Archívy kategórie: život

Duchovný pokrok

duchovno, poučné

Myslel som si, že pojem “duchovný pokrok” je dosť jasný, ale raz sa ma jeden známy spýtal: “Čo je vlastne duchovný pokrok?” Potom som si uvedomil, že vlastne ľudia, ktorí nežijú duchovným životom si nevedia predstaviť nič konkrétne pod pojmom” duchovný pokrok”. Je to pre nich neznámy pojem. Tak si to poďme vysvetliť.

Nie je duchovno ako duchovno

Mnohí ľudia si myslia, že duchovný pokrok znamená získať nejaké mystické schopnosti, alebo žiť na práne, astrálne cestovať, komunikovať s anjelmi a inými bytosťami, mať schopnosť liečiť rukami, alebo bez dotyku a podobne. Toto všetko ešte nie je duchovný pokrok sám o sebe, ale môžu to byť sprievodné javy duchovného pokroku. Tak ako je sprievodný jav ohňa teplo a svetlo, ale teplo a svetlo nie je samotný oheň. Duchovný pokrok sa prejavuje vo vedomí a následne v činnostiach.

Keď vykonávame nejakú činnosť, obvykle ju sprevádzajú aj iné javy. Napríklad keď varíme, tak sprievodný jav je para. Takisto sprievodným javom duchovného pokroku sú napríklad mystické schopnosti, schopnosť liečiť, vidieť jemnohmotné bytosti a komunikovať s nimi atď. ale to sú len sprievodné javy duchovného pokroku a nie sú až tak podstatné. No mnohí ľudia týmto sprievodným javom dávajú príliš veľkú váhu a často sa zaseknú na nejakej úrovni mysliac si, že už dosiahli cieľ.

Krišna v dvanástej kapitole Bhagavad-gíty popisuje vlastnosti duchovne pokročilej osoby:

VERŠE 13 – 14:
Kto je zbavený závisti a je láskavým priateľom všetkých živých tvorov, kto sa nepovažuje za vlastníka a je zbavený falošného ega, kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak aj v nešťastí, kto je znášanlivý, vždy spokojný, sebaovládnutý a s odhodlanosťou sa venuje oddanej službe s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
VERŠ 15:
Ten, kto nikoho neprivádza do ťažkostí, koho nikto nerozruší a kto zachováva pokoj ako v šťastí, tak i v nešťastí, strachu i strasti, je Mi veľmi drahý.
VERŠ 16:
Môj oddaný je Mi veľmi drahý, pretože nezávisí od bežných udalostí, je čistý, skúsený, zbavený útrap a bolesti a netúži po plodoch svojej práce.
VERŠ 17:
Kto sa neuchyľuje k radosti ani k smútku, kto nenarieka a po ničom netúži a kto sa zrieka dobrého i zlého, taký oddaný je Mi veľmi drahý.
VERŠE 18 – 19: 
Veľmi drahý je Mi ten, kto sa chová rovnako k priateľovi i nepriateľovi, koho sa nedotkne pocta ani potupa, páľava či chlad, šťastie či nešťastie, chvála či pohana, kto sa nestýka so zlou spoločnosťou, je vždy mlčanlivý, so všetkým spokojný, kto sa nestará o strechu nad hlavou a je pevný v poznaní o oddanej službe.
VERŠ 20:
Nadovšetko sú Mi milí tí, ktorí naplnení vierou kráčajú odvekou cestou oddanej služby a Mňa si zvolili za svoj najvyšší cieľ.“

Mať rôzne (mystické) schopnosti ešte neznamená byť láskavý ku všetkým, pokorný, znášanlivý, zbavený falošného ega atď. Sú rôzni ľudia, ktorí sa venujú rôznym (pseudo) duchovným praktikám, ale tieto vlastnosti im chýbajú. Zato majú rôzne iné vlastnosti a schopnosti, ktoré považujú za veľmi duchovné a považujú sa za veľmi pokročilých.

Skutočný duchovný pokrok sprevádza rozvoj dobrých vlastností, ktoré Krišna popisuje v Bhagavad-gíte a strata zlých vlastností ako sú pýcha, domýšľavosť, hrubosť, hnevlivosť, sebectvo:

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

Stamotné dobré vlastnosti ešte neznamenajú nejakú veľkú duchovnú pokročilosť, tieto vlastnosti môžu mať do určitej miery aj materialisti. Okrem rozvoja dobrých vlasností a straty zlých vlastností sa duchovný pokrok prejavuje stratou hmotných túžob a prejavenia duchovných túžob. Ak chce niekto vedieť ako veľmi je duchovne pokročilý, môže to vidieť na svojich túžbach.

“Hmotná touha je sobecká a sleduje vlastní uspokojení; duchovní touha je naprosto nesobecká a je čistĕ pro potĕšení toho druhého, Pána. Obyvatelé Vṛndāvanu konali své každodenní činnosti výhradnĕ pro potĕšení svého milovaného Kṛṣṇy.” – Šrímad Bhágavatam 10.28.13 význam

“Hmotná touha je vysvětlena jako touha užívat si co nejvíce hmotného světa. V moderní řeči se tomu říká ekonomický rozvoj. Přehnaná touha po ekonomickém rozvoji je považována za stébla a zrnka písku v srdci. Srdce toho, kdo je příliš pohroužený v hmotných činnostech, zůstane vždy neklidné.” – Śrī Caitanya-caritāmṛta » Madhya 12.135

Nakoľko máme túžbu užívať si v hmotnom svete bez Boha, natoľko sme duchovne pokročilí. Najpokročilejší nemajú žiadne hmotné túžby a ich jediná túžba je oddaná služba Bohu.

Duchovný učiteľ

Veľkí svätci zdôrazňujú potrebu duchovného učiteľa, aby sme sa od neho mohli učiť. Niektorí ľudia zo svojej pýchy hovoria, že nepotrebujú duchovného učiteľa, že učiteľ je každý sám sebe – a tak to potom aj dopadá – sú len zmätení mysliac si akí sú duchovne pokročilí. No veľkí svätci hovoria, že bez duchovného učiteľa nie je možné urobiť duchovný pokrok.

“Duchovní život začíná společností oddaného, sádhua. Bez jeho milosti není možné udĕlat ani malý pokrok.” – Učení Šrí Kapily (úryvok)

“Ten, kdo má zájem o duchovní pokrok, musí mít pravého duchovního mistra a řídit se jeho pokyny, aby měl pokrok jistý.” – Śrī Caitanya-caritāmṛta » Madhya 24.265 význam

Prečo potrebujeme duchovného učiteľa? Píšem o tom v článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“.

spiritual-master

Jednak bez duchovného učiteľa nespravíme žiadny reálny duchovný pokrok a druhak kto nám ukáže na akej úrovni vedomia skutočne sme ak nie duchovný učiteľ? Môžeme si namýšľať akí sme duchovne pokročilí, podvádzať seba aj ostatných. To je veľmi častý úkaz. Ale vďaka službe duchovnému učiteľovi môžeme veľmi rýchlo zistiť na akej úrovni sa nachádzame a tiež akú úroveň môžeme dosiahnuť.

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu. [BG 4.34]

Šríla Prabhupáda vo význame tohto verša píše:

“Nikto nemôže dosiahnuť duchovnú realizáciu podľa vlastnej metódy, ako to majú v móde dnešní hlúpi pokrytci. V Śrīmad-Bhāgavatame (6.3.19) sa hovorí: dharmaṁ tu sākṣād bhagavat-praṇītam. „Cestu náboženstva zvestuje priamo Pán.“ Preto nám intelektuálne špekulácie, suché argumenty, ani nezávislé štúdium písiem nepomôžu k pokroku v duchovnom živote. Musíme sa obrátiť na pravého duchovného učiteľa, aby sme získali poznanie. Duchovného učiteľa by sme mali prijať s úplnou pokorou a mali by sme mu skromne a bez pýchy slúžiť ako prostí služobníci. Tajomstvo úspechu v duchovnom živote spočíva v uspokojení sebarealizovaného duchovného učiteľa. Kladenie otázok a pokora tvoria pravú kombináciu, ktorá vedie k duchovnému poznaniu. Ak človek nie je pokorný a úslužný, nebudú mať jeho otázky položené duchovnému učiteľovi žiadny účinok. Žiak musí byť pripravený zvládnuť skúšky duchovného učiteľa, ktorý ho automaticky požehná čistým duchovným poznaním, keď uvidí jeho vážny záujem. Tento verš zavrhuje slepé nasledovanie a tiež absurdné otázky. Nesmieme duchovného učiteľa len pozorne počúvať, ale učiť sa od neho aj pokornými otázkami a službou. Pravý duchovný učiteľ je k svojmu žiakovi prirodzene veľmi milý, a ak je žiak pokorný a vždy pripravený slúžiť, výmena otázok a odpovedí bude dokonalá.”

