Archívy kategórie: Osobný rozvoj

Skryté posolstvo Šrímad Bhágavatam

Šrímad Bhágavatam je plný poučných príbehov, ktoré smerujú k jednému – k skutočnému zmyslu ľudského života. Mnohí ľudia sa snažia napĺňať svoje materiálne túžby a ženú sa za zmyslovým pôžitkom dúfajúc, že ich to spraví šťastnými. Ale aj to najväčšie množstvo zmyslového pôžitku raz skončí a vystrieda ho sklamanie a nešťastie. V tomto svete všetko chvíľu trvá a potom to zaniká. Tak je to aj so šťastím získaným napĺňaním svojich túžob. Raz toto takzvané šťastie pominie a vystrieda ho utrpenie. Chvíľu sme šťastní a potom zase nešťastní a tak dokolečka, kým nepochopíme skutočný zmysel života.

Posolstvo Šrímad Bhágavatam

Šrímad Bhágavatam je literárne dielo s 18 000 veršami v sanskrite, ale veľký svätec Šríla Prabhupáda ho preložil do angličtiny a z angličtiny bol potom preložený do ďalších jazykov. Táto staroveká múdrosť sa tak mohla dostať za hranice Indie.

Je rozdelený do dvanástich spevov.

Posolstvo Šrímad Bhágavatam nie je až také skryté. Pozorným čítaním môžeme pochopiť čo sa nám Šrímad Bhágavatam snaži povedať – hovorí o dočasnosti tohto sveta a života v ňom, hovorí o večnosti duše, o rozdiele medzi dušou a telom, o našej skutočnej identite, o povahe zmyslového pôžitku, o Bohu, o duchovnom rozvoji a celkovo o tom, čo je v živote naozaj podstatné a skutočné a čo je len prejav ilúzie… a veľa ďalších zaujímavých tém.

SB 11.28.15 — Nářek, radost, strach, hnĕv, chamtivost, zmatenost a dychtĕní, jakož i zrození a smrt jsou zážitky falešného ega, nikoliv čisté duše.
SB 11.28.16 — Živá bytost, která se mylnĕ ztotožňuje se svým tĕlem, smysly, životním vzduchem a myslí a která sídlí pod tĕmito obaly, nabývá podobu danou jejími hmotou podmínĕnými vlastnostmi a činnostmi. Je označovaná různĕ ve vztahu k celkové hmotné energii, a tak je pod přísnou nadvládou svrchovaného času nucena honit se z místa na místo v hmotné existenci.

Vďaka Šrímad Bhágavatamu môžeme pochopiť kto skutočne sme, že nie sme toto telo, ako si mnohí myslia. Môžeme pochopiť čo nám prinesie skutočné šťastie a čo len dočasné šťastie a následné utrpenie. Môžeme pochopiť čo máme a čo nemáme robiť, aby sme boli naozaj šťastní a nemuseli už viac trpieť. Môžeme pochopiť ako funguje tento svet a využiť tieto poznatky pre šťastnejší život a pomoc druhým.

Štúdium Šrímad Bhágavatam prináša skutočné osvietenie – osvietenie transcendentálnym poznaním.

Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností. [ŠB 1.2.18]

Šrímad Bhágavatam môžeme čítať online na Vedabase: https://www.vedabase.com/cs/sb alebo počúvať na Youtube: https://www.youtube.com/results?search_query=srila+prabhupada+bhagavatam+cz

Žiadostivosť v zmysloch, mysli a inteligencii

Krišna Arjunovi v tretej kapitole Bhagavad-gíty vysvetľuje čo núti živú bytosť konať proti jej vôli a čo je všepohlcujúcim nepriateľom živej bytosti:

VERŠ 36:
Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
VERŠ 37:
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
VERŠ 38:
Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.
VERŠ 39:
Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.
VERŠ 40:
Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.

Výsledok žiadostivosti

Takmer všetky moderné technologické výdobytky slúžia k zmyslovému pôžitku, pretože sú vyrobené ľuďmi, ktorých inteligencia, myseľ aj zmysly sú pod vplyvom žiadostivosti. Budovy, dopravné prostriedky, oblečenie a ďalšie výdobytky slúžia hlavne pre zmyslový pôžitok žiadostivých ľudí.

Môžeme vidieť rôzne villy, luxusné šperky, autá, motorky,… to všetko je výtvor žiadostivosti.

Keby ľudia neboli pod vplyvom žiadostivosti, nepotrebovali a nechceli by všetky tieto veci. Žiadostivosť núti živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok rôznymi spôsobmi. Svoje ťažko zarobené peniaze míňa na krátkodobé uspokojenie v podobe zmyslového pôžitku. Nestačí malá chatrč, ale chce veľký dom. Nestačí jednoduchý život na farme, ale žiadostivosť ju núti hnať sa tam a tam a tam a stále niečo nové vymýšľa.

Ľudia pod vplyvom žiadostivosti sa snažia dosiahnuť šťastie zmyslovým pôžitkom. No takéto šťastie je dočasné a veľmi prchavé. Trvá chvíľku a navyše ho neskôr strieda utrpenie. Každý s tým môže mať skúsenosť. Snaží si užívať a neskôr trpí. Krišna vysvetľuje, že žiadostivosť sa nedá nikdy ukojiť:

VERŠ 39: Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.

