Archívy kategórie: sebarozvoj

Ako ma karma dostihla

duchovno, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Môžeme utekať koľko chceme, ale dôsledkom svojich činov, teda karme neújdeme a ani sa pred nimi neskryjeme. Karma presne vie kedy a kde nás zastihne. Mnohí ľudia považujú karmu za niečo hrozné, pretože väčšinou si ju spájajú s nepríjemnosťami. No vedomý človek môže vďaka tým nepríjemnostiam rásť a v konečnom dôsledku ho to posunie v živote oveľa ďalej ako pozitívne udalosti. Takže čo sa nám zdá byť zlé, môže byť v konečnom dôsledku dobré. Z našej perspektívy sa to môže javiť ako katastrofa, ale z vyššej perspektívy sa vždy všetko deje pre naše vyššie dobro. A preto je tu aj karma. Aby sme sa mohli poučiť na vlastných činoch.

Súdenie

V nedávnej minulosti som sa hral na sudcu a priveľmi som súdil. Ešte sa občas pristihnem pri súdení, ale snažím sa už súdiť menej, pokiaľ možno vôbec. Pretože karma ma dostihla tak, že ma začali súdiť ostatní a nebolo to veru príjemné. Na vlastnej koži som zistil aké to je byť súdený. A tak sa už snažím nesúdiť, ale namiesto súdenia sa vcítiť prečo je niekto taký, aký je a robí to, čo robí. Aj keď nie vždy je to ľahké.

Chcieť meniť ostatných na svoj obraz

Karma mi tiež ukázala aké je to nepríjemné keď ma chce mať niekto podľa svojho obrazu a silou mocou na tom trvá – buď taký a taký, to, čo robíš je zle a podobne… a dosť! Povedal som si. Nechcem meniť iných na obraz podľa seba. Nech je každý taký, aký je. Ak mu to tak vyhovuje, je to jeho vec a on si za to zožne reakcie. Každý sme iný, každý chápeme veci po svojom a je dobré naučiť sa to rešpektovať. Ešte stále sa to učím…

Rodinná karma

Posledný vzťah, ktorý som zažíval, bol karmický a veľmi náročný. Bola to presná kópia vzťahu mojich rodičov. Navyše som si uvedomil, že moja bývalá partnerka je v mnohom podobná ako moja mama. Zistil som, že aký mám vzťah s mamou, rovnaký vzťah budem mať aj s partnerkou. Vzťahy matka-syn a otec-dcéra určujú aké vzťahy budú prežívať ďalšie generácie. Ak chceme mať pekné vzťahy s partnermi, musíme mať najskôr pekné vzťahy so svojimi rodičmi. A tiež pekný vzťah sami so sebou – sebaláska, sebaúcta, sebadôvera…

Následky svojich činov

Tiež pozorujem aj následky svojich nedávnych rozhodnutí a činov. Učím sa brať za ne plnú zodpovednosť a nezvaľovať vinu na iných. Boli to moje rozhodnutia a ja som za ne plne zodpovedný a ochotný znášať následky. S týmto porozumením sa mi žije oveľa lepšie ako by som mal zvaľovať vinu za svoje rozhodnutia na iných.

Nedávno som spravil toľko blbostí, za ktoré si budem musieť zlíznuť dosť trpké ovocie, no boli to v konečnom dôsledku moje rozhodnutia a zvaľovaním viny na iných by som ničomu nepomohol, ba skôr uškodil.

Karma nám pomáha

Karma nie je zlá ako ju veľa ľudí vníma. Karma je pre mňa úžasná príležitosť ako sa môžem poučiť na tom, čo robím.

V poslednom obdbobí vnímam, že karma je tak presná, že mi presne vracia to, čo som robil. A vďaka tomu si môžem uvedomiť aké to je a rozhodnúť sa, či to budem robiť aj naďalej, alebo s tým prestanem. To, čo nám robia iní, sme zrejme v minulosti robili niekomu inému my. A na základe toho, či je nám to príjemné, alebo nepríjemné, môžeme vedieť či to budeme robiť naďalej, alebo nie.

Mať dobré srdce nestačí

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Stretol som dievčinu, ktorá má veľmi dobré srdce. Avšak sa ukázalo, že aj veľmi zranené. Keď som sa nevedomky a nechtiac dotkol jej nevyliečených rán, začala okolo seba metať ako šialená v totálnom amoku a ubližovala tým aj mne. A za svoje bolesti hádzala všetku vinu na mňa. Nebola schopná prijať svoje nevyliečené rany z minulosti. Vtedy som si uvedomil, že mať dobré srdce nestačí, ale je treba mať srdce v prvom rade vyliečené zo všetkých rán, ktoré doň boli zasadené.

Neviem si ani predstaviť čo všetko musí človek zažiť, aby bolo jeho srdce tak došramotené, aby dokázalo uviesť milého a mierumilovného človeka do nekontrolovateľného amoku. Museli to byť riadne veľké rany. Tieto rany sa ani po rokoch nevyliečili a sú ako nášľapné míny. Čakajú kým na ne niekto stupí a nastane nemilé prekvapenie. Z milého človeka sa rázom stane nekontrolovateľná rozzúrená beštia. Len preto, lebo v sebe nesie nevyliečenú bolesť z minulosti.

Dôležitosť vyliečenia

Vyliečenie rán v srdci je preto veľmi dôležité. Mať dobré srdce nestačí keď je došramotené z minulých vzťahov, alebo už od mladosti. Už rodičia mohli do srdca zasadiť rany, ktoré pretrvávajú do dospelosti. Potom následne jeden partner, druhý, tretí, štvrtý,… a bolestí je zrazu toľko a sú také veľké, že srdce už ani nevyzerá ako srdce.

