Všetky moje vzťahy stroskotali na tom, že som nebol dosť dobrý, že som nespĺňal sebecké požiadavky druhých a stal som sa v ich očiach zlým.
Ja som si tak hovoril či je normálne vyžadovať od druhých aby napĺňali naše sebecké túžby a potreby a byť spokojný len vtedy, keď to tak je. A keď to tak nie je, tak je zle a človek sa veľmi trápi. A keď je to dlhodobé a dospeje to do extrému, tak dochádza k výčitkám, respektíve k výčitkám dochádza priebežne.
Načo sú také vzťahy, v ktorých ľudia očakávajú, že im druhí budú robiť otrokov na napĺňanie ich sebeckých túžob a keď to nerobia, tak sú zrazu zlí? Načo je dobré druhých využívať pre napĺňanie svojich sebeckých pohnútok a keď to tak nie je, tak sa na nich hnevať a vyčítať im, že nie sú dosť dobrí?
Šťastie v sebe
Kto nemá šťastie v sebe, hľadá ho mimo seba. A potom to dopadá tak, že očakáva od druhých, že mu budú napĺňať jeho sebecké túžby. A bude veľmi sklamaný keď jeho túžby a očakávania nebudú naplnené. To je v skutku hrozné.
Hovorí sa, že človek by nemal ísť do vzťahu kým nie je šťastný sám so sebou. Ak šťastie a nešťastie človeka závisí od druhých, bude zaručenie trpieť a svoje utrpenie bude prenášať na druhých. Množstvo vzťahov tak bohužiaľ funguje, že ľudia sa snažia získať šťastie a pôžitok z druhých a keď sa im to nedostáva, sú nešťastní a trpia a prenášajú to na druhých. Také vzťahy potom ústia do výčitiek, hádok, obvinení až nakoniec rozchodov keď je to už neznesiteľné.
Nový vzťah, nová falošná nádej
Po rozchode si ľudia zase myslia, že nový partner všetko zmení. A postupom času sa všetko dá opäť do starých koľají a opäť trpia. Nič sa v našom živote nemôže zmeniť ak sa nezmeníme MY!
Kým ľudia nenájdu šťastie v sebe a budú ho hľadať cez vzťahy a vyžadovať od druhých aby skákali ako pískajú, bude im to prinášať len sklamanie a utrpenie a budú ho prenášať na druhých. A to sa neoplatí. Viac sa oplatí hľadať cestu ku šťastiu cez svoje vnútro a neočakávať od ostatných, že nám vzťahy s nimi prinesú šťastie a naplnia túžby, pretože opak býva skutočnosťou.
Mnohí ľudia, ktorí sa zaujímajú o duchovný život inklinujú k rôznym duchovným náukám ale stránia sa náboženstiev. Mnohí si vyberajú čo im vyhovuje a zavrhujú čo sa im nepozdáva. Je to ale správny spôsob?
Sentiment
Na základe čoho si človek vyberá čo sa mu páči a čo nie. Každému sa páči a nepáči niečo iné. Niekomu sa pravda môže páčiť, inému nie. Niekomu sa zase páči klamstvo a naletí podvodníkom. Byť na sentimentálnej úrovni, na ktorej považujeme svoje pocity za pravdu sa nevypláca. Obzvlášť nie v duchovne, kde je v súčasnej dobe veľmi veľa podvodníkov, ktorí práve zneužívajú sentiment ľudí.
Aby sme zistili čo je prospešné a čo nie, nemôžeme zostávať na úrovni sentimentu, musíme sa povzniesť na úroveň inteligencie a posudzovať skrze ňu. A na to potrebujeme získať spoľahlivé overené poznanie.
Príkazy a zákazy
Aby sme našli Pravdu, musí súhlasiť s realitou. Treba si uvedomiť, že naše pocity častokrát s realitou nesúhlasia a čo sa nám páči nemusí byť automaticky dobré a čo sa nám nepáči nemusí byť automaticky zlé. Napríklad deťom sa nepáči keď sa musia učiť, ale je to pre ich dobro. Takisto v duchovnom živote existujú určité zásady, ktoré sa nám nemusia páčiť, ale sú pre naše dobro. Keď si budeme vyberať len to, čo nám vyhovuje a zavrhovať čo nám nevyhovuje, ďaleko sa v duchovnom živote neposunieme.
V duchovnej praxi rôznych duchovných náuk a náboženstiev existujú určité príkazy a zákazy, ktoré sa mnohým pseudo duchovným ľuďom nepáčia a nechcú ich nasledovať. Tak ale nemôžu očakávať výrazný duchovný pokrok ak si chcú robiť len to, čo sa im chce.
Nechuť k náboženstvám
Nechuť k náboženstvám je pochopiteľná. Takisto nemám rád náboženstvá, ktoré sú založené na dogme, ktorej človek musí uveriť aby bol spasený a všetci, ktorí dogme neveria, idú do pekla. Náboženstvá tohoto typu urobili veľmi zlé meno náboženstvu ako takému.
Čo je náboženstvo?
Náboženstvo znamená náuka o Bohu. Náboženstvo nie je dogma, ktorej máme uveriť a považovať sa za spasených na základe našej sentimentálnej viery. O Bohu sa takisto veľa nenaučíme sami od seba. Ak sa budeme spoliehať len na svoje obmedzené pochopenie, nezhodneme sa s tými, ktorí majú iné pochopenie a nemusíme mať Pravdu.