Význam:

“V Manu-smṛti sa uvádza, že žiadostivosť sa nedá uspokojiť ani tým najväčším množstvom zmyslových pôžitkov, tak ako nikdy nemôžeme uhasiť oheň pridávaním paliva. V hmotnom svete je sex stredobodom všetkého, a preto je hmotný svet nazývaný maithunya-āgāra, „putá sexuálneho života“. Zločinci sú uvrhnutí do väzenia a držaní za mrežami; takisto sú tí, čo porušujú Pánove zákony, držaní za mrežami sexuálneho života. Pokrok materialistickej civilizácie založený na zmyslovom pôžitku znamená pre živú bytosť predĺženie jej hmotnej existencie. Žiadostivosť je preto symbolom nevedomosti, ktorá živú bytosť drží v hmotnom svete. Pri zmyslovom pôžitku môžeme síce prežívať akýsi pocit šťastia, ale tento takzvaný pocit radosti je v konečnom dôsledku najväčším nepriateľom pôžitkára.”

Keď žiadostivý človek len počuje slovíčko “celibát”, zhrozí sa, pretože to ohrozuje jeho najväčší pôžitok – sex. Nevie si predstaviť žiť bez sexu a všetky jeho činnosti sa točia okolo uspokojenia sexuálnej túžby, či už na hrubej, alebo jemnej úrovni. Jemná úroveň sexuality je žiadostivosť po sláve, bohatstve, moci, kráse a ďalších opulenciách. Takáto žiadostivosť núti živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok a nedokáže konať inak. Jednoducho je nútená konať pod vplyvom žiadostivosti a zakúšať dočasné šťastie a utrpenie v hmotnom svete.

Krišna tiež radí Arjunovi ako môže žiadostivosť poraziť:

VERŠ 41:
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.
VERŠ 42:
Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.
VERŠ 43:
Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“

Význam verša 43:

Táto kapitola Bhagavad-gīty nás jednoznačne vedie k vedomiu Kṛṣṇu; učí nás, že sme večnými služobníkmi Najvyššej Božskej Osobnosti a že neosobnú prázdnotu nemáme považovať za konečný cieľ. V hmotnom živote sme nepochybne ovplyvňovaní žiadostivosťou a túžbou ovládať zdroje hmotnej prírody. Hmotný pôžitok a túžba panovať sú najväčším nepriateľom podmienenej duše. Vďaka sile oddanej a láskyplnej služby Kṛṣṇovi však môžeme ovládnuť svoje zmysly, myseľ aj inteligenciu. Nemusíme zanechať svoje povinnosti a odrazu prestať konať. Naopak, svojou pevnou inteligenciou zameranou k svojej čistej identite môžeme postupne prehlbovať svoje vedomie Kṛṣṇu, aby nás neovplyvňovali hmotné zmysly a myseľ. To je podstata tejto kapitoly. V hmotnej existencii nám filozofické špekulácie alebo umelé pokusy ovládať zmysly takzvanými yogovými cvičeniami nikdy nepomôžu v rozvoji duchovného života. Pomocou vyššej inteligencie musíme rozvíjať lásku a oddanosť ku Kṛṣṇovi.

Záver

Štúdium Bhagavad gíty a uplatnenie nadobudnutých poznatkov v praxi nám môže pomôcť  očistiť sa od žiadostivosti a konať v čistom vedomí, vo vedomí Krišnu.

Prabhupada-and-disciples

Hare Krišna tábor – ukážka duchovného sveta

Po troch rokoch sa mi konečne podarilo navštíviť Hare Krišna tábor – 6 dňová udalosť plná duchovnej atmosféry – prednášok, seminárov, spievania mantier, skvelého duchovného jedla (prasádam), skvelej spoločnosti oddaných a duchovných učiteľov.

hare krisna tabor
hare krisna tabor 2

Duchovná atmosféra

Opak atmosféry hmotného sveta. Žiadne problémy, žiadne konflikty, dobrá nálada, všetci vysmiati a pozitívne naladení. Cítil som sa naozaj ako v duchovnom svete, všade naokolo boli oddaní Krišnu.

hare krisna tabor 4

Hlboká realizácia

Hneď prvý deň som bol svedkom ako jeden mladší oddaný dostal príležitosť upratovať po večeri kuchyňu a odmietol. V tom momente som si uvedomil:

Keď odmietame slúžiť Krišnovi, neuvedomujeme si kto v skutočnosti sme – veční služobníci Krišnu.

Všetky prednášky, védska literatúra a spievanie Hare Krišna mahá-mantry nás majú doviesť k realizácii nášho skutočného JA – duše, ktorá je večným služobníkom Boha. Ak nechceme slúžiť Bohu, máme k dispozícii hmotný svet, kde je možné takzvane si užívať bez Boha, ale za cenu nechceného utrpenia. Utrpenie v hmotnom svete je v skutočnosti veľká milosť Boha, aby sme si mohli uvedomiť, že niečo nie je v poriadku a začať hľadať riešenie. Mnohí sa na Boha obrátili až keď nesmierne trpeli.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

Prednášky

Prednášky na tábore boli veľmi inšpirujúce. Prebiehali 4x denne – ráno, do obeda, po obede a večer. Prednášali traja duchovní učitelia: Bhaktivaibhava Swami, Kadamba Kanana Swami a Bhakti Gauravani Goswami. A tiež zopár ďalších starších oddaných.

hare krisna tabor 6

Kírtany

Každú chvíľu bolo počuť Hare Krišna mahá-mantru:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

A to dotváralo atmosféru duchovného sveta.

Nahrávky z tábora 2018 sú dostupné na http://harekrsna-luzce.cz/web/media/tabory/tabor-2018/ a z roku 2019 budú dostupné čoskoro. Každý tak môže aspoň virtuálne okúsiť atmosféru letného tábora Hare Krišna, aj keď atmosfére naživo sa to nevyrovná. Tú si treba jednoducho zažiť.

