Archívy kategórie: život

Keď vieru považujeme za pravdu

február 28, 2020duchovno, Matrix, Na zamyslenie, náboženstvo, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vieraTomáš Hromník

Rôzni ľudia veria rôznym veciam. Niektorí veria v Boha, niektorí na mimozemšťanov, ďalší na šťastie v hmotnom svete, iní zase na nesmrteľnosť. Ale čo z toho je pravda? A čo z toho je len viera?

Ľudia svoju vieru radi považujú za pravdu, pretože im to dáva pocit, že niečo vedia. Ale vedia prd. Len veria. A to je rozdiel.

Kamarát mi tvrdil, že je možné preprogramovať realitu tak, aby telo nestarlo a nepôsobilo nám žiadne utrpenie. Keď som sa ho spýtal ako je to možné, začal mi tvrdiť, že existujú ľudia, ktorí to dokázali. Keď som sa ho pýtal ďalej kde sú takí ľudia, ako žijú, čo robia, nevedel mi odpovedať.

Krásny praktický príklad ako niekto považuje svoju vieru za pravdu a keď je konfrontovaný s realitou, nemôže to dokázať a zisťuje, že takzvané vedomosti sú len viera. A to je len jeden z mnohých. Naša myseľ si vytvorila mnoho takýchto “právd”, ktoré pravda nemusia byť a zvyčajne ani nie sú. Myseľ sa nás snaží presvedčiť, že naša viera = pravda. Ale to je BLBOSŤ! Pokiaľ nevieme dokázať svoje tvrdenia, nemôžeme si o nich myslieť, že sú pravdivé.

Pozor na to. Možno si ani neuvedomujeme koľko sme prijali toho za pravdu bez toho, aby sme to konfrontovali s realitou a overili si to. Môžeme veriť na mimozemšťanov, v Boha, v to, že je možné žiť v hmotnom tele bez chorôb a bez starnutia, ale kde je DôKAZ? Pokiaľ nemáme dôkaz a staviame na svojej viere, nemôžeme to považovať za pravdu. To nie je rozumné.

Môžeme vidieť aj na sebe aj na druhých ľuďoch čomu všetkému veríme, ale nevieme to dokázať. Viera nerovná sa realita. Ak chceme žiť v realite, nemôžeme považovať svoju vieru za pravdu. Pretože sa môže veľmi rýchlo stať, že si vytvoríme akúsi bublinu, ktorá je úplne mimo realitu a keď budeme konfrontovaní s realitou, môžeme byť sklamaní.

Niektorí ľudia považujú Ježiša za Boha. Iní Allaha, Buddhu, Krišnu, Rámu,…. ale kde je pravda?! Pravda nie je lacná, že stačí uveriť a považovať to za pravdu. To je blud.

Ak chceme žiť v realite, konfrontujme svoju vieru s realitou. Snažme sa pristupovať kriticky ku každému svojmu záveru, či je naozaj pravdivý, alebo je to len ničím nepodložená špekulácia. To nám pomôže, aby sme nežili ako blázni, ktorí svoje ničím nepodložené špekulácie považujú za pravdu a ešte to šíria ako pravdu a balamutia ďalších ľudí.

Priznajme si radšej, že nevieme ako to je ako by sme mali špekulovať a tvrdohlavo považovať svoju vieru za pravdivú. Keď jednoducho neviem ako to je, tak poviem: “Neviem”. To nie je hanba. Alebo môžem povedať, že tomu verím. Ale tvrdiť, že je to tak a tak a pritom to nemôžem dokázať, pretože tomu len verím, to je diagnóza na psychiatriu.

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí svoju vieru považuje za pravdu a ešte ju ako pravdu šíri. Nebuďme takí blázni. Priznajme si, že nevieme ako by sme mali špekulovať a považovať svoje blúdne špekulácie za pravdu. Tak budeme oveľa bližšie k pravde ako si myslíme.

Ak budeme sami seba podvádzať, že naša viera je pravdivá, môžeme byť od pravdy oveľa viac vzdialení ako si myslíme.

Poďme teda analyzovať čomu všetkému veríme ako pravde a čo všetko si nemôžeme overiť. To nás priblíži k pravde viac ako viera.

Viera môže byť nebezpečná. Môžeme uveriť niečomu, čo nie je pravda a byť podvedení.

Naučme sa pristupovať k životu so zdravým rozumom, triezvo a snažme sa spoznať pravdu. Neverme všetkému, čo naša myseľ vyprodukuje a nepovažujme to za pravdu. Neverme všetkému, čo vyprodukuje myseľ druhých a nepovažujme to za pravdu. Vždy to konfrontujme s realitou.

Len tak budeme bližšie k pravde a ďalej od lži a poloprávd.

Veľa šťastia v hľadaní pravdy!

Hare Krišna

Existuje Boh?

február 26, 2020duchovno, Na zamyslenieTomáš Hromník

Bol som veriaci. Potom som bol ateista. A teraz sa snažím byť vediaci. Vedieť, že za životom je ohromná inteligencia, ktorá je nazývana Boh.

Riziká (ne)prijatia vedenia (na duchovnej ceste)

február 17, 2020duchovno, poučnéTomáš Hromník

Zo skúsenosti možno každý vie, že keď prijmeme správne vedenie, môžeme si uľahčiť veľa námahy. Keď sa učíme priamo od skúsených majstrov vo svojom odbore, môžeme sa od nich veľa naučiť. Naučiť sa to všetko a pochopiť to svojpomocne by nám trvalo oveľa dlhšie. Preto aj na duchovnej ceste existuje pomoc duchovných vodcov, duchovných učiteľov, ktorí majú hlboké poznanie a skúsenosti, ktoré nám môžu poskytnúť.

Ale pozor

V súčasnej dobe je až príliš veľa podvodníkov v rôznych oblastiach a výnimkou nie je ani duchovná sféra. Taký guru, hentaký guru, hentaký kouč, vedma, astrológ, liečiteľ… ale kto z nich je reálne kvalifikovaný aby mohol dostatočne kvalitne vykonávať svoju rolu?

Predtým, než prijmeme vedenie od niekoho, musíme si ho preklepnúť čo je zač. Aké je jeho pozadie, ako dlho sa venuje svojmu odboru, aké sú jeho výsledky, referencie atď. Prijať vedenie a nepreklepnúť si danú osobu znamená prijať riziko, že budeme podvedení. A to riziko nie je malé. Veľmi veľa ľudí prijalo vedenie od podvodníkov a skončili podvedení s holým zadkom a prázdnou peňaženkou.