Ak chceme získať spoľahlivejšie poznanie o Bohu, musíme sa obrátiť na pokročilejšie osoby, ktoré nám toto poznanie sprostredkujú a ukážu nám cestu ako si to môžeme overiť.
Ale opäť pozor na podvodníkov!
Náboženstvo ako veda
Náuka o Bohu môže byť vedecká. Môžeme nájsť spôsob ako si existenciu Boha overiť. Tento spôsob ponúka Bhagavad-Gíta taká, aká je. Každý, kto nasleduje proces spoznania Boha v Bhagavad-Gíte môže spoznať Krišnu viac a viac.
Každý môže vyskúšať spievať Haré Krišna mahá-mantru a pocítiť výsledok na vlastnej koži:
a nemusí len niekomu a niečomu veriť. Môže si to overiť a zažiť.
Vedomie Krišnu nie je náboženstvo založené na viere, ale na osobnej skúsenosti. A to láka mnohých, ktorým nestačí len veriť, ale potrebujú vedieť. Bhagavad-Gíta krásne kombinuje spiritualitu a náboženstvo do komplexnej a praktickej duchovnej náuky vhodnej aj pre súčasnú dobu. Odporúčam každému preštudovať a snažiť sa pochopiť Bhagavad-Gítu takú, aká je a následne ju uviesť do každodenného života. Prinesie vám to všetko po čom túžite a hlavne vám to zmení túžby :-)))
V jednej YouTube diskusii som dostal reakciu na komentár, vďaka ktorej vznikol tento článok:
“A kym pride ta choroba, utrpenie, smrt – mam na to kazdy den mysliet? Naco? Moj dedko sa cely zivot bal smrti, aj bol chory a nakoniec zomrel – kolko trvala ta smrt, par sekund alebo minut? A pre tento kratky moment mam na to mysliet cely zivot? To ako keby som myslela na porod kazdym dnom a trapila sa nad tym. Lebo ved lahke konstatovanie ze vsetko co sa zrodi aj zanikne, je stara pravda a je len na nas, co medzi tymto krasnym darom a faktom spravime, ako vyplnime ten priestor. A ja nie som slnieckarka, to ale neznamena, ze nemyslim pozitivne aj ked mam smutne chvilky, emocie – ktore musime dat von. Preto je kratky hnev, radost, smutok… v poriadku.”
Smrť – krátky okamih?
Niekto si myslí, že smrť je okamih a koniec. Pravda je však častokrát taká, že smrti predchádzajú obrovské bolesti, strach, úzkosť, obzvlášť keď človek nemá žiadne duchovné poznanie a nevie čo s ním bude po smrti… človek si to nevie ani predstaviť. A toto môže trvať niekoľko dní, týždňov až mesiacov. Sú rôzne priebehy pred smrťou a väčšinou nie sú vôbec príjemné a ani krátke.
Myslieť na smrť?
Ak človek nemyslí na smrť a nepripravuje sa, že kedykoľvek môže opustiť tento svet a stratiť všetko čo mu je drahé a smrť ho zastihne nepripraveného, bude veľmi trpieť. Je lepšie neustále rátať so smrťou a pripravovať sa na ňu. Využiť ľudský život na prípravu na tento kľúčový okamih, v ktorom sa rozhodne aká bude naša ďalšia destinácia.
“Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo, ó, syn Kuntī.” – Bhagavad-Gíta 8.6
Na to, čomu sa venujeme počas života, budeme s najväčšou pravdepodobnosťou myslieť v okamihu smrti. Všetky naše pripútanosti nám spôsobia nesmiernu úzkosť a utrpenie keď o ne zrazu budeme musieť prísť ak sa na smrť patrične nepripravíme.
Pokiaľ využijeme tento život a každý deň na prípravu na smrť, je väčšia šanca že pre nás smrť nebude taký veľký šok ako pre tých, ktorí sa na smrť vôbec nepripravujú a nerátajú s ňou, alebo s ňou rátajú až oveľa neskôr.
Smrť je skúška, ktorou si bude musieť každý prejsť. A ako túto skúšku prejdeme, záleží na tom ako využijeme svoj život. Či ho využijeme prípravou na smrť kultivovaním duchovného poznania a odpútanosti alebo ho využijeme bezbrehým užívaním si a smrť pre nás bude ohromný šok.
Rozhodnutie ako využijeme svoj život je len na nás. A za toto rozhodnutie máme plnú zodpovednosť.
Každý hľadá lásku, šťastie, mier rôznymi spôsobmi. Niekomu sa to darí viac, niekomu menej, niekomu vôbec. Prečo?
Poznanie
Ak chceme niečo dosiahnuť, musíme mať najskôr poznanie ako na to. Bez poznania ako dosiahnuť lásku, mier, šťastie to sotva môžeme dosiahnuť. Môžeme dosiahnuť niečo, čo sa javí ako láska, šťastie a mier ale je to dočasné a strieda to utrpenie. S tým má každý skúsenosť. Na začiatku obrovské zamilovanie, láska, ťuťuli-muťuli a po čase to všetko vyprchá a strieda to nevraživosť až nenávisť. Prečo? Pretože nemáme poznanie čo je skutočná láska.