Koniec tábora

6 dní na tábore ušlo rýchlo ako 6 hodín. V príjemnej atmosfére letí čas veľmi rýchlo. Z miesta, kde bola taká príjemná atmosféra, sa mi samozrejme nechcelo odísť. Vedel by som si predstaviť fungovať tak aj celý rok.

Fotky z tábora som pridal do FB albumu: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10216990444265929&type=3

Vidíme sa dúfam na tábore aj budúci rok :)

Hare Krišna

Ako môže robiť duchovný pokrok každý

Nedávno som narazil na svoje limity v duchovnom živote a tiež na dvanástu kapitolu Bhagavad-gíty, kde Krišna vysvetľuje ako môžeme na rôznych úrovniach vedomia robiť duchovný pokrok:

VERŠ 8:
Upriam na Mňa svoju myseľ a celú svoju inteligenciu zamestnaj rozjímaním o Mne, Najvyššej Božskej Osobnosti. Tak budeš vo Mne neustále spočívať; o tom niet pochybností.
VERŠ 9:
Môj milý Arjuna, ó, dobyvateľ bohatstva, ak na Mňa nedokážeš upnúť svoju myseľ, dodržiavaj regulatívne zásady bhakti-yogy. Takto rozvinieš túžbu ku Mne dospieť.
VERŠ 10:
Ak nedokážeš dodržiavať zásady bhakti-yogy, pokús sa pre Mňa aspoň pracovať, pretože takým konaním pre Mňa, dosiahneš dokonalosti.
VERŠ 11:
A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.
VERŠ 12:
Ak ani tak nedokážeš konať, zamestnaj sa rozvíjaním poznania. Lepšia než poznanie je však meditácia, a ešte lepšie ako meditácia je zrieknutie sa plodov práce, pretože takým odriekaním dosiahneš vnútorný pokoj mysle.

Jednoducho keď nie sme na najvyššom leveli, Krišna dáva jednoduchšie alternatívy pre každého.

Zrieknutie sa plodov práce

Najjednoduchšie, čo môže každý robiť, je zrieknuť sa plodov svojej práce. Napríklad ak má navyše peniaze, ktoré zarobil, môže ich venovať na dobročinnosť, chrám, alebo nejak inak nesebecky ich využiť. Tak sa zrieka plodov svojej práce a robí duchovný pokrok.

Tiež je možné využiť svoj čas na dobrovoľnícke činnosti pre dobro druhých. Spraviť pre niekoho niečo len tak a nič za to nechcieť.

Kto je však chamtivý, alebo z nejakého dôvodu nemá prostriedky, ktorých by sa mohol zriecť, môže rozvíjať poznanie a meditovať.

Rozvíjanie poznania a meditácia

Čítaním duchovnej literatúry môžeme získavať cenné poznanie, ktoré nám čítanie svetských kníh nedá.

Meditácia je tiež veľmi dôležitá pre duchovný pokrok a je fajn, keď si nájdeme každý deň aspoň pár minút na meditáciu. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

meditation-small

Dodržiavanie zásad bhakti jógy

  • Vstávať skoro ráno (4:00)
  • Účastniť sa duchovných programov
  • Obetovanie jedla
  • Spievanie mantier (predovšetkým Hare Krišna mahá-mantry)
  • Navštevovanie chrámov a zdužovanie sa s oddanými Krišnu
  • Čítať duchovnú literatúru, predovšetkým Bhagavad-gítu, taká aká je a Šrímad Bhágavatam
  • Nejesť mäso
  • Neintoxikovať (nepiť alkohol, nebrať drogy)
  • Nemať nemanželský (nedovolený) sex
  • Nehazardovať
  • A ďalšie…

Tieto zásady nedokáže len tak hocikto dodržiavať a nasledovať. Na to je potrebné spraviť duchovný pokrok vyššie spomenutými spôsobmi – zriekanie sa plodov svojej práce, rozvíjaním poznania, meditáciou a tiež oddanou službou, ktorá bude spomenutá o chvíľku. S postupným duchovným pokrokom príde schopnosť dodržiavať zásady Bhakti jógy.

Veľmi dôležitá je meditácia Haré Krišna mahá-mantrou, ktorá urýchľuje duchovný pokrok:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Môj milý Arjuna, ó, dobyvateľ bohatstva, ak na Mňa nedokážeš upnúť svoju myseľ, dodržiavaj regulatívne zásady bhakti-yogy. Takto rozvinieš túžbu ku Mne dospieť. [BG 12.9]

Ak nedokážeš dodržiavať zásady bhakti-yogy, pokús sa pre Mňa aspoň pracovať, pretože takým konaním pre Mňa, dosiahneš dokonalosti. [BG 12.10]

Šríla Prabhupáda vo význame desiateho verša vysvetľuje:

Aj ten, kto nedokáže dodržiavať usmerňujúce zásady bhakti-yogy pod vedením duchovného učiteľa, môže dosiahnuť dokonalosti, ak pracuje pre Najvyššieho Pána. Ako má túto prácu vykonávať, bolo vysvetlené už v 55. verši jedenástej kapitoly. Človek musí mať kladný vzťah k šíreniu vedomia Kṛṣṇu. Jestvuje mnoho oddaných, ktorí šíria vedomie Kṛṣṇu a ktorí potrebujú pomoc. Takže, ak človek nie je schopný priamo sa riadiť regulatívnymi zásadami bhakti-yogy, môže aspoň podporovať túto činnosť. Každé podobné úsilie si vyžaduje miesto, peniaze, pracovnú silu a organizáciu. Tak ako sú na rozvoj komerčných programov potrebné pracovné miesto, určitý kapitál, pracovná sila a organizácia, tak sú tieto veci potrebné aj v službe Kṛṣṇovi. Jediný rozdiel spočíva v tom, že v hmotnom svete je cieľom práce zmyslový pôžitok. Tá istá práca však môže byť vykonaná pre potešenie Kṛṣṇu a stáva sa tak duchovnou činnosťou. Ak má človek dostatok peňazí, môže pomôcť pri výstavbe kancelárií alebo chrámov slúžiacich na šírenie náuky o Kṛṣṇovi, alebo môže pomáhať pri vydávaní kníh o Kṛṣṇovi. Mali by sme sa zaujímať o to, akými spôsobmi môžeme pomôcť. Ak sa niekto nedokáže odhodlať k takýmto činnostiam, môže aspoň obetovať určité percento svojho zárobku na propagáciu vedomia Kṛṣṇu. Táto dobrovoľná služba pomôže každému dospieť na najvyššiu úroveň dokonalosti — lásku k Bohu.