Riziko neprijatia vedenia

Neprijatie vedenia znamená, že sme odkázaní sami na seba. Na svoje špekulácie, na svoje schopnosti, na svoje závery, ktoré nemusia byť pravdivé. Môžeme špekulovať koľko chceme bez obmedzenia a môžeme začať považovať svoje špekulácie za pravdivé. To sa reálne deje u mnohých, ktorí neprijali vedenie od nikoho a tak podvádzajú nie len seba, ale často aj ostatných a šíria svoju prešpekulovanú filozofiu medzi naivných ľudí.

Dôležitosť prijatia vedenia

Keď prijmeme vedenie od správnej osoby, môže nám to na našej ceste veľmi pomôcť. Keď nepoznáme cestu a spýtame sa niekoho, kto vie, veľmi nám to pomôže a dojdeme rýchlejšie do cieľa ako keby sme len špekulovali a blúdili bez potrebného poznania.

Ďalším dôležitým aspektom prijatia vedenia je, že zabraňuje špekuláciam a robeniu si po svojom. Ľudia, ktorí neprijali vedenie nikoho si môžu robiť čo chcú ako chcú, môžu podvádzať a špekulovať koľko len chcú. Ale keď prijmeme vedenie, tak to robiť nemôžeme. Keď syn prijíma vedenie otca, nerobí si čo chce, ale počúva otcove pokyny a riadi sa nimi. Takisto dobrý žiak sa drží pokynov svojho učiteľa a nerobí si čo chce ako chce. Načo by mu bol inak učiteľ keby si robil aj tak po svojom?

Mnohí falošní guruovia a podvodníci sa vyznačujú tým, že neprijali vedenie od nikoho a tak im nikto nebráni v tom, aby podvádzali druhých a robili si čo chcú. To je nebezpečné.

Ak chceme prijať od niekoho vedenie, tiež sa musíme uistiť, že daná osoba má alebo mala tiež vedenie. To zmenšuje riziko, že narazíme na podvodníka. Nezaručuje, ale znižuje riziko. Väčšina podvodníkov totiž neprijíma vedenie vôbec, alebo tvrdí, že prijala, ale v skutočnosti si len vymýšľajú a nikdy vedenie od nikoho neprijali. A to je výstražné znamenie, že by sme si mali na také osoby dať veľký pozor.

Preto zdôrazňujem, že si treba veľmi dobre preklepnúť danú osobu, od ktorej by sme chceli prijať vednie a neprijímať len tak zo sentimentu. Pretože ak prijímame vedenie zo sentimentu, tak sa zvyšuje riziko, že prijmeme za svojho učiteľa podvodníka ako sa to stalo mnohým. Osobne poznám niekoľko žiakov jedného falošného gurua z Indie, ktorý si za zasvätenie do “mystických schopností” pýtal 10 000 dolárov! A tí blázni naškrábali desať litrov, ktoré vysolili za zasvätenie a takzvaný guru po pár rokoch zdrhol s niekoľkými sexuálnymi obvineniami na krku. A to nie je jediný prípad. Takýchto prípadov sú stovky po celom svete, nie len v Indii.

Ak od vás niekto vyžaduje veľkú sumu peňazí za to, že vám ponúka pomoc, je to ďalšie výstražné znamenie, že sa jedná o podvodníka, ktorému ide hlavne o peniaze.

Preto nebuďme naivní, neverme každému, kto má odev svätca a ponúka osvietenie. Lebo sa nám môže stať, že skončíme s holým zadkom a doráňaným srdcom a už budeme mať problém dôverovať komukoľvek. A to nie je dobré, pretože existujú osoby, ktorým dôverovať sa oplatí a môže nám to skutočne pomôcť. Len také osoby nájsť chce veľkú úprimnosť a triezvu hlavu.

V súčasnej dobe je naozaj veľmi veľa podvodníkov, dovolím si povedať, že ich je viac ako skutočných učiteľov, ktorí nemajú žiadne nekalé úmysly.

O falošných guruoch píšem v článku “Praktiky falošných guruov” a o pravých v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Ak chceme prijať vedenie, je nutné naučiť sa rozlišovať medzi podvodníkmi a skutočnými učiteľmi. Tak môžeme dojsť do správneho cieľa bez zbytočnej ujmy na duchovnom zdraví.

Veľa šťastia na duchovnej ceste!

Hare Krišna

Za inšpiráciu na tento článok ďakujem Jeho Božskej Milosti Šrílovi Prabhupádovi

Náboženská neznášanlivosť

február 17, 2020duchovno, Na zamyslenie, náboženstvoTomáš Hromník

V poslednej dobe pozerám rôzne kresťanské videá na YouTube a čo čítam v komentároch, nestačím sa čudovať koľko odsudzovania a fanatizmu sa tam nachádza. Namiesto šírenia lásky vidím šírenie neznášanlivosti voči ostatným náboženstvám a povyšovanie svojho za to najvyššie a jediné pravdivé.

Veľa ľudí má odpor k náboženstvu práve kvôli ľuďom, ktorí trpia náboženskou neznášanlivosťou. To znamená, že neprijímajú iné náboženstvá ako posolstvo Boha a svoje považujú za jediné pravdivé. V každej náboženskej skupine môžeme nájsť 2 skupiny ľudí:

Tí, ktorí sú neznášanliví voči ostatným náboženstvám a ich vyznávačom.
Tí, ktorí sú tolerantní a chápu, že rôzne náboženstvá učia o tom istom Bohu, len sú prispôsobené pre rôzne druhy ľudí v rôznych dobách a kultúrach.

V prvej skupine sú najmä ľudia, ktorí sú uzavretí voči iným náboženstvám, nemajú bližšie vzťahy s ľuďmi iného vierovyznania a ako pravdu prijímajú len svoju dogmu, ktorej uverili.

V druhej skupine sú ľudia, ktorí väčšinou majú priateľské vzťahy aj s ľuďmi iného vierovyznania a chápu, že Boh je jeden, ale prehovára k ľuďom skrze rôzne náboženstvá.

Náboženská neznášanlivosť vytvára v spoločnosti napätie. Ako keby ho už aj tak nebolo dosť. Správanie ľudí, ktorí trpia náboženskou neznášanlivosťou býva zvyčajne oveľa horšie ako správanie ľudí v druhej skupine.

Kvôli náboženskej neznášanlivosti vzniklo už veľa vojen a konfliktov. Môžeme vidieť aká nebezpečná je náboženská neznášanlivosť.

Nie je lepšie a rozumnejšie vykašľať sa na egoistické obhajovanie svojej viery ako jedinej pravdivej a začať používať triezvy rozum? Mnohí ľudia sú tak sfanatizovaní a zaslepení, že nedokážu triezvo uvažovať a tolerovať druhých. To je veľmi nebezpečné.

Náboženský fanatizmus je veľmi nebezpečný. Aj keď sa možno spočiatku môže javiť ako neškodný kým je le na úrovni slov, ale častokrát sa stáva, že prerastie až do veľkej neznášanlivosti a vraždeniu v mene Boha.