Keď nemáme poznanie ako dosiahnuť šťastie, snažíme sa všemožnými zmyslovými pôžitkami uspokojiť svoje zmysly a to považujeme za šťastie. A potom trpíme keď to s pôžitkom preženieme. Snažíme sa mať toľko pôžitku až nás to privádza k utrpeniu. Snažíme sa byť šťastní ale trpíme, pretože nevieme čo je skutočné šťastie a ako ho dosiahnuť.
Špekulácie
Množstvo ľudí má rôzne nápady ako žiť šťastný život ale funguje to reálne? Ako dlho? Pár mesiacov, rok, dva, tri? Kým znova nepríde utrpenie? Snažíme sa žiť šťastne a najlepšie ako vieme ale aj tak dostávame pecky od života a nechápeme prečo. Chceme byť šťastní, tak prečo trpíme? Prečo prichádzame o svojich blízkych, prečo strácame priateľov, majetok, prečo prichádzajú choroby a nakoniec smrť. Dá sa vôbec žiť v tomto svete šťastne?
Na prednáške z Bhagavad-Gíty som počul, že ľudský život neslúži na to aby sme boli šťastní v hmotnom svete, ale aby sme našli skutočné duchovné šťastie. Šťastie v hmotnom svete je dočasné a vždy ho strieda utrpenie. Duchovné šťastie je trvalé a stále sa stupňuje. To je možné dosiahnuť v ľudskom tele.
Ak chceme byť šťastní, musíme získať spoľahlivé poznanie ako to dosiahnuť. Ak chceme čokoľvek, potrebujeme spoľahlivé poznanie na dosiahnutie cieľa.
Spoľahlivé poznanie
Toto spoľahlivé poznanie ponúka Bhagavad-Gíta a Šrímad Bhágavatam. Sú to tisícky rokov overené písma miliónmy ľudí. Bhagavad-Gíta a Šrímad Bhágavatam popisujú čo je zmyslom ľudského života, ako môže ľudstvo žiť v mieri, šťastí a láske a dosiahnuť cieľ ľudského života – lásku k Bohu.
Môžeme sa to snažiť dosiahnuť vlastnými špekuláciami bez poznania ale sotva to dosiahneme bez spoľahlivého overeného poznania.
V duchovnom živote funguje rovnaký princíp ako v materiálnom. Učíme sa zo spoľahlivých zdrojov od spoľahlivých, skúsených a vzdelaných učiteľov. Ak sa budeme spoliehať len na vlastnú myseľ a inteligenciu, veľa sa toho nedozvieme a hrozí že neprídeme na nič, čo by bolo spoľahlivé a funkčné. Preto je rozumné nájsť spoľahlivé poznanie a získavať informácie odtiaľ. A to ponúka Bhagavad-Gíta a Šrímad Bhágavatam.
Mnoho ľudí sa pýta tú istú otázku: Ako môžem vedieť či je Krišna reálny, či to nie je len nejaká mýtická postavička a ako môžem vedieť, že Krišna je Boh?
Krišna na túto otázku odpovedá Ajunovi v Bhagavad-Gíte na dvoch miestach:
“Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.” – Bhagavad-Gíta 11.54
“Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.” – Bhagavad-Gíta 18.55
Šríla Prabhupáda vo význame verša 18.55 vysvetľuje:
“Najvyššiu Božskú Osobnosť, Kṛṣṇu, a Jeho úplné časti nemožno pochopiť intelektuálnym žonglérstvom alebo neoddanými. Ak chce niekto pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť, musí začať vykonávať oddanú službu pod vedením čistého oddaného. Inak zostane pravda o Najvyššej Božskej Osobnosti skrytá.”
Bez praxe nie sú výsledky
Bez duchovnej praxe oddanej služby nemožno zistiť či Krišna skutočne existuje. Bez toho aby sme podstúpili správny tréning na spoznanie Krišnu, nemôžeme Krišnu reálne spoznať. Ak chceme získať fyzickú silu, potrebujeme správny silový tréning na získanie sily. Ak chceme získať duchovné poznanie a duchovné vedomie, takisto potrebujeme správny tréning aby sme to dosiahli. Vďaka správnej duchovnej praxi dokážeme chápať hlbšie duchovné témy ako bez duchovnej praxe. Mnohí ľudia nedokážu pochopiť Bhagavad-Gítu, pretože nemajú prakticky žiadnu duchovnú prax a tak duchovné poznanie ostáva pre nich ukryté a nepochopiteľné. Keď som začal čítať Bhagavad-Gítu, vôbec som jej nerozumel. Po roku meditácie Hare Krišna mahá-mantrou som sa k Bhagavad-Gíte opäť vrátil a čítal som v nej vlastné myšlienky. Bez duchovnej praxe som jej vôbec nerozumel ale vďaka duchovnej praxi sa moje vedomie očistilo a vďaka inému vedomiu som dokázal chápať to, čo som predtým nechápal.
Duchovný život a oddaná služba nie sú nejaký výmysel a už vôbec sa nejedná o vieru. Je to praktický vedecký proces, vďaka ktorému si každý môže overiť teóriu a vedieť či je pravdivá. Nutné je spraviť experiment – podstúpiť duchovnú prax spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry, ktorá očisťuje vedomie a povznáša ho nad hmotnú úroveň k duchovnej sfére bytia.