Podvedomé programy a spúšťače

V podvedomí máme toľko programov, o ktorých ani netušíme a ktoré spúšťajú rôzne situácie a ľudia. Ak nie sme schopní prijať zodpovednosť za seba a svoje konanie, zvaľujeme vinu na ľudí a situácie. Zvaľujeme vinu na spúšťače namiesto toho, aby sme riešili skutočnú príčinu v nás. “On je zlý, on mi ubližuje, je na mňa hnusný…“, nedokážeme vydržať svoju bolesť a radšej sa zbavíme zodpovednosti a zvalíme vinu na druhých. Je to oveľa jednoduchšie ako prijať zodpovednosť za svoje emócie a uvedomiť si príčinu, ktorá je ukrytá hlboko v nás. Ak sa chceme mať v živote lepšie, musíme začať riešiť príčinu problémov. Je potrebné vyliečiť nevyliečené rany, na ktoré nám môže kedykoľvek niekto zatlačiť a budeme opäť trpieť.

Môžeme sa tváriť akí sme pozitívni a láskyplní, ale keď nám niekto spustí program, ktorý spúšťa nevyliečenú bolesť, premeníme sa na beštiu, ktorá môže dokonca ublížiť tomu, kto našu bolesť spustil.

Spoznať a priznať si svoje bolesti býva najťažšie. Ego sa nás totiž snaží presvedčiť, že sme v poriadku a tí druhí sú na vine. Tí druhí nám ubližujú… ale týmto egoistickým postojom nič nevyriešime a riskujeme, že na naše rany opäť niekto zatlačí a budeme prežívať bolesť znovu a znovu. Je preto dôležité pokoriť ego, spoznať svoje bolesti a pokúsiť sa ich vyliečiť.

Vyliečenie rán

Ak máme partnera, alebo priateľa, ktorému dôverujeme, môže nám pomôcť ukázať naše rany. Spočiatku sa budeme možno brániť a metať, ale ak vydržíme, spoznáme svoje bolesti a potom môžeme začať rozmýšľať ako ich vyliečiť.

Keď pochopíme princíp zrkadlenia, môžeme vďaka tomu tiež zistiť čo všetko máme v sebe nevyriešené. Viac o zrkadlení sa dozviete v článku “Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle“.

Poznám zopár účinných spôsobov pre vyliečenie vnútorných rán ako technika EFT, regresná terapia, terapia Akashha a vedomé žitie. Prácou s vedomím a podvedomím môžeme pomerne ľahko naše vnútorné rany vyliečiť. Najťažšie býva si ich vôbec uvedomiť a prijať.

Keď vyliečime svoje rany, už nás len tak niečo nedokáže rozrušiť. S vyliečenými ranami dokážeme byť naozaj milí a láskyplní a prekypovať radosťou dlhodobo.

Ak natrafíte na človeka, ktorý má v sebe nevyliečené rany a správa sa preto ako zmyslov zbavený, neodsudzujte ho. Odsudzovaním nikomu nepomôžeme. Skúste sa do neho vcítiť prečo tak jedná a čo ho rozrušuje. Skúste tiež pochopiť čo vám tento človek zrkadlí. Keď ho pochopíte, už ho viac nebudete osudzovať, ale budete mu chcieť pomôcť. Keď mu však začnete rozprávať o jeho ranách, zrejme ich nebude schopný prijať. Jeho ego sa bude brániť, že to nie je pravda, že taký nie je. V takom prípade nám ostáva len sa za neho pomodliť, aby bol schopný čo najskôr svoje rany prijať a vyliečiť. Úprimná motlidba dokáže divy. O to väčšiu silu má, keď sa modlí viacero ľudí. Viac ľudí, viac energie.

Modlime sa bratia a sestry za nás všetkých. Aby sme boli schopní vyliečiť svoje srdcia a byť tak schopní žiť naplňujúci láskyplný život.

Čo nám nevýslovne vadí na ostatných je náš odraz

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy, zmena

Stretávam sa s dvoma pohľadmi. Buď niečo nevýslovne vadí mne na iných, alebo iným niečo nevýslovne vadí na mne. V oboch prípadoch sa jedná o zrkadlenie. Vidíme v druhých svoj odraz, ktorí nie sme schopní prijať a ešte za svoj odraz zvaľujeme vinu na iných. Je to typický obranný mechanizmus ega, aby si nemuselo priznať svoje nedostatky.

Pokrytec vidí v ostatných pokrytectvo a nevýslovne mu to vadí. Klamárovi nevýslovne vadí, že ostatní klamú. Drzému vadí, že ľudia sú drzí. Tvrdohlavému vadí, že ľudia sú tvrdohlaví…

Podľa toho, čo nám nevýslovne vadí na iných, môžeme zistiť akí vlastne sme. Bud si budeme obhajovať, že takí nie sme a nikam sa neposunieme, alebo to s pokorou prijmeme a môžeme začať na sebe pracovať.

Prvý krok – prijatie, býva najťažší. Prijať že to, čo vidím v ostatných je môj odraz, to je pre ego neprijateľné. Pokoriť ego a prijať svoj odraz býva náročná úloha aj pre ľudí, ktorí sa už roky venujú sebarozvoju. Ego si vždy nájde cestičku ako nás presvedčiť, že nie sme takí, akých vidíme ostatných. Ale keď svoj odraz prijmeme, uľaví sa nám. S pokorou prijať svoj odraz je oveľa krajšie a užitočnejšie ako brániť sa, že taký nie som. Úprimnosť k sebe samému a pokora je základ k skutočnému sebarozvoju. Kým budeme hrať hru ega a neprijímať svoj odraz, o sebarozvoji nemôže byť reč.