Fanatickí Moslimovia neznášajú kresťanov a hinduistov. Fanatickí kresťania neznášajú Moslimov a hinduistov. Fanatickí hinduisti neznášajú kresťanov a Moslimov. Je to začarovaný kruh. Je to šialené. Je to fanatizmus, ktorý škodí zdravému rozumu, nie samotné náboženstvo.

Náboženstvo je nástroj a môže byť použitý pre pomoc, ale aj pre uškodenie. Bohužiaľ poznám priveľa ľudí, ktorí tento nástroj používajú ako zbraň a viac škodia ako pomáhajú. Takýmto spôsobom používajú náboženstvo ako niečo, čo rozdeľuje a nie čo spája. Spája iba vybranú skupinku ľudí, ktorí vyznávajú rovnaké náboženstvo a rovnakú odnož náboženstva. Napríklad v kresťanstve je odnož katolíkov, evanjelikov, protestantov, svedkov jehovovych atď… a každý tvrdí, že to ich pochopenie Biblie a ich verzia Biblie sú správne. Potom ako môže dôjsť k porozumeniu? Každý si bezmyšlienkovito a tvrdohlavo obhajuje to svoje bez snahy pochopiť a prijať ostatné učenia.

Poznám však aj ľudí, ktorí nie sú náboženskí fanatici a dokážu pekne vychádzať aj s ľuďmi iného vierovyznania, pretože chápu, že Boh je jeden a rôzne náboženstvá sú len rôzne uhly pohľadu na Neho.

Keby všetci ľudia pochopili, že je síce veľa náboženstiev, ale učia o jednom a tom istom Bohu z rôznych uhlov pohľadu, svet by bol oveľa krajšie miesto pre život. Bolo by tu oveľa viac lásky, tolerancie, mieru a pochopenia a oveľa menej nenávisti, konfliktov a nepochopenia.

Bohužiaľ však žijeme v hmotnom svete, kde je priestor aj pre fanatikov, ktorí si silou mocou presadzujú len to svoje bez pochopenia ostatných. A neostáva nám nič iné, len to nejako tolerovať a nebyť ako oni ak nechceme prispievať ešte viac k rozdeleniu spoločnosti, k nevraživosti a konfliktom.

Allahu Akbar

Hare Krišna

Amen

Rôzne cesty k Bohu

február 14, 2020duchovno, Na zamyslenie, poučné, vieraTomáš Hromník

Na YouTube je veľa svedectiev ako sa z mnohých vyznávačov ezoteriky, New Age, jógy, psychedelík atď. stali kresťania. V poslednej dobe som ich zazrel desiatky.

U všetkých som si všimol jednu spoločnú črtu: Najbližšie náboženstvo, ktoré mali po ruke a ktorému ako tak rozumeli a boli s ním v kontakte prakticky odmalička je kresťanstvo. Nie Islam, nie Židovstvo, nie Hinduizmus (ktorý je súhrnom všetkých možných náboženských systémov v Indii). Kresťanské kostoly a učenie sú najrozšírenejšie v západných krajinách. Prirodzene preto inklinovali k Ježišovi a Ježiš prišiel do ich života.

Z náboženstva do náboženstva

Ľudia vyrastajú v Islamskom prostredí a sú z nich Moslimovia. Ďalší zas vyrastajú v Židovskom prostredí a sú z nich Židia. Ďalší zase vyznávajú nejakú odnož Hinduizmu. A všetci to berú tak, že rozvíjajú takýmto spôsobom vzťah s Bohom.

Potom sú ľudia, ktorí boli Židia a stali sa kresťania. Niektorí kresťania prešli na Islam, alebo Židovstvo. Niektorí Moslimovia prešli na kresťanstvo. Niektorí Hinduisti prešli na Islam, alebo kresťanstvo a niektorí kresťania prešli na Hinduizmus.

Z niektorých náboženských vyznávačov sa dokonca stali ateisti.

A takto sa dá meniť vierovyznanie, svetonázor a náboženské praktiky.

Jediná cesta

Zaujímavé je, že mnohí náboženskí vyznávači tvrdia, že len ich cesta je jediná správna a ich Boh je jediný pravý a všetky ostatné náboženstvá sú falošné.

Skutočné náboženstvo

Skutočné náboženstvo sa spozná podľa jednej črty:

Podľa toho, ako sa nám darí rozvíjať lásku k Bohu a teda k celému Jeho stvoreniu môžeme vidieť nakoľko skutočné je naše náboženstvo.

Skutočné náboženstvo nerobí z človeka fanatika, ktorý odsudzuje všetko a všetkých, ktorí nenasledujú jeho náboženstvo. Skutočné náboženstvo nám pomáha rozvíjať lásku, súcit, mierumilovnosť, harmóniu a všetky ostatné božské vlastnosti. Skutočné náboženstvo nám pomáha zbavovať sa zlozvykov, závislostí, zlého charakteru, závisti, hnevlivosti, pýchy, chamtivosti,… skutočné náboženstvo má toľko benefitov.

Náboženský fanatizmus

Kvôli náboženským fanatikom, ktorých je pomerne veľa, mnohí ľudia nepoznajú skutočné náboženstvo a škatuľkujú ho do kolonky slepá viera a fanatizmus.

Náboženským fanatikom chýbajú zásadné vlastnosti a to sú tolerancia a pochopenie. Náboženský fanatik nikdy neprijme, že iné náboženstvo by mohlo vyznávať rovnakého Boha, len iným spôsobom. Nikdy neprijme, že rôzne druhy náboženstva sú určené pre rôzne druhy ľudí na rôznych stupňoch vedomia v rôznych kultúrach.

Náboženský fanatizmus a netolerancia pramení z nepochopenia samotného účelu náboženstva. Náboženstvo nemá rozdeľovať ľudí, ale spájať a pomáhať im. Náboženstvo má v ľuďoch prebudzať lásku, súcit a všetky ostatné dobré vlastnosti. Ak to nerobí, nie je to skutočné náboženstvo.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu a o našom vzťahu s Ním a kto rozvíja s Bohom vzťah viac a viac, nemôže byť nevraživý fanatik. To s Bohom a so skutočným náboženstvom nemá nič spoločné. No predsa mnohí ľudia odsudzujú náboženstvo kvôli náboženským fanatikom nevediac nič o skutočnom náboženstve. A to je škoda. Veľká škoda.

Je nutné vedieť o Bohu?

Súčasná spoločnosť sa možno štatisticky javí ako zbožná, ale výsledok je prejavom bezbožnosti.

Ľudia zabíjajú, kradnú, klamú, podvádzajú, idú aj cez mŕtvoly len aby dosiahli svoj sebecký cieľ, ničia prírodu vo veľkom… Preto potrebujú Boha, ktorý im dáva návod na polepšenie, aby nemysleli len na seba, ale aj na druhých a pomáhali im a rozvíjali božský charakter – lásku, súcit, milostivosť, nesebectvo, pokoru, služobnícky postoj.