Najvyšší level

Upriam na Mňa svoju myseľ a celú svoju inteligenciu zamestnaj rozjímaním o Mne, Najvyššej Božskej Osobnosti. Tak budeš vo Mne neustále spočívať; o tom niet pochybností. [BG 12.8]

Najvyšší stupeň vedomia je láska k Bohu. O tomto leveli môžem zatiaľ len snívať, alebo o ňom čítať v knihách. Neostáva mi nič iné, len nasledovať rady, ktoré Krišna dáva, aby som sa na túto úroveň dostal.

Rekapitulácia

  1. Upriam myseľ na Boha (Krišnu).
  2. Ak to nedokážeš, dodržiavaj regulatívne zásady Bhakti jógy.
  3. Ak nedokážeš dodržiavať zásady Bhakti jógy, pokús sa pracovať pre Krišnu.
  4. A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.
  5. Ak ani tak nedokážeš konať, zamestnaj sa rozvíjaním poznania. Lepšia než poznanie je však meditácia, a ešte lepšie ako meditácia je zrieknutie sa plodov práce, pretože takým odriekaním dosiahneš vnútorný pokoj mysle.

Rozvíjanie poznania, meditácia, zrieknutie sa plodov práce, práca pre Krišnu (oddaná služba), dodržiavanie zásad Bhakti jógy, neustále rozjímanie o Bohu. To je postupný proces pre duchovný pokrok, ktorý môže nasledovať každý a cítiť na vlastnej koži zmenu svojho vedomia.

Deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom,… snažiť sa robiť duchovný pokrok a nakoniec dosiahnuť lásku k Bohu. Môžeme na to využiť tento život. Aspoň časť svojho času venovať duchovnému pokroku a sledovať čo to s nami robí…

Aké vedomie, taký učiteľ

Existujú tisíce duchovných učiteľov a vodcov. Majú rôzne úrovne vedomia a priťahujú si žiakov s podobným stupňom vedomia. Niektorí učitelia učia úplné základy, iní už pokročilejšie veci a ďalší veľmi pokročilé. Žiaci sa tak môžu dostať cez viacerých učiteľov až po toho, ktorý učí pokročilé učivo. Funguje to podobne ako v škole – prvý stupeň, druhý stupeň, stredná škola, vysoká škola a nakoniec praktická časť – škola života.

Ja som sa učil od Teal Swan, Ralph Smart a Sadhguru kým som nenarazil na Šrílu Prabhupádu. Píšem o tom v článku “Načo sú duchovní učitelia a guruovia“.

Šríla Prabhupáda
Jeho Božská milosť Šríla Prabhupáda

Učiteľ učiteľa

Za poslednú dobu čo jedným očkom sledujem mnohých žiakov a rôznych učiteľov som zistil, že úroveň učiteľa závisí na tom, od koho sa učí. Pokiaľ učiteľ nemá žiadneho učiteľa a závisí viacmenej sám na sebe, jeho úroveň poznania nebýva nejako ohurujúca a extra prínosná. Bez dobrého učiteľa je ťažké posúvať sa vpred. Ľudia bez vedenia kvalifikovaného duchovného učiteľa sú viacmenej závislí na svojich špekuláciach a podľa toho ich duchovný pokrok vyzerá – buď stagnujú, alebo robia pokrok veľmi pomaly a väčšinou sa zaseknú na jednom bode na veľmi dlho.

Žiak, ktorý však prijal vedenie učiteľa a učí sa od neho, veľmi rýchlo robí duchovný pokrok a sám sa neskôr stáva duchovným učiteľom, keď je pripravený. To sa nazýva systém “parampara” – žiacka postupnosť, alebo tiež postupnosť duchovných učiteľov.

Šríla Prabhupáda mal svojho duchovného učiteľa Bhaktisiddhantu Sarasvatiho. Bhaktisiddhanta Sarasvati mal duchovného učiteľa Gaurakišora dás Babajiho. Gaurakišor dás Babaji mal zase svojho duchovného učiteľa atď.

parampara2

Keď sa učíme prostredníctvom učiteľa, ktorý je vo svojom obore zbehlý, môžeme získať od neho poznanie veľmi rýchlo. Oveľa rýchlejšie ako keby sme sa snažili prísť k tomuto poznaniu sami. Učiteľ môže svojho žiaka naučiť aj to, na čo by sám neprišiel.

Šríla Prabhupáda

Šríla Prabhupáda opustil tento svet v roku 1977, ale zanechal po sebe odkaz v podobe mnohých kníh, svojich žiakov, chrámov, fariem a organizácie ISKCON – Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu. A práve skrze žiakov jeho žiakov som sa k nemu dostal – cez systém parampary.

hare krishna na ulici2

Úžasné je, že Šríla Prabhupáda si nevymýšľa žiadne nové učenie, žiadne špekulácie. Odkazuje sa na pôvodné védske učenie staré tisíce rokov. Podarilo sa mu niečo, čo sa ešte nikdy predtým nikomu nepodarilo – rozšíriť učenie Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam po celom svete. Preto si získal čestné miesto v postupnosti duchovných učiteľov v Brahma Gaudiya Vaišnava sampradayi – jednej zo štyroch pôvodných postupností duchovných učiteľov.