Keď človek podstúpi pravidelný tréning spievania a počúvania Hare Krišna mahá-mantry, jeho vedomie sa rapídne zmení a jeho život už nebude ako predtým. Sám na sebe pocíti výsledky bez toho aby musel niekomu alebo niečomu veriť. V tom je krása vedomia Krišnu a skutočného duchovného života. Človek zrazu vie a chápe toľko vecí, ktoré predtým nevedel a nechápal. Len vďaka tomu, že sa mu rozšíri a zmení vedomie vďaka serióznej duchovnej praxi. Každý kto to chce zažiť a overiť si to môže vyskúšať každý deň pravidelne meditovať Hare Krišna mahá-mantrou:
Tak, teraz máte návod ako spoznať Krišnu. A je len na vás či tento návod využijete a vyskúšate a spoznáte Krišnu lepšie, alebo stále nebudete vedieť či je Krišna reálny, alebo nie.
Hare Krišna mahá-mantra je zvuková inkarnácia Krišnu. Každý, kto túto mahá-mantru vyslovuje a počúva sa prakticky združuje s Krišnom a kto sa združuje s Krišnom, očistí sa a keď sa očistí, jeho vedomie a život sa výrazne zmenia. A čím je vedomie duchovnejšie, tým sa Krišna viac a viac vyjavuje až sa nakoniec čistým oddaným vyjaví úplne.
Každý si to môže vyskúšať a overiť. Nemusí len niečomu veriť.
Niektorí ľudia veria v Boha bez toho aby vedeli či Boh existuje a niektorí ľudia neveria v Boha bez toho aby vedeli či existuje, alebo nie. Obe skupiny NEVEDIA!
Len veľmi málo ľudí VIE o existencii Boha a uvedomuje si ju.
Ateisti chcú častokrát dôkazy, že Boh existuje. Zamýšľal som sa aké sú najväčšie dôkazy existencie Boha a či vôbec nejaké sú.
Kozmologický argument
Kozmologický argument je najčastejší argument pre existenciu vyššen inteligencie – Boha. Keď sa pozrieme na komplexitu, inteligenciu a dokonalosť vesmíru a prírody, ako všetko dokonale spolu funguje a súvisí, ako je to komplexne a inteligentne nadizajnované, hĺbavého človeka napadne ako to všetko vlastne vzniklo. Stačí naozaj akýsi výbuch, po ktorom sa po miliardách a miliardách rokov všetko usporiadalo do dnešnej podoby? Hĺbavému človeku nad takým niečim zostáva rozum stáť ako tomu vôbec niekto môže veriť a presadzovať to ako úžasné poznanie. Hĺbavý človek vidí ohromnú inteligenciu všade vôkol seba a nezdá sa mu, že by stačil akýsi veľký tresk a miliardy rokov aby sa to všetko samo usporiadalo do dnešnej komplexnej podoby. Je to veľmi málo pravdepodobné až nemožné.
Andromeda Galaxy imaged from 12,500 feet in California’s White Mountains
Hĺbaví ľudia začinajú uvažovať nad existenciou vyššej inteligencie, ktorá to tu všetko nadizajnovala a vytvorila. To je jedno z vodítok pre existenciu Boha.
Veľkí svätci
Existujú veľkí svätci s úžasným životným štýlom a charakterom, o ktorom sa ateistom môže len zdať. Toľká pokora, milostivosť, skromnosť, súcit, starostlivosť, odovzdanosť, to sa u ateistov len veľmi ťažko hľadá. Mnohí ľudia obetovali celý svoj život hlbšiemu zmyslu života ako len honbou za materiálnymi vecami a pôžitkom a sú tak oveľa šťastnejší. Ako je to možné ak by Boh a duchovné záležitosti boli len výmysel?
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.
– Bhagavad-Gíta 16.1-3
Hľadanie Boha
Mnohí ľudia hľadajú hlbší zmysel života a hľadajú Boha. Nehľadajú Mikuláša, či Santa Clausa, alebo víly, či škriatkov. Hľadajú príčinu existencie, hľadajú Absolútnu Pravdu a zmysel existencie. Túžba po tomto poznaní je hlboko zakódovaná v našom srci a dozrieva v mnohých ľuďoch, ktorí sa vydávajú na duchovnú cestu.
Veľká zmena života
Ľudia, ktorí sa dali na duchovnú cestu, výrazne zmenili svoj životný štýl a zmenil sa tiež ich charakter. Prestala im dávať zmysel honba za materialistickými hodnotami, ktoré dušu aj tak nikdy nenaplnia a začali hľadať niečo zmysluplnejšie, niečo hlbšie. Niečo, čo dáva oveľa väčší zmysel ako hnať sa celý život za peniazmi a snažiť sa užívať si zmyslový pôžitok, ktorý sa neustále strieda s nemalým utrpením. Začali hľadať cestu z utrpenia von a skutočné šťastie. A mnohí veru našli šťastie a naplnenie v duchovnom živote s Bohom.
Skúsenosti s Bohom
Mnohí ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s Bohom považujú skúsenosti s Bohom alebo niečim duchovným za výmysly. Sú však ľudia, ktorí zažili množstvo skúseností a dá sa povedať až zázrakov keď sa obracali na Boha. A zmenilo im to život. Zrazu si uvedomili, že Boh nie je nejaká mystická postavička popísaná v náboženských knihách, ale je reálny a interaguje s nami keď sa na Neho obraciame.
