Duša je čistá duchovná čiastočka. Védy popisujú prirodzenosť duše ako večnú, plnú blaženosti a poznania. Jej prirodzenou pozíciou je slúžiť Bohu ako Jeho čiastočka. Tak ako ruky, nohy, hlava, oči, nos a ostatné orgány slúžia celému telu, tak duša, čiastočka najvyššieho Pána slúži Bohu – celku.
Chorobný stav je, keď duša zabudne na toto prirodzené postavenie a stavia sa do pozície Boha – do pozície pána, ovládateľa a požívateľa. Môžeme vidieť, že v tomto svete sa mnohí ľudia stavajú do tejto pozície a chcú, aby bolo slúžené im a nechcú slúžiť nikomu. Myslia si, že sú páni, ovládatelia a požívatelia. A tak to potom vo svete aj vyzerá, keď si o sebe každý myslí, že je pán, ovládateľ a požívateľ – vznikajú konflikty, vojny, chamtivosť, hnev atď.
“Ja neslúžim nikomu, ale všetko a všetci sú tu pre môj pôžiok.”
To je chorobný stav duše, respektíve jej vedomia.
Liečba
Našťastie existuje na tento chorobný stav veľmi účinný liečebný proces, ktorý v Indii poznajú tisícročia, ale na západnú pologuľu sa dostal len pred päťdesiatimi rokmi – oddaná služba.
Šríla Prabhupáda dostal pokyn od svojho duchovného učiteľa Bhaktisiddhanta Saraswatiho, aby šíril vedomie Krišnu v anglicky hovoriacich krajinách. Šríla Prabhupáda si tento pokyn zobral k srdcu a zbytok svojho života sa venoval šíreniu vedomia Krišnu v angličtine v Indii a následne v Amerike a zbytku sveta. Táto misia nebola ľahká, stretával sa s nemalými prekážkami, ale výsledkom jeho snahy sú v súčasnosti státisíce oddaných, stovky crhámov, fariem a reštaurácií Hare Krišna po celom svete. Bez jeho snahy by tu všetko toto nebolo a ľudia na západe by nepoznali efektívnu liečbu chorobného stavu duše.
Samozrejme nejaké poznanie o duši a o Bohu existovalo aj predtým, ale do akej hĺbky a aký účinok to malo, to je otázne. Keď prišiel Šríla Prabhupáda do Ameriky, pridávali sa k nemu mladí ľudia z kresťanských rodín. Kresťanskí kňazi sa len čudovali ako je to možné, že títo chlapci a dievčatá sa pridávajú do hnutia Hare Krišna keď predtým sotva vošli do kostola. A vedomie Krišnu začali praktikovať mnohí ďalší, ktorí hľadali v živote niečo viac ako len učiť sa, aby si mohli nájsť dobrú prácu, zarábať peniaze, založiť si rodinu, užívať si, nejako prežiť život a zomrieť. Chceli poznať skutočný zmysel života, pretože toto im zmysel moc nedávalo.
Védske písma popisujú do hĺbky zmysel života. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa Véd” a “Zmysel života podľa Véd 2“.
Šríla Prabhupáda priniesol niečo viac ako len náboženstvo. Šríla Prabhupáda priniesol praktický proces liečby nášho chorobného stavu, kvôli ktorému sa stotožňujeme s telom a myslíme si, že sme Slováci, Američania, Česi, Poliaci… a že sme páni, ovládatelia a požívatelia a sme pripútaní a stotožnení so všetkým, čo sa viaže k nášmu telu. To je chorobný stav, kvôli ktorému zažívame utrpenie.
Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje, že nie sme toto telo, ale sme duše, večné čiastočky Boha. A tiež vysvetľuje ako sa môžeme vyliečiť z tohto chorobného stotožňovania sa s telom a vyriešiť tak všetky životné problémy – rodenie sa, starnutie, choroby, smrť,… Vysvetľuje tiež, že podmienené duše sú v styku s hmotou už od nepamäti a preto zabudli na svoj prirodzený stav vedomia a vzťah s Bohom. A to je príčinou ich utrpenia v tomto svete. Pomocou praktikovania Bhakti jógy môžeme očistiť svoj znečistený stav vedomia a obnoviť svoj zabudnutý vzťah s Bohom. O Bhakti jóge píšem v článku “Bhakti jóga“.
Bhakti jóga je vedecký proces, vďaka ktorému si každý môže overiť teóriu v praxi. Nie je nutné len niekomu a niečomu slepo veriť. Dá sa všetko pekne overiť a vďaka tomu lepšie pochopiť. V tom je krása vedomia Krišnu a Bhakti jógy.
Každý tak správnym aplikovaním teórie do praxe môže pochopiť čo sa nám Šríla Prabhupáda a ostatní veľkí svätci snažia vysvetliť. Je celkom ťažké pochopiť teóriu bez praxe. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“.
Proces liečby nášho vedomia je jednoduchý. Stačí sa len naučiť tento proces od tých, ktorí ho vo svojom živote aplikujú, aby sme ho dokázali aplikovať vo svojom živote tiež.
Na Slovensku máme chrámy Hare Krišna v Bratislave, vo Zvolene a v Abranovciach (12km od Prešova). Na stránke www.iskcon.sk sú kontakty.
Za seba môžem povedať, že vedomie Krišnu mi veľmi pomohlo. Neviem si predstaviť kde by som bez neho bol. Asi by som sa stále opíjal každý piatok a snažil sa dosiahnuť šťastie všakovakými zmyslovými pôžitkami. Nie asi, ale určite. Život, ktorý som viedol predtým, než som začal praktikovať vedomie Krišnu je diametrálne odlišný od života, ktorý vediem teraz. A takisto ostatní oddaní Krišnu vedú úplne odlišný život ako viedli predtým, než poznali vedomie Krišnu.
