Všetky moje vzťahy stroskotali na tom, že som nebol dosť dobrý, že som nespĺňal sebecké požiadavky druhých a stal som sa v ich očiach zlým.
Ja som si tak hovoril či je normálne vyžadovať od druhých aby napĺňali naše sebecké túžby a potreby a byť spokojný len vtedy, keď to tak je. A keď to tak nie je, tak je zle a človek sa veľmi trápi. A keď je to dlhodobé a dospeje to do extrému, tak dochádza k výčitkám, respektíve k výčitkám dochádza priebežne.
Načo sú také vzťahy, v ktorých ľudia očakávajú, že im druhí budú robiť otrokov na napĺňanie ich sebeckých túžob a keď to nerobia, tak sú zrazu zlí? Načo je dobré druhých využívať pre napĺňanie svojich sebeckých pohnútok a keď to tak nie je, tak sa na nich hnevať a vyčítať im, že nie sú dosť dobrí?
Šťastie v sebe
Kto nemá šťastie v sebe, hľadá ho mimo seba. A potom to dopadá tak, že očakáva od druhých, že mu budú napĺňať jeho sebecké túžby. A bude veľmi sklamaný keď jeho túžby a očakávania nebudú naplnené. To je v skutku hrozné.
Hovorí sa, že človek by nemal ísť do vzťahu kým nie je šťastný sám so sebou. Ak šťastie a nešťastie človeka závisí od druhých, bude zaručenie trpieť a svoje utrpenie bude prenášať na druhých. Množstvo vzťahov tak bohužiaľ funguje, že ľudia sa snažia získať šťastie a pôžitok z druhých a keď sa im to nedostáva, sú nešťastní a trpia a prenášajú to na druhých. Také vzťahy potom ústia do výčitiek, hádok, obvinení až nakoniec rozchodov keď je to už neznesiteľné.
Nový vzťah, nová falošná nádej
Po rozchode si ľudia zase myslia, že nový partner všetko zmení. A postupom času sa všetko dá opäť do starých koľají a opäť trpia. Nič sa v našom živote nemôže zmeniť ak sa nezmeníme MY!
Kým ľudia nenájdu šťastie v sebe a budú ho hľadať cez vzťahy a vyžadovať od druhých aby skákali ako pískajú, bude im to prinášať len sklamanie a utrpenie a budú ho prenášať na druhých. A to sa neoplatí. Viac sa oplatí hľadať cestu ku šťastiu cez svoje vnútro a neočakávať od ostatných, že nám vzťahy s nimi prinesú šťastie a naplnia túžby, pretože opak býva skutočnosťou.
Každý hľadá lásku, šťastie, mier rôznymi spôsobmi. Niekomu sa to darí viac, niekomu menej, niekomu vôbec. Prečo?
Poznanie
Ak chceme niečo dosiahnuť, musíme mať najskôr poznanie ako na to. Bez poznania ako dosiahnuť lásku, mier, šťastie to sotva môžeme dosiahnuť. Môžeme dosiahnuť niečo, čo sa javí ako láska, šťastie a mier ale je to dočasné a strieda to utrpenie. S tým má každý skúsenosť. Na začiatku obrovské zamilovanie, láska, ťuťuli-muťuli a po čase to všetko vyprchá a strieda to nevraživosť až nenávisť. Prečo? Pretože nemáme poznanie čo je skutočná láska.
Keď nemáme poznanie ako dosiahnuť šťastie, snažíme sa všemožnými zmyslovými pôžitkami uspokojiť svoje zmysly a to považujeme za šťastie. A potom trpíme keď to s pôžitkom preženieme. Snažíme sa mať toľko pôžitku až nás to privádza k utrpeniu. Snažíme sa byť šťastní ale trpíme, pretože nevieme čo je skutočné šťastie a ako ho dosiahnuť.
Špekulácie
Množstvo ľudí má rôzne nápady ako žiť šťastný život ale funguje to reálne? Ako dlho? Pár mesiacov, rok, dva, tri? Kým znova nepríde utrpenie? Snažíme sa žiť šťastne a najlepšie ako vieme ale aj tak dostávame pecky od života a nechápeme prečo. Chceme byť šťastní, tak prečo trpíme? Prečo prichádzame o svojich blízkych, prečo strácame priateľov, majetok, prečo prichádzajú choroby a nakoniec smrť. Dá sa vôbec žiť v tomto svete šťastne?