Jednoducho bez pokory nie je možné urobiť reálny duchovný pokrok. A pokora sa prejavuje prijatím duchovného učiteľa – uvedomením si svojej nedokonalosti a nevedomosti. Čo ja vlastne viem o duchovnom živote? Nie veľa… tak sa chcem naučiť od tých, ktorí vedia – od skúsených duchovných učiteľov, ktorí praktikujú duchovný život desaťročia. Od nich môžem získať ohromné poznanie, ktoré by som inak sám len veľmi ťažko získal a pochopil.

Pokiaľ neprijmeme duchovného učiteľa, je veľké riziko, že podľahneme svojim špekuláciam, ktoré nás dovedú boh vie kam… Toto nemusím robiť, toto môžem robiť, hento, toto, tamto je v pohode,… nie, duchovný učiteľ nám veľmi rýchlo vysvetlí čo je v pohode a čo nie, čo máme robiť a čo nie, aby sme spravili duchovný pokrok. Pokiaľ budeme len špekulovať a prispôsobovať si duchovnú prax podľa seba, nebude to mať taký účinok ako keď budeme nasledovať daný proces duchovným učiteľom, ktorý presne vie čo a ako.

spiritual-teacher-DB

Tradícia prijatia duchovného učiteľa je vo východných učeniach bežná. Už malé deti majú duchovného učiteľa, od ktorého sa môžu učiť. Na západe táto tradícia až taká bežná nie je a preto sú voči nej ľudia skeptickí. Ale skepticizmus vychádza hlavne z toho, že mnohí ľudia sa vydávajú za duchovných učiteľov bez potrebnej kvalifikácie a tak len podvádzajú ľudí. Existuje veľa škandálov falošných guruov.

Pri výbere duchovného učiteľa je nutné pristupovať veľmi obozretne, pretože v dnešnej dobe sa za duchovného učiteľa môže vydávať hocijaký darebák, podvodník. O pravom duchovnom učiteľovi píšem v článku “Pravý duchovný učiteľ“.

Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, duchovný učiteľ sa objaví. Keď je žiak úprimný, nájde úprimného duchovného učiteľa, ktorý je pravý. Keď žiak nie je úprimný, nájde neúprimného gurua, ktorý ho podvedie. A keď je človek pyšný a myslí si aký je múdry, nedokáže prijať múdosť od niekoho iného a už vôbec nie od duchovného učiteľa.

Prajem každému čo najväčší duchovný pokrok.

Haré Krišna ?

Fenomén sentimentu

Na zamyslenie, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

“Sentiment (franc. z lat. sentimentum, cítění, cit) znamená cit, silné a bezprostřední hnutí mysli, náklonnost nebo odpor, který není závislý na rozumové úvaze. Vyvolává kladné nebo záporné osobní zaujetí, které může být přechodné nebo trvalé a nepodléhá zcela vědomé kontrole.” – Wikipedia

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí sa nachádza na sentimentálnej úrovni a nedokážu uvažovať racionálne a používať inteligenciu. Namiesto inteligencie používajú cit, ktorý býva často veľmi subjektívny, veľmi skreslený a na logiku nedávajú žiadny dôraz. Proste je to tak, ako cítia a hotovo.

Niekto mi raz napísal, že nesúhlasí so všetkým čo veľký svätec Šríla Prabhupáda hovorí a píše vo svojich knihách. Ja som sa ho spýtal: “Na základe čoho si vyberáš s čím súhlasíš a s čím nie?” A odpoveď ma trochu šokovala: “Na základe toho, čo cítim“. Fuf, no dobre. Tak som mu napísal: “Jeden to cíti tak, druhý zas inak, tretí inak, štvrtý, piaty inak… kto má pravdu?”

Toľko ľudí cíti toľko vecí… a preto majú vo svojom živote chaos. Nevedia čo je správne, čo je reálne a čo nie. Lebo city bývajú veľmi často mimo realitu, mimo pravdy. Kto chce spoznať pravdu, nemal by sa spoliehať na svoje sentimentálne cítenie, ale používať tiež inteligenciu. Poznám toľko sentimentálnych ľudí, ktorí trepú jedno cez druhé a nedáva to takmer žiadny zmysel. Pretože ich inteligencia je zastretá sentimentom a ani si poriadne neuvedomujú čo hovoria. Takíto ľudia nie sú schopní používať logické argumenty a nie sú schopní ani rozumne odpovedať keď s nimi niekto argumentuje. Vedia jednať len na sentimentálnej úrovni a argumenty neberú do úvahy. Takíto ľudia sa veľmi ťažko dopátrajú k pravde pokiaľ nezačnú používať aj inteligenciu.

Sentiment vs inteligencia

Keď sa stretne sentimentálny človek s človekom, ktorý dokáže používať inteligenciu, argumenty a logiku, nastáva konflikt. Sentimentalista si tvrdí svoje na základe toho, čo cíti a absolútne neberie do úvahy žiadne argumenty. Druhý človek sa môže snažiť koľko chce používať rozumné argumenty, no bezvýsledne. Nemá to na sentimentalistu žiadny efekt.

Život so sentimentom sa môže zdať pekný a v pohode, ale akonáhle nastane stret sentimentalistu s realitou, môže byť nemilo prekvapený, že jeho sentiment je zrazu zbúraný. To, čo si myslel a cítil je zrazu vyvrátené. Čo sa to deje? Deje sa to, že realita sa nás nepýta na naše názory, na to čo cítime a čo si myslíme. Realita existuje nezávisle na našich špekuláciach a sentimentálnych výlevoch. Možno moje slová znejú drsne, ale je to tak. Realita je realita a sentiment väčšinou nemá s realitou moc spoločné.

Pre sentimentalistu nikdy nebude dôležitá logika, inteligencia a argumenty. To všetko považuje za nepodstatné a zbytočne zaťažujúce. Stačí to len všetko precítiť a dopátrate sa k Pravde… to vám povie sentimentálny človek – musíš to jednoducho precitíť, nemusíš sa od nikoho učiť, ty si cesta pravda a život, nepotrebuješ učiteľov, lebo ty máš všetko poznanie v sebe. Nenasleduj učiteľov, guruov, majstrov, nasleduj seba. Tvoje srce, tvoja duša ťa povedie… môže to na prvý pohľad dávať zmysel, ale len vtedy, keď nemáme poznanie o realite.

Sentiment a logika jednoducho nejdu dohromady. Sentimentálnemu človeku sa nedá nič logicky vysvetliť, pretože si ide stále len to svoje bez ohľadu na argumenty.

Sentiment a logika sú veční nepriatelia. Čo hovorí sentiment, to logika neprijíma a naopak.

Sentimentalisti sa navzájom podporujú a často dochádza k tomu, že sa dopúšťajú argumentačného klamu argumentum add hominem – útok na človeka, ktorý s nimi argumentuje. Neberú do úvahy argumenty, ktoré podáva, ani nie sú schopní protiargumentovať a preto sa snažia zhodiť diskutujúceho, aby získali v diskusii prevahu a pocit víťazstva. Jednoducho ho pokiaľ možno úplne zosmiešnia, aby jeho slová stratili na dôveryhodnosti. Dobré, čo?

