdy nebude všetko tak, ako chceme. To je obyčajná ilúzia, v ktorej mnohí ľudia žijú. A z tejto ilúzie sa môžeme prebudiť buď dobrovoľne, alebo nasilu. Nasilu to býva väčšinou veľkým neznesiteľným utrpením. Aj to je cesta…

Pokiaľ si budeme myslieť, že my sme páni, ovládatelia a že všetko bude podľa našich predstáv, sme v ilúzii a život v ilúzii sa môže zdať na určitý čas príjemný, ale prebudenie do reality býva bolestivé a nepríjemné. Lepšie je naučiť sa vidieť realitu takú, aká je, žiť v nej a konať podľa toho. Ale to sa nenaučíme pokiaľ budeme v spoločnosti ľudí, ktorí sú až po uši zahalení ilúziou. Budeme takí, ako oni. No ak sa nám pošťastí stretnúť niekoho, kto túto ilúziu prekukol a budeme mať možnosť načúvať od neho, môžeme sa z našej ilúzie prebudiť do reality a vyhnúť sa tak mnohým nepríjemnostiam. No ak budeme trvať na svojej ilúzii a nebudeme chcieť prijať realitu, že nie sme páni a ovládatelia, budeme musieť zakúšať hmotné strasti a nedosiahneme ani šťastie, ani mier.

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

Dali by sa o tomto písať knihy, ktoré sú už napísané… Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Šrí Išopanišad, Vedecké poznanie duše, Život pochádza zo života, Cesta sebarealizácie, Kráľovske poznanie,… mnohé z nich sú dostupné online na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/

Kto chce, bude sa snažiť pochopiť. Kto nechce, bude žiť život ako doteraz mysliac si aký je on pán, požívateľ a ovládateľ a snažiť sa užívať si namiesto využitia svojho života v službe druhým a v službe Bohu. Ľudská forma života ponúka ohromné možnosti a príležitosti na rozdiel od iných foriem života. Ponúka hlavne možnosť sebarealizácie, možnosť spoznania vlastného JA a Boha. A je škoda túto možnosť premárniť a nevyužiť.

Konanie oddaného a neoddaného

duchovno, Hare Krišna, poučné

V Bhagavad-gíte je zaujímavý verš:

Každý musí vykonávať činy ako obeť Viṣṇuovi, inak ho pripútavajú k hmotnému svetu. Preto, ó, syn Kuntī, vykonávaj svoje povinnosti pre Jeho potešenie; tak sa oslobodíš. [BG 3.9]

A k nemu zaujímavý význam:

Keďže človek musí pracovať, aby udržal telo nažive, sú povinnosti určené pre každú sociálnu triedu (varṇu) a pre každé životné štádium (āśram) stanovené tak, aby sa tento účel splnil. Yajña znamená Viṣṇu i obeť. Všetky obete sú určené k uspokojeniu Viṣṇua. Vo Vedach sa hovorí: yajño vai viṣṇuḥ, čo znamená, že keď človek vykonáva predpísané yajñe, poslúži tým rovnakému cieľu, ako keď priamo slúži Viṣṇuovi. Vedomie Kṛṣṇu a oddaná služba je teda yajña, ktorú predpisuje tento verš. Ďalším cieľom varnāśramského zriadenia je potešiť Viṣṇua: varṇāśramācāravatā puruṣeṇa paraḥ pumān/ viṣṇur ārādhyate (Viṣṇu Purāṇa 3.8.8).

Preto musí každý konať tak, aby potešil Viṣṇua. Všetky ostatné činy, ktoré sú v tomto hmotnom svete vykonávané, sú príčinou otroctva, lebo dobré i zlé činy prinášajú odplatu a každá odplata zaväzuje toho, kto koná. Preto musí človek konať tak, aby potešil Kṛṣṇu alebo Viṣṇua, a pri vykonávaní takých činov sa nachádza v oslobodenom stave. Takto konať je veľké umenie a na začiatku tohto procesu je potrebné vedenie skúsenou osobou. Preto by sme mali naozaj svedomito konať pod vedením Kṛṣṇovho oddaného alebo pod priamym vedením samotného Kṛṣṇu, ako sa pošťastilo Arjunovi. Všetko by sme mali robiť pre Kṛṣṇovo potešenie, a nie pre pominuteľný zmyslový pôžitok. Také konanie nás nielenže ochráni pred následkami činov, ale aj povýši k transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, ktorá nám sama osebe umožní dosiahnuť Božie kráľovstvo.

Oddaný

Oddaný sa prirodzene snaží vykonávať činy pre Krišnu (Višnua) nech už robí čokoľvek – varí, perie, upratuje, cestuje, spí, umýva sa… Krása oddanej služby spočíva v tom, že svoje činnosti a túžby môžeme pretvoriť tak, aby sme ich nerobili pre seba, ale pre Krišnu. Jednoducho Mu obetujeme výsledky svojich činností a tak sa zbavíme sebeckej plodonosnej mentality, ktorá je príčínou mnohých nepríjemností.

Každý musí niečo robiť a pokiaľ nekoná pre Krišnu, vytvára karmu a musí zožať plody svojich činností. Preto je múdre naučiť sa konať pre Krišnu a nezaplietať sa už viac v karme, ktorá nás núti prijímať jedno hmotné telo za druhým v kolobehu samsáry – rodenia sa a umierania.

“Preto musí človek konať tak, aby potešil Kṛṣṇu alebo Viṣṇua, a pri vykonávaní takých činov sa nachádza v oslobodenom stave. Takto konať je veľké umenie a na začiatku tohto procesu je potrebné vedenie skúsenou osobou.”

Keď sa chceme naučiť umeniu oddanej služby, musíme sa učiť od tých, ktorí sú oddaní. Oddanú službu si nemôžeme vymyslieť, ale je potrebné prijať rady a pokyny od skúsenejších. To je správny a funkčný postup. Najskôr sa teda naučíme čo a ako máme a nemáme robiť a potom to môžeme nasledovať.

Keď chceme variť, varme pre Krišnu a obetujme mu čo navaríme. Samozrejme musíme variť také jedlá, ktoré má rád. Nebudeme mu ponúkať niečo, čo nemá rád. Keď chceme niekoho potešiť, nemôžeme mu dať niečo, čo nemá rád. Aby sme sa dozvedeli čo má rád, musíme sa spýtať tých, ktorí Ho poznajú.

Keď chceme cestovať, cestujme pre Krišnu – navštevujme chrámy, robme v nich službu a snažme sa šíriť vedomie Krišnu všade kam ideme.

Keď sa chceme venovať hudbe, hrajme a spievajme pre Krišnu.

Keď chceme robiť čokoľvek, robme to pre Krišnu pod vedením jeho oddaných a tak môžeme žiť oveľa krajší život ako keď sa budeme snažiť užívať si plody svojich činností.

Veľmi dôležitá je posledná veta významu verša BG 3.9:

“Také konanie nás nielenže ochráni pred následkami činov, ale aj povýši k transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, ktorá nám sama osebe umožní dosiahnuť Božie kráľovstvo.”

Pre dušu je prirodzené slúžiť Bohu a neužívať si plody svojich činností, tak môže byť dokonale šťastná. No akonáhle duša začne závidieť Bohu, zrazu Mu nechce slúžiť, ale chce byť ako On, chce si užívať a tak sa ocitá v zajatí hmotného sveta, kde sa môže snažiť byť Bohom – ovládateľom a požívateľom. A tak vzniká mentalita neoddaného, ktorá je príčinou všetkých strastí.