Je veľmi užitočné pochopiť základný princíp zrkadlenia – to, čo vidím vo svojom okolí, je v mojom vnútri. Najmä to platí v prípade, keď nám niečo nevýslovne vadí na iných ľuďoch. Je viac než pravdepodobné, že to máme v sebe. Keby sme to v sebe nemali, ani by sme si to nevšimli!

Všetko, čo vnímame, je v nás.

Pomocou toho, čo sa nám v živote deje a ako sa k nám ľudia správajú, môžeme zistiť akí vlastne v skutočnosti sme. Teda ak budeme schopní to prijať. Prijať zodpovednosť za všetko, čo sa nám v živote deje, to je umenie, ktorému sa môžeme naučiť, keď plne pochopíme princíp zrkadlenia – naša realita je odrazom toho, kým sme. Som pokrytec – vidím takmer všade pokrytcov. Som klamár – vidím takmer všade klamstvo. Som vo vzťahu s nervákom a násilníkom, zrejme vyžarujem niečo, čo ho ku mne pritiahlo.

Na základe zrkadlenia a prijatia svojho odrazu v iných môžeme o sebe veľa pochopiť a veľa vo svojom živote zmeniť. Keď sa pozrieme hlboko, hlboko do seba, môžeme uvidieť čím si priťahujeme daných ľudí a situácie. Celé je to hlavne o pokore a úprimnosti k sebe samému. Pokiaľ necháme ego, aby nás presvedčilo, že na vine sú ostatní a my sme v pohode, moc si tým nepomôžeme.

V článku “Spôsoby pre očistenie vedomia” môžete nájsť zaujímavé praktiky, ktoré môžu zmeniť naše vedomie a teda aj náš život. Pravidelnou prácou na sebe môžeme vo svojom živote za pomerne krátku dobu veľa zmeniť. Mne najviac pomohlo pochopenie toho, že čo mi vadí na ostatných, to mám aj v sebe a len ja to môžem zmeniť v sebe. Akonáhle to zmením v sebe, už mi to nebude vadiť a prestanem si to aj všímať. Znie to jednoducho, ale nejaký čas to trvá kým sa to prejaví. Ale výsledok stojí za to!

Veľa šťastia!

Ublíženému človeku je ľahké ublížiť

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Spoznal som človeka, ktorý nesie hlboko v sebe veľké nevyliečené rany z minulosti, ktoré si neuvedomuje. Bohužiaľ som sa mu ich nevedomky a nechtiac dotkol, pretože som nevedel, že ich má a za všetku svoju bolesť obvinil mňa a navyše som bol ešte aj obvinený, že ubližujem naschvál. Bola to pre mňa nová, celkom nepríjemná skúsenosť. Byť obvinený za niečo, za čo v podstate ani nemôžem, čo som neurobil naschvál, to nie je moc príjemné. Ale pochopil som, že ani nie je príjemné keď sa niekto dotýka otvorenej rany.

Život s nevyliečenými ranami

Nevyliečené rany sú napríklad (chorobná) žiarlivosť, znížené sebavedomie, znížená sebaláska. Pochádzajú z výchovy, z prostredia, v ktorom človek vyrastal a z minulých vzťahov.

Život s nevyliečenými ranami nie je moc príjemný, pretože čím má človek viac otvorených rán, tým viac je zraniteľný a tým viac trpí keď sa mu niekto dotkne rany a navyše často za svoje utrpenie zvaľuje vinu na ostatných. Často si neuvedomuje, že ostatní sa mu dotýkajú jeho nevyliečených rán nevedomky, nemôžu vedieť kde všade má rany. A potom keď na ostatných zvaľuje vinu za svoju bolesť, ostatní sú len zmätení čo sa deje, nechápu. Takisto ako som nechápal ja.

Vyliečenie rán

Ak chceme žiť kvalitnejší život, je potrebné svoje rany vyliečiť a nie ich ignorovať, či potláčať svoju bolesť. Pretože keď príde niekto, kto nám na našu ranu zatlačí, trpíme znovu a znovu. Keď ranu vyliečime, už nebude bolieť a už nebudeme tak zraniteľní.

Niektorí ľudia sa však radšej rozhodnú svoje rany neliečiť a nechať ich mokvať. Môže to trvať aj niekoľko rokov. Potom príde niekto, kto do tejto rany nechtiac drgne a príde obrovská bolesť.

Kým človek nevylieči svoje rany, fakt bude len trpieť. A zvaľovaním viny na iných za svoju bolesť spôsobuje ešte viac problémov.

Dôvod prečo ľudia neliečia svoje rany je ten, že si ich neuvedomujú. Sú uložené hlboko v podvedomí. No keď aj náhodou vyjdu najavo, nechcú si ich priznať. Hrajú sa na silných a tvária sa, že sú v pohode. Keď príde niekto, kto im na ich ranu zatlačí, ukáže sa, že vôôôbec nie sú v pohode. Keď nám niekto na našu ranu zatlačí, je to príležitosť, aby sme si ju uvedomili – že au, toto ma bolí, čo to je? Prečo ma to bolí? Čo s tým môžem spraviť? Alebo môžem zvaliť vinu na toho, kto mi ranu otvoril a nič tým nevyriešim.