Sentiment nie je pravda

Ešte nedávno som bol tiež na sentimentálnej úrovni. Ale uvedomil som si, že tadiaľto cesta k pravému poznaniu nevedie. Sentiment nás môže doviesť k poznaniu, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať pravdivé a úžasné, ale v skutočnosti je iluzorné. To, čo cítime a čo si myslíme, ešte nemusí byť pravda a zvyčajne ani nie je. No na sentimentálnej úrovni to človek nedokáže pochopiť, pretože má zastretú inteligenciu. Nedokáže racionálne a triezvo rozmýšľať, svoj sentiment považuje za absolutnú pravdu a hotovo. Takýto stav vedomia je veľmi žalostný, pretože človeka podvádza vlastná myseľ (ktorú si pletú so srdcom). A toľko ľudí je v tomto žalostnom stave…

Aby sme spoznali realitu takú, aká je, nemôžeme zostávať na sentimentálnej úrovni. Zo sentimentálnej úrovne je možné spoznať len ilúziu, ale nie pravdu ako takú. Ilúzia je navyše taká silná, že dokáže človeku navodiť pocit, že jeho špekulácie sú pravdivé. Taká je sila ilúzie.

Sentimentalistovi môžeme vysvetľovať, že tráva je zelená, že rastie zo zeme, že potrebuje vodu, slnko a vzduch, aby rástla a nevyschla… ale sentimentalista keď to tak necíti, tak to jednoducho neprijme! Sentimentalista bude trvať na tom, že tráva je ružová, nepotrebuje vodu, ani slnko, ani nič na svoju existenciu, že jednoducho sa uživí len zo vzduchu… to len taký absurdný príklad, aby bola každému jasná absurdnosť sentimentu – ja to tak cítim, tak to je. Niektorí ľudia dokážu naozaj vyšpekulovať zaujímavé teórie na základe toho, čo cítia. Niektorí nemusia byť ďaleko od pravdy, ale kvôli tomu, že prikladajú až príliš veľkú váhu a pravdivosť svojmu cíteniu, sa k pravde jednoducho nedopátrajú.

Pokiaľ si budeme myslieť, že to, čo cítime a čo si myslíme je pravda, ako si môžeme byť istí, že to nie je len ilúzia? No nemôžeme. Pokiaľ sa chceme dopátrať k pravde, musíme ísť za hranice cítenia, dokonca za hranice logiky a inteligencie. Ale zároveň nepodceňovať cítenie, logiku a inteligenciu a využívať ich v rozumnej miere. Ťažké to má ten, kto používa len racio a ťažké to má ten, kto používa len sentiment. Treba sa naučiť vyvážiť tieto dve zložky, aby sme dokázali nakuknúť za oponu ilúzie duality. No zároveň nelipnúť na svojich špekuláciach a nechať si otvorené zadné vrátka – čo ak je to tak, ako to tvrdia iní? Napríklad veľkí svätci, ktorí nakukli za ilúziu duality a snažia sa nám sprostredkovať toto poznanie, aby sme aj my mohli nakuknť za oponu. Svojimi špekuláciami sa tam sotva dostaneme, ale s vedením tých, ktorým sa to podarilo, sa to môže podariť aj nám.

Tento hmotný svet sa popisuje ako labyrint a svätci ako GPS navigácia. Môžeme sa motať v tomto svete, v tomto labyrinte svojpomocne svojimi špekuláciami, ale nemusíme nájsť cestu von. No pokiaľ použijeme GPS – vedenie svätcov, ktorí poznajú cestu von, môžeme sa z tohto labyrintu veľmi rýchlo vymotať. A to za to stojí nie? Ale samozrejme, je to každého slobodné rozhodnutie, či sa rozhodne zostať v tomto labyrinte, alebo začne hľadať cestu von sám, alebo s pomocou tých, ktorí cestu poznajú.

Ako vodítko z labyrintu hmotného sveta nám môže poslúžiť védska literatúra dostupná online: https://vedabase.io/cs/library/

Lacné duchovno

duchovno, Hare Krišna, Na zamyslenie, poučné, šťastie

V poslednej dobe sa ľudia dosť obracajú na duchovnú sféru života, no treba si dať pozor na lacné duchovno. Lacné duchovno sa tvári ako duchovno, ale je to v skutočnosti materializmus prezlečený za duchovno. Nie je všetko zlato, čo sa bliští… a nie je všetko duchovno, čo sa tvári ako duchovno.

Cena lacného duchovna

Toto lacné duchovno navyše nebýva až také lacné. Často ide celkom hlboko do peňaženky. Rôzne organizácie a guruovia ponúkajú predražené knihy, kurzy, či dokonca zasvätenia za tisíce €! Jeden guru v Indii berie za zasvätenie jedného žiaka 10 000€ a stovky a tisíce žiakov sú ochotní mu to zaplatiť! Za to im sľubuje akési mystiké schopnosti.

Mnohí duchovní vodcovia tvrdia akí sú duchovne pokročilí, aké majú schopnosti a že dostávajú informácie z duchovného sveta… to je výstražné znamenie, že sa jedná o podvodníkov. Skutočný učiteľ sa nepotrebuje chvastať svojimi úžasnými schopnosťami. Skutočný duchovný učiteľ je pokorný a nikomu nehovorí aký je pokročilý. O falošných guruoch píšem v článku “Praktiky falošných guruov” a o pravých učiteľoch v článku “Pravý duchovný učiteľ“. V dnešnej dobe si treba dať veľmi veľký pozor na falošných učiteľov, pretože čo vyzerá vznešene a pravdivo ešte také nemusí byť! Pozor na to! Veľmi veľa ľudí naletelo falošným guruom.

V dnešnej dobe už každý môže napísať knihu, alebo šíriť informácie cez internet. Mnohí ľudia sú náchylní veriť nekriticky všetkému, na čo narazia. Vznikajú mnohé pochybné knihy, ktoré sa tvária ako duchovné a mnohým ľuďom sa páčia. Problém je ten, že tieto knihy často neponúkajú žiadne praktické návody na duchovný život, ale ostávajú len pri teórii. Teória môže byť akokoľvek pekná, ale bez praxe sa míňa účinku.

Každý si môže vyšpekulovať nejaký proces a snažiť sa tak robiť duchovný pokrok, ale aký bude výsledok, to je otázne.

Skutočné duchovno

Skutočné duchovno nie je len teoretické, ale aj praktické. Praktické činnosti nás majú doviesť k overeniu si teoretických poznatkov. Bez praxe nám ostáva len veriť, alebo neveriť, ale vďaka praxi môžeme vedieť, či je teória pravdivá, alebo nie.

Medzi časté duchovné praktiky sa radí meditácia. No nie je meditácia ako meditácia. Veľa ľudí pozná len jeden druh meditácie, no existuje ich viac a každá z nich môže mať iný účinok a obtiažnosť. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Niektoré meditácie slúžia na ukľudnenie mysle, niektoré na spojenie sa s vyšším JA, niektoré na dosiahnutie nirvány, či materiálneho bohatstva, zdravia a podobne. Niektoré sú jednoduchšie, iné náročnejšie.

V súčasnej dobe majú ľudia tak rozrušenú myseľ, že nie sú schopní správne meditovať. Aj keď sú dostupné rôzne druhy meditácií, ľudia majú problém sa sústrediť, myseľ ich pri meditácii rozrušuje a potom meditácia nemá plný efekt. To je normálne, deje sa to mnohým.

Preto sa v tejto dobe odporúča meditácia mantrou – vyslovovať a počúvať mantru, sústrediť sa na zvuk mantry. Slovo “mantra” sa skladá z dvoch sanskritských slov “man” – myseľ a “trayate” – oslobodiť. Slovo “mantra” sa dá teda doslovne preložiť ako “oslobodiť myseľ” alebo “oslobodenie mysle”.

Každá mantra nesie svoju vibráciu a účinok. Akú mantru pri meditácii použijeme, taký bude výsledok. Niektoré mantry slúžia na relaxáciu, iné na dosiahnutie mystických schopností, materiálneho zisku, fyzického zdravia (vyliečenia), na oslobodenie, či dokonca modlitbu. Existujú stovky a tisíce mantier a môže byť ťažké vybrať si tú správnu. Existuje však Haré Krišna mahá-mantra, ktorá v sebe zahŕňa všetky ostatné mantry. Preto sa nazýva mahá-mantra, čo znamená “veľká mantra”.