Neoddaný

Neoddaný robí svoje činnosti, aby niečo získal pre seba, pre svoje sebecké uspokojenie. Ak je aspoň trochu zbožný, venuje sa charitatívnym činnostiam (karma jóge) a už netúži po uspokojení seba, ale túži využiť svoje schopnosti v službe druhým. Keď sa zrieka plodov svojich činností, keď nechce za svoju prácu nič, alebo len potrebné minimum, vykonáva karma jógu. Takýmito zbožnými činnosťami sa môže povýšiť až na úroveň Bhakti jógy – oddanej služby a vykonávať činnosti pre uspokojenie Krišnu a byť dokonale šťastný.

Pokiaľ máme mentalitu neoddaného a snažíme sa užívať plody svojich činností, zaplieta nás to v spletitých zákonoch karmy.

“Preto musí každý každý konať tak, aby potešil Viṣṇua. Všetky ostatné činy, ktoré sú v tomto hmotnom svete vykonávané, sú príčinou otroctva, lebo dobré i zlé činy prinášajú odplatu a každá odplata zaväzuje toho, kto koná.”

Zbaviť sa svojej plodonosnej mentality môžeme v spoločnosti oddaných, ktorí nás zamestnajú oddanou službou. Oddaná služba je tak očisťujúca, že očistí každého, aj toho najväčšieho sebca, egoistu, chamtivca, nerváka,… každý, kto sa zapojí do oddanej služby, sa očistí a dosiahne šťastie, mier a dokonalosť života – lásku k Bohu a Božie kráľovstvo.

“Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností.” [ŠB 1.2.18]

Nasledovanie v stopách veľkých svätcov (áčarjov) je veľmi priaznivé pre každého. Snažiť sa plniť pokyny takýchto svätcov nám pomôže očistiť vedomie a oslobodiť sa zo zajatia hmotného sveta, ktorý slúži ako väzenie pre neposlušné duše, ktoré sa vzbúrili proti Bohu a chceli byť ako On. Veľkí svätci a samotný Krišna nám vysvetľujú zmysel života v Bhagavad-gíte, Šrímad Bhágavatam a ostatných védskych písmach. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2”

Stačí prijať vedenie týchto svätcov, učiť sa od nich a môžeme dosiahnuť dokonalosť ľudského života – vedomie Krišnu.

Alebo môžeme naďalej jednať podľa vlastných rozmarov, no Krišna vysvetľuje čo sa v takom prípade bude diať:

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

Vo védskych písmach je veľmi veľa múdrosti. Problém však je, že so svojim znečisteným vedomím túto múdrosť nie sme schopní pochopiť. Najskôr musíme očistiť svoje vedomie a až potom môžeme začať chápať o čo vlastne ide. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.

Neustále zdôrazňujem potrebu praxe, pretože bez praxe nie sme schopní poriadne pochopiť teóriu a vedieť, či je teória pravdivá. Vďaka praxi môžeme chápať viac a viac a následne to môžeme aj vysvetľovať druhým, pretože už to nebude len suchá teória, ale budeme to mať odžité a pochopené na vlastnej koži.

Veľmi dôležitá prax je každodenná meditácia Hare Krišna mahá-mantrou. Píšem o tom v článkoch “Čo mi dala meditácia” a “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”

Každý, kto praktikuje túto meditáciu, môže jednoducho pochopiť aký je skutočný zmysel života a začať ho napĺňať. Stačí jednoduché spievanie

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Príbeh prostitútky

duchovno, Na zamyslenie, poučné

V jedenástom speve Šrímad Bhágavatam je veľmi poučný príbeh prostitútky. Keď budeme dostatočne vnímaví, môžeme si z neho zobrať veľké ponaučenie ako samotná prostitútka.