To, čo vidíme okolo seba je výsledok bezbožnej spoločnosti: http://blog.hromnik.com/2020/02/05/bezbozna-spolocnost/

Pokiaľ sa ľudia neriadia Božím Slovom, na svete nemôže byť mier. Vždy tu bude do určitej miery sebectvo, ktoré vyvoláva konflikty. Krišna o tom hovorí na konci šestnástej kapitoly Bhagavad-gíty:

VERŠ 23:

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.

VERŠ 24:

Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.

Život ľudí so zbožnou povahou vyzerá nejak takto:

Záver

Ciest k Bohu sa zdá byť mnoho, ale v skutočnosťi k Nemu vedie len jedna jediná cesta skrze pokoru, úprimnosť a túžbu spoznať Absolútnu pravdu.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

K pokore nás často musí donútiť utrpenie a práve nesmierne utrpenie býva častou príčinou hľadania cesty von z tohto utrpenia. Keď ľudia nesmierne trpia, vtedy sa obracajú na Boha a často Ho aj nachádzajú v náboženstve, ktoré im je najbližšie.

Ja som zvedavý a hľadajúci Absolútnu pravdu. To ma doviedlo k vedomiu Krišnu, ktoré mi je najbližšie, pretože to je pôvodné vedomie každej živej bytosti. Každý túži po láske, šťastí a večnosti, ale kvôli našemu znečistenému vedomiu hmotou zažívame dočasnosť, nešťastie, pervertovanú lásku v chtíč a nevedomosť.

K očisteniu nášho vedomia slúži pravidelné spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Či je niekto kresťan, moslim, žid, ateista, dieťa, dospelý,… každý môže počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru a pocítiť jej účinok na vlastnej koži.

O účinku Hare Krišna mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”

O vedomí Krišnu sú desiatky kníh v čestine a angličtine a zopár aj v slovenčine: https://vedabase.io/cs/library/

Často stretávam kresťanov, ktorí mi hovoria, že len cez vieru v Ježiša môžem byť spasený. Rád by som veril, že viera v Ježiša Krista ako jediného spasiteľa ma naozaj spasí, ale bohužiaľ som už sklamaný z viery, že Ježiško nosí darčeky. Už viac nedokážem len tak slepo veriť hocikomu a hocičomu. Potrebujem si svoju vieru overiť a to mi práve ponúka vedomie Krišnu, že výsledky sú citeľné vo vedomí a nemusím len veriť, viem. Ako viem aj to kedy som sýty a kedy hladný. A to je taký hlavný rozdiel medzi kresťanstvom a vedomím Krišnu. Jeden proces je založený na viere a druhý proces je vedecký založený na overení si svojej viery.

Neodsudzujem iné náboženstvá a iné procesy. Každý je na inej úrovni vedomia a každý potrebuje pre duchovný pokrok niečo iné. Niekto potrebuje kresťanstvo, niekto Islam, niekto Židovstvo, ezoteriku, alebo niečo iné. Všetci však hľadáme šťastie, lásku a večnosť a to môžeme nájsť jedine v Absolútnej pravde, ktorá sa nám dáva spoznať nám prijateľným a pochopiteľným spôsom. Či už je to skrze také, či onaké učenie, každé má niečo do seba pre daný stupeň vedomia.

A pre mňa je momentálne lákavé vedomie Krišnu založené na učení védskych písiem, ktoré sú najobsiahlejšie písma o zmysle života a o Bohu aké poznám. Sú dostupné tiež online a zdarma na: https://vedabase.io/cs/library/

Veľa šťastia na trnitej ceste k Absolútnej pravde.

A pamätajte, nebuďte fanatici 😀

Bezbožná spoločnosť

február 5, 2020Na zamyslenie, životTomáš Hromník

Keď sa pozriete na dnešnu spoločnosť, čo vidíte? Lásku, mier, harmóniu? Alebo nenávisť, závisť, vojny, nepokoje, disharmóniu…

Výsledok jednania bezbožných

Znečisťovanie a vykorisťovanie prírody, hádky, vojny, nezhody, nepokoje, nenávisť, násilie, nechcené deti a veľa ďalších nepekných vecí je výsledok činov bezbožnej spoločnosti. V Biblii sa spomína príbeh o Sodome a Gomore, kde sa ľudia oddávali bezbožným činnostiam ako je neviazaný sex, intoxikácia, bohémsky život bez akýchkoľvek pravidiel a regulácií a výsledok boli vraždy, nepokoje, násilie, nezhody až nakoniec zničenie.

Do podobného štádia ako bola Sodoma a Gomora smeruje dnešná spoločnosť. Ľudia prestávajú rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, medzi morálnym a nemorálnym, medzi zbožným a bezbožným a snažia sa to ospravedlniť slovíčkom “TOLERANCIA”. Tolerancia bez inteligencie vedie k záhube. Prílišná tolerancia môže spôsobiť to, že zahubí toho, kto je príliš tolerantný a toleruje a podporuje bezbožnosť.

Predstavte si, že ide na vás niekto s nožom a vy to tolerujete a necháte to tak, nech si robí čo chce a zabije vás. To je výsledok tolerancie bez inteligencie – zničenie, smrť, deštrukcia, bolesť, utrpenie.

Jednanie bez poznania

Pokiaľ budú ľudia jednať bez potrebnej inteligencie a poznania, budú vytvárať len ďalšie problémy. Vymysleli technológiu, ale už nedomysleli, že jej využívanie vo veľkom bude mať fatálne následky na životné prostredie a zdravie ľudí, zvierat a celkovo planéty a možno aj vesmíru.

Kedysi keď ešte existovala védska kultúra, existovali 4 spoločenské triedy:

Bráhmani
Kšátrijovia
Vaišovia
Šúdrovia

Bráhmani sú inteligenciou, hlavou spoločnosti a dávajú rady na jej správne fungovanie – učitelia, kňazi, svätci. Kšátrijovia sú králi, vládcovia, ktorí sa majú riadiť radami zbožných bráhmanov, aby zabezpečili správne fungovanie spoločnosti. Vaišovia sú obchodníci a poľnohospodári. Šúdrovia sú robotníci, ktorí zvyčajne nemajú veľkú inteligenciu (väčšina populácie). Nie len kšátrijovia, ale všetky tieto spoločenské triedy by sa mali riadiť radami Bráhmanov.

Toto rozdelenie spoločnosti je dané vlastnosťami ľudí, nie zrodením ako si to mnohí nesprávne vysvetľujú. Zo šúdru sa môže stať brahmana, pokiaľ sa na to kvalifikuje.