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku a význame mahá-mantry píšem v článku “Účinok Haré Krišna mahá-mantry“. Každý, kto vyskúša meditáciu touto mantrou, môže pocítiť výsledok na vlastnej koži už o pár týždňov, alebo mesiacov. Dôležité je venovať meditácii každý deň aspoň pár minút. Pravidelnosť je veľmi dôležitá. Naša myseľ si tak vytvorí zvyk a neskôr budeme meditáciu brať ako bežnú súčasť nášho každodenného života.

Mahá-mantra už zmenila životy mnohým ľuďom a mnohým ešte len zmení. Jej účinok môže pocítiť každý na vlastnej koži, keď jej vyslovovaniu a opakovaniu bude venovať aspoň pár minút denne svojho drahocenného času. Verte mi, tento čas venovaný meditácii sa neskôr mnohonásobne zúročí…

Túto meditáciu praktikujem od roku 2015 a vďaka nej objavujem stále nové a nové aspekty svojho JA a duchovného života. Poznám tiež ľudí, ktorí ju praktikujú desiatky rokov a sú to úžasné osobnosti ako napríklad Šivarama Swami.

Táto meditácia nie je žiadny novodobý výstrelok, ale je overená mnohými svätcami skrze tisícročia.

V súčasnej dobe sú mnohé meditácie vymyslené nedávno a ich účinok je pochybný. Takmer každý chce byť guru a šíriť svoje vlastné vymyslené učenie a praktiky, ale nasledovanie takýchto ľudí neodporúčam. Pretože niekto si môže myslieť, že došiel do cieľa, ale v skutočnosti je od cieľa ešte na míle vzdialený…

Cieľ ľudského života je popísaný vo védach a každý ho môže pochopiť. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Nie sú to žiadne novodobé špekulácie, ale informácie staré tisícky rokov, ktoré platia dodnes. Na začiatku je možno ťažké porozumieť týmto informáciam ako sa to stalo aj mne. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Avšak postupným pokrokom v duchovnom živote môžeme zmyslu života porozumieť. Pokrok v duchovnom živote zabezpečuje okrem iného aj meditácia Haré Krišna mahá-mantrou.

Želám veľa šťastia v duchovnom živote a veľa šťastia pri voľbe správnej duchovnej praktiky, ktorá vás bude napĺňať šťastím od hlavy až po päty :)

A dajte si pozor na podvodníkov, ktorí sa tvária milo a rozprávajú sladko, ale vo vnútri sú prehnití. Krátko sa dokáže pretvarovať každý, aby niečo pre seba získal. No dlhodobo je to už ťažšie. Väčšina z týchto podvodníkov skončí do pár rokov a ich nasledovníci sú potom veľmi sklamaní. Duchovný život je vážna vec a kto ho berie len tak hala-bala, môže veľmi rýchlo naraziť na podvodníka a byť podvedený. Preto je dôležité byť pri voľbe učenia a učiteľa veľmi obozretný.

Ale ako hovorí môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda – kto chce byť podvedený, bude podvedený. Inými slovami, kto nie je úprimný, nájde podobnú neúprimnú osobu, ktorá ho podvedie. Tak to v živote chodí. Kto je však úprimný, nájde tiež úprimnú osobu, ktorá ho nepodvedie, ale povedie k vyššiemu vedomiu.

O potrebe duchovného učiteľa píšem v článku “Dôležitosť (duchovného) učiteľa“.

Haré Krišna!

Najdôležitejšia vlastnosť

duchovno, Na zamyslenie, poučné

Je veľa dobrých vlastností, ale najdôležitejšou z nich je pre mňa pokora, pretože je opakom pýchy. Pýcha je jedna z najhorších vlastností, ktorá spôsobuje v živote jednotlivcov a v spoločnosti veľmi veľké problémy – Ja som lepší ako ostatní, ja mám pravdu, nikoho nepočúvam, idem si len svoje, ja som pán, ovládateľ, požívateľ… Keď má takéto rozpoloženie vedomia väčšina ľudí, spoločnosť podľa toho aj vyzerá… stačí sa pozrieť na dnešnú spoločnosť.

Pýcha úzko súvisí s egoizmom.

Znaky pokory

Aby sme lepšie pochopili význam pokory a nebezpečenstvo pýchy, poďme si ich porovnať.

Pokorný človek je ochotný pomáhať druhým. Pyšný človek nemá potrebu pomáhať a má sklon druhým podkopávať nohy, aby z toho získal prospech pre seba.

Pokorný človek si dokáže priznať, že sa mýli a že spravil chybu. Pyšný človek si to priznať nedokáže a myslí si, že tí druhí sú na vine a on za nič nemôže.

Pokorný človek načúva druhým bez predsudkov. Pyšný človek si myslí, že len on má pravdu a všetci ostatní sú mimo.

Pokorný človek prijíma autoritu, prijíma rady od skúsenejších. Pyšný človek si myslí, že on je (najvyššia) autorita a nedá si od nikoho poradiť.

Pokorný človek sa nepovažuje za lepšieho ako ostatní. Pyšný človek si myslí, že je najlepší na svete.

Pokorný človek o sebe nikdy nevyhlási, že je pokorný. Pyšný človek o sebe nikdy nevyhlási, že je pyšný.

A ešte veľa ďalších znakov a rozdielov, na ktoré si teraz nespomeniem…

Na základe týchto znakov môže každý usúdiť nakoľko je pokorný a nakoľko pyšný. Pýcha a pokora môže byť zmiešaná. Naše vedomie nie je čiernobiele a môže obsahovať kúsky pokory aj kúsky pýchy, alebo tiež riadne veľké kusy.

Ako získať pokoru?

Získať pokoru nie je v dnešnom svete jednoduché. Takmer všetci sú vedení pýchou a vychovávaní v prostredí, kde prevláda pýcha a nie pokora.

Pokora sa prejavuje službou. Pokora znamená chcem slúžiť. Pýcha znamená nebudem slúžiť, ale chcem byť obsluhovaný. Preto ak chceme byť pokornejší, potrebujeme sa zamestnať v nejakej službe. Čím podradnejšia služba, tým väčšia rana na ego a väčšia šanca zmenšenia pýchy.

Keď som napríklad prvýkrát umýval schody a dlážku v chráme Hare Krišna, hovoril som si: “Kto to kedy videl, aby programátor umýval schody…” A to bola presne rana do ega, ktoré si veľmi rado myslí, že sme páni, že sme niekto… že sme podnikateľ, programátor, učiteľ, lekár, vedec,… ego sa veľmi rado vyžíva vo vyšších pozíciach a nemá rado nižšie ako upratovačka, smetiar, umývač riadov a podobne. No ak je niekto skutočne pokorný, môže byť v spoločensky vysokom postavení a zároveň veľmi rád vykonáva službu pre druhých.

Prezident Obama nakladá jedlo bezdomovcom

Jednoducho snažiť sa pomáhať druhým, zamestnať sa v službe, robiť napríklad dobrovoľníka nám môže pomôcť byť v pokornejšom postavení.

Ale naopak keď sa snažíme získať vysoké postavenie, materiálne bohatstvo, vplyv, slávu atď. je veľké riziko, že budeme pyšní. Nie je to vždy tak, ale je tam veľké riziko vplyvu pýchy.

Vplyv pýchy je taký silný, že sa k nám môže dostať aj keď robíme niečo prospešné pre druhých. Môžeme si začať myslieť, že sme lepší ako ostatní, ktorí nerobia dobročinnosť a nepomáhajú… Taká silná je pýcha.

Najlepšie ako zväčšiť pokoru a udržať sa v nej, je vyhľadať spoločnosť ľudí, ktorí sú pokorní a držať sa ich. V takej spoločnosti získame vlastnosti aké majú oni. A naopak tiež v spoločnosti pyšných ľudí hrozí, že získame väčšiu pýchu. S kým sme, takí sme. Preto si musíme veľmi dobre rozmyslieť s kým budeme tráviť svoj čas.