Na prednáške z Bhagavad-Gíty som počul, že ľudský život neslúži na to aby sme boli šťastní v hmotnom svete, ale aby sme našli skutočné duchovné šťastie. Šťastie v hmotnom svete je dočasné a vždy ho strieda utrpenie. Duchovné šťastie je trvalé a stále sa stupňuje. To je možné dosiahnuť v ľudskom tele.
Ak chceme byť šťastní, musíme získať spoľahlivé poznanie ako to dosiahnuť. Ak chceme čokoľvek, potrebujeme spoľahlivé poznanie na dosiahnutie cieľa.
Spoľahlivé poznanie
Toto spoľahlivé poznanie ponúka Bhagavad-Gíta a Šrímad Bhágavatam. Sú to tisícky rokov overené písma miliónmy ľudí. Bhagavad-Gíta a Šrímad Bhágavatam popisujú čo je zmyslom ľudského života, ako môže ľudstvo žiť v mieri, šťastí a láske a dosiahnuť cieľ ľudského života – lásku k Bohu.
Môžeme sa to snažiť dosiahnuť vlastnými špekuláciami bez poznania ale sotva to dosiahneme bez spoľahlivého overeného poznania.
V duchovnom živote funguje rovnaký princíp ako v materiálnom. Učíme sa zo spoľahlivých zdrojov od spoľahlivých, skúsených a vzdelaných učiteľov. Ak sa budeme spoliehať len na vlastnú myseľ a inteligenciu, veľa sa toho nedozvieme a hrozí že neprídeme na nič, čo by bolo spoľahlivé a funkčné. Preto je rozumné nájsť spoľahlivé poznanie a získavať informácie odtiaľ. A to ponúka Bhagavad-Gíta a Šrímad Bhágavatam.
Na internete je množstvo článkov o toxických vzťahoch a ich indikátoroch ale je jeden veľmi spoľahlivý a jednoduchý indikátor toxického vzťahu pomocou ktorého môžete jednoducho indentifikovať či máte s niekým toxický vzťah, alebo nie.
Ste vo vzťahu šťastní?
Ak ste vo vzťahu šťastní, gratulujem! Patríte medzi drvivú menšinu. Väčšina párov a vzťahov, ktoré poznám nie sú šťastné a nefungujú spolu moc pekne, hlavne keď už sú spolu niekoľko rokov.
Toxický vzťah sa spozná jednoducho podľa toho, že partneri si navzájom ubližujú a človek v takom vzťahu nie je šťastný a trpí. Môže cítiť až tlak v oblasti srdca (srdcovej čakry).
Výčitky
Toxický vzťah je plný výčitiek – ty si taký/taká, ty si spravil(a) to a to, ty nerobíš to a to,… jedna výčitka za druhou takmer na dennom poriadku. Žiadne pochopenie, žiadny rešpekt, žiadna pokora. Iba výčitky, výčitky, výčitky a ten druhý môže za všetko. To je veľmi toxické pre vzťah.
Časté nedorozumenia
Občasné nedorozumenie je bežné v každom vzťahu, ale všetko sa dá pekne vysvetliť. Ak sa však stáva, že sa nechápete aj napriek snahe nedorozumenie vyriešiť, zrejme sa jedná o toxický vzťah. Nedorozumenia v toxických vzťahoch sú veľmi časté. Oveľa častejšie ako v zdravých vzťahoch, kde sa dá všetko pekne v kľude vysvetliť a pochopiť. V toxickom vzťahu však obvykle nedochádza k pochopeniu ani po niekoľko hodinovej snahe o porozumenie.
Časté hádky
Ďalším prejavom toxického vzťahu sú časté hádky prameniace z nedorozumenia.
Bitky
Nie je neobvyklé, že v toxických vzťahoch vznikajú veľké hádky a tiež aj bitky. Pomerne často.
Nenávisť
Toxicita vzťahu končí vzájomnou nenávisťou. Partneri si natoľko ublížia navzájom, že sa začnú neznášať a nebudú sa už chcieť radšej ani vidieť.