Keď som v situácii, ktorú nedokážem vyriešiť vlastnými silami, obraciam sa na Krišnu a všetko sa zrazu vyrieši. Mám množstvo takých skúseností. A mám stále viac a viac skúseností so situáciami, na ktoré som jednoducho prikrátky. Obzvláš pri cestovaní v cudzej krajine sa cítim v mnohých prípadoch bezmocný a všetko nechávam na Krišnu aby to nejako zariadil ako uzná za vhodné. Kto môže vedieť lepšie ako Boh?
Keď sa rozprávam s oddanými Krišnu, majú mnohé skúsenosti s Krišnom. Buď si všetci namýšľajú, alebo Krišna skutočne existuje.
Hare Krišna mahá-mantra
Keď si niekto pýta dôkaz o existencii Boha, hovorím mu aby vyskúšal meditáciu Hare Krišna mahá-mantrou, ktorá mi zmenila vedomie a život.
Kto vydrží každý deň meditovať niekoľko mesiacov, nebude rovnaký človek ako predtým. Otvoria sa mu úrovne vedomia a vnímanie sveta, o ktorých dovtedy netušil…
Ohromná inteligencia v prírode, veľkí svätci, osobné skúsenosti s Bohom, výrazná zmena života a charakteru sú značné vodítka pre existenciu Boha. Každý vníma Boha podľa svojej úrovne vedomia. Niekto považuje za Boha Ježiša, pretože je to najbližšia osoba k Bohu ktorú poznajú. Niekto považuje za Boha Krišnu, pretože to sám o sebe hovorí v Bhagavad-Gíte a dokazuje Arunovi a mnohým ďalším. Niekto pristupuje k Bohu ako k niečomu neosobnému, ako k vesmíru, energii, láske,… ale mnohým to časom prestane stačiť a začnú hľadať Boha ako Osobu a rozvinú s ním hlboký vzťah. A tento vzťah je pre nich tým najpodstatnejším v živote, je to to najvyššie útočisko aké majú.
Lekári, rodina, priatelia, majetok, to všetko sú dočasné a nespoľahlivé útočiská, ktoré ľudia majú. V tom najhoršom im nepomôžu ani lekári, ani rodina, ani priatelia, ani majetok. Keď príde smrť, alebo iná extrémne ťažká životná situácia, jediná skutočná opora je v Bohu, vďaka ktorému sa celá situácia stane zvládnuteľnou. Mnohí s tým majú skúsenosti či už osobné alebo videli, zažili a počuli skúsenosti ostatných.
S Bohom je život oveľa ľahší, krajší, šťastnejší a naplňujúcejší ako bez Neho. Bez Boha nám ostáva prijať nespoľahlivé útočiská, ktoré nám nakoniec aj tak nepomôžu. Ak chceme spoľahlivé útočisko, neostáva nám nič iné, len prijať Boha do svojho života a rozvinúť s Ním osobný vzťah. To nám mnohonásobne skvalitní život.
Môžete tomu všetkému veriť, neveriť, alebo si to overiť.
Zadubenci neveria, aj keby to bola pravda. Naivní uveria aj keby to pravda nebola. A rozumný človek sa snaží všetko overiť a vedieť ako to naozaj je.
Pri hľadaní pravdy môže byť človek dnešnej doby zmätený. Existuje toľko pohľadov na svet, toľko filozofických a duchovných náuk, toľko náboženstiev, toľko ľudí ktorí uznávajú a vyznávajú rôzne náuky. Čo však z toho je pravda a nakoľko?
Ateizmus a veda
Ateizmus nie je len absencia viery v Boha, ale je to prakticky popieranie existencie Boha. Ateizmus je extrémne obmedzený, pretože stavia svoje poznanie len na extrémne obmedzenom vedeckom poznaní, ktoré sa navyše neustále mení. Extrémne obmedzené vedecké poznanie preto, lebo veda preskúmala a skúma len extrémne malú časť celej existencie. Preto je to extrémne obmedzené poznanie. Veda nemá poznanie o niečom, čo ešte nepreskúmala a to je drvivá väčšina existencie. A aj keď niečo preskúmala, tak často svoje doterajšie poznatky mení keď získa nové poznatky a také poznanie je extrémne nestále a nespoľahlivé.
Náboženstvá
Náboženstvá sú v drvivej väčšine založené na viere a to nie je spoľahlivý spôsob spoznania Pravdy. Kresťania veria niečomu inému ako Moslimovia atď. Pozná niekto z nich skutočne Pravdu alebo sú ich tvrdenia založené iba na viere?
Overenie
Rozumný človek sa snaží overovať si informácie, neverí len tak hocikomu a hocičomu. Bohužiaľ v dnešnej dobe má málokto rozumné zmýšľanie a ľudia veria hlúpostiam, ktoré s realitou nemajú nič spoločné.
Miš-maš informácií
Keď som sa vydal na duchovnú cestu, mal som pred sebou na výber z mnohých náuk. Venoval som sa hlavne ezoterike a žral som všetky dostupné ezoterické informácie aj s navijakom bez akéhokoľvek kritického myslenia. Neskôr, keď som našiel svoju životnú cestu som si uvedomil, že som veril niečomu bez toho aby som vedel či je to vôbec pravda.
Podvodníci
Na svete je množstvo podvodníkov, ktorí zneužívajú dôverčivosť ľudí, ktorí nepoužívajú kritické myslenie. Častokrát od ľudí pýtajú nehorázne sumy peňazí a tí ľudia im to aj zaplatia, pretože sú naivní. Ľudia potrebujú pomoc, podvodníci skásnu balík peňazí a ľuďom nepomôžu.