Je jednoduchše svoje rany ignorovať a nerýpať sa v nich. Ale nemusí to byť zrovna najlepšie. Pretože jednak ublíženému človeku sa dá veľmi ľahko ublížiť a druhak svojou bolesťou môže ublížiť aj ostatným. Začne okolo seba metať, kričať ako blázon a to len preto, lebo sa mu niekto dotkol jeho nevyliečenej rany. Zažil som to. Je to peklo.

Vyliečiť rany môže pravá láska, motlidba, alebo uvedomenie si svojej rany a podstúpenie potrebných procedúr pre vyliečenie.

Keď si človek neuvedomuje svoju bolesť a nedokážeme ho ani milovať, môžeme sa za neho aspoň pomodliť, aby boli jeho rany vyliečené. Sila motlitby je obrovská, o to väčšia, keď je úprimná, zo srdca. Nemusíme byť ani s tým človekom, ale svojou motlidbou mu posielame potrebnú energiu na spracovanie jeho bolestí. O to väčšiu energiu a silu získava, keď sa za neho modlí viac ľudí.

Môžeme obviňovať človeka za jeho bolesti a byť taký istý ako on. No obviňovanie nikam nevedie a nikomu nepomáha, ale skôr ubližuje. Ak chceme niekomu pomôcť, je dobré sa za neho pomodliť a poslať mu energiu, ktorú potrebuje na vyriešenie svojich problémov.

Modlime sa bratia a sestry za vyliečenie všetkých bolestí, ktoré boli vytvorené hrubým správaním nevedomých ľudí. Aj Pán Ježiš sa modlil na kríži:

“Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia.”

Za ľudí, ktorí si neuvedomujú svoje správanie nám ostáva len modliť sa. Márne im budeme niečo vysvetľovať, lebo aj tak to nebudú schopní prijať a obrátia sa proti nám. Motlidba je účinnejšia ako kázeň niekomu, kto o ňu nestojí.

Keď má človek to šťastie, že si uvedomí svoje bolesti, môže ich začať liečiť. Sú na to rôzne techniky ako technika EFT, vedomé žitie, čítanie z Akaše, kvantová terapia, očistné mantry, harmonizácia čakier, pobyt v tme, meditačný kurz vipassana a ďalšie. Dnes je doba, kedy môžeme svoje bolesti vyliečiť pomerne rýchlo. No je na nás, aby sme si ich uvedomili a začali s tým niečo robiť.

Kedykoľvek cítime hnev, strach, nenávisť, žiarlivosť, či inú negatívnu emóciu, je to naša bolesť. Keď si to začneme uvedomovať, môžeme to krásne vyriešiť a už to nezažívať.

Veľa šťastia!

Neschopnosť prijať svoj odraz v zrkadle

ego, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, zmena

Nedávno som pochopil, že všetko, čo sa nám v živote deje, čo zažívame a koho stretávame a ako vnímame ostatných, je len odraz nás samotných, nášho vnútra – vedomia a podvedomia. Dokonca ľudia, s ktorými sa cítime dobre a rozumieme si s nimi, sú nám veľmi podobní a majú veľmi podobné vlastnosti ako my. Cítime sa s nimi dobre do chvíle, kým nám nezačnú zrkadliť aj naše temné stránky.

Zrkadlenie

To, čo sa nám na iných ľuďoch nepáči a za čo ich obviňujeme, je vlastne obraz nás samých. Na sebe to nevidíme, ale vidíme to v ľuďoch, ktorí sú naše zrkadlo. Ak nám niečo na niekom nevýslovne vadí, je to náš obraz, ktorí nie sme schopní prijať. Ak by sme prijali, že je to náš obraz, mohli by sme ten obraz zmeniť. Ale častokrát nie sme schopní prijať, že to, čo vidíme v ostatných, sme vlastne my.

Napríklad niektorí ľudia ma nazývajú pokrytcom a nevýslovne im vadí, že som pokrytec. Prečo? Pretože vidia vo mne svoj obraz. Ale nie sú schopní sa pozrieť na seba a uvidieť pokrytectvo v sebe. To je tá smutná časť. Na iných ľuďoch si hneď všimneme ich nepekné vlastnosti, ale na sebe ich už nevidíme.

Môj posledný vzťah bol celý o zrkadlení. Jeden druhému sme nastavovali zrkadlo a ani jeden z nás nebol schopný sa pozrieť na svoj odraz v zrkadle, ale zvaľoval to na toho druhého – ty si taký, ty si taká… Obaja sme si nedokázali priznať svoj podiel na probléme, obaja sme si tvrdohlavo stáli za svojim bez pochopenia druhého, obaja sme nekomunikovali ale radšej sme si vytvorili domnienky a žili v nich…. bolo toho veľa, čo sme si zrkadlili. A keďže sme sa nedokázali pozrieť na seba, ale zvaľovali sme vinu na druhého, náš vzťah aj tak skončil. Nie je to nič príjemné mať pri sebe zrkadlo a nebyť schopný prijať svoj odraz v ňom. Keď už prijmeme svoj odraz, je to jednoduchšie. Ale keď ho neprijmeme, zvaľujeme vinu na ten odraz, na druhých a nič tým nevyriešime.

Prijať svoj odraz

Aby sme boli schopní prijať to, čo nám zrkadlia ostatní, potrebujeme veľkú dávku pokory. Bez pokory si nedokážeme uvedomiť akí vlastne sme a budeme zvaľovať vinu na tých, ktorí nám len zrkadlia to, čo nie sme schopní na sebe prijať.