Védska literatúra ako je Šrímad Bhágavatam nás učí, že aby spoločnosť fungovala správne, je nutné riadiť sa určitými zásadami a radami védskych písiem a svätcov. V dnešnej dobe existuje mnoho podvodníkov, ktorí sa hrajú na učiteľov, kňazov a svätcov len kvôli sláve, peniazom a ďalším postranným motívom a nemajú na svoje postavenie potrebnú kvalifikáciu. Preto je dobré naučiť sa rozlišovať medzi skutočnými svätcami a obyčajnými podvodníkmi. Trošku som ale odbočil.

Podstatou štyroch spoločenských tried je, že sa navzájom dopĺňajú a tak môže celá spoločnosť pekne fungovať ako celok. Ak všetky časti tela spolupracujú, telo je zdravé a funguje. Problém však nastáva keď nejaké časti prestanú spolupracovať. To vytvára problémy a nezdravý celok, nezdravú spoločnosť. Všetci by sa mali riadiť radami zbožných bráhmanov, aby celok mohol fungovať správne. Pokiaľ sa nimi neriadia, vznikajú nádory ako to môžeme vidieť v dnešnej spoločnosti. Toľko problémov len kvôli tomu, že ľuďom chýba základné poznanie o živote a základné zásady čo sa má a nemá robiť. A keď aj toto poznanie majú, tak podľa neho nejednajú.

Kto však toto poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam aplikuje do svojho života a riadi sa ním, môže na vlastnom živote zistiť či je lepšie riadiť sa radami zbožných bráhmanov a vaišnavov, alebo aby žil každý ako chce.

V Bhagavad-gíte Krišna hovorí:

Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť. [BG 16.24]

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

V bezbožnej spoločnosti koná každý viacmenej podľa svojich rozmarov, podľa toho, čo on považuje za správne a dobré. Ale je to naozaj správne a dobré? Alkoholici si myslia, že je dobré piť alkohol. Pedofili si myslia, že je správne zneužívať deti pre sexuálne uspokojenie atď. Je toľko príkladov, ktoré ukazujú, že konanie z vlastného rozmaru prináša veľké utrpenie a problémy.

Preto je nutné dozvedieť sa čo sa smie a čo nie podľa príkazov védskych písiem, ktoré sú návodom pre správne fungovanie spoločnosti a života jednotlivcov. Mnohí ľudia sa odkazujú na Bibliu ako na písmo, ktoré im pomohlo skvalitniť život. Biblia je fajn, ale védska literatúra obsahuje ešte hlbšie poznanie, ktoré môže jednotlivcom a celej spoločnosti priniesť skutočné šťastie, mier a veľa ďalšieho pozitívneho.

Problém je, že bežný človek nedokáže porozumieť védskym písmam, pretože jeho vedomie na to nie je dostatočne očistené. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Preto je potrebné najskôr očistiť vedomie v spoločnosti svätcov, alebo tých, ktorí nasledujú veľkých svätcov.

Opäť pripomínam, že nie je svätec ako “svätec”. Skutočný svätec sa neženie za materiálnym bohatstvom a nenecháva si pre seba viac, než potrebuje k prežitiu. No falošnému svätcovi ide hlavne o materiálne bohatstvo, slávu a nasledovníkov. Poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam tiež vysvetľuje rozdiel medzi skutočným a falošným svätcom. Píšem o tom tiež v článku “Praktiky falošných guruov“.

Záver

Aby sme vedeli správne jednať a správne žiť, potrebujeme správne vedenie a správne poznanie. Ak si myslíme, že nepotrebujeme vedenie a že my vieme najlepšie, Krišna popisuje čo sa s nami stane:

No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]

Môžeme si myslieť, že sú to len nejaké rečičky nejakej modrej mytologickej postavičky, ale keď sa na tieto slová pozrieme hlbšie a získame skúsenosť s nasledovaním písiem a porovnáme túto skúsenosť s predošlou skúsenosťou kedy sme nenasledovali nikoho a nič okrem vlastnej mysle, uvidíme zásadný rozdiel. Uvidíme tiež zásadný rozdiel medzi životom a spoločnosťou ľudí, ktorí sa riadia védskymi zásadami a spoločnosťou, ktorá sa týmito zásadami neriadi. Tento rozdiel popisujem v článku “Rozdiel medzi spoločnosťou oddaných a neoddaných”

Ak chceme skutočné šťastie, lásku, harmóniu a pokoj, neostáva nám nič iné, len nasledovať pokyny Najvyššej Božskej Osobnosti – Krišnu a Jeho oddaných, ktorí sa riadia Jeho pokynmi. Akákoľvek odchylka od pôvodného učenia spôsobuje v našom živote a následne v spoločnosti nádor, ktorý nie je vôbec príjemný a prináša bolesť, nešťastie a utrpenie. Naopak nasledovanie védskych zásad prináša lásku, šťastie, harmóniu, pokoj a všetko, po čom duša prahne.

Každý to môže zažiť na vlastnej koži a pochopiť. Nemusíme len slepo veriť. V tom je krása tohto učenia.

Reinkarnácia – skutočnosť, alebo mýtus?

február 1, 2020duchovno, Na zamyslenieTomáš Hromník

Reinkarnáciu pozná snáď každý. Je to prevteľovanie duše po smrti jedného tela do druhého. Pre pochopenie reinkarnácie je nutné pochopiť rozdiel medzi dušou a telom.

Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť. – Bhagavad gíta 2.13

Mnohí ľudia stotožňujú vlastné JA s telom a nerozumejú preto duši a reinkarnácii. Na pochopenie reinkarnácie musíme pochopiť, že vlastné JA je večná duša a nie dočasné telo. Ako vodítko môže slúžiť naša túžba žiť večne. Odkiaľ táto túžba pochádza? Odporúčam pozrieť si video o duši.

Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité. – Bhagavad-gíta 2.20

Názory ľudí na reinkarnáciu

Mnohí ľudia považujú reinkarnáciu za výmysel a na druhej strane mnohým dáva zmysel a zodpovedá nezodpovedané otázky. Poďme sa pozrieť aké otázky zodpovedá reinkarnácia.

Túžby

Odkiaľ sa berú túžby? Už malé deti majú rôzne túžby, ktoré sa v neskoršom veku menia a tvarujú. Niekto má napríklad veľmi silnú túžbu žiť v inej krajine ako v tej, kde sa narodil. Odkiaľ táto túžba pramení? Nežil náhodou v tej krajine v niektorom z minulých životov?

Niekto chce byť veľmi bohatý a niekto je veľmi skromný.

Niekto prirodzene inklinuje k duchovnému životu a niekto je materialista celý život.

Reinkarnácia vysvetľuje, že po smrti fyzického tela si túžby prenášame do ďalšieho života.

Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo, ó, syn Kuntī. – Bhagavad-gíta 8.6

Sklony

Sklony úzko súvisia s túžbami. Niekto viac inklinuje k inejk krajine ako k tej, v ktorej bol narodený. Niekto viac inklinuje k duchovnému životu ako k materiálnemu. Niekomu odmalička nechutí mäso, cibuľa, cesnak, káva, hríby atď., inklinuje k jóge a meditácii a potom zistí, že tieto potraviny by jogíni nemali konzumovať, aby sa vedeli koncentrovať.

Duchovný učiteľ Radhanath Swami vo svojej knihe “Cesta domov” popisuje, že ako malý chlapec nechcel nosiť nové oblečenie a jeho mama ho musela niekoľkokrát vyprať, aby nevyzeralo ako nové a mohol ho nosiť. Keď jeho rodičia kúpili nové auto, schovával sa pod sedačkou až kým auto nevyzeralo ako úplne nové. Odkiaľ malý chlapec pochytal tieto sklony ak nie z minulého života asketického jogína?

Povedomé situácie, miesta a osoby

Možno aj vám sa niekedy stalo, že ste sa stretli so situáciou, ktorá sa vám zdala byť veľmi povedomá, až taká, že ste ju už určite zažili (Déja Vu). Niektorým ľuďom sa stáva, že sú im povedomé miesta, na ktorých sú v tomto živote prvýkrát. Niektorí ľudia tiež spoznávajú osoby, pri ktorých majú pocit, že sa poznajú už roky rokúce, ale pritom tú osobu práve stretli.

Spomienky na minulé životy

Niektorí ľudia tvrdia, že si pamätajú minulé životy. Hlavne deti do 5 rokov. Po celom svete sa už niekoľko rokov vedú výskumy o deťoch, ktoré si pamätajú minulé životy a čuduj sa svetu, mnohé prípady je možné dopátrať do minulosti desiatky, stovky ba niekedy až tisíce rokov dozadu.

Vrodené strachy, fóbie

Niektorí ľudia sa rodia s fóbiami. Kde sa tieto fóbie vzali? Niektorí majú panický strach z vody, zrejme sa v minulom živote utopili. Iní majú strach z ohňa, hadov, pavúkov,… a niekoho nedostanete do lietadla ani za milión, pretože má tiež panický strach z lietania, ktorý zrejme pramení z nepríjemnej skúsenosti z minulého života.

Samozrejme nie všetky strachy súvisia s minulými životmi. Môžu prameniť z detstva.

Existujú mnohé prípady ľudí, ktorí podstúpili regresnú terapiu (hypnóza často až do minulých životov), zistili odkiaľ pochádza ich strach a dokázali sa ho zbaviť pochopením a prijatím danej situácie.

Reinkarnácia podáva vysvetlenia

Ako tieto veci vysvetliť? Určite by sa dalo vyšpekulovať desiatky vysvetlení, ktoré by na oko mohli dávať zmysel, ale pri hlbšom preskúmaní by sa mohli vynoriť ďalšie nezodpovedané otázky. Zato reinkarnácia poskytuje dokonalé vysvetlenie týchto javov. Aspoň pre tých, ktorí vedia ako reinkarnácia funguje.

Podľa teórie reinkarnácie nežijeme jeden život, ale ako duša sa prevteľujeme z jedného tela do druhého podľa svojich túžob a činov.

Princíp reinkarnácie je detailne popísaný v štvrtom speve a dvadsiatej deviatej kapitole Šrímad Bhágavatamu: https://vedabase.io/cs/library/sb/4/29/

Existuje viacero teórii čo sa deje po smrti, no reinkarnácia dokonale vysvetľuje čo sa deje po smrti a prečo. Vysvetľuje všetky otázky, ktoré som tu spomenul. Reinkarnácia úzko súvisí so zákonom karmy, ktorý určuje aké telo živá bytosť dostane v ďalšom živote. Mnohí protestujú proti tomu, že by duša mohla ísť z ľudského tela do zvieracieho, alebo rastlinného, ale nevedia podať žiadne vysvetlenie prečo by to tak nemohlo byť. Zato reinkarnácia presne vysvetľuje prečo to tak byť môže.

Ak chceme skutočne pochopiť reinkarnáciu a zistiť či je fakt, alebo mýtus, nestačí len veriť, alebo neveriť. Treba naozaj do hĺbky skúmať život a smrť, prírodu, životné príbehy ľudí a veľa ďalšieho. Komu stačí len veriť, hrozí veľké riziko, že bude podvedený a uverí niečomu, čo nie je pravda.

Je veľmi jednoduché odsúdiť reinkarnáciu ako výmysel, ale už náročnejšie je naštudovať si o tom viac, ideálne z rôznych nezávislých zdrojov.

Ak sa nedáme strhnúť sentimentom a vierou, ale naozaj budeme dôkladne študovať a skúmať život, môžeme sa dopátrať k pravde.

A čo vy? Veríte, neveríte, alebo viete, že reinkarnácia je skutočná?

Chceme šťastie, prichádza nechcené utrpenie

január 26, 2020duchovno, Na zamyslenie, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvojTomáš Hromník

Živé bytosti si prišli do hmotného sveta užívať nezávisle na Bohu, ale zisťujú, že sú nútené zakúšať nechcené utrpenie. Prečo? Je možné, aby si prst užíval nezávisle na tele? Je možné, aby bola ryba na suchu trvale šťastná?

Sme duchovné čiastočky Boha a naše prirodzené prostredie je v duchovnom svete. Všetci chceme žiť večne, byť stále šťastní a mať poznanie. Ale v hmotnom svete zakúšame pravý opak – dočasnosť, utrpenie a nevedomosť. To je výsledok našej túžby jednať nezávisle na Bohu a dokonca túžby byť Bohom – pánom, ovládateľom, požívateľom. Každý s hmotne znečisteným vedomím chce byť pán, chce aby sa všetko točilo okolo neho a pre jeho pôžitok. Čisté vedomie znamená milovať Boha a slúžiť Mu. To učia všetci veľkí svätci, ktorí kráčajú cestou oddanosti.

Po smiechu býva plač

Znečistené vedomie znamená jednať pre svoje vlastné uspokojenie a výsledok takýchto činností býva dočasné uspokojenie a následná frustrácia, nešťastie, úzkosť a iné nepríjemnosti. Je len otázka času kedy sa materiálne šťastie pretvorí na utrpenie.