Autentické duchovné učenie
Ak chceme spoznať Pravdu, musíme nájsť autentické duchovné učenie, ktoré je aktuálne dodnes a je hlavne overiteľné v praxi. A nie je založené na viere a sentimente.
Keď sa pozrieme na kresťanstvo, uvidíme v ňom obrovský chaos rôznych názorov a rôznych odpovedí na rovnaké otázky. Kresťanstvo sa v dnešnej dobe nedá považovať za autentickú duchovnú náuku.
Islam je takisto plný pochybných príbehov, ktoré pre racionálneho človeka nedávajú zmysel. A keď sa pozrieme na život Mohameda bližšie, uvidíme že to bol brutálny vrah, násilník, pedofil, plienil celé dediny a vraždil ľudí, ktorí nechceli konvertovať na Islam. Ďakujem pekne za náboženstvo založené takým človekom.
Racionálne založený človek dáva jednoducho ruky preč od takých pochybných náuk.
Buddhizmus je už k autenticite a Pravde bližšie, ale aj v Buddhizme nájdeme množstvo rôznych názorov a odnoží. A hlavne Buddhizmus nemá poznanie o Bohu. Každopádne buddhistické meditácie sú veľmi dobré na pozorovanie mysle a jej ukľudnenie a na život v kvalite dobra.
O egoterike aj škoda hovoriť, pretože v nej ide len o prospech jednotlivcov a je to príliš egocentrický smer, čo pre hľadača Pravdy nie je príťažlivé. A hlavne môžeme nájsť množstvo neoveriteľných výmyslov. Každý si môže vymyslieť hocičo a považovať to za úžasnú pravdu bez toho aby sa to dalo nejako overiť. To nie je rozumné.
Hlbšie poznanie
Keď sa pozrieme na učenie Bhagavad-Gíty, nájdeme v nej oveľa hlbšie poznanie ako nájdeme v Buddhizme, kresťanstve, Islame, egoterike a mnohých ďalších náukách.
Bhagavad-Gíta v prvom rade učí kto sme. Následne učí kto je Boh a ako Ho môžeme spoznať. A ako sa vymaniť z hmotnej existencie vďaka oddanosti ku Krišnovi. To všetko je overiteľné v praxi meditáciou Hare Krišna: https://www.youtube.com/watch?v=MUK9UbzgbyQ
V spoločnosti oddaných Krišnu sa dozvieme o Krišnovi a oddanej službe viac. Dozvieme sa o skúsenostiach mnohých oddaných s vedomím Krišnu a ako im to zmenilo život. Pochopíme, že vedomie Krišnu nie je viera. Pochopíme, že vedomie Krišnu mení vedomie a život človeka na nepoznanie. Pochopíme, že sme duša. Pochopíme, že sme veční služobníci Krišnu a oveľa viac… Zažijeme skutočné šťastie prameniace zo služby. Pochopíme, že snaha byť pánmi, ovládateľmi a požívateľmi nám prináša len problémy a utrpenie. Prestaneme sa hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov a pochopíme, že existuje len jeden Pán, ovládateľ a požívateľ a vďaka službe Jemu budeme šťastní a naplnení.
Pochopíme, že vedomie Krišnu je skutočne autentická duchovná náuka overiteľná v praxi a nemusíme nikomu a ničomu veriť a môžeme vedieť.
Organizácia spojených národov a podobné organizácie sa snažia dosiahnuť svetový mier ale márne. Nedarí sa im to a ani sa im to nepodarí. Hmotným spôsobom nie je možné vyriešiť hmotné problémy. Snahou vyriešiť hmotné problémy hmotným spôsobom vzniknú ďalšie problémy.
Páni, požívatelia, ovládatelia
Pokiaľ budú mať ľudia mentalitu pánov, požívateľov a ovládateľov a budú chcieť hrabať hlavne pre seba, na svete nikdy nebude mier. Nie je to možné. Pokiaľ majú ľudia sebeckú mentalitu, nebudú žiť pre druhých, nebudú im pomáhať a budú sa snažiť všemožnými spôsobmi užívať sebecký pôžitok ako to vidíme v dnešnej spoločnosti. Prakticky každý sa snaží nejakým spôsobom si užívať a žije pomerne sebecky.
Služobníci
Mier je možné dosiahnuť jedine keď budú všetci služobníci a nie páni. Pokiaľ chcú byť ľudia páni a chcú aby bolo všetko podľa nich a pre ich pôžitok, bude dochádzať ku konfliktom, či už väčším alebo menším.
Vedomie Krišnu nás učí, že sme všetci boží služobníci a Pán je len Boh. Je len jeden jediný pán a všetci slúžia Jemu. Tak je možné žiť šťastný život v mieri.
Počkať, počkať, žiť šťastný život ako služobník a nie pán? Ako je to možné?! Ľudia nemajú radi slová “služba”, “slúžiť”. Vyvoláva to v nich dojem neslobody a zotročenia. Nikto nechce slúžiť, všetci chcú byť páni a užívať si. To je však príčina prakticky všetkých problémov vo svete. Pokiaľ ľudia nezmenia mentalitu z pánov, požívateľov a ovládateľov na služobníkov, nemôžu očakávať mier vo svojom živote a už vôbec nie vo svete.