Pokrytcovi vadia iní pokrytci. Sudcovi vadia tí, čo súdia. Tvrdohlavému vadia tvrdohlaví. Pyšnému vadia pyšní.

Pokora je v dnešnom svete nedostatkový tovar a tak ľudia namiesto toho, aby sa pozreli v prvom rade na seba, zvaľujú vinu na ostatných a tak sa navzájom obviňujú a bojujú medzi sebou.

Mňa už tento boj omrzel a snažím sa v prvom rade pozrieť sám na seba. Snažím sa vidieť svoj odraz v ostatných a prijať ho. Nie vždy sa mi to podarí na prvýkrát, ale postupným snažením to ide ľahšie. Čím horší obraz vidíme v zrkadle, tým ťažšie je ho prijať. Som to naozaj ja? Toto som ja?!

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Pane Bože, to snáď nie…. ale áno… som to ja. Och, celé tie roky som bol takýto, ach jaj. No teraz to môžem zmeniť už keď viem aký som! A to je na tom to najlepšie. Môžeme si uvedomiť akí sme a keď sa nám to nepozdáva, môžeme to zmeniť. Zmeniť svoj zohavený charakter na menej zohavený.

Základný predpoklad k sebapremene je uvedomenie si aký vlastne som – som hnevlivý, chamtivý, žiarlivý, egoista, pokrytec, falošný, klamár,… som taký a teraz čo s tým? Pokúsim sa to zmeniť, už nechcem byť taký.

Ale kým si neuvedomím aký som a budem si obhajovať svoje negatívne vlastnosti a činy, alebo nebodaj zvaľovať vinu na iných, čo tým vyriešim? Nič, môj život bude naďalej mizerný a budem zažívať stále tie isté problémy.

Kým sa nezmeníme, nezmení sa ani naša realita. Ale keď sa zmeníme vo vnútri, začne sa meniť aj vonkajšia realita. Ľudia, ktorí už s nami nerezonujú, odídu z nášho života a prídu noví, ktorí zodpovedajú nášmu novému vyžarovaniu. Niekto si môže myslieť, že keď sa zmení, zmenia správanie aj ľudia v jeho okolí. Môže sa to stať, ale nie vždy je to tak. Každý má slobodnú vôľu a je na ňom, či sa zmení, alebo nie. Niektorí ľudia sa nechcú zmeniť a tak jednoducho ostávajú vo svojich zabehnutých koľajách a vzďaľujú sa od nás, pretože už s nami nerezonujú. A tak odchádzajú z nášho života a prichádzajú nové zrkadlá.

Ostatných nezmeníme

Naša zmena je v našich rukách. Zmena iných ľudí už v našich rukách nie je. Musia sa rozhodnúť sami. Ak sa nechcú zmeniť, je to ich rozhodnutie a treba sa to naučiť rešpektovať. Aj keď vidíme, že tým ubližujú nie len sebe, ale aj ostatným. Je to ich život, ich rozhodnutie a nemáme právo im do toho vstupovať pokiaľ nás o to nepožiadajú. Ak do toho vstúpime bez ich povolenia, vyvoláme zbytočné konflikty a popálime sa. Tak to chodí. Ego je veľmi silné a nepripustí si, že by sa v niečom mýlilo, alebo urobilo chybu. Iba pokora môže poraziť ego. Ale aby sa človek dostal do pokory, musí si toho zrejme veľa vytrpieť. Nie nadarmo sa vraví, že utrpením rastieme. Kým si myslíme, že je všetko v pohode, nemáme motiváciu niečo meniť. Ak sa však všetko poserie a začíname trpieť, máme zrazu veľkú motiváciu to zmeniť a dostať sa z utrpenia.

Treba sa hlavne zamerať na svôj život, na svoju zmenu. Snažme sa vidieť svoj odraz v iných a snažme sa ho prijať nech je akokoľvek nepríjemný. Keď ho prijmeme, môžeme vo svojom živote veľmi veľa zmeniť a stať sa tak o niečo lepšími.

Každý jeden z nás má slobodnú voľbu stať sa tým, kým chce. Ak sa chce niekto klamať, že je v poriadku a všetci naokolo môžu za jeho problémy a bolesti, môže. Je to jeho rozhodnutie a bude za to niesť následky. Ak sa chce niekto zmeniť a všímať si svoj odraz v iných, môže. A tiež si za to pozbiera plody, ktoré tým zaseje.

Aká silná je nevedomosť

ego, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

S nevedomosťou mám celkom bohatú skúsenosť ako na vlastnej koži, tak z pozorovania ostatných. V nevedomosti človek pácha veľa škôd. Často si práve kvôli nevedomosti nedokážeme uvedomiť akí sme a keď sa nám to ostatní snažia vysvetliť, bránime sa, že takí nie sme. Že je to len ich pohľad, klamstvo a podobne. Je dobré sa ale zamyslieť: Prečo by si o nás niekto niečo vymýšľal? Keď nám hovorí akí sme a čo robíme, nebude na tom niečo pravdy? Keď sa dáme trošku do pokory a pozrieme sa do seba, môžeme si uvedomiť, že naozaj sme takí, ako nás vnímajú ostatní. No nie vždy to tak musí byť. Niekedy sa stáva, že to čo o nás hovoria iní, hovorí v prvom rade o nich. A je na nás zistiť, či je to aj v nás, alebo nie. Keď budeme k sebe dostatočne úprimní, tak si to uvedomíme a môžeme na tom začať pracovať. Pokiaľ v nás bude naďalej pretrvávať hlboká nevedomosť, nedokážeme si to uvedomiť a začneme sa brániť, že takí nie sme. Prinajhoršom začneme ostatných obviňovať, že si vymýšľajú.