Ak chceme byť pokorní, ale okolo seba nemáme pokorných ľudí, je čas na zmenu spoločnosti. Pyšná spoločnosť nás totiž v našej snahe byť pokornými nebude podporovať. Pyšným ľuďom sa javí pokora ako prejav slabosti. Pretože kto je naozaj pokorný, je automaticky znášanlivý, milostivý, láskyplný, skromný, súcitný,… pokora je považovaná za základ všetkých cností. A pyšní ľudia moc nemajú radi tieto cnosti, pretože si myslia, že sú prekážkou k dosiahnutiu ich cieľov ako sú bohatstvo, prestíž, krása, moc… o to sa väčšinou snažia pyšní ľudia.

Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy. [BG 16.4]

V šestnástej kapitole Bhagavad-gíty sú popísané božské a démonské povahy: https://vedabase.io/sk/library/bg/16/

Zaujímavé sú posledné verše tejto kapitoly, ktoré nás varujú pred démonskou povahou:

VERŠ 21:
Tri brány vedú do pekiel — žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Nech sa preto každý rozumný človek odvráti od týchto brán, pretože vedú k poklesnutiu duše.
VERŠ 22:
Kto sa vzdiali od týchto troch pekelných brán, ó, syn Kuntī, ten koná činy, ktoré prospievajú sebarealizácii, a postupne dosiahne najvyššieho cieľa.
VERŠ 23:
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
VERŠ 24:
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.“

Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Brahma Samhita, Šrí Išopanišad, Mahábharata a ďalšie védske písma nám vysvetľujú čo máme a čo nemáme robiť, aby sme svoje vedomie povýšili na duchovnú úroveň a oslobodili sa tak od démonskej mentality, ktorá nás núti užívať si nezávisle na Bohu a vykorisťovať tak druhých nehľadiac na následky – šak môžem si robiť čo chcem, ja som pán, požívateľ, ovládateľ, všetko je tu pre môj pôžitok… to je démonská mentalita, ktorú má v dnešnom svete väčšina ľudí, bohužiaľ. A tak potom aj svet vyzerá… jedni vykorisťujú druhých pre svoj zmyslový pôžitok, vedú vojny, hádky, presadzujú svoje názory bez ohľadu na druhých,… jednoducho deje sa veľmi veľa nepekných vecí práve kvôli tomu, že mnohí ľudia majú démonskú mentalitu.

Aby sme dosiahli krajší svet, musíme sa zbaviť tejto mentality a získať aspoň štipku pokory, aby sme mohli nasledovať niektorý z procesov pre očistenie vedomia ako je napríklad Bhakti jóga. O bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Štúdium vyššie spomenutých písiem nám môže tiež pomôcť pochopiť ako je možné dosiahnuť krajší život a krajší svet. Väčšinou máme len akési predstavy ako by sa to dalo, ale védske písma dávajú jasné pokyny a keď tieto pokyny uvedieme do praxe vo svojom živote, môžeme vidieť pozitívne výsledky. A keď tieto pokyny uvedie do praxe viac ľudí, môžu vytvoriť veľmi peknú, mierumilovnejšiu a láskyplnejšiu spoločnosť.

Význam pokory a ďalších cnostných vlastností je pekne vysvetlený v Bhagavad-gíte 13.8-12: https://vedabase.io/sk/library/bg/13/8-12/

Niektoré zo spomenutých védskych spisov je možné nájsť online na Vedabase v češtine: https://vedabase.io/cs/library/

Odporúčam sa na ne pozrieť… želám všetkým čo najviac pokory!

Haré Krišna

Kam smeruje tvoj život?

Na zamyslenie, poučné

Mnohí ľudia žijú svoj život bez hlbšieho zamýšľania sa nad svojimi činmi a ich následkami. Jednoducho robia to, na čo sú zvyknutí a to, čo je v ich okolí považované za bežné. Napríklad sa chodia každý piatok s kamošmi opiť. Poznám ľudí, ktorí takto žijú desiatky rokov a zdá sa, že im to vyhovuje.

Smerovanie života

Naše činy v súčasnosti určujú smerovanie nášho života v budúcnosti. Ak niekto pije veľa alkoholu, aká budúcnosť ho asi čaká? Pravdepodobne závislosť na alkohole, cirhóza pečene a iné zdravotné problémy. Ak niekto fajčí cigarety a ignoruje varovanie na krabičkách cigariet, čo sa asi stane? Presne to, čo je napísané na krabičkách od cigariet, ktoré sa ho snažia varovať, ale on to neberie na vedomie.

Ak niekto pravidelne každý deň medituje, aká budúcnosť ho čaká? Zrejme kľudnejšia, vyrovnanejšia myseľ, lepšia schopnosť rozlišovania a rozhodovania, hlbšie pochopenie zmyslu života atď.

Môžeme vidieť rôzne výsledky rôznych činov. A je na každom z nás aké činy chceme vo svojom živote vykonávať a taký výsledok môžeme aj očakávať.

Staroveké hinduistické učenie popisuje zákon akcie a reakcie ako karmický zákon. Karma je jednoducho výsledok našich činností z minulosti. Aké činnosti sme konali v minulosti, taký výsledok máme v prítomnosti. Aké činnosti konáme v prítomnosti, taký bude výsledok v budúcnosti. Akcia vyvoláva reakciu, alebo dokonca sled viacerých reakcií. Dokonca sa nám vracia to, čo robíme druhým, aby sme na vlastnej koži pocítili aké to je. Popisujem to v článku “Ako ma karma dostihla“.

Si so svojim životom spokojný?

Ak áno, gratulujem! Ak nie, je na čase niečo zmeniť. Už vieš, že tvoj súčasný život je výsledkom tvojich minulých činov. Zamysli sa čo si robil v minulosti a čo ťa doviedlo tam, kde si teraz. S týmto pochopením môžeme svoj život nasmerovať tam, kam chceme.

Je dobré poznať zmysel života a napĺňať ho. Je dobré vedieť čo v tomto živote má zmysel a čo nie. Čo nám prospeje, čo nám uškodí. O zmysle života píšem v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“.

Pokiaľ budeme jednať bez poznania zmyslu života, nič nám nezaručí budúce šťastie. Pokiaľ budeme jednať v nevedomosti, taký bude aj výsledok – plný sklamania a utrpenia. No pokiaľ si budeme vedomí následkov svojich činov, môžeme si veľmi dobre rozmyslieť čo budeme a čo nebudeme robiť. Či budeme fajčiť, piť, mať neobmedzený sex, jesť mäso atď… alebo budeme čítať knihy, ktoré nám pomôžu na našej ceste životom, združovať sa s ľuďmi, od ktorých sa môžeme veľa naučiť o duchovnom živote, navštevovať chrámy, meditovať, upravíme jedálniček atď… možností čo robiť je veľa. No na základe následkov našich činností by sme si mali veľmi dobre rozmyslieť ako budeme jednať. Je to veľmi dôležité. Naše činy v súčasnosti totiž určujú našu blízku budúcnosť… a môže byť svetlá, alebo temná.

Rozhodnutie je na každom z nás…

Veľa šťastia.

Skryté posolstvo Šrímad Bhágavatam

duchovno, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

Šrímad Bhágavatam je plný poučných príbehov, ktoré smerujú k jednému – k skutočnému zmyslu ľudského života. Mnohí ľudia sa snažia napĺňať svoje materiálne túžby a ženú sa za zmyslovým pôžitkom dúfajúc, že ich to spraví šťastnými. Ale aj to najväčšie množstvo zmyslového pôžitku raz skončí a vystrieda ho sklamanie a nešťastie. V tomto svete všetko chvíľu trvá a potom to zaniká. Tak je to aj so šťastím získaným napĺňaním svojich túžob. Raz toto takzvané šťastie pominie a vystrieda ho utrpenie. Chvíľu sme šťastní a potom zase nešťastní a tak dokolečka, kým nepochopíme skutočný zmysel života.