Sloka 22:
Ó synu králů, dříve žila ve mĕstĕ Videha prostitutka jménem Piṅgalā. Teď si prosím vyslechni, co jsem se od ní naučil.
Sloka 23:
Jednou večer stála tato prostitutka ve dveřích svého domu, do nĕhož si chtĕla přivést milence a vystavovala na odiv své překrásné tĕlo.
Sloka 24:
Ó nejlepší z lidí, tato prostitutka velmi dychtila po penĕzích a jak tak stála večer na ulici, prohlížela si všechny kolemjdoucí muže a přemýšlela: „Ó, tento má jistĕ peníze. Vím, že může zaplatit mou cenu a nepochybuji o tom, že by si se mnou velmi užíval.“ Takto uvažovala o všech mužích na ulici.
Sloka 25-26:
Zatímco prostitutka Piṅgalā stála ve dveřích, prošlo kolem jejího domu mnoho mužů. Prostituce byla jejím jediným zdrojem živobytí, a tak si úzkostlivĕ říkala: „Možná, že tenhle, který teď přichází, je hodnĕ bohatý… Ó, nezastavil se, ale určitĕ přijde nĕjaký jiný. Muž, který přichází teď, mi jistĕ bude chtít zaplatit za mou lásku a dá mi pravdĕpodobnĕ hodnĕ penĕz.“ Takto zůstávala s marnou nadĕjí opřená o dveře, aniž by svou práci mohla dokončit a jít spát. V úzkosti chvílemi vycházela do ulice a pak se zase vracela do domu. Tak postupnĕ nastala půlnoc.
Sloka 27:
Jak noc pomalu ubíhala, prostitutka dychtící po penĕzích propadala postupnĕ malomyslnosti a tvář jí vyschla. Takto zklamaná a sužovaná starostí o peníze začala pociťovat od své situace velkou odpoutanost a v mysli se jí zrodilo štĕstí.
Sloka 28:
Prostitutka byla svojí hmotnou situací znechucená a tak se stala vůči ní lhostejnou. Odpoutanost funguje vskutku jako meč, který rozsekává na kousky svazující síť hmotných tužeb a nadĕjí. Nyní si ode mĕ prosím vyslechni píseň, kterou si ta prostitutka ve své situaci zpívala.
Sloka 29:
Ó králi, ten, kdo nevyvinul odpoutanost, se netouží vzdát pouta hmotného tĕla, tak jako se človĕk bez duchovního poznání netouží nikdy zříci svého falešného vlastnictví mnoha hmotných vĕcí.
Sloka 30:
Prostitutka Piṅgalā řekla: Jen se podívejte, jak velká je moje iluze! Neumím ovládat svou mysl, a proto jako hloupá toužím po smyslném požitku od nĕjakého bezvýznamného muže.
Sloka 31:
Jsem takový hlupák, že jsem zanechala služby tomu, kdo vĕčnĕ sídlí v mém srdci, a proto je mi velmi drahý. Je jím Pán vesmíru, který udílí skutečnou lásku a štĕstí a je zdrojem všeho blahobytu. Přestože Ho mám v srdci, úplnĕ jsem si Ho přestala všímat a místo toho jsem nevĕdomĕ sloužila bezvýznamným mužům, kteří nikdy nemůžou uspokojit mé skutečné touhy a kteří mi přinášeli jen neštĕstí, strach, úzkost, nářek a iluzi.
Sloka 32:
Ó, jak jsem zbytečnĕ mučila svou duši! Prodávala jsem své tĕlo chtivým a chamtivým mužům, kteří jsou sami hodni politování. Vykonávala jsem tak to nejhanebnĕjší zamĕstnání, prostituci, od kterého jsem si slibovala peníze a sexuální potĕšení.
Sloka 33:
Toto hmotné tĕlo je jako dům, ve kterém já, duše, žiji. Kosti tvořící mou páteř, žebra, paže a nohy jsou jako trámy, příčné trámy a pilíře tohoto domu a celá konstrukce, která je plná výkalů a moči, je pokrytá kůží, chlupy a nehty. Devĕt vchodů, jež vedou do tohoto tĕla, neustále vymĕšuje odporné látky. Která jiná žena než já by mohla být tak pošetilá, aby svůj život zasvĕtila tomuto hmotnému tĕlu a myslela si, že v nĕčem takovém může najít potĕšení a lásku?
Sloka 34:
Jsem jistĕ jediný úplný hlupák v tomto mĕstĕ Videha. Přestala jsem si všímat Nejvyššího Pána, který nám dává všechno, včetnĕ naší původní duchovní podoby, a místo toho jsem si přála užívat smyslového požitku s mnoha muži.
Sloka 35:
Nejvyšší Osobnost Božství všem živým bytostem absolutnĕ nejdražší osobou, protože je přítelem a Pánem všech. Je Nejvyšší Duší, jež sídlí v srdci každé bytosti. Proto teď zaplatím úplným odevzdáním se, čímž si Pána koupím a budu si s Ním užívat stejnĕ jako Lakṣmīdevī.
Sloka 36:
Muži poskytují ženám smyslový požitek, ale všichni muži, dokonce i polobozi na nebi, mají počátek a konec. Všichni jsou dočasnými výtvory, které odstraní čas. Kolik skutečného požitku nebo štĕstí mohli kteříkoliv z nich kdy dát svým manželkám?
Sloka 37:
I když jsem tak umínĕnĕ doufala, že si budu užívat hmotného svĕta, nĕjakým způsobem se v mém srdci zrodila odpoutanost a díky tomu jsem teď velmi šťastná. Jistĕ jsem tedy musela potĕšit Nejvyšší Osobnost Božství, Viṣṇua. Aniž bych to vĕdĕla, musela jsem udĕlat nĕco, co Ho uspokojilo.
Sloka 38:
Človĕk, u nĕhož se vyvine odpoutanost, se dokáže zbavit pout v podobĕ hmotné společnosti, přátelství a lásky, a ten, kdo zakusí velké utrpení, se ve své beznadĕji postupnĕ odpoutá od hmotného svĕta a je k nĕmu lhostejný. Vlivem mého velkého utrpení se tedy v mém srdci probudila tato odpoutanost. Kdybych ale byla skutečná nešťastnice, jak by mĕ mohlo toto milostivé utrpení potkat? Ve skutečnosti jsem požehnaná, neboť jsem dostala Pánovu milost. Nĕčím jsem Ho musela potĕšit.
Sloka 39:
S oddaností přijímám velké požehnání, které mi Pán udĕlil. Poté, co jsem se vzdala hříšných tužeb po obyčejném smyslovém požitku, hledám teď útočištĕ u Nĕj, Nejvyšší Osobnosti Božství.
Sloka 40:
Teď jsem naprosto spokojená a mám plnou víru v Pánovu milost. Budu proto žít z toho, co přijde samo od sebe. Budu se tĕšit ze života jen s Pánem, protože On je pravým zdrojem lásky a štĕstí.
Sloka 41:
Činnosti určené k uspokojování smyslů připravují živou bytost o inteligenci a ona padá do temné studny hmotné existence. V té studni ji pak uchvátí smrtící had času. Kdo jiný než Nejvyšší Osobnost Božství by dokázal zachránit nebohou živou bytost z tohoto beznadĕjného postavení?
Sloka 42:
Když živá bytost vidí, že celý vesmír je uchvácený hadem času, zvážní, přijde k rozumu a odpoutá se od všeho hmotného smyslového požitku. V tomto stavu je způsobilá být svým vlastním ochráncem.
Sloka 43:
Avadhūta řekl: Takto se Piṅgalā s konečnou platností rozhodla, utnula všechny své hříšné touhy užívat si sexuálního potĕšení s milenci a dosáhla dokonalého klidu. Potom se posadila na lůžko.
Sloka 44:
Hmotná touha je nepochybnĕ příčinou nejvĕtšího neštĕstí a oproštĕní se od této touhy vede k nejvĕtšímu štĕstí. Když tedy Piṅgalā zcela zničila svou touhu užívat si s takzvanými milenci, šla velmi šťastná spát.

Zdroj: Šrímad Bhágavatam 11.8

Duchovný pokrok

duchovno, poučné

Myslel som si, že pojem “duchovný pokrok” je dosť jasný, ale raz sa ma jeden známy spýtal: “Čo je vlastne duchovný pokrok?” Potom som si uvedomil, že vlastne ľudia, ktorí nežijú duchovným životom si nevedia predstaviť nič konkrétne pod pojmom” duchovný pokrok”. Je to pre nich neznámy pojem. Tak si to poďme vysvetliť.

Nie je duchovno ako duchovno

Mnohí ľudia si myslia, že duchovný pokrok znamená získať nejaké mystické schopnosti, alebo žiť na práne, astrálne cestovať, komunikovať s anjelmi a inými bytosťami, mať schopnosť liečiť rukami, alebo bez dotyku a podobne. Toto všetko ešte nie je duchovný pokrok sám o sebe, ale môžu to byť sprievodné javy duchovného pokroku. Tak ako je sprievodný jav ohňa teplo a svetlo, ale teplo a svetlo nie je samotný oheň. Duchovný pokrok sa prejavuje vo vedomí a následne v činnostiach.

Keď vykonávame nejakú činnosť, obvykle ju sprevádzajú aj iné javy. Napríklad keď varíme, tak sprievodný jav je para. Takisto sprievodným javom duchovného pokroku sú napríklad mystické schopnosti, schopnosť liečiť, vidieť jemnohmotné bytosti a komunikovať s nimi atď. ale to sú len sprievodné javy duchovného pokroku a nie sú až tak podstatné. No mnohí ľudia týmto sprievodným javom dávajú príliš veľkú váhu a často sa zaseknú na nejakej úrovni mysliac si, že už dosiahli cieľ.

Krišna v dvanástej kapitole Bhagavad-gíty popisuje vlastnosti duchovne pokročilej osoby:

VERŠE 13 – 14:
Kto je zbavený závisti a je láskavým priateľom všetkých živých tvorov, kto sa nepovažuje za vlastníka a je zbavený falošného ega, kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí, kto je znášanlivý, vždy spokojný, sebaovládnutý a s odhodlanosťou sa venuje oddanej službe s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
VERŠ 15:
Ten, kto nikoho neprivádza do ťažkostí, koho nikto nerozruší a kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak i v nešťastí, strachu i strasti, je Mi veľmi drahý.
VERŠ 16:
Môj oddaný je Mi veľmi drahý, pretože nezávisí od bežných udalostí, je čistý, skúsený, zbavený útrap a bolesti a netúži po plodoch svojej práce.
VERŠ 17:
Kto sa neuchyľuje k radosti ani k smútku, kto nenarieka a po ničom netúži a kto sa zrieka dobrého i zlého, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
VERŠE 18 – 19: 
Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.
VERŠ 20:
Nadovšetko sú Mi milí tí, ktorí naplnení vierou kráčajú odvekou cestou oddanej služby a Mňa si zvolili za svoj najvyšší cieľ.“

Mať rôzne (mystické) schopnosti ešte neznamená byť láskavý ku všetkým, pokorný, znášanlivý, zbavený falošného ega atď. Sú rôzni ľudia, ktorí sa venujú rôznym (pseudo) duchovným praktikám, ale tieto vlastnosti im chýbajú. Zato majú rôzne iné vlastnosti a schopnosti, ktoré považujú za veľmi duchovné a považujú sa za veľmi pokročilých.