Jeho nasledovníci pokračujú v tom, čo začal a snažia sa šíriť posolstvo Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam naďalej po celom svete.

Toto posolstvo prináša nie len teoretický, ale aj praktický návod na mier v spoločnosti a v osobnom živote – presne to, čo dnešná spoločnosť zúfalo potrebuje.

Čo mi dal Šríla Prabhupáda

Šríla Prabhupáda mi dal hlboké pochopenie kto vlastne som, ako funguje ilúzia hmotného sveta, aký obrovský rozdiel je medzi hmotným a duchovným svetom, kto je Boh, aký máme s Ním vzťah a veľa ďalšieho…

Šríla Prabhupáda mi dal to, čo žiadny učiteľ predtým. Mnohí takzvaní učitelia prezentujú len akýsi návod ako žiť šťastný život v hmotnom svete, ale málokto z nich učí ako sa z tohto sveta dočasných radostí a strastí vymaniť.

Poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam hravo predčí všetky učenia a filozofie. Nie je málo hľadačov Absolútnej pravdy, ktorí prešli kresťanstvom, buddhizmom, ezoterikou a dokonca Islamom kým nenarazili na védske poznanie. Védske poznanie v sebe zahŕňa totiž všetko, čo potrebujeme vedieť. Ak máte akúkoľvek otázku o živote, védy ju dokážu uspokojivo zodpovedať.

Hľadal som v Biblii, v ezoterike, cez rôznych “duchovných učiteľov” na Youtube, ale nikde som nenašiel to, čo nám priniesol z Indie Šríla Prabhupáda – pôvodné védske poznanie o vlastnom JA, o duši, o Bohu, o zmysle ľudského života, o povahe hmotného sveta,… je toho toľko a to poznanie je také úžasné, že nejde nepodeliť sa o to. Mnohí ľudia tápajú životom pretože nevedia aký je jeho skutočný zmysel. Nevedia prečo trpia a ako sa z tohto utrpenia vymaniť. To je veľký problém, ktorý sa dá vyriešiť jednoduchým získaním poznania ako na to. Preto je veľmi dôležité toto poznanie šíriť čo najviac, aby mohlo pomôcť čo najviac ľuďom.

O zmysle života píšem v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd (2)“.

Veľa ľudí si myslí, že zmyslom života je užívať si a plniť si svoje sny. Pre nich je článok “Sny sa plnia”.

Meditovať aspoň 2 hodiny denne

Predstavte si, že meditujete 2 hodiny denne. Nemusí to byť 2 hodiny vkuse, ale napríklad 4x po pol hodine, alebo 2x po hodine (ráno a večer). Meditácia ukľudňuje rozrušenú myseľ. Bez meditácie je veľké riziko, že myseľ bude rozlietaná a rozrušená. O účinkoch meditácie píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Zo začiatku som meditoval 10 minút denne a stačilo mi to. Postupom času som mal potrebu zvyšovať čas meditácie na 20, 30, 40, 50, 60,… minút až som nakoniec skončil na minimálne dvoch hodinách denne. Len si to predstavte… že venujete čas na ukľudnenie mysle až dve hodiny denne… a potom si predstavte, že nevenujete čas na ukľudnenie mysle vôbec… v akom stave sa potom myseľ nachádza. Raz som na pol roka prerušil svoj zvyk meditovať aspoň 2 hodiny denne a malo to katastrofálne následky. Prestal som žiť vedome a upadol do hlbokej nevedomosti. Zabudol som na všetko, čo som už vedel a písal v článkoch. Z nevedomosti ma začalo vytrhávať utrpenie. Nebola iná možnosť dostať sa z utrpenia ako začať znova žiť vedome a meditovať. Postupne po pár mesiacoch som sa dostal znova aspoň na 2 hodiny denne meditácie a zakúšal znova jej nesmierne benefity.

Nedávno som sa rozprával s kamarátom, ktorý bol mesiac po rozchode a myseľ mu spôsobovala nesmierne utrpenie. Zažil som to aj ja keď som prestal meditovať. Pol roka som sa dostával z rozchodu… no pravidelná meditácia mi pomohla povzniesť sa nad malicherné problémy, ktoré vytvára myseľ. Vidím na ľuďoch, ktorí vôbec nemeditujú ako ľahko sa rozrušia a potom trpia kvôli svojej mysli. A vidím na ľuďoch, ktorí pravidelne meditujú akí sú kľudní a dokážu zvládať ťažké životné situácie oveľa ľahšie ako ľudia, ktorí majú neovládnutú a rozrušenú myseľ.

Pre toho, kto si podmanil svoju myseľ, je táto najlepším priateľom, no pre toho, kto ju neovládol, je myseľ najväčším nepriateľom. [BG 6.6]

Meditácia je v živote veľmi dôležitá. Kto chce byť v živote šťastnejší a menej rozrušený, mal by začať pravidelne meditovať aspoň pár minút denne. Mnohí ľudia sa vyhovárajú, že nemajú čas na meditáciu… ale majú čas pozerať televíziu, filmy, seriály, chodiť na pivo,  kecať s priateľmi, venovať sa svojim záľubám,… ale na meditáciu nemajú čas. V skutočnosti meditácia nie je v ich prioritách. Pokiaľ človek zažije benefity meditácie, nájde si na meditáciu vždy čas. Kľudne aj 2 – 3 hodiny denne.