Posolstvo Šrímad Bhágavatam

Šrímad Bhágavatam je literárne dielo s 18 000 veršami v sanskrite, ale veľký svätec Šríla Prabhupáda ho preložil do angličtiny a z angličtiny bol potom preložený do ďalších jazykov. Táto staroveká múdrosť sa tak mohla dostať za hranice Indie.

Je rozdelený do dvanástich spevov.

Posolstvo Šrímad Bhágavatam nie je až také skryté. Pozorným čítaním môžeme pochopiť čo sa nám Šrímad Bhágavatam snaži povedať – hovorí o dočasnosti tohto sveta a života v ňom, hovorí o večnosti duše, o rozdiele medzi dušou a telom, o našej skutočnej identite, o povahe zmyslového pôžitku, o Bohu, o duchovnom rozvoji a celkovo o tom, čo je v živote naozaj podstatné a skutočné a čo je len prejav ilúzie… a veľa ďalších zaujímavých tém.

SB 11.28.15 — Nářek, radost, strach, hnĕv, chamtivost, zmatenost a dychtĕní, jakož i zrození a smrt jsou zážitky falešného ega, nikoliv čisté duše.
SB 11.28.16 — Živá bytost, která se mylnĕ ztotožňuje se svým tĕlem, smysly, životním vzduchem a myslí a která sídlí pod tĕmito obaly, nabývá podobu danou jejími hmotou podmínĕnými vlastnostmi a činnostmi. Je označovaná různĕ ve vztahu k celkové hmotné energii, a tak je pod přísnou nadvládou svrchovaného času nucena honit se z místa na místo v hmotné existenci.

Vďaka Šrímad Bhágavatamu môžeme pochopiť kto skutočne sme, že nie sme toto telo, ako si mnohí myslia. Môžeme pochopiť čo nám prinesie skutočné šťastie a čo len dočasné šťastie a následné utrpenie. Môžeme pochopiť čo máme a čo nemáme robiť, aby sme boli naozaj šťastní a nemuseli už viac trpieť. Môžeme pochopiť ako funguje tento svet a využiť tieto poznatky pre šťastnejší život a pomoc druhým.

Štúdium Šrímad Bhágavatam prináša skutočné osvietenie – osvietenie transcendentálnym poznaním.

Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností. [ŠB 1.2.18]

Šrímad Bhágavatam môžeme čítať online na Vedabase: https://www.vedabase.com/cs/sb alebo počúvať na Youtube: https://www.youtube.com/results?search_query=srila+prabhupada+bhagavatam+cz

Povaha detí v domácom vzdelávaní a v škole

Na zamyslenie, poučné

Nedávno som mal možnosť spoznať jedenásťročného chlapca, ktorý nechodí oficiálne do školy, ale má domáce vzdelávanie. Chodí síce do komunitnej školy, ale kolektív, výuka a učiteľ sa dosť odlišujú od bežnej štátnej školy. Komunitná škola má rozhodne ľudskejší prístup a prihliada na individualitu jednotlivcov. Videl som ako sa chlapec hral s dvoma dievčatami približne v jeho veku, ktoré navštevujú štátnu základnú školu. Bol medzi nimi vidieť priepastný rozdiel v správaní. Dievčatá sa neustále povyšovali, posmievali a chceli robiť zle chlacovi. Keď som sa ho spýtal, či si našiel nové kamošky, on mi na to povedal: “Nie, lebo sú šibnuté.” Aj on videl, že s nimi niečo nie je v poriadku.

Vplyv základnej školy

Aj keď som ja chodil na základnú školu, bolo tam bežné posmievanie sa, povyšovanie sa, šikana, robenie napriek… Keď deti žijú v takomto prostredí, nachytajú tieto vzorce a potom sa tak správajú. Svoje správanie považujú za normálne a nie je im ani trochu divné. No chlapec, ktorý v takomto prostredí nevyrastal, vidí “šibnutosť” takéhoto správania.

Moja bývalá priateľka má 8 ročnú dcérku a všimla si, že kým dcérka nechodila do školy, správala sa krajšie a oveľa lepšie s ňou vychádzala. No akonáhle prišla do školy, jej správanie sa zmenilo k horšiemu. Náhodička? Mnohí rodičia to môžu sledovať. Vplyvom zlej spoločnosti sa mení vedomie k horšiemu. Stačí zopár grázlov v triede a zmení to celú atmosféru.

Nasávanie vzorcov správania

Deti sú veľmi náchylné nasávať vzorce správania, ktoré okolo seba vidia. Mnohí rodičia môžu pozorovať, že ich deti v škole postupne zvlčejú a následne si s nimi nevedia dať rady. Je to práve vplyvom zlej spoločnosti.

Deti, ktoré majú dobrú spoločnosť, nemajú odkiaľ načerpať zlé správanie. Rodičia sa môžu snažiť vychovávať svoje deti čo najlepšie, no ak sa v škole dostanú pod vplyv zlej spoločnosti, môže to prebiť dobrú výchovu rodičov.

Škola ako väzenie

Pämatám si, že som sa v škole dobre necítil. Jednak kvôli kolektívu, s ktorým som musel tráviť čas a druhak kvôli tomu, že som musel chodiť do školy. Na deti je to veľký psychický tlak, musieť niečo robiť nasilu. Škola takto postupne z detí vychováva otrokov pre systém.

Deti potrebujú v mladom veku rozvíjať kreativitu ale súčasný školský systém túto kreativitu potláča. Všetky deti majú rovnaké kritériá pre známkovanie a neberie do úvahy jedinečnosť jednotlivcov. Ten má talent na kreslenie, iný na hudbu, ďalší na matematiku, literatúru,… nemá každý všetky talenty v rovnakej miere a nie každý môže byť matematik, vedec, učiteľ, lekár,…

Jednoducho súčasný školský systém ubíja deti a orezáva ich schopnosť byť jedinečnými.

Alternatívne vzdelávanie

Našťastie dnes už existujú oveľa lepšie alternatívy vzdelávania ako len štátne školy, ktoré majú za úlohu urobiť z detí otrokov pre systém.

Domáce vzdelávanie, Waldorfské školy, Montessori,…

Veľmi pekný článok o alternatívnom vzdelávaní je tu: https://www.startitup.sk/malo-by-takto-vyzerat-nase-skolstvo-toto-su-formy-alternativneho-vzdelavania-na-slovensku/

Svoje deti by som určite nedal do štátnej školy, kde je veľké riziko, že deti zdivočejú, nachytajú zlé vzorce správania a ich vedomie má byť okresané, aby zapadli do súčasného systému. Zrejme by som volil alternatívu domáceho vzdelávania a komunitných škôl, kde deti môžu rozvíjať svoj talent a nie je potláčaná ich prirodzenosť a zároveň je kladený dôraz na dobrú výchovu.

Vzdelanie s dobrou výchovou pre mňa znamená oveľa viac ako vzdelanie s diplomom bez výchovy. Bez dobrého charakteru nie je možné použiť svoje vzdelanie pre dobrú vec, ale práve naopak, vzdelávanie je zneužívané. Preto vzdelanie by nemalo byť na prvom mieste, ale výchova pre dobrý charakter. Keď sa na dobrom charaktere postaví dobré vzdelanie, môže konečne svitnúť na lepšie časy. No ak sa výchova zanedbá a vzdelaný človek nemá dobrý charakter, je hrozbou pre spoločnosť.

A čo vy? Aké máte skúsenosti so súčasným školským systémom? Ste s ním spokojní? Všimli ste si nejaké zmeny na svojich deťoch? Podeľte sa o skúsenosti :)

Vedomý život v prítomnom okamihu

duchovno, Na zamyslenie, poučné

Niektorí ľudia považujú vedomý život v prítomnom okamihu za to najviac, čo môžu v tomto živote dosiahnuť, za zmysel života. Je to však len to najviac, čo momentálne poznajú a umožňuje im to žiť ako taký šťastný život. Vedomý život v prítomnom okamihu je super, ale netreba sa zaseknúť na tejto úrovni. Je dobré ísť ešte ďalej.