Čo s tým?
Toxický vzťah nie je nič príjemné. Je dobré ho čo najskôr identifikovať a pokúsiť sa to napraviť. Ak sa ukáže, že to nepôjde, je lepšie vzťah ukončiť. Snaha udržať toxický vzťah je ako držať pevne lano, ktoré sa šmýka. Nie je to príjemné. Toxický vzťah sa podarí málokedy napraviť. Je potrebná vzájomná spolupráca oboch. Obaja si musia priznať svoj podiel viny na toxickom vzťahu a snažiť sa ho napraviť. Ak jeden partner chce vzťah napraviť a druhý nie, nebude to fungovať. Musia chcieť obaja a ani to nie je zaručené, že sa im to podarí.
Napraviť toxický vzťah znamená pre OBOCH partnerov pozrieť sa hlboko do svojho vnútra a zistiť čo toxicitu spôsobuje. Ak to nájdu a podarí sa im to vyriešiť, môže sa im podariť vzťah zachrániť a z toxického vzťahu spraviť harmonický. Ak sa im to však nepodarí a budú naďalej zvaľovať vinu na toho druhého a na seba sa nepozrú, čo sa častokrát deje, vzťah pôjde dolu vodou.
Vo vzťahu sú dvaja. Aj na záchranu vzťahu sú dvaja. Pokiaľ sa bude snažiť len jeden a druhý nie, nebude to fungovať. Pokiaľ sú obaja dostatočne pokorní, čo sa vidí málokedy, môže sa im podariť napraviť seba a následne aj vzťah. Toxický vzťah pramení z našich nedostatkov, ktoré sa navzájom trú a spôsobujú veľké nepríjemnosti. Čím viac nedostatkov ako je pýcha, neschopnosť tolerovať, neúcta, hnevlivosť, zvaľovanie viny na druhých atď. tým väčšia toxicita vzťahu.
Ak som si do života pritiahol toxický vzťah, to znamená, že v sebe mám niečo toxické a partner tiež. Ak by sme boli krásne čisté bytosti, nemuselo by sa nám to diať. Čím viac nečistôt v srdci máme, tým viac budeme vo vzťahoch zažívať problémy a trpieť. A naopak čím čistejšie srdce, tým krajšie vzťahy môžeme mať. Démon nemôže mať pekný vzťah s démonom. Ich vlastnosti spôsobia, že si začnú navzájom ubližovať a nenávidieť sa. Toxický vzťah spôsobujú naše démonské vlastnosti. A naopak harmonický vzťah vytvoria božské vlastnosti ako je pokora, milostivosť, úcta, tolerancia, odriekanie, skromnosť, schopnosť odpúšťať…
Ak sú partneri dostatočne vedomí, dokážu spolu pretvoriť toxický vzťah na harmonický. Ak však nie sú ochotní pozrieť sa na svojich vnútorných démonov, ktorí spôsobujú toxicitu vzťahu, nemôžu pretvoriť toxický vzťah na harmonický a budú vo vzťahu naďalej trpieť až nakoniec bude utrpenie také veľké, že to vyústi do nenávisti a rozchodu.
Zažili ste už, alebo zažívate toxický vzťah? Podarilo sa vám ho pretvoriť na harmonický, alebo to skončilo rozchodom? Podeľte sa o svoje skúsenosti! Môžete napísať do komentára, alebo na: tomas@hromnik.com
Teraz som tak rozmýšľal nad svojimi vzťahmi a vzťahmi svojich priateľov a uvedomil som si, čo najviac ničí vzťahy. Sám som prešiel mnohými vzťahmi a bol som svedkom mnohých sľubných vzťahov a následných bolestných rozchodov. Čo zapríčiňuje rozpad vzťahov?
Sebectvo
Sebectvo je hlavná príčina rozpadu mnohých vzťahov. Pokiaľ jeden partner vyžaduje od druhého, že mu naplní jeho sebecké potreby a nestane sa tak, je to problém. A pokiaľ sa tak deje často, kvôli nenaplneniu sebeckých túžob sa zamilovanosť vytráca, vzniká nevraživosť a vzťah sa rozpadá.