Skutočný duchovný pokrok sprevádza rozvoj dobrých vlastností, ktoré Krišna popisuje v Bhagavad-gíte a strata zlých vlastností ako sú pýcha, domýšľavosť, hrubosť, hnevlivosť, sebectvo:

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

Stamotné dobré vlastnosti ešte neznamenajú nejakú veľkú duchovnú pokročilosť, tieto vlastnosti môžu mať do určitej miery aj materialisti. Okrem rozvoja dobrých vlasností a straty zlých vlastností sa duchovný pokrok prejavuje stratou hmotných túžob a prejavenia duchovných túžob. Ak chce niekto vedieť ako veľmi je duchovne pokročilý, môže to vidieť na svojich túžbach.

“Hmotná touha je sobecká a sleduje vlastní uspokojení; duchovní touha je naprosto nesobecká a je čistĕ pro potĕšení toho druhého, Pána. Obyvatelé Vṛndāvanu konali své každodenní činnosti výhradnĕ pro potĕšení svého milovaného Kṛṣṇy.” – Šrímad Bhágavatam 10.28.13 význam

“Hmotná touha je vysvětlena jako touha užívat si co nejvíce hmotného světa. V moderní řeči se tomu říká ekonomický rozvoj. Přehnaná touha po ekonomickém rozvoji je považována za stébla a zrnka písku v srdci. Srdce toho, kdo je příliš pohroužený v hmotných činnostech, zůstane vždy neklidné.” – Śrī Caitanya-caritāmṛta » Madhya 12.135

Nakoľko máme túžbu užívať si v hmotnom svete bez Boha, natoľko sme duchovne pokročilí. Najpokročilejší nemajú žiadne hmotné túžby a ich jediná túžba je oddaná služba Bohu.

Duchovný učiteľ

Veľkí svätci zdôrazňujú potrebu duchovného učiteľa, aby sme sa od neho mohli učiť. Niektorí ľudia zo svojej pýchy hovoria, že nepotrebujú duchovného učiteľa, že učiteľ je každý sám sebe – a tak to potom aj dopadá – sú len zmätení mysliac si akí sú duchovne pokročilí. No veľkí svätci hovoria, že bez duchovného učiteľa nie je možné urobiť duchovný pokrok.

“Duchovní život začíná společností oddaného, sádhua. Bez jeho milosti není možné udĕlat ani malý pokrok.” – Učení Šrí Kapily (úryvok)

“Ten, kdo má zájem o duchovní pokrok, musí mít pravého duchovního mistra a řídit se jeho pokyny, aby měl pokrok jistý.” – Śrī Caitanya-caritāmṛta » Madhya 24.265 význam

Prečo potrebujeme duchovného učiteľa? Píšem o tom v článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“.

spiritual-master

Jednak bez duchovného učiteľa nespravíme žiadny reálny duchovný pokrok a druhak kto nám ukáže na akej úrovni vedomia skutočne sme ak nie duchovný učiteľ? Môžeme si namýšľať akí sme duchovne pokročilí, podvádzať seba aj ostatných. To je veľmi častý úkaz. Ale vďaka službe duchovnému učiteľovi môžeme veľmi rýchlo zistiť na akej úrovni sa nachádzame a tiež akú úroveň môžeme dosiahnuť.

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Šríla Prabhupáda vo význame tohto verša píše:

“Nikto nemôže dosiahnuť duchovnú realizáciu podľa vlastnej metódy, ako to majú v móde dnešní hlúpi pokrytci. V Śrīmad-Bhāgavatame (6.3.19) sa hovorí: dharmaṁ tu sākṣād bhagavat-praṇītam. „Cestu náboženstva zvestuje priamo Pán.“ Preto nám intelektuálne špekulácie, suché argumenty, ani nezávislé štúdium písiem nepomôžu k pokroku v duchovnom živote. Musíme sa obrátiť na pravého duchovného učiteľa, aby sme získali poznanie. Duchovného učiteľa by sme mali prijať s úplnou pokorou a mali by sme mu skromne a bez pýchy slúžiť ako prostí služobníci. Tajomstvo úspechu v duchovnom živote spočíva v uspokojení sebarealizovaného duchovného učiteľa. Kladenie otázok a pokora tvoria pravú kombináciu, ktorá vedie k duchovnému poznaniu. Ak človek nie je pokorný a úslužný, nebudú mať jeho otázky položené duchovnému učiteľovi žiadny účinok. Žiak musí byť pripravený zvládnuť skúšky duchovného učiteľa, ktorý ho automaticky požehná čistým duchovným poznaním, keď uvidí jeho vážny záujem. Tento verš zavrhuje slepé nasledovanie a tiež absurdné otázky. Nesmieme duchovného učiteľa len pozorne počúvať, ale učiť sa od neho aj pokornými otázkami a službou. Pravý duchovný učiteľ je k svojmu žiakovi prirodzene veľmi milý, a ak je žiak pokorný a vždy pripravený slúžiť, výmena otázok a odpovedí bude dokonalá.”

Jednoducho bez pokory nie je možné urobiť reálny duchovný pokrok. A pokora sa prejavuje prijatím duchovného učiteľa – uvedomením si svojej nedokonalosti a nevedomosti. Čo ja vlastne viem o duchovnom živote? Nie veľa… tak sa chcem naučiť od tých, ktorí vedia – od skúsených duchovných učiteľov, ktorí praktikujú duchovný život desaťročia. Od nich môžem získať ohromné poznanie, ktoré by som inak sám len veľmi ťažko získal a pochopil.

Pokiaľ neprijmeme duchovného učiteľa, je veľké riziko, že podľahneme svojim špekuláciam, ktoré nás dovedú boh vie kam… Toto nemusím robiť, toto môžem robiť, hento, toto, tamto je v pohode,… nie, duchovný učiteľ nám veľmi rýchlo vysvetlí čo je v pohode a čo nie, čo máme robiť a čo nie, aby sme spravili duchovný pokrok. Pokiaľ budeme len špekulovať a prispôsobovať si duchovnú prax podľa seba, nebude to mať taký účinok ako keď budeme nasledovať daný proces duchovným učiteľom, ktorý presne vie čo a ako.

spiritual-teacher-DB

Tradícia prijatia duchovného učiteľa je vo východných učeniach bežná. Už malé deti majú duchovného učiteľa, od ktorého sa môžu učiť. Na západe táto tradícia až taká bežná nie je a preto sú voči nej ľudia skeptickí. Ale skepticizmus vychádza hlavne z toho, že mnohí ľudia sa vydávajú za duchovných učiteľov bez potrebnej kvalifikácie a tak len podvádzajú ľudí. Existuje veľa škandálov falošných guruov.