Vedomie Krišnu
Precestoval som desiatky chrámov ISKCON v Indii a v Európe a bol som svedkom ako ľudia rôznych národností a rás dokázali spolupracovať a žiť v súlade medzi sebou vďaka tomu, že ich spája oddaná služba Krišnovi. Krišna je centrom života oddaných a všetko sa točí okolo tohto centra. Nikto iný nie je centrom, len Krišna a služba Krišnovi. Akonáhle chce byť centrom niekto iný ako Krišna, nastávajú problémy a konflikty. Stred môže byť len jeden. Akonáhle chcú byť stredobodom viacerí, obzvlášť ak majú odlišné záujmy, nastáva konflikt.
Krišna nás uči ako môžeme dosiahnuť mier – jedine v službe Krišnovi, nijak inak. Potrebujeme spoločné centrum, spoločný stred okolo ktorého sa točí celý náš život a život ostatných. Pokiaľ budeme stredobodom my a zároveň aj naši príbuzní, naši priatelia a každý bude chcieť aby sa všetko točilo okolo neho, nebude to fungovať. Budú prichádzať konflikty záujmov.
Jediný spôsob ako dosiahnuť skutočnú jednotu je v službe Bohu, v službe Krišnovi. Môžeme to vidieť na praktickom príklade oddaných Krišnu keď majú služobnícky postoj a majú v centre svojho života Krišnu. A akonáhle v centre svojho života Krišnu nemajú, ej, ej, neprináša to nič dobré, len konflikty.
Ak chceme dosiahnuť mier, musíme nájsť spoločný stred a musíme si uvedomiť, že nie sme žiadni páni, ovládatelia a požívatelia a že jediný pán je Najvyšší Pán a Jeho umiestniť do stredu nášho života. Potom môže všetko krásne harmonicky fungovať.
V poslednej dobe sledujem trend konverzie mnohých kresťanov na Islam. Ako keby nepoznali nič iné ako kresťanstvo a Islam, ale budiž. Tento trend je veľmi zaujímavý pretože mnohí ľudia nenachádzajú v kresťanstve pravdu a sú viac a viac zmätení keď počúvajú vysvetlenia kresťanov a keď čítajú Bibliu, častokrát dochádza k rozporom, celé kresťanstvo im prestáva dávať zmysel a obracajú sa na prvé čo poznajú – Islam.
Môžeme nájsť mnohých konvertovaných Moslimov, ktorí prešli z kresťanstva na Islam, pretože im Islam dáva oveľa väčší zmysel ako kresťanstvo. A niet sa čomu čudovať. Pokiaľ nepoznajú Islam a je pre nich nový, skutočne sa môže zdať zmysluplnejší ako kresťanstvo.
A zase na druhej strane môžeme nájsť zopár Moslimov, ktorým Islam nedával zmysel a prešli na kresťanstvo. Viera sa dá veľmi rýchlo zmeniť. Uveríte v niečo iné a hotovo. Zrazu je z kresťana Moslim alebo z Moslima kresťan.
Kresťanstvo a ateizmus
Mnohí ateisti, ktorí študujú Bibliu a kresťanstvo sú ešte väčší ateisti, pretože im kresťanstvo nedáva žiadny zmysel a pre racionálnych ľudí je to obyčajná ničím nepodložená dogma s deravými argumentami a falošnými tvrdeniami o neomylnosti a pravdivosti Biblie. Kresťania tvrdia, že Biblia je pravdivá, plná naplnených proroctiev ale ateisti a moslimovia zároveň nachádzajú množstvo nenaplnených biblických proroctiev a zmien v Biblii.
Nie len ateisti majú problém s kresťanstvom ale aj Moslimovia a ďalší racionálne založení ľudia, ktorí hľadajú Pravdu, nie dogmu.
Hľadanie PRAVDY
Môžeme nájsť mnohé argumenty od ateistov a Moslimov prečo kresťanstvo nie je pravdivé.
Takisto môžeme nájsť mnohé argumenty od kresťanov a ateistov prečo Islam a Korán nie sú pravdivé.
A všetky argumenty sú pádne. Nachádzame pádne argumenty prečo Biblia a kresťanstvo nie sú pravdivé a nachádzame pádne argumenty prečo Korán a Islam nie sú pravdivé. Z toho vychádza, že ani jedno z dvoch hlavných náboženstiev nie je pravdivé, pretože ich dogmy sú vyvrátiteľné argumentami protistrán, ktoré čerpajú z ich vlastných písiem.
Ak chceme spoznať Pravdu, môžeme sa ponoriť do dogmy, uveriť prvej svätej knihe, na ktorú narazíme a myslieť si, že sme našli pravdu. To ale nie je rozumné. Oveľa rozumnejšie je vytvoriť si objektívnejší obraz na základe argumentov od protistrán prečo dané náboženstvo nie je pravdivé. To nám môže priniesť oveľa hlbšie pochopenie a poznanie ako uverenie nejakej dogme ako to majú vo zvyku kresťania a Moslimovia.
Moslimovia sa tvária racionálnejšie ale aj v Islame nájdeme mnohé nezhody a zvláštnosti. Napríklad hneď prvá do očí bijúca zvláštnosť je, že Mohammed tvrdí, že Korán mu bol vyjavený prostredníctvom Archanjela Gabriela. To môže povedať každý a vytvoriť náboženstvo. Prečo zrovna Archanjel Gabriel? A prečo Mohamed viedol toľké vojny a zabíjal toľkých ľudí a vyzýval svojich nasledovníkov aby zabíjali nevercov atď. Mnohé zvláštnosti nájdeme v Islame, ktoré Moslimom vôbec neprídu divné ale racionálnemu človeku áno.