Za 3 roky praktikovania vedomia Krišnu a 1 rok nepraktikovania som mohol zistiť, že vedomie Krišnu je naozaj to, po čom každý túži. Keď sme však prektytí ilúziou, zaujíma nás všetko možné, len nie vedomie Krišnu. Ženieme sa za šťastím v podobe zmyslového pôžitku mysliac si, že nás to spraví šťastnými, ale znova a znova zisťujeme, že tadiaľ cesta k skutočnému šťastiu nevedie. Milosťou oddaných si však môžeme uvedomiť aký je skutočný zmysel života a čo dušu naozaj napĺňa. Že to nie je napĺňanie našich materiálnych túžob a honba za stále väčším zmyslovým pôžitkom. Že toto všetko nás len viac a viac zaplieta v hmotnom svete, kde niet skutočné šťastie. Že skutočné šťastie prináša oddaná služba Krišnovi, nášmu milujúcemu Otcovi, o ktorom hovoril Ježiš a mnohí ďalší svätci.
A ako túto oddanú službu vykonávať sa môžeme naučiť práve v spoločnosti tých, ktorí ju každodenne praktikujú – v spoločnosti oddaných Krišnu. Pre každého je veľmi priaznivé vyhľadať spoločnosť oddaných a učiť sa umeniu oddanej služby. To nás môže ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom:
V tomto úsilí niet straty alebo úbytku a i malý pokrok na tejto ceste môže človeka ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom. [BG 2.40]
Mnohí ľudia sa stránia služby a zhrozia sa keď počujú slovíčko “služba”. Pretože si to spájajú s otroctvom a niečim nepríjemným, niečim vynúteným. No oddaná služba je pre dušu úplne prirodzená a v konečnom dôsledku každý niekomu slúži, len si to neuvedomuje. Píšem o tom v článku “Slúžiť je prirodzené“.
Môžeme vidieť, že mnohí sa snažili dosiahnuť šťastie napĺňaním svojich túžob, ale konečný výsledok boli len starosti a nešťastie. Mnohí ľudia, ktorí si naplnili svoje najväčšie túžby neskôr zistili, že im to aj tak nedalo to, čo očakávali. Pretože sa hrali na pánov a ovládateľov, ktorými nie sú. Zistili, že aj tak sa nedeje všetko podľa toho, ako chcú. V skutočnosti sú všetci večnými služobníkmi Boha a len v tejto pozícii je možné byť skutočne šťastný. Len keď sa vrátime do svojej prirodzenej pozície služobníka, môžeme zakúšať skutočné šťastie. Všetky ostatné pokusy budú zmarené problémami a nešťastím.
Keď pochopíme túto jednoduchú vec: Že sme služobníci a nie páni, že aj keď sa budeme všemožne snažiť, aby bolo všetko podľa našich predstáv, aj tak nebude… že jedného dňa prídeme o všetko, o čom sme si mysleli, že nás spraví šťastnými a keď o to prídeme, budeme veľmi trpieť… o rodinu, priateľov, majetok, dokonca aj toto telo, v ktorom momentálne prebývame… choroby, smrť, utrpenie sú tu preto, aby sme si mohli konečne uvedomiť, že nie sme páni, že nie sme ovládatelia, že nikdy nebude všetko tak, ako chceme. To je obyčajná ilúzia, v ktorej mnohí ľudia žijú. A z tejto ilúzie sa môžeme prebudiť buď dobrovoľne, alebo nasilu. Nasilu to býva väčšinou veľkým neznesiteľným utrpením. Aj to je cesta…
Pokiaľ si budeme myslieť, že my sme páni, ovládatelia a že všetko bude podľa našich predstáv, sme v ilúzii a život v ilúzii sa môže zdať na určitý čas príjemný, ale prebudenie do reality býva bolestivé a nepríjemné. Lepšie je naučiť sa vidieť realitu takú, aká je, žiť v nej a konať podľa toho. Ale to sa nenaučíme pokiaľ budeme v spoločnosti ľudí, ktorí sú až po uši zahalení ilúziou. Budeme takí, ako oni. No ak sa nám pošťastí stretnúť niekoho, kto túto ilúziu prekukol a budeme mať možnosť načúvať od neho, môžeme sa z našej ilúzie prebudiť do reality a vyhnúť sa tak mnohým nepríjemnostiam. No ak budeme trvať na svojej ilúzii a nebudeme chcieť prijať realitu, že nie sme páni a ovládatelia, budeme musieť zakúšať hmotné strasti a nedosiahneme ani šťastie, ani mier.
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ. [BG 16.23]
Dali by sa o tomto písať knihy, ktoré sú už napísané… Bhagavad-gíta, Šrímad Bhágavatam, Šrí Išopanišad, Vedecké poznanie duše, Život pochádza zo života, Cesta sebarealizácie, Kráľovske poznanie,… mnohé z nich sú dostupné online na Vedabase: https://vedabase.io/cs/library/
Kto chce, bude sa snažiť pochopiť. Kto nechce, bude žiť život ako doteraz mysliac si aký je on pán, požívateľ a ovládateľ a snažiť sa užívať si namiesto využitia svojho života v službe druhým a v službe Bohu. Ľudská forma života ponúka ohromné možnosti a príležitosti na rozdiel od iných foriem života. Ponúka hlavne možnosť sebarealizácie, možnosť spoznania vlastného JA a Boha. A je škoda túto možnosť premárniť a nevyužiť.