Keď sa na to pozrieme bližšie a rozanalyzujeme všetky vzťahy, ktoré vyzerali na začiatku pekne, ale skončili nie moc pekne, dostaneme sa k príčine – k sebectvu.
Pokiaľ sme sebci a očakávame, že bude všetko podľa našich predstáv, že partner bude skákať ako my pískame, nebudeme mať žiadny dlhodobý vzťah. Všetky vzťahy sa nám rozpadnú kvôli našemu sebectvu, alebo sebectvu nášho partnera.
Aby vzťah mohol pekne fungovať, musíme sa vzdať svojho sebectva a nevnímať len svoje potreby, ale aj potreby druhých.
Znaky sebectva vo vzťahu
Partner neustále vyžaduje pozornosť a podporu bez toho, aby to opätoval.
Najradšej rozpráva sám o sebe.
Robí pre vás niečo len vtedy, keď za to získa niečo na oplátku.
Vyžaduje aby ste naplnili jeho potreby bez toho, aby on naplnil vaše.
Nič. Pokiaľ si neuvedomí, že je sebec a nebude sa chcieť zmeniť, nič sa nedá robiť. Sebec si väčšinou neuvedomuje, že je sebec a vyhovuje mu keď využíva druhých pre svoje sebecké chúťky. Bohužiaľ, taký človek nebude mať nikdy trvalý vzťah kým nezmení svoj sebecký postoj aspoň na menej sebecký. Vydržať totiž so sebcom vyžaduje veľké sebazaprenie a nie každý to dlhodobo dá.
Sú prípady kedy je vo vzťahu sebec a druhý sa ide pre neho rozdať a robí všetko čo sebec vyžaduje. Ale stále to nie je dosť a tak vzťah moc neklape a ten, čo sa ide pre druhého rozdať nie je vôbec šťastný. Také vzťahy nemávajú dlhé trvanie a ak áno, tak to má neblahý dopad na psychické zdravie toho, čo sa vo vzťahu pre druhého rozdáva.
Bohužiaľ v tomto svete je príliš veľa sebcov. Každý z nás je do určitej miery sebecký. Niekto viac, niekto menej, ale každý má sebecké sklony. Aj ten, čo sa rozdáva pre druhých to zvyčajne robí zo sebeckých pohnútok.
Čo so sebectvom?
Na sebectvo pomáha Bhakti jóga – jóga oddanosti. Svoje sebecké sklony očistíme tak, že sa staneme služobníkmi a zistíme, že oddaná služba prináša oveľa väčšiu radosť ako sebecké uspokojovanie.
Ako tak študujem Bhagavad Gítu a Šrímad Bhágavatam, už dlhšie analyzujem čo vedie ľudí k škaredému správaniu. Keď pozorujem nepekné správanie ľudí, pozorujem v nich chtíč, žiadostivosť, ktorá spôsobuje odpor, hnevlivosť až nevraživosť. Krišna v Bhagavad-gíte (3. kapitola) Arjunovi vysvetľuje princíp hriešneho (nepekného) konania:
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.
Ak chtívé túžby nie sú naplnené, vzniká hnev. V dnešnej spoločnosti prevláda v ľuďoch chtíč a preto sa častokrát nevedia správať pekne keď ich chtíč nie je uspokojený.
Nemusí to byť ani chtíč po niečom hmotnom. Môže to byť chtíč po sile, sláve, po dobrej povesti, aby človek v očiach druhých vyzeral dobre atď. Ak tento chtíč nie je naplnený, alebo je niečim narušený, prichádza hnev a nepekné správanie.
Ak je napríklad človek, ktorý je chtivý po tom, aby vyzeral dobre v očiach druhých za niečo kritizovaný, veľmi sa hnevá na tých, ktorí mu jeho iluzornú dokonalosť odopierajú a narúšajú. Veľa ľudí žije v domnení, že sú dobrí a chcú vyzerať v očiach druhých dobre. No keď niekto poukáže na ich nedostatky, nedokážu to prijať a hnevajú sa na tých, ktorí im ukázali ich nedostatky. Toto je veľmi častý úkaz, ktorý môžeme pozorovať nie len na druhých, ale aj na sebe. Keď nás niekto kritizuje a ukazuje naše nedostatky, nie je to príjemné však? A môžeme sa za to začať hnevať, pretože nás ovláda chtíč.