V poslednej dobe študujem hlavne Islam. A čím viac ho študujem, tým viac nachádzam zvláštností, ktoré sú pre moju kritickú myseľ vemi podozrivé a svieti pri nich červená kontrolka “POZOR, POZOR, toto nemusí byť pravda, ako sa dá vôbec zistiť či to je pravda?”.
Bhagavad-Gíta
Bhagavad-Gíta je písmo, ktorému človek nemusí veriť a môže si ho overiť. V tom je veľký rozdiel medzi Bibliou, Koránom a Bhagavad-Gítou. Islam je založený na viere v Korán. Kresťanstvo je založené na viere v Bibliu. Vedomie Krišnu je však založené na aplikovaní poznania Bhagavad-Gíty a Šrímad Bhágavatamu. Ak niekto neverí Koránu, nemôže sa nazývať Moslimom. Ak niekto neverí Biblii, nemôže sa nazývať kresťanom. Nezáleží však či niekto Bhagavad-Gíte verí alebo neverí, dôležité je čo vie. Nasledovaním poznania Bhagavad-Gíty získame skúsenosti, ktoré Bhagavad-Gíta popisuje a dokážeme pochopiť Bhagavad-Gítu oveľa lepšie.
Bhagavad-Gíta je hlavne o pochopení, nie o viere. Keď pochopíme princípy, ktoré popisuje Bhagavad-Gíta a aplikujeme ich v živote, náš život to rozhodne zmení a v Bhagavad-Gíte budeme môcť čítať svoje skúsenosti, ktoré sme získali vďaka nasledovaniu poznania Bhagavad-Gíty.
V Šrímad Bhágavatame sú popísané ďalšie princípy oveľa detailnejšie, ktoré môžeme takisto zažiť vďaka praktickému nasledovaniu poznania Bhagavad-Gíty a Šrímad Bhágavatamu.
Vedomie Krišnu je pre každého, komu nestačí len veriť a potrebuje si overiť teóriu aby mohol vedieť či je pravdivá.
Keď čítam Bibliu alebo Korán, o Bohu sa dočítam maximálne niečo nekonkrétne, všeobecné, abstraktné. Keď však čítam Bhagavad-Gítu, ktorá bola vyslovená samotným Bohom – Krišnom, je v nej oveľa hlbšie a konkrétnejšie poznanie o Najvyššom Pánovi.
Poznanie Bhagavad-Gíty
V Bhagavad-Gíte sa dočítame kto je Boh, ako sa volá, ako vyzerá, ako Ho môžeme spoznať osobne, aké má schopnosti a moc, kde je Jeho sídlo a ako vyzerá, aká je povaha hmotnej a duchovnej existencie a veľa veľa ďalšieho. Ak chceme vedieť ešte viac, Šrímad Bhágavatam ide oveľa viac do hĺbky ako Bhagavad-Gíta a je omnoho obsiahlejši. Bhagavad-Gíta obsahuje 700 veršov, Šrímad Bhágavatam má 18 000 veršov. Nejde ani tak o obsiahlosť ako o detailnosť poznania.
Dočítame sa v Biblii a v Koráne to, čo v Bhagavad-Gíte a Šrímad Bhágavatame? Mnohým ľuďom poznanie Biblie a Koránu nestačilo, chceli vedieť ešte viac a našli to, čo hľadali v Bhagavad-Gíte a Šrímad Bhágavatame. Niektorí ľudia sa uspokoja s poznaním Biblie, niektorí s poznaním Koránu. Ale niektorí hľadajú niečo oveľa oveľa hlbšie, obšírnejšie a detailnejšie.
Prax Bhagavad-Gíty
Čo je na učení Bhagavad-Gíty najúžasnejšie nie je ani tak samotné poznanie ako to, že si môžeme toto poznanie overiť praxou – keď začneme žiť podľa Bhagavad-Gíty a nasledovať zásady bhakti jógy, dokážeme pochopiť Bhagavad-Gítu oveľa lepšie ako bez praxe. Vďaka praxi môžeme zažiť mnoho veršov z Bhagavad-Gíty vo svojom živote a zistiť ako sa veci majú. Nemusíme len niečomu slepo veriť a považovať to naivne za pravdu. To je krása Bhagavad-Gíty.
Kresťania a Moslimovia sa oháňajú vierou. Ale čo má viera spoločná s realitou a s pravdou? Racionálnemu človeku nestačí veriť a už vôbec nie považovať svoju vieru za pravdu. To je detské. Rozumný človek sa snaží zistiť ako sa veci naozaj majú a neverí len tak niečomu ako pravde. Potrebuje si veci overiť aby zistil či sú naozaj pravdivé. A to práve ponúka Bhagavad-Gíta ak sa snažíme úprimne nasledovať jej poznanie.
Tak čo, dáte šancu Bhagavad-Gíte a vedomiu Krišnu, alebo vám stačí ateizmus, buddhizmus, kresťanstvo, Islam, ezoterika alebo kadejaké iné náuky, ktoré neponúkajú tak obsiahle poznanie a častokrát sa ani nedajú overiť praxou a človeku neostáva nič iné, len veriť niečomu ako pravde bez toho aby pravdu naozaj poznal.