Raz som hovoril zopár ľuďom o tom, čo som zažil s jedným človekom. Nejak sa to k nemu dostalo a začal ma obviňovať, že si vymýšľam, že to, čo hovorím, nie je pravda. Taká silná je nevedomosť a neschopnosť človeka priznať si aký je a čo robí. Mnohí ľudia si jednoducho volia život v hlbokej nevedomosti, ako by mali na sebe niečo zmeniť a uvedomiť si akí vlastne sú. Je to jednoduchšie, no nie vždy lepšie, pretože kým sa nezmenia, budú zažívať stále tie isté problémy, len s niekym iným.

Pokora

Len s pokorou dokážeme prijať to, čo sa nám ostatní snažia vysvetliť. Pýcha je opak pokory a úzko súvisí s nevedomosťou. Pyšný človek nedokáže prijať kritiku a bráni sa za každú cenu. Pokorný človek si s kľudom vypočuje kritiku a dokáže sa nad ňou v pokoji zamyslieť a podniknúť prípadné kroky ku zmene.

Pokora je preto v našom živote veľmi dôležitá a žiadaná ak chceme viesť krajší život. Pretože náš život je presne taký, akí sme my sami. Keď sme plní hnevu, závisti, bolestí z minulosti, chamtivosti atď, ako asi môže vyzerať náš život… Je len na nás, či chceme ostať v hlbokej nevedomosti a nepriznať si akí v skutočnosti sme, alebo si zvolíme cestu úprimnosti a pokory.

Je to len na nás a nikto za nás toto rozhodnutie nespraví.

Veľmi mi na mojej ceste k väčšej pokore  a uvedomeniu pomohli techniky, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Možno niečo z toho pomôže aj Vám.

Veľa šťastia!

Výčitky a emocionálne vydieranie

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, vzťahy

Človek, ktorý je hlboko zranený vo svojom vnútri, nevedome manipuluje svoje okolie výčitkami a emocionálnym vydieraním. Za svoje nezvládnuté emócie obviňuje ostatných. A to je tá najväčšia manipulácia zo všetkých. Pretože vzbudzuje vinu v ostatných za niečo, za čo v podstate nemôžu a to spôsobuje len nezhody a zmätok.

Ublíženie

Ublíženému človeku je veľmi jednoduché ublížiť. Stačí sa len letmo dotknúť jeho rany a už začína z jeho strany emocionálne vydieranie:

– Ty mi ubližuješ, si zlý.

– Ako ti ubližujem? Čo robím?

– Si ku mne hnusný.

– Ako hnusný? Tak, že hovorím úprimne to, čo si myslím a cítim?

– To nie je úprimnosť, to je drzosť a hrubosť.

Hlboko zranený človek ťažko znáša čo i len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. A tak radšej obviní ostatných, že mu ubližujú a sú hnusní ako by sa mal rýpať vo svojej nevyliečenej bolesti. Automaticky si vytvára odpor voči ľuďom, ktorí v ňom vzbudzujú nepríjemné emócie a často jeho obviňovanie a manipulácia zachádza ešte ďalej.

Spúšťač

Na to, aby vznikla emócia, je potrebný funkčný špúšťač. Niečo, čo danú emóciu spustí. Niekoho rozruší keď o ňom iní nepekne rozprávajú a niekomu je to jedno a nerozruší ho to, pretože to dokáže prijať, alebo ignorovať. Niekoho rozruší keď sa iní nesprávajú podľa jeho očakávaní a niekoho zase nie, pretože dokáže prijímať ostatných takých, akí sú.

Hlavný problém nie je v tom, že v nás niekto spúšťa danú emóciu. Hlavný problém je v nás, v tom, že máme daný spúšťač funkčný. Kým máme v sebe veľa bolestí a ľudia sa do nich tráfajú, sme z toho rozrušení a nešťastní. Ľudia nemusia mať ani len tušenia o našich vnútorných bolestiach a často ani nevedia, čo nám svojimi slovami, alebo činmi spôsobujú. Často je preto nemiestne zvaľovať vinu na iných, keď ani nevedia, že nám tráfajú do našich bolestí. Ale často sa to bohužiaľ deje, ubolený človek často kričí a hádže všetku vinu za svoju vnútornú bolesť na tých, ktorí ju spúšťajú. A tak sa pohybuje v začarovanom kruhu a nič tým nevyrieši.

Vyliečenie

Keď si uvedomíme, že ľudia a situácie sú len spúšťače našich nevyliečených rán, môžeme so svojimi ranami začať niečo robiť, začať ich liečiť. Sú na to rôzne spôsoby, o ktorých píšem v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”. Keď na sebe človek začne makať a uvedomovať si svoje vnútorné bolesti, môže vo svojom živote veľa zmeniť a hlavne prestať byť emocionálnym vydieračom. Pokiaľ si to však neuvedomí, bude naďalej zvaľovať vinu za svoje emócie na iných a nikam sa nepohne. Bude to zažívať znovu a znovu a znovu… kým si to neuvedomí. Bohužiaľ.

Uvedomenie a prijatie seba samého takého, aký som, so všetkými bolesťami, je začiatok cesty k vyliečeniu svojich rán.

Čo s emocionálnym vydieračom?