Pri výbere duchovného učiteľa je nutné pristupovať veľmi obozretne, pretože v dnešnej dobe sa za duchovného učiteľa môže vydávať hocijaký darebák, podvodník. O pravom duchovnom učiteľovi píšem v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, duchovný učiteľ sa objaví. Keď je žiak úprimný, nájde úprimného duchovného učiteľa, ktorý je pravý. Keď žiak nie je úprimný, nájde neúprimného gurua, ktorý ho podvedie. A keď je človek pyšný a myslí si aký je múdry, nedokáže prijať múdosť od niekoho iného a už vôbec nie od duchovného učiteľa.

Prajem každému čo najväčší duchovný pokrok.

Haré Krišna ?

Lacné duchovno

duchovno, Hare Krišna, Na zamyslenie, poučné, šťastie

V poslednej dobe sa ľudia dosť obracajú na duchovnú sféru života, no treba si dať pozor na lacné duchovno. Lacné duchovno sa tvári ako duchovno, ale je to v skutočnosti materializmus prezlečený za duchovno. Nie je všetko zlato, čo sa bliští… a nie je všetko duchovno, čo sa tvári ako duchovno.

Cena lacného duchovna

Toto lacné duchovno navyše nebýva až také lacné. Často ide celkom hlboko do peňaženky. Rôzne organizácie a guruovia ponúkajú predražené knihy, kurzy, či dokonca zasvätenia za tisíce €! Jeden guru v Indii berie za zasvätenie jedného žiaka 10 000€ a stovky a tisíce žiakov sú ochotní mu to zaplatiť! Za to im sľubuje akési mystiké schopnosti.

Mnohí duchovní vodcovia tvrdia akí sú duchovne pokročilí, aké majú schopnosti a že dostávajú informácie z duchovného sveta… to je výstražné znamenie, že sa jedná o podvodníkov. Skutočný učiteľ sa nepotrebuje chvastať svojimi úžasnými schopnosťami. Skutočný duchovný učiteľ je pokorný a nikomu nehovorí aký je pokročilý. O falošných guruoch píšem v článku “Praktiky falošných guruov” a o pravých učiteľoch v článku “Pravý duchovný učiteľ“. V dnešnej dobe si treba dať veľmi veľký pozor na falošných učiteľov, pretože čo vyzerá vznešene a pravdivo ešte také nemusí byť! Pozor na to! Veľmi veľa ľudí naletelo falošným guruom.

V dnešnej dobe už každý môže napísať knihu, alebo šíriť informácie cez internet. Mnohí ľudia sú náchylní veriť nekriticky všetkému, na čo narazia. Vznikajú mnohé pochybné knihy, ktoré sa tvária ako duchovné a mnohým ľuďom sa páčia. Problém je ten, že tieto knihy často neponúkajú žiadne praktické návody na duchovný život, ale ostávajú len pri teórii. Teória môže byť akokoľvek pekná, ale bez praxe sa míňa účinku.

Každý si môže vyšpekulovať nejaký proces a snažiť sa tak robiť duchovný pokrok, ale aký bude výsledok, to je otázne.

Skutočné duchovno

Skutočné duchovno nie je len teoretické, ale aj praktické. Praktické činnosti nás majú doviesť k overeniu si teoretických poznatkov. Bez praxe nám ostáva len veriť, alebo neveriť, ale vďaka praxi môžeme vedieť, či je teória pravdivá, alebo nie.

Medzi časté duchovné praktiky sa radí meditácia. No nie je meditácia ako meditácia. Veľa ľudí pozná len jeden druh meditácie, no existuje ich viac a každá z nich môže mať iný účinok a obtiažnosť. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Niektoré meditácie slúžia na ukľudnenie mysle, niektoré na spojenie sa s vyšším JA, niektoré na dosiahnutie nirvány, či materiálneho bohatstva, zdravia a podobne. Niektoré sú jednoduchšie, iné náročnejšie.

V súčasnej dobe majú ľudia tak rozrušenú myseľ, že nie sú schopní správne meditovať. Aj keď sú dostupné rôzne druhy meditácií, ľudia majú problém sa sústrediť, myseľ ich pri meditácii rozrušuje a potom meditácia nemá plný efekt. To je normálne, deje sa to mnohým.

Preto sa v tejto dobe odporúča meditácia mantrou – vyslovovať a počúvať mantru, sústrediť sa na zvuk mantry. Slovo “mantra” sa skladá z dvoch sanskritských slov “man” – myseľ a “trayate” – oslobodiť. Slovo “mantra” sa dá teda doslovne preložiť ako “oslobodiť myseľ” alebo “oslobodenie mysle”.

Každá mantra nesie svoju vibráciu a účinok. Akú mantru pri meditácii použijeme, taký bude výsledok. Niektoré mantry slúžia na relaxáciu, iné na dosiahnutie mystických schopností, materiálneho zisku, fyzického zdravia (vyliečenia), na oslobodenie, či dokonca modlitbu. Existujú stovky a tisíce mantier a môže byť ťažké vybrať si tú správnu. Existuje však Haré Krišna mahá-mantra, ktorá v sebe zahŕňa všetky ostatné mantry. Preto sa nazýva mahá-mantra, čo znamená “veľká mantra”.

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku a význame mahá-mantry píšem v článku “Účinok Haré Krišna mahá-mantry“. Každý, kto vyskúša meditáciu touto mantrou, môže pocítiť výsledok na vlastnej koži už o pár týždňov, alebo mesiacov. Dôležité je venovať meditácii každý deň aspoň pár minút. Pravidelnosť je veľmi dôležitá. Naša myseľ si tak vytvorí zvyk a neskôr budeme meditáciu brať ako bežnú súčasť nášho každodenného života.

Mahá-mantra už zmenila životy mnohým ľuďom a mnohým ešte len zmení. Jej účinok môže pocítiť každý na vlastnej koži, keď jej vyslovovaniu a opakovaniu bude venovať aspoň pár minút denne svojho drahocenného času. Verte mi, tento čas venovaný meditácii sa neskôr mnohonásobne zúročí…

Túto meditáciu praktikujem od roku 2015 a vďaka nej objavujem stále nové a nové aspekty svojho JA a duchovného života. Poznám tiež ľudí, ktorí ju praktikujú desiatky rokov a sú to úžasné osobnosti ako napríklad Šivarama Swami.

Táto meditácia nie je žiadny novodobý výstrelok, ale je overená mnohými svätcami skrze tisícročia.

V súčasnej dobe sú mnohé meditácie vymyslené nedávno a ich účinok je pochybný. Takmer každý chce byť guru a šíriť svoje vlastné vymyslené učenie a praktiky, ale nasledovanie takýchto ľudí neodporúčam. Pretože niekto si môže myslieť, že došiel do cieľa, ale v skutočnosti je od cieľa ešte na míle vzdialený…

Cieľ ľudského života je popísaný vo védach a každý ho môže pochopiť. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Nie sú to žiadne novodobé špekulácie, ale informácie staré tisícky rokov, ktoré platia dodnes. Na začiatku je možno ťažké porozumieť týmto informáciam ako sa to stalo aj mne. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Avšak postupným pokrokom v duchovnom živote môžeme zmyslu života porozumieť. Pokrok v duchovnom živote zabezpečuje okrem iného aj meditácia Haré Krišna mahá-mantrou.