Sme duchovné bytosti

A ako duchovné bytosti by sme sa mali naučiť jednať pokiaľ chceme zažívať skutočné šťastie a už viac netrpieť. Pokiaľ sa stotožňujeme s fyzickým telom, snažíme sa uspokojovať hmotné zmysly kadejakým spôsobom. Problém je, že zmysly sa nedajú uspokojiť natrvalo a uspokojenie zmyslov neuspokojí naše vlastné JA – dušu. Zmysly sú nenásytné a chcú stále viac a viac a viac a tak honba za materiálnym šťastím nikdy nekončí. Jazyk chce stále ochutnávať nové chutné jedlá, oči sa chcú stále pozerať na niečo nové a pekné, ruky chcú stále ohmatávať niečo príjemné, nos chce cítiť príjemné vône, uši chcú počúvať príjemné zvuky a genitálie vyžadujú tiež uspokojenie. Uspokojenie zmyslov prináša krátkodobú prchavú radosť a následný pocit prázdnoty, ktorý sa snažíme zaplniť ďalším krátkodobým zmyslovým pôžitkom.

Čokoľvek hmotné je dočasné

Hmotné telo, hmotný pôžitok, majetok, vzťahy a všetko ostatné v hmotnom svete je dočasné. Všetko tu má nejaký čas trvania a potom o to prídeme a nakoniec prídeme aj o život v tomto svete. A čo potom? Potom ostanú len oči pre plač, lebo nechceme zomrieť a chceme si užívať večne. Odkiaľ táto túžba pramení? Ak som toto telo, tak by malo byť pre mňa prirodzené zomrieť a akceptovať smrť. Ale túžba žiť večne pochádza z večnej duše.

Čo sa deje po smrti?

Existujú rôzne teórie, ale je nejaká z nich vôbec pravdivá? Ako si môžeme byť istí čo je po smrti? Jedni presadzujú teóriu večného neba a večného zatratenia v pekle. Ďalší sa príkláňajú k teórii reinkarnácie a znovuzrodenia v hmotnom svete. Kto z nich má pravdu? Dopátrať sa k pravde nie je lacná záležitosť. Komu stačí uveriť, môže uveriť nepravde. Kto chce vedieť, mal by dôkladne študovať život, smrť a povahu hmotnej existencie.

Detailný popis života, smrti, hmotnej prírody a posmrtnom živote podáva Šrímad Bhágavatam: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Môžeme študovať rôzne druhy filozofie a náboženstiev, ale keď budeme študovať Šrímad Bhágavatam, môžeme zistiť, že zahŕňa všetky možné filozofie a náboženstvá a neustále zdôrazňuje esenciu veškerého poznania – poznanie o duši, o Bohu, o povahe hmotného a duchovného pôžitku a veľa ďalšieho.

Najlepšia filozofia

Najlepšia filozofia je taká, ktorú nemožno vyvrátiť. Sú rôzne druhy filozofických smerov, ale pokiaľ sa dajú jednoduchými argumentami vyvrátiť, sú nedokonalé a neúplné. Dokonalú filozofiu nemožno vyvrátiť nijakým argumentom. Absolútna Pravda zostáva vždy platná za každých okolností. Absolútnu Pravdu práve popisuje Šrímad Bhágavatam a každý, kto študuje toto posvätné písmo môže spoznať Absolútnu Pravdu.

Hor sa do toho: https://vedabase.io/cs/library/sb/

Ťutuli muťuli

január 15, 2020láska, Na zamyslenie, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahyTomáš Hromník

Ťuťuli muťuli, ale keď nesplníš moje požiadavky, bude zle! Tak funguje veľmi veľa vzťahov. Sú založené na vzájomnom uspokojovaní túžob a zmyslov a keď toto uspokojenie nie je naplnené, prichádza nespokojnosť a hnev.

“Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.” – BG 2.62

Keď partner z nejakého dôvodu nie je schopný uspokojiť túžby toho druhého, druhý sa na neho začne hnevať, pretože je pripútaný k naplneniu svojich túžob a chce ich mať naplnené za každú cenu. Nemusia to byť zrovna materiálne túžby, ale aj túžby na jemnohmotnej úrovni. Túžba po pozornosti, túžba po uznaní atď. Ak tieto túžby nie sú naplnené, zle je!

Bohužiaľ s ľuďmi, ktorí sú príliš pripútaní ku svojim túžbam a predstavám, sa funguje veľmi ťažko. Vždy je na vine ten druhý, ktorý neuspokojí ich túžby a predstavy. Z pozorovania svojho okolia a zo skúsenosti vnímam, že takto fungujú hlavne ženy. Ženy sú zvyčajne veľmi pripútané ku svojim predstavám a keď im ich muž nenaplní, sú z toho sklamané a častokrát aj rozhnevané a svojmu mužovi dokážu urobiť peklo zo života.

Sebectvo

Príčinou problémov vo vzťahoch je sebectvo. Keď každý myslí v prvom rade na seba a nie na druhého. Také vzťahy sú založené na vzájomnom vykorisťovaní a keď už partner nemá čo ponúknuť, odkopnú ho ako špinavú handru. Zbohom, už neuspokojuješ môj pôžitok, nájdem si niekoho iného, kto ma bude uspokojovať.

Aby sme mohli mať pekné vzťahy, musíme sa zbaviť sebectva. Sebectvo v láskyplných vzťahoch nemá miesto.

Láskyplné vzťahy

Láska nie je: “Ja uspokojím teba a ty uspokojíš mňa“. To je biznis. Láska tiež nie je: “Keď nenaplníš moje potreby, budem sa hnevať“.

V skutočnosti veľmi málo ľudí má láskyplné vzťahy, pretože vo vzťahoch prevláda sebectvo. Častokrát ľudia hľadia najskôr na seba a na svoje uspokojenie. Preto vlastne aj vyhľadávajú vzťahy, aby im partner napĺňal ich potreby. Ale takéto vzťahy nemajú dlhé trvanie. Takété vzťahy sa skôr, či neskôr zmenia na utrpenie.

Ak chceme mať láskyplné vzťahy, musíme sa naučiť dávať. Dávať to, čo partner potrebuje. Nie len brať.

Častokrát sa stáva, že aj keď sa snažíme dávať a robiť pre partnera všetko, čo je v našich silách, nestačí to. Partner chce stále viac a jeho predstavy o ideálnom vzťahu nie sú naplnené a hnevá sa. V tom prípade keď nie je v našich silách uspokojiť potreby partnera, nedá sa nič robiť. Môžeme sa snažiť akokoľvek, no stále bude málo. Niekedy to jednoducho nejde. Partner nám bude neustále vyčítať, že sa mu niečo nepáči. V takom prípade je lepšie byť bez partnera ako neustále počúvať nejaké výčitky.

V láskyplnom vzťahu musia byť láskyplní obaja. Ak sa jeden snaží a druhý nie, nebude to fungovať. Jeden bude vždy utláčaný.

Odtiaľ – potiaľ

Je dôležité stanoviť si hranice čo sme shopní tolerovať a čo nie. Prílišná tolerancia nebýva príliš k úžitku, pretože dávame tak partnerovi najavo, že si s nami môže robiť čo chce a to je nebezpečné. Prílišná tolerancia býva znakom nedostatku sebaúcty. Človek, ktorý nemá zdravú sebaúctu sa nechá ponižovať, nechá si nadávať a dokonca toleruje aj fyzické násilie.