Keď máme vo svojom blízkom okolí emocionálneho vydierača, má nás niečo naučiť. Má nás zrejme naučiť to, o čom som písal. Uvedomiť si a prijať svoje bolesti a začať ich liečiť. Keď sa toto naučíme a začneme to riešiť, emocionálny vydierač zrejme zmizne z nášho života, alebo sa zmení tiež a môžeme sa tešiť na ďalšie životné lekcie.

Nenesieme zodpovednosť za život a uvedomenie iných a nemôžeme im pomôcť keď nechcú. Každý je v prvom rade zodpovedný za svoj život a svoje konanie a uvedomenie. Pokiaľ niekto nie je schopný uvedomiť si, že je emocionálny vydierač a svoje správanie si za každú cenu obhajuje, nemôžeme s tým nič urobiť, len zamerať sa na svoju zmenu. Keď zmeníme seba, potom sa zmení aj naša realita a emocionálny vydierač sa buď zmení tiež, alebo odíde z nášho života.

Môžeme sa tiež za emocionálneho vydierača pomodliť, aby si čo najskôr uvedomil aký je a dostal sa z toho. Úprimná motlidba dokáže divy.

Ak chceme pomôcť iným, mali by sme pomôcť v prvom rade sebe. Zapáliť v sebe svetlo, ktoré poslúži ostatným v tme.

Veľa šťastia!

Riešením problémov tam vonku nič nevyriešime

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, zmena

Zvaľovanie viny na ostatných a neschopnosť priznať si chybu a pozrieť sa na seba, je bežný jav u mnohých ľudí. Keď si uvedomíme, že zvaľovaním viny na iných nič nevyriešime, môžeme sa posunúť v živote kúsok ďalej. Môžeme hľadať príčinu svojich problémov v sebe.

On je hnevlivý, ona je žiarlivá, on je taký, ona je taká… ale aký som ja?! To už málokto vidí.

Vonkajšia realita je obraz nás samotných

Je to možno na začiatku ťažké pochopiť a prijať, ale všetko, čo sa nám v živote deje, si priťahujeme sami svojim nastavením vedomia a podvedomia. Vonkajšia realita je len odraz nášho vnútra. Kým budeme hľadať problémy a vinníkov vo vonkajšej realite a snažiť sa to vyriešiť tam, nevyriešime v konečnom dôsledku nič, pretože sa nám to bude vracať kým to nevyriešime v sebe. Jediné spoľahlivé riešenie je pozrieť sa úprimne do seba a zistiť čo spôsobilo to, že som si pritiahol tieto situácie a týchto ľudí do života. Keď v sebe nájdem tú príčinu, pokúsim sa ju v sebe vyriešiť a voilá – vonkajšia realita sa zmení. Buď tí ľudia odídu z môjho života, alebo sa udeje nejaká iná zmena a pritiahnem si znovu ľudí, ktorých potrebujem pre svoj rast a môžem riešiť v sebe ďalšie veci.

To je celá veda. Ľahko sa to hovorí, už ťažšie sa to uvádza do praxe, ale toto je pre mňa najúčinnejší spôsob zmeny.

Predstavme si naše vedomie a podvedomie ako projektor. Realita, ktorú vidíme, je obraz, ktorý projektor zobrazuje. Kým sa budeme snažiť zmeniť obraz, moc toho nezmeníme, však? Musíme zmeniť film, ktorý je v projektore. Vtedy sa zmení aj obraz. Musíme zmeniť samých seba ak chceme zažívať inú realitu, iný život. Je dobré sa naučiť hľadať príčinu v sebe a riešiť ju v sebe bez toho, aby sme zvaľovali vinu na ostatných. Môže sa to zdať byť ťažké a nepochopiteľné, ale praxou zistíme, že sa to dá a je to naozaj tak.

Keď zmeníme seba, zmeníme svoju realitu.

Dopraj si chvíľu na seba, aby si sa mohol ponoriť do seba a prísť na to, prečo sa všetko toto deje. Príčina je v nás. A je len a len na nás, aby sme ju vyriešili. Nikto to za nás nespraví.

Veľa šťastia.

Pozor na prehnane pozitívnych ľudí

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj

Neviem prečo, ale mám nutkanie napísať o prehnane pozitívnych ľuďoch a mojej skúsenosti s nimi. Stretol som zopár extrémne pozitívnych ľudí, o ktorých by som nepovedal, čo z nich neskôr vylezie.

Pretvárka

Žijeme v dobe kali – v dobe hádky a pokrytectva a môžeme to vnímať v každodennom živote. Dokonca aj na sebe keď sme dostatočne k sebe úprimní.

Mal som možnosť spoznať zopár ľudí, ktorí boli vysmiati od ucha k uchu a vyzerali byť šťastní a velice pozitívni. Ale ako som neskôr zistil, šťastní a v pohode sa iba tvárili. Keď som ich spoznal bližšie, zistil som, že nie sú až tak v pohode a majú veľa nemalých problémov, ktoré sa pred ostatnými snažia zakryť svojou prehnanou pozitivitou. Na jednom človeku som to prekukol hneď, ale na ďalších mi trvalo chvíľu dlhšie kým som narazil na ich temné stránky. Tak ako sa tvárili prehnane pozitívne, tak ukrývali v sebe na druhej strane extrémnu temnotu, z ktorej išiel až mráz po chrbte.

Bolo to pre mňa prekvapujúce, pretože som nikdy predtým nič podobné nezažil. Ako môže z tak pozitívneho človeka vyliezť toľká negativita? Veľmi som sa čudoval.