Želám veľa šťastia v duchovnom živote a veľa šťastia pri voľbe správnej duchovnej praktiky, ktorá vás bude napĺňať šťastím od hlavy až po päty :)

A dajte si pozor na podvodníkov, ktorí sa tvária milo a rozprávajú sladko, ale vo vnútri sú prehnití. Krátko sa dokáže pretvarovať každý, aby niečo pre seba získal. No dlhodobo je to už ťažšie. Väčšina z týchto podvodníkov skončí do pár rokov a ich nasledovníci sú potom veľmi sklamaní. Duchovný život je vážna vec a kto ho berie len tak hala-bala, môže veľmi rýchlo naraziť na podvodníka a byť podvedený. Preto je dôležité byť pri voľbe učenia a učiteľa veľmi obozretný.

Ale ako hovorí môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda – kto chce byť podvedený, bude podvedený. Inými slovami, kto nie je úprimný, nájde podobnú neúprimnú osobu, ktorá ho podvedie. Tak to v živote chodí. Kto je však úprimný, nájde tiež úprimnú osobu, ktorá ho nepodvedie, ale povedie k vyššiemu vedomiu.

O potrebe duchovného učiteľa píšem v článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“.

Haré Krišna!

Najdôležitejšia vlastnosť

duchovno, Na zamyslenie, poučné

Je veľa dobrých vlastností, ale najdôležitejšou z nich je pre mňa pokora, pretože je opakom pýchy. Pýcha je jedna z najhorších vlastností, ktorá spôsobuje v živote jednotlivcov a v spoločnosti veľmi veľké problémy – Ja som lepší ako ostatní, ja mám pravdu, nikoho nepočúvam, idem si len svoje, ja som pán, ovládateľ, požívateľ… Keď má takéto rozpoloženie vedomia väčšina ľudí, spoločnosť podľa toho aj vyzerá… stačí sa pozrieť na dnešnú spoločnosť.

Pýcha úzko súvisí s egoizmom.

Znaky pokory

Aby sme lepšie pochopili význam pokory a nebezpečenstvo pýchy, poďme si ich porovnať.

Pokorný človek je ochotný pomáhať druhým. Pyšný človek nemá potrebu pomáhať a má sklon druhým podkopávať nohy, aby z toho získal prospech pre seba.

Pokorný človek si dokáže priznať, že sa mýli a že spravil chybu. Pyšný človek si to priznať nedokáže a myslí si, že tí druhí sú na vine a on za nič nemôže.

Pokorný človek načúva druhým bez predsudkov. Pyšný človek si myslí, že len on má pravdu a všetci ostatní sú mimo.

Pokorný človek prijíma autoritu, prijíma rady od skúsenejších. Pyšný človek si myslí, že on je (najvyššia) autorita a nedá si od nikoho poradiť.

Pokorný človek sa nepovažuje za lepšieho ako ostatní. Pyšný človek si myslí, že je najlepší na svete.

Pokorný človek o sebe nikdy nevyhlási, že je pokorný. Pyšný človek o sebe nikdy nevyhlási, že je pyšný.

A ešte veľa ďalších znakov a rozdielov, na ktoré si teraz nespomeniem…

Na základe týchto znakov môže každý usúdiť nakoľko je pokorný a nakoľko pyšný. Pýcha a pokora môže byť zmiešaná. Naše vedomie nie je čiernobiele a môže obsahovať kúsky pokory aj kúsky pýchy, alebo tiež riadne veľké kusy.

Ako získať pokoru?

Získať pokoru nie je v dnešnom svete jednoduché. Takmer všetci sú vedení pýchou a vychovávaní v prostredí, kde prevláda pýcha a nie pokora.

Pokora sa prejavuje službou. Pokora znamená chcem slúžiť. Pýcha znamená nebudem slúžiť, ale chcem byť obsluhovaný. Preto ak chceme byť pokornejší, potrebujeme sa zamestnať v nejakej službe. Čím podradnejšia služba, tým väčšia rana na ego a väčšia šanca zmenšenia pýchy.

Keď som napríklad prvýkrát umýval schody a dlážku v chráme Hare Krišna, hovoril som si: “Kto to kedy videl, aby programátor umýval schody…” A to bola presne rana do ega, ktoré si veľmi rado myslí, že sme páni, že sme niekto… že sme podnikateľ, programátor, učiteľ, lekár, vedec,… ego sa veľmi rado vyžíva vo vyšších pozíciach a nemá rado nižšie ako upratovačka, smetiar, umývač riadov a podobne. No ak je niekto skutočne pokorný, môže byť v spoločensky vysokom postavení a zároveň veľmi rád vykonáva službu pre druhých.

Prezident Obama nakladá jedlo bezdomovcom

Jednoducho snažiť sa pomáhať druhým, zamestnať sa v službe, robiť napríklad dobrovoľníka nám môže pomôcť byť v pokornejšom postavení.

Ale naopak keď sa snažíme získať vysoké postavenie, materiálne bohatstvo, vplyv, slávu atď. je veľké riziko, že budeme pyšní. Nie je to vždy tak, ale je tam veľké riziko vplyvu pýchy.

Vplyv pýchy je taký silný, že sa k nám môže dostať aj keď robíme niečo prospešné pre druhých. Môžeme si začať myslieť, že sme lepší ako ostatní, ktorí nerobia dobročinnosť a nepomáhajú… Taká silná je pýcha.

Najlepšie ako zväčšiť pokoru a udržať sa v nej, je vyhľadať spoločnosť ľudí, ktorí sú pokorní a držať sa ich. V takej spoločnosti získame vlastnosti aké majú oni. A naopak tiež v spoločnosti pyšných ľudí hrozí, že získame väčšiu pýchu. S kým sme, takí sme. Preto si musíme veľmi dobre rozmyslieť s kým budeme tráviť svoj čas.

Ak chceme byť pokorní, ale okolo seba nemáme pokorných ľudí, je čas na zmenu spoločnosti. Pyšná spoločnosť nás totiž v našej snahe byť pokornými nebude podporovať. Pyšným ľuďom sa javí pokora ako prejav slabosti. Pretože kto je naozaj pokorný, je automaticky znášanlivý, milostivý, láskyplný, skromný, súcitný,… pokora je považovaná za základ všetkých cností. A pyšní ľudia moc nemajú radi tieto cnosti, pretože si myslia, že sú prekážkou k dosiahnutiu ich cieľov ako sú bohatstvo, prestíž, krása, moc… o to sa väčšinou snažia pyšní ľudia.

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

V šestnástej kapitole Bhagavad-gíty sú popísané božské a démonské povahy: https://vedabase.io/sk/library/bg/16/

Zaujímavé sú posledné verše tejto kapitoly, ktoré nás varujú pred démonskou povahou:

VERŠ 21:
Tri brány vedú do pekiel — žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Nech sa preto každý rozumný človek odvráti od týchto brán, pretože vedú k poklesnutiu duše.
VERŠ 22:
Kto sa vzdiali od týchto troch pekelných brán, ó, syn Kuntī, ten koná činy, ktoré prospievajú sebarealizácii, a postupne dosiahne najvyššieho cieľa.
VERŠ 23:
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
VERŠ 24:
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.“

Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Brahma Samhita, Šrí Išopanišad, Mahábharata a ďalšie védske písma nám vysvetľujú čo máme a čo nemáme robiť, aby sme svoje vedomie povýšili na duchovnú úroveň a oslobodili sa tak od démonskej mentality, ktorá nás núti užívať si nezávisle na Bohu a vykorisťovať tak druhých nehľadiac na následky – šak môžem si robiť čo chcem, ja som pán, požívateľ, ovládateľ, všetko je tu pre môj pôžitok… to je démonská mentalita, ktorú má v dnešnom svete väčšina ľudí, bohužiaľ. A tak potom aj svet vyzerá… jedni vykorisťujú druhých pre svoj zmyslový pôžitok, vedú vojny, hádky, presadzujú svoje názory bez ohľadu na druhých,… jednoducho deje sa veľmi veľa nepekných vecí práve kvôli tomu, že mnohí ľudia majú démonskú mentalitu.