Treba si teda stanoviť jasné hranice čo sme schopní znášať a čo nie. Ak nám správanie partnera ubližuje, nemali by sme to dlhodobo tolerovať, pretože nebudeme v takom vzťahu šťastní. A načo je vzťah, ktorý neprináša radosť? Taký vzťah je len trápením a je lepšie ho ukončiť.

Horoskop

Na západnej pologuli si zvyčajne vyberáme partnerov podľa dojmu, či sa nám páči, alebo nie. Ale neberieme do úvahy kompatibilitu jeho a našej povahy. Ak je kompatibilita povahy dobrá, je väčšia šanca, že vzťah bude pekne fungovať. Ak je však kompatibilita povahy malá, budú vznikať nemalé problémy a konflikty z malých nedorozumení.

Védsky horoskop podľa času narodenia presne určuje povahu jednotlivca a jeho kompatibilitu s druhým jednotlivcom. V Indii bolo a ešte stále niekde je bežné, že rodičia dávajú svojim deťom robiť horoskop a podľa neho vyberajú partnerov. V Indii niečo ako rozvod neexistovalo. Keď bola svatba, tak partneri museli žiť spolu do konca života a prekonať akékoľvek vzťahové prekážky. Rozvod znamenal hanbu celej rodine.

Na západe je však rozvodovosť veľmi vysoká a stala sa už pomaly spoločenským štandardom. Príčinou vysokej rozdovodosti je nekompatibilita partnerov, jednoducho sa k sebe nehodia a vo vzťahu neskôr trpia. Preto je veľmi dôležité už na začiatku zistiť kompatibilitu partnerov, aby sa vyhli zbytočným problémom.

Mnohí horoskopom neveria, ale to neznamená, že horoskopy nefungujú. Vo väčšine prípadov fungujú veľmi presne. Len je dôležité nájsť kvalifikovaného človeka, ktorý vie robiť horoskopy.

Záver

Ak chceme mať pekné vzťahy, neodporúčam ísť do vzťahu na základe vášne a sentimentu. Je veľké riziko, že taký vzťah skončí katastrofou. Bohužiaľ, nikto nás neučil ako si správne vybrať partnera a tak väčšina ľudí ide do vzťahu práve na základe vášne a sentimentu a potom len trpia a striedajú jedného partnera za druhým.

Horoskop je naozaj veľmi dôležitý. Dobrý horoskop od dobrého astrológa. Bez dobrého horoskopu a dobrej zhody partnerov je veľké riziko, že vo vzťahu bude vznikať napätie a konflikty častejšie ako je zdravé. Časté konflikty neprospievajú ku šťastiu partnerov, ale naopak. Vzťah sa takto mení v peklo a obaja partneri sú nešťastní. Stojí to za to? Stojí to za tú chvíľku užívania si vo vášni?

Občas sa stane, že sa partneri nájdu aj bez horoskopu a vzťah im funguje pekne. No takéto vzťahy sú veľmi vzácne. Väčšinou môžeme pozorovať nefunkčné vzťahy, kde už dávno niet lásky.

Výber partnera srdcom môže vyzerať ako dobrý nápad, len aby potom to srdce nepošľapal. Bacha na to! Nie je naškodu zapojiť pri výbere životného partnera aj rozum a vyskúšať si spraviť partnerský védsky horoskop. Ak vyjde dobrá zhoda, super, skúste to. Ak však vyjde malá zhoda, je veľké riziko, že vzťah bude škrípať. Skúste a uvidíte. Skúsenosť je na nezaplatenie.

Zapredaný život ilúzii

december 25, 2019duchovno, Na zamyslenie, poučnéTomáš Hromník

Snažiť sa dosiahnuť šťastie naplnením svojich materiálnych túžob znamená zapredať svoj život ilúzii. Táto snaha dosiahnuť šťastie skončí nakoniec sklamaním. Dušu nikdy nemôže plne uspokojiť hmotný pôžitok. Z princípu to nie je možné. No ľudia žijúci v ilúzii sa stotožňujú s hmotným telom, mysľou a zmyslami a ženú sa za zmyslovým pôžitkom hlava-nehlava mysliac si, že takto budú šťastní. Nebudú. Nie je to možné.

Chvíľkové šťastie

Je možné dosiahnuť chvíľkové šťastie keď naplníme svoje túžby a zmyslový pôžitok, ale toto šťastie je veľmi prchavé. Preto sa musíme hnať za ďalším naplnením túžob a za ďalším zmyslovým pôžitkom. A tak dokola, kým si neuvedomíme, že tadiaľto cesta ku šťastiu nevedie. Navyše táto cesta za prchavým šťastím obnáša neblahé následky. Po šťastí prichádza nechcené nešťastie.

Myslíme si, že budeme šťastní keď budeme mať toto, hento, tamto a keď to dosiahneme, sme možno chvíľu šťastní ale toto šťastie čoskoro vyprchá ako bublinky z minerálky. To nie je skutočné šťastie. To je ilúzia, za ktorou sa ženú mnohí ľudia nevediac, kde je skutočné šťastie.

Skutočné šťastie

Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho. – Bhagavad-gíta 5.24

Sutočné šťastie sa nachádza na duchovnej úrovni, vo vlastnom JA, v duši, ktorá je prirodzene blažená vo svojom čistom stave. Problém je, že vedomie duše je pokryté hmotným znečistením a preto ju láka hmotný pôžitok, o ktorom si myslí, že ju spraví šťastnou. To je tá ilúzia, za ktorou sa mnohí ženú a zakúšajú chvíľkové šťastie za cenu následného utrpenia.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. – Bhagavad-gíta 18.38

Stále nás bude lákať chvíľkové šťastie kým neočistíme svoje vedomie. Na očistenie vedomia slúži napríklad Bhakti jóga, o ktorem píšem v článku “Bhakti yoga“. O ostatných spôsoboch pre očistenie vedomia píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Čím viac je vedomie očistené, tým viac zažívame šťastie vo svojom vnútri a tým menej nás láka hmotný pôžitok. Čím väčšie šťastie v sebe cítime, tým menej nás láka honba za šťastím mimo seba.

Ak chceme zväčšiť vnútorné šťastie, honba za materiálnym šťastím nám nepomôže. Práve naopak. Dosiahnutie materiálneho šťastia vytvára pocit prázdnoty.

To práve preto, lebo dušu nemôže uspokojiť žiadne množstvo hmotného pôžitku. Každý, kto sa snaží o materiálne šťastie zakúša stále väčšiu a väčšiu prázdnotu. To však môže byť v konečnom dôsledku dobré, pretože ho to donúti hľadať pravé šťastie mimo materiálnu úroveň.