Kedysi som tiež riešil považoval vedomý život v prítomnom okamihu a napĺňanie svojich túžob za to najlepšie, kým som nespoznal filozofiu vedomia Krišnu a nezačal ju praktikovať. Prax ukázala, že sa dá ísť oveľa ďalej ako len žiť v prítomnom okamihu vedome a napĺňať svoje (často sebecké) túžby.

Vedomý život nie je dostatočný

Problém s vedomým životom v prítomnom okamihu a napĺňaním svojich materiálnych túžob je, že nás tieto činnosti zaplietajú v spletitých zákonitostiach karmy a ani len netušíme aké reakcie za naše činnosti nastanú. Či už sú to príjemné, alebo nepríjemné reakcie, výsledok karmy je taký, že sa po opustení súčasného tela musíme znova narodiť v hmotnom svete a odžiť vytvorenú karmu. Kým máme karmu, či už dobrú, alebo zlú, musíme si ju odžiť v hmotnom svete. Také sú zákonitosti hmotnej prírody.

Niekto sa narodí za svoje dobré minulé činnosti v bohatej rodine a bude mať všetkého dostatok. Niekto sa za svoje zlé minulé činnosti stane žobrákom, bezdomovcom, sirotou, chorým atď. Každá akcia prináša reakciu.

Karmu vytvárame svojimi plodonosnými činnosťami – to znamená, že túžime po plodoch svojich činností. Aj keď žijeme pomerne šťastne v prítomnom okamihu a napĺňame si svoje túžby, vytvárame karmu a pripravujeme si tak ďalšie hmotné telo.

V Šrímad Bhágavatame 4.9 je detailne popis ako funguje reinkarnácia:

SB 4.29.76-77 — Housenka se přesouvá z jednoho listu na druhý tak, že uchopí ten druhý ještě předtím, než opustí první. Stejně tak živá bytost musí nejprve získat podle svých dřívějších činností další tělo, než opustí to současné. Je tomu tak proto, že mysl je zdrojem nejrůznějších tužeb.
SB 4.29.78 — Dokud toužíme po smyslovém požitku, vytváříme hmotné činnosti. Když živá bytost jedná v hmotném prostředí, užívá si smyslů, a když si užívá smyslů, vytváří další řetězec hmotných činností. Takto je chycena do pasti a stává se podmíněnou duší.
Šrímad Bhágavatam, Bhagavad-gíta a ďalšie védske písma popisujú ako sa môžeme očistiť od karmy a túžby po zmyslovom pôžitku, ktorý zapríčiňuje ďalšie vytváranie karmy.

Oddaná služba

Svoj čas môžeme využiť v prospech druhých a zároveň tak robiť duchovný pokrok. Oddaná služba je to najviac, čo momentálne poznám a nepoznám nikoho, kto by našiel niečo zmysluplnejšie.

SLOKA 1a-2a — Touhu udržovat tělo, manželku a děti můžeme vidět i ve zvířecí společnosti. Zvířata mají dostatečnou inteligenci, aby se mohla takto zaopatřit. Je-li člověk pokročilý pouze v tomto ohledu, čím se pak liší od zvířete? Měli bychom velice dbát na to, abychom chápali, že tento lidský život jsme získali po mnoha zrozeních v evolučním cyklu. Učený člověk, který se vzdá hrubého i jemného tělesného pojetí života, začne na základě duchovního poznání vynikat jako individuální duše, jakou je i Nejvyšší Pán.

SLOKA 1b — Když je živá bytost pokročilá ve vědomí Kṛṣṇy a milostivá ke druhým a když je její duchovní poznání o seberealizaci dokonalé, okamžitě získá osvobození z pout hmotné existence.

Pod vedením oddaných Krišnu sa môžeme naučiť veľmi veľa. A s týmito vedomosťami, teoretickými aj praktickými môžeme následne zistiť, že vedomý život v prítomnom okamihu naozaj nie je zmyslom života a nemali by sme sa pri tom zaseknúť a považovať to za ten najvyšší level. Bohužiaľ veľa ľudí ani len netuší o oddanej službe, ani nepozná oddaných Krišnu, od ktorých by sa mohli naučiť umeniu oddanej služby. A tak vo svojej nevedomosti považujú rôzne neúplné filozofie za niečo úžasné.

No s postupným duchovným rozvojom môže každý zistiť, že život v prítomnom okamihu a napĺňanie svojich túžob nie je ani z ďaleka zmyslom ľudského života.

Želám každému, aby mohol pochopiť skutočný zmysel života, ktorý je popísaný vo Védskych textoch. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“.

Láska nebeská, láska pozemská

láska, Na zamyslenie, poučné

Sú dva druhy lásky – pozemská a nebeská (duchovná). Pozemská láska nie je skutočná láska, ale pervertovaná, prevrátená láska nebeská – chtíč, žiadostivosť.

Láska pozemská

Láska pozemská nie je čistá láska. Ukrýva sa za ňou sebecký motív a preto je tiež nazývaná chtíč/žiadostivosť. Živá bytosť pod vplyvom tejto takzvanej lásky chce niečo získať a je za to ochotná niečo málo dať. Väčšinou funguje ako výmenný obchod – niečo za niečo – ja dám tebe, ty dáš mne. Nie je nezištná, je plná očakávaní a sklamaní. Kto očakáva a jeho očakávania nie sú naplnené, následne trpí. A tak mnohí ľudia trpia kvôli tejto takzvanej láske.

Táto láska nemá väčšinou dlhé trvanie. Trvá nanajvýš pár rokov a potom prichádzajú veľké nedorozumenia, konflikty, ktoré nedostatkom skutočnej duchovnej lásky nie je možné prekonať a následne bolestivý rozchod. Rozlúčenie dvoch srdcí, ktoré túžia po láske, no sú plné žiadostivosti tak musia zažívať sklamanie a urpenie kým nepochopia a nezažijú čo je skutočná láska.

Láska nebeská (duchovná láska)

Láska nebeská je čistá, bezpodmienečná. Táto láska netúži nič brať, túži len dávať a slúžiť a nedáva si podmienky – keď budeš taký, či onaký, budem ťa milovať. Milujem ťa takého aký si a hotovo. Či si čierny, či biely, či chorý, či zdravý, či hnevlivý, alebo dobrák, či taký, či onaký… milujem ťa.

Mnohí ľudia si zamieňajú lásku pozemskú za lásku nebeskú dúfajúc, že budú šťastní. Ale pokiaľ človek zažíva lásku pozemskú, jeho šťastie chvíľku trvá a následne prichádza nešťastie, ba až utrpenie. Emocionálne utrpenie býva často horšie ako fyzické.

Ak nechceme trpieť, musíme sa naučiť milovať láskou nebeskou – bez podmienok. Nie, že ja ti niečo dám a niečo za to na oplátku očakávam. Nie. To nie je láska, to je obchod. Láska je, že dávam a nič za to neočakávam. Nechcem nič. Chcem, len aby môj milovaný bol šťastný. To je všetko. Keď je šťastný môj milovaný, som šťastný aj ja. To je láska. Keď niečo dávam, ale na oplátku za to niečo očakávam, to je žiadostivosť.

Láska k Bohu

Najlepšie sa naučíme milovať, keď svoj sklon milovať nasmerujeme k Bohu, k večnému zdroju všetkého. Pokiaľ svoj sklon milovať nesmerujeme k Bohu, naša láska je obmedzená a stáva sa z nej láska pozemská – žiadostivosť. No akonáhle nasmerujeme svoju lásku k Bohu, dokážeme milovať všetko a všetkých, pretože všetko pochádza z Boha.

Človek, ktorý miluje Boha, miluje všetko. Nie je nikto a nič, čo by nemiloval. Jeho láska je neobmedzená, pretože Boh je neobmedzený.

Skutočná láska je láska nebeská, láska k Bohu.