Aby sme dosiahli krajší svet, musíme sa zbaviť tejto mentality a získať aspoň štipku pokory, aby sme mohli nasledovať niektorý z procesov pre očistenie vedomia ako je napríklad Bhakti jóga. O bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Štúdium vyššie spomenutých písiem nám môže tiež pomôcť pochopiť ako je možné dosiahnuť krajší život a krajší svet. Väčšinou máme len akési predstavy ako by sa to dalo, ale védske písma dávajú jasné pokyny a keď tieto pokyny uvedieme do praxe vo svojom živote, môžeme vidieť pozitívne výsledky. A keď tieto pokyny uvedie do praxe viac ľudí, môžu vytvoriť veľmi peknú, mierumilovnejšiu a láskyplnejšiu spoločnosť.

Význam pokory a ďalších cnostných vlastností je pekne vysvetlený v Bhagavad-gíte 13.8-12: https://vedabase.io/sk/library/bg/13/8-12/

Niektoré zo spomenutých védskych spisov je možné nájsť online na Vedabase v češtine: https://vedabase.io/cs/library/

Odporúčam sa na ne pozrieť… želám všetkým čo najviac pokory!

Haré Krišna

Skryté posolstvo Šrímad Bhágavatam

duchovno, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

Šrímad Bhágavatam je plný poučných príbehov, ktoré smerujú k jednému – k skutočnému zmyslu ľudského života. Mnohí ľudia sa snažia napĺňať svoje materiálne túžby a ženú sa za zmyslovým pôžitkom dúfajúc, že ich to spraví šťastnými. Ale aj to najväčšie množstvo zmyslového pôžitku raz skončí a vystrieda ho sklamanie a nešťastie. V tomto svete všetko chvíľu trvá a potom to zaniká. Tak je to aj so šťastím získaným napĺňaním svojich túžob. Raz toto takzvané šťastie pominie a vystrieda ho utrpenie. Chvíľu sme šťastní a potom zase nešťastní a tak dokolečka, kým nepochopíme skutočný zmysel života.

Posolstvo Šrímad Bhágavatam

Šrímad Bhágavatam je literárne dielo s 18 000 veršami v sanskrite, ale veľký svätec Šríla Prabhupáda ho preložil do angličtiny a z angličtiny bol potom preložený do ďalších jazykov. Táto staroveká múdrosť sa tak mohla dostať za hranice Indie.

Je rozdelený do dvanástich spevov.

Posolstvo Šrímad Bhágavatam nie je až také skryté. Pozorným čítaním môžeme pochopiť čo sa nám Šrímad Bhágavatam snaži povedať – hovorí o dočasnosti tohto sveta a života v ňom, hovorí o večnosti duše, o rozdiele medzi dušou a telom, o našej skutočnej identite, o povahe zmyslového pôžitku, o Bohu, o duchovnom rozvoji a celkovo o tom, čo je v živote naozaj podstatné a skutočné a čo je len prejav ilúzie… a veľa ďalších zaujímavých tém.

SB 11.28.15 — Nářek, radost, strach, hnĕv, chamtivost, zmatenost a dychtĕní, jakož i zrození a smrt jsou zážitky falešného ega, nikoliv čisté duše.
SB 11.28.16 — Živá bytost, která se mylnĕ ztotožňuje se svým tĕlem, smysly, životním vzduchem a myslí a která sídlí pod tĕmito obaly, nabývá podobu danou jejími hmotou podmínĕnými vlastnostmi a činnostmi. Je označovaná různĕ ve vztahu k celkové hmotné energii, a tak je pod přísnou nadvládou svrchovaného času nucena honit se z místa na místo v hmotné existenci.

Vďaka Šrímad Bhágavatamu môžeme pochopiť kto skutočne sme, že nie sme toto telo, ako si mnohí myslia. Môžeme pochopiť čo nám prinesie skutočné šťastie a čo len dočasné šťastie a následné utrpenie. Môžeme pochopiť čo máme a čo nemáme robiť, aby sme boli naozaj šťastní a nemuseli už viac trpieť. Môžeme pochopiť ako funguje tento svet a využiť tieto poznatky pre šťastnejší život a pomoc druhým.

Štúdium Šrímad Bhágavatam prináša skutočné osvietenie – osvietenie transcendentálnym poznaním.

Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností. [ŠB 1.2.18]

Šrímad Bhágavatam môžeme čítať online na Vedabase: https://www.vedabase.com/cs/sb alebo počúvať na Youtube: https://www.youtube.com/results?search_query=srila+prabhupada+bhagavatam+cz

Vedomý život v prítomnom okamihu

duchovno, Na zamyslenie, poučné

Niektorí ľudia považujú vedomý život v prítomnom okamihu za to najviac, čo môžu v tomto živote dosiahnuť, za zmysel života. Je to však len to najviac, čo momentálne poznajú a umožňuje im to žiť ako taký šťastný život. Vedomý život v prítomnom okamihu je super, ale netreba sa zaseknúť na tejto úrovni. Je dobré ísť ešte ďalej.

Kedysi som tiež riešil považoval vedomý život v prítomnom okamihu a napĺňanie svojich túžob za to najlepšie, kým som nespoznal filozofiu vedomia Krišnu a nezačal ju praktikovať. Prax ukázala, že sa dá ísť oveľa ďalej ako len žiť v prítomnom okamihu vedome a napĺňať svoje (často sebecké) túžby.

Vedomý život nie je dostatočný

Problém s vedomým životom v prítomnom okamihu a napĺňaním svojich materiálnych túžob je, že nás tieto činnosti zaplietajú v spletitých zákonitostiach karmy a ani len netušíme aké reakcie za naše činnosti nastanú. Či už sú to príjemné, alebo nepríjemné reakcie, výsledok karmy je taký, že sa po opustení súčasného tela musíme znova narodiť v hmotnom svete a odžiť vytvorenú karmu. Kým máme karmu, či už dobrú, alebo zlú, musíme si ju odžiť v hmotnom svete. Také sú zákonitosti hmotnej prírody.

Niekto sa narodí za svoje dobré minulé činnosti v bohatej rodine a bude mať všetkého dostatok. Niekto sa za svoje zlé minulé činnosti stane žobrákom, bezdomovcom, sirotou, chorým atď. Každá akcia prináša reakciu.

Karmu vytvárame svojimi plodonosnými činnosťami – to znamená, že túžime po plodoch svojich činností. Aj keď žijeme pomerne šťastne v prítomnom okamihu a napĺňame si svoje túžby, vytvárame karmu a pripravujeme si tak ďalšie hmotné telo.