Jediný zásadný problém vo vzťahoch

Vzťahy bývajú v dnešnej dobe pomerne komplikované. Poznám málo ľudí, ktorí majú pekný dlhodobý vzťah a poznám viac ľudí, ktorí striedajú jedného partnera za druhým mysliac si, že ten ďalší bude lepší… Striedanie partnerov sa stalo akýmsi trendom. Deje sa to aj v mojom živote. Ešte som nemal pekný dlhodobý vzťah a vždy sa niečo pokazilo, čo už ani jeden z nás nechcel opraviť – nie, že by to nešlo opraviť, ale stálo by to toľko úsilia, že sa na to vždy radšej minimálne jeden z nás vykašlal. “Toto mám riešiť? Ďakujem pekne, to radšej nechám tak a budem dúfať, že v ďalšom vzťahu sa mi to nezopakuje…” – ale zopakuje, tomu ver :)

Pokiaľ nezmeníme niečo v sebe, vždy sa nám bude opakovať to isté. Vonkajšia realita je len zrkadlovým obrazom nášho vnútra – vedomia a podvedomia. Čo vysiela naše vedomie a podvedomie, to nám do života prichádza. Takže zmena partnera pri vážnych vzťahových problémoch nie je riešenie. A nie je ani riešenie zvaľovať všetku vinu na partnera, čo sa veľmi často deje. Koľkokrát som už počul výčitky typu: “Ty za to môžeš, ty, ty, ty” a na seba sa nepozrú.

Zásadný problém vo vzťahoch je zvaľovanie viny na druhých a nevidieť, že tie problémy si vytvárame my sami svojim vlastným postojom a vedomím. Nie je náhoda, že niektorým ľuďom sa opakujú stále tie isté, alebo veľmi podobné situácie dokola. Pokiaľ nezmeníme vedomie, stále nám budú do života prichádzať stále tie isté, alebo veľmi podobné situácie. Už keď pochopíme, že tieto situácie sa opakujú, aby nás niečo naučili o nás, je to prvý krok k výhre a zmene. Len keď zmeníme svoje vzorce (často podvedomého) správania, môžu sa zmeniť situácie, ktoré nám prichádzajú do života.

Ak pochopíme a uvedieme do praxe princíp zrkadlenia, náš život môže byť oveľa pokojnejší a šťastnejší. Ak chceme vyriešiť problémy v našom živote, musíme sa zamerať na vyriešenie ich príčin, ktoré sú v každom z nás. Pokiaľ budú príčiny existovať, problémy sa budú stále prejavovať. A pokiaľ budeme zvaľovať vinu na druhých a na seba sa nepozrieme, nič tým nevyriešime.

K nazretiu do svojho (pod)vedomia pomáhajú techniky popísané v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“.

O zrkadlení píšem v článkoch “Ako využiť zrkadlenie na sebarozvoj“, “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“, “Riešením problémov  tam vonku nič nevyriešime“.

Ilúzia mysle

Myseľ je nástroj, ktorý drží človeka v ilúzii. Vytvára kadejaké myšlienky a predstavy, ktoré majú priniesť radosť a naplnenie – keď budem mať toto auto, budem šťastný,… keď budem mať túto ženu, budem šťastný… keď budem mať toto, hento, tamto,… budem šťastný…

Každý s tým má skúsenosť. Myseľ vytvára predstavu pôžitku, ale realita býva iná. S realitou sa spája nie len pôžitok, ale aj kopec starostí. Myseľ si vymyslí, že chce ženu, deti, auto, dom,… ale čo všetko to obnáša, to už neberie do úvahy. A človek pobláznený touto ilúziou, ktorá mu sľubuje akési šťastie, ide za tým ako somár za mrkvou na palici…

donkey-following-carrot-tied-back-260nw-282473300

Keby si bol čolvek plne vedomý čo všetko obnáša honba za jeho pôžitkom a že tento pôžitok je vo svojej podstate iluzorný, nemá dlhšie trvanie… tak by si veľmi dobre rozmyslel, či sa bude za tým hnať, alebo nie. Bohužiaľ myseľ vytvára idealistické obrazy pôžitku a keď jej človek verí, padá do pasce a zaplieta sa…

Príčinou nášho utrpenia sú naše materialistické túžby. Duša zapletená v hmote sa snaží užívať si hmotný pôžitok nevediac, že toto nie je jej prirodzené prostredie. Ryba na suchu sa môže snažiť si užívať, jazdiť na nablízkanom drahom aute, nosiť zlaté šperky, mať krásnu partnerku/partnera, deti,… ale nič z toho ju neuspokojí, lebo jej bude chýbať jej prirodzené prostredie – voda. A takisto sa môže snažiť užívať si duša v hmotnom svete, ale neprinesie jej to skutočnú radosť, po ktorej neustále túži, pretože sa nachádza vo svojom neprirodzenom prostredí, kde je všetko dočasné.

Pokiaľ sa duša stotožňuje s telom, bude si myslieť, že ju uspokojí naplnenie potrieb tela. Ale to je práve tá ilúzia, do ktorej živá bytosť (duša) spadla. Naplnenie potrieb tela nikdy neuspokojí dušu. Je to ako keď sa šofér stará o auto, ale na svoje potreby zabúda – potrebuje jesť, piť, spať,… rovnako duša má svoje potreby a keď ich nenapĺňa, trpí.

Duša potrebuje duchovnú potravu, vtedy môže byť šťastná. Jednoduchým spievaním a počúvaním mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

sa môže duša prebudiť z ilúzie stotožňovania sa s telom a byť skutočne šťastná.