Analýza vzniku hnevu
Hnev dokáže narobiť veľkú spúšť. Ak nechceme podliehať hnevu, musíme sa naučiť čo s chtíčom. Kedysi som sa zaoberal tým ako ovládnuť hnev, ale to som ešte nevedel, že hnev vzniká z chtíču.
Veľmi dôležité je pochopiť BG 2.62:
Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev.
Už keď cítime hnev, je neskoro. Keď už je v nás žiadostivosť a pripútanosť, je tiež neskoro, pretože je už len krôčik k hnevu. Všetko začína rozjímaním nad zmyslovými objektami. Ó aké by bolo krásne keby ma mali všetci radi. Ó aké by bolo krásne keby som mal toto, hento, tamto. A už sa rodí pripútanosť, potom žiadostivosť a zo žiadostivosti hnev a oheň je na streche.
Kvalita túžby
Môže povstať otázka: “To nemám po ničom túžiť, aby som nebol pod vplyvom žiadostivosti?” Živá bytosť neustále po niečom túži. Problém nie sú samotné túžby, ale kvalita túžob. Túžby, ku ktorým sme veľmi pripútaní spôsobujú neskôr hnev keď nie sú naplnené. Nazývajú sa tiež hmotné túžby, ktoré sú sebecké a slúžia hlavne pre naše uspokojenie.
Duchovné túžby
Existujú však duchovné túžby, ktoré nie sú sebecké, neslúžia pre naše uspokojenie, ale paradoxne nás naplnenie týchto túžob uspokojí tak, či onak. A keď nie sú naplnené, nevadí, pretože človek, ktorý má duchovné túžby si uvedomuje, že nie je ovládateľ a výsledok nezáleží na ňom, ale na Najvyššom Pánovi, na Bohu. Preto je od výsledku odpútaný a nie je rozrušený keď sa túžba nedarí naplniť.
Môžeme vidieť nakoľko sú naše túžby duchovné a nakoľko hmotné podľa toho, nakoľko sme rozrušení keď sa nám ich nedarí naplniť, alebo nám v tom niekto dokonca bráni. Ak nám niekto bráni v uspokojení hmotnej túžby, prichádza prirodzene rozrušenie, pretože je tam pripútanosť a chtíč. Ak nám však niekto, alebo niečo bráni v naplnení duchovnej túžby, nemáme byť prečo rozrušení, pretože sme si vedomí, že konečný výsledok je na Bohu.
Túžba po láske
Všetci túžia po láske, po šťastí, po harmónii. Je to prirodzená túžba. No ak je naše vedomie znečistené hmotnou žiadostivosťou, táto túžba po láske je sebecká a výsledkom je vykorisťovanie druhých pre svoj pôžitok. V hmotnom vedomí každý každého vykorisťuje považujúc to za lásku. Preto aj mnohé vzťahy stroskotajú na tom, že vznikajú nedorozumenia, hádky, konflikty. Kvôli chtíču, o ktorom si myslia, že je to láska. Píšem o tom v článku “Chtíč prezlečený za lásku“.
Chtíč je pouze zvráceným odrazem lásky k Bohu, která je pro každou živou bytost přirozená. Pokud jsou ale všichni od samého začátku učeni o vědomí Kṛṣṇy, tato přirozená láska k Bohu se v chtíč nemůže zvrhnout. Když láska k Bohu klesne na úroveň chtíče, je velice obtížné vrátit se do normálního stavu. Nicméně vědomí Kṛṣṇy je tak mocné, že i ten, kdo ho začne rozvíjet pozdě, se může dodržováním usměrňujících zásad oddané služby dostat na úroveň, kdy bude Boha milovat. Člověk tedy může v kterémkoliv období života — neboli od okamžiku, kdy pochopí, jak je to důležité — začít ovládat smysly vědom si Kṛṣṇy, v oddané službě Pánu, a změnit chtíč v lásku k Bohu, která představuje nejvyšší dokonalost lidského života. – BG 3.41 význam
Skutočná láska je láska k Bohu, ale o tom sa v dnešnej spoločnosti takmer vôbec neučí. Mnohí chtíč mylne považujú za lásku a podľa toho aj tieto vzťahy vyzerajú – nie moc pekne – kvôli chtíču vzniká hnev, konflikty a utrpenie. Mnohé vzťahy sú založené na vzájomnom uspokojovaní chtíču. Kým je chtíč uspokojený, vedia sa k sebe správať pekne. Vidíme to na začiatku vzťahov “ťuťuli–muťuli” všetko je krásne ako z romantického filmu. Ale akonáhle chtíč nie je uspokojený, prichádzajúj problémy a už žiadne “ťuťuli–muťuli” nie je. Zrazu žiadna láska, ale skôr nevraživosť a nenávisť.