V Šrímad Bhágavatame 4.9 je detailne popis ako funguje reinkarnácia:

SB 4.29.76-77 — Housenka se přesouvá z jednoho listu na druhý tak, že uchopí ten druhý ještě předtím, než opustí první. Stejně tak živá bytost musí nejprve získat podle svých dřívějších činností další tělo, než opustí to současné. Je tomu tak proto, že mysl je zdrojem nejrůznějších tužeb.
SB 4.29.78 — Dokud toužíme po smyslovém požitku, vytváříme hmotné činnosti. Když živá bytost jedná v hmotném prostředí, užívá si smyslů, a když si užívá smyslů, vytváří další řetězec hmotných činností. Takto je chycena do pasti a stává se podmíněnou duší.
Šrímad Bhágavatam, Bhagavad-gíta a ďalšie védske písma popisujú ako sa môžeme očistiť od karmy a túžby po zmyslovom pôžitku, ktorý zapríčiňuje ďalšie vytváranie karmy.

Oddaná služba

Svoj čas môžeme využiť v prospech druhých a zároveň tak robiť duchovný pokrok. Oddaná služba je to najviac, čo momentálne poznám a nepoznám nikoho, kto by našiel niečo zmysluplnejšie.

SLOKA 1a-2a — Touhu udržovat tělo, manželku a děti můžeme vidět i ve zvířecí společnosti. Zvířata mají dostatečnou inteligenci, aby se mohla takto zaopatřit. Je-li člověk pokročilý pouze v tomto ohledu, čím se pak liší od zvířete? Měli bychom velice dbát na to, abychom chápali, že tento lidský život jsme získali po mnoha zrozeních v evolučním cyklu. Učený člověk, který se vzdá hrubého i jemného tělesného pojetí života, začne na základě duchovního poznání vynikat jako individuální duše, jakou je i Nejvyšší Pán.

SLOKA 1b — Když je živá bytost pokročilá ve vědomí Kṛṣṇy a milostivá ke druhým a když je její duchovní poznání o seberealizaci dokonalé, okamžitě získá osvobození z pout hmotné existence.

Pod vedením oddaných Krišnu sa môžeme naučiť veľmi veľa. A s týmito vedomosťami, teoretickými aj praktickými môžeme následne zistiť, že vedomý život v prítomnom okamihu naozaj nie je zmyslom života a nemali by sme sa pri tom zaseknúť a považovať to za ten najvyšší level. Bohužiaľ veľa ľudí ani len netuší o oddanej službe, ani nepozná oddaných Krišnu, od ktorých by sa mohli naučiť umeniu oddanej služby. A tak vo svojej nevedomosti považujú rôzne neúplné filozofie za niečo úžasné.

No s postupným duchovným rozvojom môže každý zistiť, že život v prítomnom okamihu a napĺňanie svojich túžob nie je ani z ďaleka zmyslom ľudského života.

Želám každému, aby mohol pochopiť skutočný zmysel života, ktorý je popísaný vo Védskych textoch. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“.

Vo vzťahu ako požívateľ, alebo služobník

Hare Krišna, Na zamyslenie, poučné, šťastie, vzťahy

Požívateľ

Mnohí ľudia idú do vzťahu s tým, že si chcú užívať. Jeden aj druhý partner chce využívať toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok, pre svoje potešenie… a keď jedného dňa vášeň vyprchá a zmyslový pôžitok už nebude taký veľký, alebo takmer žiadny, bude vyhľadávať zmyslový pôžitok prirodzene inde, často v inom partnerovi. Na tomto už stroskotalo veľmi veľa vzťahov. Len preto, lebo jeden z partnerov, alebo obaja majú mentalitu požívateľa a chcú si užívať zmyslový pôžitok s tým druhým.

Služobník

Na druhej strane človek s mentalitou služobníka si nechce užívať, ale chce tomu druhému slúžiť a robiť všetko pre jeho uspokojenie. Taký vzťah môže fungovať dlhodobo pokiaľ obaja majú služobnícky postoj a nie postoj požívateľa. V článku “Slúžiť je prirodzené” popisujem, že každý niekomu slúži, či už si to uvedomuje, alebo nie.

Mať mentalitu služobníka je oveľa lepšie ako mentalita požívateľa, pretože mentalita požívateľa vytvára mnoho problémov.

Od požívateľa k služobníkovi

Problém je, že pokiaľ má človek mentalitu požívateľa, nechce slúžiť a chce si len užívať. S takouto mentalitou sa veľmi ťažko stane služobníkom.

Védske písma učia ako sa môžeme stať služobníkom. Nie len služobníkom partnera, ale služobníkom Boha a tým pádom všetkých, pretože všetci sú čiastočky Boha.

V Šrímad Bhágavatame 3.31.42 Šríla Prabhupáda vo význame píše:

Muž a žena mají spolu žít jako hospodáři ve vztahu ke Kṛṣṇovi a pouze proto, aby vykonávali své povinnosti ve službě Kṛṣṇovi. Nechť jsou děti, manželka i manžel zaměstnáni povinnostmi ve vědomí Kṛṣṇy, a potom veškerá tělesná, hmotná připoutanost zmizí. Jelikož společným prostředníkem bude Kṛṣṇa, jejich vědomí bude čisté a nikdy nepoklesnou.

Vzťah muža a ženy má byť založený na spoločnej službe Bohu. Tak sa budú vedieť navzájom podporovať a pomáhať si v oddanej službe. Takýto služobnícky postoj vytvára pokľudnú atmosféru a prípadné problémy sa dajú riešiť veľmi efektívne. No pri mentalite požívateľa býva riešenie problémov oveľa komplikovanejšie a búrlivejšie.

Služobnícky postoj je založený na pokore. No mentalita požívateľa je založená na pýche – ja som pán, požívateľ a všetko slúži pre môj pôžitok. A keď tento pôžitok nie je z nejakého dôvodu naplnený, prichádza hnev…

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. [BG 2.62]

Jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry môžeme svoje vedomie očistiť od mentality požívateľa:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”

Aby sme očistili svoju mentalitu požívateľa, je tiež dobré vyhľadávať príležitosti slúžiť. Či už robiť dobrovoľníka v nejakej charitatívnej organizácii, pomôcť rodičom, alebo starým rodičom, priateľom, cudziemu… alebo navštíviť chrám Hare Krišna a spraviť priamo službu pre Krišnu.

Keď má veľa ľudí mentalitu požívateľa, vytvára to v spoločnosti rozruch a nemalé problémy. Vo vzťahoch takisto. Pre mier a pokoj vo vzťahoch a v spoločnosti je žiadané, aby sme sa stali služobníkmi – čo môžem pre teba spraviť? Mentalita požívateľa funguje opačne: “Čo môžu ostatní spraviť pre mňa?”.

vedsky sposob stolovania

Vaišnavská spoločnosť je založená na službe oddaným a na službe Bohu. Materialistická spoločnosť je založená na službe mamonu, egu, neovládnutým zmyslom a podľa toho táto spoločnosť aj vyzerá. Nie moc pekne.

Mentalita “Čo môžem pre teba urobiť?” je oveľa krajšia ako “Čo môžeš pre mňa urobiť?”.

Ak chceme mať krajšie vzťahy a krajšiu spoločnosť, musíme pracovať na tom, aby sme získali mentalitu služobníka a očistili sa od mentality požívateľa. Tak môžu vzťahy a spoločnosť fungovať veľmi pekne. Keď každý každému slúži, vytvára to veľmi peknú harmonickú atmosféru. Keď však každý chce využívať druhých pre svoj sebecký pôžitok, nevytvára to dobrotu.

Stať sa služobníkom Boha a teda aj všetkých živých bytostí je teda to najlepšie, čo môžeme urobiť.