Jakmile živá bytost přijde do styku s hmotným stvořením, její věčná láska ke Kṛṣṇovi se působením kvality vášně změní v chtíč. Jinými slovy — z lásky k Bohu se stává chtíč, stejně jako se mléko ve styku s kyselým tamarindem mění v jogurt. Když chtíč není uspokojen, mění se v hněv, hněv se mění v iluzi a iluze způsobuje pokračování hmotného života. Proto je chtíč největším nepřítelem živé bytosti. Právě on čistou živou bytost nutí, aby zůstala zajatcem v hmotném světě. Hněv je projevem kvality nevědomosti — tyto kvality hmotné přírody se projevují jako hněv a další důsledky. Pokud je tedy kvalita vášně namísto úpadku do kvality nevědomosti povznesena životem a jednáním podle stanoveného způsobu do kvality dobra, živá bytost může vyvinout duchovní připoutanost a tak být zachráněna před úpadkem pocházejícím z hněvu.

Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, se expandoval do mnoha bytostí, aby zvětšil svou věčně rostoucí duchovní blaženost. Živé bytosti jsou nedílnými částmi této duchovní blaženosti — mají částečnou nezávislost, ale když jí zneužijí a jejich služebnický postoj se změní v náchylnost ke smyslovému požitku, dostanou se do vlivu chtíče. Hmotný svět Pán tvoří proto, aby podmíněným duším umožnil splnit jejich chtivé touhy, a když jsou po dlouhé době strávené smyslnými činnostmi zcela rozčarovány, začnou se dotazovat na své skutečné postavení. – Bhagavad Gíta taká, aká je 3.37 význam.

Chtíč je pouze zvráceným odrazem lásky k Bohu, která je pro každou živou bytost přirozená. Pokud jsou ale všichni od samého začátku učeni o vědomí Kṛṣṇy, tato přirozená láska k Bohu se v chtíč nemůže zvrhnout. Když láska k Bohu klesne na úroveň chtíče, je velice obtížné vrátit se do normálního stavu. Nicméně vědomí Kṛṣṇy je tak mocné, že i ten, kdo ho začne rozvíjet pozdě, se může dodržováním usměrňujících zásad oddané služby dostat na úroveň, kdy bude Boha milovat. Člověk tedy může v kterémkoliv období života — neboli od okamžiku, kdy pochopí, jak je to důležité — začít ovládat smysly vědom si Kṛṣṇy, v oddané službě Pánu, a změnit chtíč v lásku k Bohu, která představuje nejvyšší dokonalost lidského života. – Bhagavad Gíta taká, aká je 3.41 význam.

Praktikování bhakti-yogy podle daných pravidel a pod vedením duchovního učitele každého nepochybně přivede k tomu, že bude Boha milovat. – Bhagavad Gíta taká, aká je 12.9 význam

O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.

Ktorú lásku si vyberieme?

Môžeme si myslieť, že nás láska pozemská spraví šťastnými, ale budeme zakúšať jedno sklamanie za druhým a striedať jedného partnera za druhým ako sa to mnohým deje. Jeden partner mi už nevyhovuje, tak čau, ďalší prosím… tak funguje láska pozemská.

Láska nebeská však neurčuje čo si kto zaslúži a aký pôžitok z neho získam. Láska nebeská chce jednoducho každému slúžiť ako duši, ako čiastočke Najvyššieho. A každého to teší. Naopak láska pozemská je sebecká, myslí hlavne na seba – čo ja môžem získať? Láska nebeská takto nerozmýšľa, je to pravý opak – čo môžem druhým dať? To je skutočná láska.

A ak chceme zažívať lásku nebeskú, je dobré naučiť sa milovať Boha. A to práve učí “Bhakti jóga“.

Vo vzťahu ako požívateľ, alebo služobník

Hare Krišna, Na zamyslenie, poučné, šťastie, vzťahy

Požívateľ

Mnohí ľudia idú do vzťahu s tým, že si chcú užívať. Jeden aj druhý partner chce využívať toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok, pre svoje potešenie… a keď jedného dňa vášeň vyprchá a zmyslový pôžitok už nebude taký veľký, alebo takmer žiadny, bude vyhľadávať zmyslový pôžitok prirodzene inde, často v inom partnerovi. Na tomto už stroskotalo veľmi veľa vzťahov. Len preto, lebo jeden z partnerov, alebo obaja majú mentalitu požívateľa a chcú si užívať zmyslový pôžitok s tým druhým.

Služobník

Na druhej strane človek s mentalitou služobníka si nechce užívať, ale chce tomu druhému slúžiť a robiť všetko pre jeho uspokojenie. Taký vzťah môže fungovať dlhodobo pokiaľ obaja majú služobnícky postoj a nie postoj požívateľa. V článku “Slúžiť je prirodzené” popisujem, že každý niekomu slúži, či už si to uvedomuje, alebo nie.

Mať mentalitu služobníka je oveľa lepšie ako mentalita požívateľa, pretože mentalita požívateľa vytvára mnoho problémov.

Od požívateľa k služobníkovi

Problém je, že pokiaľ má človek mentalitu požívateľa, nechce slúžiť a chce si len užívať. S takouto mentalitou sa veľmi ťažko stane služobníkom.

Védske písma učia ako sa môžeme stať služobníkom. Nie len služobníkom partnera, ale služobníkom Boha a tým pádom všetkých, pretože všetci sú čiastočky Boha.

V Šrímad Bhágavatame 3.31.42 Šríla Prabhupáda vo význame píše:

Muž a žena mají spolu žít jako hospodáři ve vztahu ke Kṛṣṇovi a pouze proto, aby vykonávali své povinnosti ve službě Kṛṣṇovi. Nechť jsou děti, manželka i manžel zaměstnáni povinnostmi ve vědomí Kṛṣṇy, a potom veškerá tělesná, hmotná připoutanost zmizí. Jelikož společným prostředníkem bude Kṛṣṇa, jejich vědomí bude čisté a nikdy nepoklesnou.

Vzťah muža a ženy má byť založený na spoločnej službe Bohu. Tak sa budú vedieť navzájom podporovať a pomáhať si v oddanej službe. Takýto služobnícky postoj vytvára pokľudnú atmosféru a prípadné problémy sa dajú riešiť veľmi efektívne. No pri mentalite požívateľa býva riešenie problémov oveľa komplikovanejšie a búrlivejšie.

Služobnícky postoj je založený na pokore. No mentalita požívateľa je založená na pýche – ja som pán, požívateľ a všetko slúži pre môj pôžitok. A keď tento pôžitok nie je z nejakého dôvodu naplnený, prichádza hnev…

Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. [BG 2.62]

Jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry môžeme svoje vedomie očistiť od mentality požívateľa:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

O účinku mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”

Aby sme očistili svoju mentalitu požívateľa, je tiež dobré vyhľadávať príležitosti slúžiť. Či už robiť dobrovoľníka v nejakej charitatívnej organizácii, pomôcť rodičom, alebo starým rodičom, priateľom, cudziemu… alebo navštíviť chrám Hare Krišna a spraviť priamo službu pre Krišnu.

Keď má veľa ľudí mentalitu požívateľa, vytvára to v spoločnosti rozruch a nemalé problémy. Vo vzťahoch takisto. Pre mier a pokoj vo vzťahoch a v spoločnosti je žiadané, aby sme sa stali služobníkmi – čo môžem pre teba spraviť? Mentalita požívateľa funguje opačne: “Čo môžu ostatní spraviť pre mňa?”.

vedsky sposob stolovania

Vaišnavská spoločnosť je založená na službe oddaným a na službe Bohu. Materialistická spoločnosť je založená na službe mamonu, egu, neovládnutým zmyslom a podľa toho táto spoločnosť aj vyzerá. Nie moc pekne.

Mentalita “Čo môžem pre teba urobiť?” je oveľa krajšia ako “Čo môžeš pre mňa urobiť?”.

Ak chceme mať krajšie vzťahy a krajšiu spoločnosť, musíme pracovať na tom, aby sme získali mentalitu služobníka a očistili sa od mentality požívateľa. Tak môžu vzťahy a spoločnosť fungovať veľmi pekne. Keď každý každému slúži, vytvára to veľmi peknú harmonickú atmosféru. Keď však každý chce využívať druhých pre svoj sebecký pôžitok, nevytvára to dobrotu.

Stať sa služobníkom Boha a teda aj všetkých živých bytostí je teda to najlepšie, čo môžeme urobiť.