Myseľ vie byť veľmi zradná a keď jej človek verí, má zarobené na nemalé problémy. Spadne veľmi rýchlo do ilúzie, z ktorej sa už len tak nevymotá. Jediné, čo mu môže reálne pomôcť, je duchovná potrava, vďaka ktorej sa prestane stotožňovať s telom a začne napĺňať skutočné potreby duše. A tak môže byť neustále šťastný.

Bhakti jóga” je cesta, ktorá učí ako môžeme napĺňať potreby duše v bežnom živote. Nie je nutné ísť meditovať na odľahlé miesto. Je možné kŕmiť dušu každý deň a robiť tak duchovný pokrok. Stačí len začať a výsledky na seba nenechajú dlho čakať. Môžeme sa tak prirodzenou cestou vymaniť z ilúzie, ktorá nám v živote spôsobuje problémy.

Naše súčasné činnosti určujú našu budúcnosť

Naša budúcnosť závisí na tom, čo robíme v prítomnosti. Možno na prvý pohľad úplne jasné, ale často konáme podvedome bez toho, aby sme si plne uvedomovali čo robíme a aké to bude mať následky. Začínal by niekto fajčiť, keby vedel, že si vytvorí závislosť a bude dávať nemalé množstvo peňazí za ničenie svojho zdravia? Je toľko činností, ktoré ľudia robia a prinášajú im viac škody ako úžitku, no aj tak ich robia, lebo majú veľké nutkanie. Toto nutkanie vzniklo len preto, lebo začali dané činnosti robiť a vytvorila sa z nich závislosť.

Niekto môže piť alkohol príležitnostne a myslieť si, že sa nestane závislým. O pár rokov sa môže ocitnúť na protialkoholickom liečení. Už len pravidelná konzumácia alkoholu raz, dvakrát do týždňa sa považuje za počiatočné štádium alkoholizmu a môže prerásť do väčšej závislosti. Mnohí ľudia si to neuvedomujú a veselo pokračujú v konzumácii alkoholu ďalej. Takisto je to s inými návykovými látkami ako je kofeín, nikotín a tiež činnosťami, ktoré spôsobujú vyplavovanie hormónov šťastia – endorfíny a serotonín.

Z hľadiska materiálneho a duchovného existujú dva druhy činností:

  1. Činnosti, ktoré nás zaplietajú, v konečnom dôsledku sú škodlivé a spôsobujú závislosť.
  2. Činnosti, ktoré nás pozdvihujú a oslobodzujú.

Do prvej kategórie spadajú všetky činnosti hmotného charakteru – hazard, intoxikácia, sex, (profesionálny) šport atď. Tieto činnosti sa nesú v duchu telesného konceptu života a ľudia ich robia viacmenej pre uspokojenie tela.

Do druhej kategórie spadajú duchovné činnosti, ktoré pozdvihujú ducha a sú v živote človeka veľmi žiadané. Vďaka týmto činnostiam sa človek dokáže oslobodiť od túžby po činnostiach prvej kategórie. Do tejto kategórie patrí:

  1. Modlitba
  2. Meditácia
  3. Čítanie duchovnej literatúry
  4. Počúvanie prednášok o duchovnom živote
  5. Navštevovanie svätých miest a združovanie sa so svätcami
  6. Údržba chrámov a podpora kazateľských činností

Ak budeme vykonávať viac činností patriace do prvej kategórie, spadajúcej do materialistického spôsobu života, budeme viac a viac pripútaní k hmotnej úrovni bytia, čo nám ako duchovnej bytosti nikdy neprinesie úplné uspokojenie, ale naopak mnoho trápení.

Ak budeme vykonávať viac činností patriace do duchovnej sféry života, postupne sa oslobodíme od túžby vykonávať činností spadajúce do materialistického spôsobu života a môžeme zažívať stále väčšie a väčšie duchovné šťastie, ktoré je pre nás prirodzené.

Ryba môže byť šťastná iba vo vode, nie na suchu. Takisto my ako duchovné bytosti môžeme byť skutočne šťastní len vykonávaním duchovných činností, nie materiálnych. Mnoho ľudí sa ženie za materialistickým šťastím, ktoré je ako fatamorgána – je iluzorné – chvíľu trvá a po nejakom čase pominie a strieda ho utrpenie. Každý s tým už určite má skúsenosť – ten istý objekt nášho šťastia sa po čase mení na príčinu nášho utrpenia. Najlepšie to ilustrujú partnerské vzťahy, v ktorých je zo začiatku veľká vášeň a veľká blaženosť. No po čase táto vášeň vyprchá a stiredajú ju konflikty a nemalé vzťahové problémy.

Pokiaľ sa teda nezamestnáme činnosťami, ktoré povznášajú naše vedomie a očisťujú ho od hmotného poňatia života, nedosiahneme skutočné šťastie. Je nevyhnutné začať robiť aspoň jednu duchovnú činnosť a postupne začleniť do svojho života ďalšie a ďalšie duchovné činnosti a tak nás prestanú lákať hmotné činnosti úplne. Najjednoduchšou duchovnou praxou, ktorú poznám, je Bhakti jóga. Píšem o nej v článku “Bhakti yoga“.

13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o kirtan vedsky sposob stolovania

Ako nájsť dobrého partnera

Z materialistického hľadiska môže byť veľa spôsobov ako si nájsť dobrého partnera. Musí mať také, či onaké povahové črty. Musí vedieť dobre variť, byť pekný, vtipný, vedieť čo od života chce a podobne… Ale už málokto sa zaoberá skutočnou duchovnou stránkou vzťahu.

Spoločný rast

Z duchovného hľadiska sú vzťahy hlavne o vzájomnom učení sa, o spoločnom duchovnom raste. Pokiaľ berieme vzťah len ako užívanie si a napĺňanie svojich túžob bez toho, aby sme sa nejako posunuli po duchovnej stránke, tak potom aj tieto vzťahy dopadajú – hádkami, nedorozumeniami, rozchodmi, pretože partneri nie sú ochotní spolu rásť a riešiť problémy.