Ale pochopil som.

Človek, ktorý k sebe nie je úprimný, nie je úprimný ani k ostatným a pretvaruje sa. Potom si k sebe priťahuje ľudí, ktorí sa tiež pretvarujú a neskôr zažíva nemilé prekvapenie. Pane Bože, veď ty nie si vôbec taký, ako si sa prezentoval. A zvaľujú vinu na druhých a neuvedomujú si, že sami sa prezentujú takí, akí nie sú. Skrývajú v sebe svoje temné stránky, nechcú si ich priznať a nechcú, aby vyšli najavo. Avšak skôr, či neskôr najavo vyjdu. Prirodzenosť na seba nenechá dlho čakať.

Zrkadlenie

Pochopil som, že v období kedy som spoznal ľudí v pretvárke, som bol taký istý. Sme opäť pri základnom princípe života – zrkadlení. Nechcel som si priznať svoje temné stránky (resp. som si ich nebol ani vedomý) a potláčal som ich do úzadia. A tak som potreboval stretnúť podobných ľudí, aby som si to uvedomil.

Život nám celý čas len nastavuje zrkadlo nás samotných. Všetky tie situácie a všetci ľudia, ktorých stretávame, sú len odrazom nás samotných. Pokiaľ nie sme schopní prijať tento odraz, zvaľujeme vinu na ostatných – on je taký, ona je taká, on/ona za to môže… Áno, on je taký, ona je taká, ale už si neuvedomujeme akí sme my. Ježiš to krásne vysvetľuje slovami [LK 6:41-42]:

“Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ,Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,’ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.”

V prvom rade si musíme priznať, že sme pokrytci. Tvárime sa, že sme lepší ako v skutočnosti sme. Keď však získame viac pokory, už sa viac nebudeme musieť pretvarovať a skrývať svoje temné stránky. Dokážeme si ich uvedomiť a pracovať s nimi. Dokážeme byť k sebe úprimní – dobre, naozaj som taký, teraz čo s tým môžem urobiť? Môžem to nejako zmeniť? Vtedy začína skutočná práca na sebe.

Viac v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”

Som to ja?

Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, zmena

Často máme tendenciu obhajovať si svoje správanie aj keď svojim správaním ubližujeme. Napríklad keď dá niekto niekomu facku, môže povedať: “Veď si to zaslúžil!”. Áno? Za čo si to zaslúžil? Ako môžeš rozhodovať kto si čo zaslúži? Keď sa na danú situáciu pozrie niekto iný, môže povedať, že facku si nezaslúžil. Tak ako to je?

Programy

Naše reakcie na rôzne situácie nie sme my. Sú to naše programy v podvedomí, ktoré sa v daný okamih spúšťajú a reagujeme podľa nich. Keď si tieto programy neuvedomujeme, považujeme svoje správanie za normálne. Veď je normálne dať niekomu facku pretože nás rozrušil… spustil v nás program, ktorý v nás vyvolal danú emóciu a reakciu. Veď je normálne žiarliť na svojho partnera keď sa pozrie na niekoho iného… veď je normálne každú chvíľu sa hnevať a prejavovať svoj hnev krikom a bitkou…

Normálne je to len vtedy, keď si človek neuvedomuje svoje programy, ktoré toto všetko spúšťajú. Akonáhle si začne uvedomovať svoje správanie, svoje programy, môže svoje správanie zmeniť, preprogramovať sa.

Preprogramovanie

Tak nejak prirodzene som si začal uvedomovať ako sa správam a začal som pozorovať svoje reakcie na rôzne situácie a uvedomil som si, že toto nie som ja, ale akýsi program, ktorý sa v daný okamih spúšťa. Mal som veľký problém s hnevom. Dokázal som sa rozhnevať kvoli úplnej maličkosti. Začal som si to uvedomovať a pozorovať kedy sa hnevám. Pýtal som sa samého seba prečo sa vôbec hnevám a často som prišiel na to, že je to úplná blbosť. No a táto blbosť ma dokázala vytočiť do nepríčetnosti, pretože som mal v sebe program, ktorý to spúšťal. Postupom času som sa naučil s hnevom pracovať, uvedomovať si ho, pátrať po jeho príčine a vyriešiť si to v sebe. Týmto spôsobom som v sebe zmenil veľa programov, ktoré spúšťali hnev a už ma dokáže rozrušiť máločo. Ak ma niečo rozruší, môžem s tým zase na vedomej úrovni pracovať a zmeniť to v sebe.

Nemôžem zmeniť okolnosti a situácie, ale môžem zmeniť svoju reakciu.

A to je kľúčové uvedomenie.

Našu identitu, náš charakter a názory na život tvoria rôzne programy v podvedomí. Mnohé tieto programy sme zdedili od svojich predkov, alebo sme ich nevedomky nainštalovali počas života. Niektoré programy sú ako vírus a spôsobujú v našom živote iba problémy. Keď tieto programy prijímame za svoju súčasť a nechceme ich zmeniť, čudujeme sa prečo sa nám v živote dejú nepríjemnosti a ostatní sa čudujú prečo máme v sebe hnev, žiarlivosť, závisť, nenávisť a podobne.

Náš pôvodný softvér je čistý – bez akýchkoľvek vírusov. A môžeme ho opäť dostať do čistého stavu keď nainštalujeme kvalitný antivírus – keď začneme žiť vedome a používať ďalšie techniky na zlepšenie života. Môžete sa o nich dočítať v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia”.