Pokiaľ sa vo vzťahu nepoučíme, dostaneme ďalšiu možnosť s novým partnerom, ktorý bude rovnaký, alebo veľmi podobný ako ten predošlý.

Karmické vzťahy

V poslednej dobe sa dosť skloňuje pojem “karmické vzťahy“. Väčšinou tá karma nie je moc príjemná a ľudia vo vzťahoch zažívajú doslova peklo. To, čo sme v minulých životoch robili druhým, sa nám v karmických vzťahoch vracia. Je aj zopár ľudí, ktorí majú pekné vzťahy, ale to sú skôr výnimky. Väčšina ľudí v dnešnej dobe má dosť nepekné vlastnosti a pokiaľ idú s týmito vlastnosťami do vzťahu, na prvý pohľad krásny vzťah sa zmení na peklo.

Môžeme byť akokoľvek výberaví pri výbere partnera, ale vždy nás spojí karma. To, čo vyžarujeme, to si aj priťahujeme – to je naša karma. Vzájomná príťažlivosť nie je náhoda a nie je to ani naša voľba kto nás priťahuje a koho priťahujeme my. Môžeme si myslieť, že my sme si vybrali tohto partnera, ale v skutočnosti nás spojil osud a máme si čo to spolu doriešiť a poučiť sa.

Zrkadlenie

Každý vzťah funguje na princípe zrkadlenia. Náš partner nám zrkadlí naše vlastnosti, či už do menšej, alebo väčšej miery a my zase zrkadlíme jeho vlastnosti. Čím väčšia miera, tým je to neznesiteľnejšie, pokiaľ sú tie vlastnosti zlé. A my vo svojej nevedomosti zvaľujeme vinu na partnera, že on je taký. Nie, my sme takí! Keď sa dokážeme úprimne hlboko do seba pozrieť, môžeme vidieť, že ako sa správa partner k nám, môžeme za to v skutočnosti my! Je to v nás…

Polepšiť seba

Ak chceme dobrý vzťah, najskôr musíme byť dobrí my. Nijak inak nemôžeme zažívať pekný vzťah. Môžeme si naivne myslieť, že sme dobrí, že sme v pohode, ale to, akí v skutočnosti sme, ukazujú naše vzťahy, nie to, čo si o sebe myslíme, alebo čo si myslia ostatní. Ako dokážeme fungovať s ostatnými, hovorí o nás samotných.

Pokiaľ je v nás sebectvo, náš partner nám ho bude zrkadliť. Pokiaľ je v nás hnevlivosť, takisto nám to dá náš partner dosť očividne najavo. Čokoľvek vyžarujeme, to sa nám bude diať v našej realite.

Najzávažnejšie problémy vo vzťahoch spôsobuje sebectvo, ľahostajnosť, chamtivosť, závisť, žiarlivosť, hnevlivosť, pýcha a ďalšie veľmi nepekné vlastnosti, ktoré má veľmi veľa ľudí v sebe v rôznej miere.

Môžeme si nájsť vždy len takého partnera, akí sme my sami. Zákon príťažlivosti nijako neoklameme. Môžeme si vysnívať dokonalého partnera a myslieť si, že si s ním budeme nanajvýš rozumieť a milovať sa, ale pokiaľ nie sme očistení od našich všetkých zlých vlastností, naša predstava dokonalosti nebude naplnená a budeme práve naopak zažívať nemalé problémy. Všetky tieto problémy spôsobujeme my sami tým, akí sme. Môžeme zvaľovať vinu na partnera, ale nič tým nevyriešime. Oveľa rozumnejšie je pozrieť sa hlboko, hlboko do seba a uvidieť tam všetok ten bordel, ktorý nám náš partner iba zrkadlí. Pokiaľ sa budú obaja partneri snažiť tieto nečistoty v sebe čistiť, vzťah môže pekne fungovať. Nebude bezproblémový, ale problémy sa dajú s týmto postojom jednoduchšie riešiť. No pokiaľ to partneri nechápu a zvaľujú na seba vinu, je to veľmi zlé a vzťah to môže zabiť, čo sa veľmi často stáva.

Častokrát sa stáva, že partneri až po rozchode pochopia čo sa vo vzťahu mali naučiť. Lepšie neskôr, ako vôbec. K bývalému partnerovi sa síce už väčšinou nevrátia, pretože ich cesty sa rozdelili a majú sa zase naučiť niečo nové s niekym iným. A takto sa učíme o sebe vzťah za vzťahom, kým nie sme dostatočne očistení a pripravení na vážnejší dlhodobý vzťah.

Ak má niekto dlhodobý vzťah a dokáže v ňom byť šťastný, je to známka jeho duchovnej vyspelosti. Ak niekto strieda jedného partnera za druhým, je to známka jeho duchovnej nezrelosti. A ak má niekto aj dlhodobý vzťah, ale nie je v ňom šťastný, tiež nie je moc duchovne vyzrelý.

Duchovne najvyspelejší je však ten, kto už nerieši svetské vzťahy, ale zaoberá sa už len vzťahom s Bohom. To je však úroveň veľkých svätcov, na ktorých sa väčšina ľudí v dnešnej dobe nehrabe. Svetská láska je totiž len prevráteným obrazom našej pôvodnej lásky k Bohu. Mnoho ľudí si myslí ako miluje, ale v skutočnosti im ide hlavne o naplnenie sexuálnej túžby. Taká je realita. No skutočná, duchovná láska je iná, nie je v nej ani štipka sebectva.