Duchovný učiteľ Radhanath Swami hovorí, že už videl veľa romantických zamilovaných párikov, ktoré mali svatbu a nakoniec sa rozviedli. Vysvetľuje, že vo vzťahu musí byť niečo viac ako len vzájomné uspokojovanie chtíča, takzvanej lásky. Musí tam byť spoločný stred, okolo ktorého sa všetko točí. Hovorím o tom vo videu “Prečo vzťahy krachujú“, ktoré nájdete nižšie.
Cesta k mieru
Pokiaľ budú ľudia pod vplyvom chtíču, budú sa k sebe správať hnusne. Pokiaľ neočistia svoje vedomie od tohto chtíča, nie je možné, aby sa správali pekne. Nie je to možné, pretože chtíč ich núti byť hnusnými. Dôležité je preto nájsť spôsob ako sa očistiť od chtíča (žiadostivosti):
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.
Teoreticky môžeme čítať o tom ako očistiť vedomie od žiadostivosti, ale kým to neuvedieme správnym spôsobom do praxe, nič sa nestane. Bez praxe nie sú koláče.
Meditácia
Meditácia je jeden zo spôsobov ako očistiť svoje vedomie. Píšem o tom v článku “Čo mi dala meditácia“. Najefektívnejšia je meditácia mantrou, konkrétne Hare Krišna mahá-mantrou, ktorá očistuje naše vedomie od chtíču:
Táto meditácia je súčasťou Bhakti jógy, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“. Pomocou Bhakti jógy môžeme očistiť svoje vedomie natoľko, že chtíč a hnev nás už nebudú ovplyvňovať a môžeme tak žiť život v láske a harmónii. Každý bhakti jogín môže na vlastnej koži zakúšať účinky Bhakti jógy a pozorovať ako sa zmierňuje jeho chtíč. Cieľom Bhakti jógy je dosiahnuť čistú lásku k Bohu, to znamená pretvoriť zvrátený chtíč späť na lásku, po ktorej každý túži.
Pokiaľ neočistíme svoje vedomie od chtíču a nedosiahneme lásku k Bohu, nie je možné žiť šťastný harmonický život a stále budeme zakúšať rozrušenie, hnev a problémy vo vzťahoch. Preto ak chceme naozaj mier a lásku, je rozumné vydať sa cestou očistenia vedomia, cestou Bhakti jógy a dosiahnuť tak svoju zabudnutú lásku k Bohu.
V poslednej dobe sa ľudia dosť obracajú na duchovnú sféru života, no treba si dať pozor na lacné duchovno. Lacné duchovno sa tvári ako duchovno, ale je to v skutočnosti materializmus prezlečený za duchovno. Nie je všetko zlato, čo sa bliští… a nie je všetko duchovno, čo sa tvári ako duchovno.
Cena lacného duchovna
Toto lacné duchovno navyše nebýva až také lacné. Často ide celkom hlboko do peňaženky. Rôzne organizácie a guruovia ponúkajú predražené knihy, kurzy, či dokonca zasvätenia za tisíce €! Jeden guru v Indii berie za zasvätenie jedného žiaka 10 000€ a stovky a tisíce žiakov sú ochotní mu to zaplatiť! Za to im sľubuje akési mystiké schopnosti.
Mnohí duchovní vodcovia tvrdia akí sú duchovne pokročilí, aké majú schopnosti a že dostávajú informácie z duchovného sveta… to je výstražné znamenie, že sa jedná o podvodníkov. Skutočný učiteľ sa nepotrebuje chvastať svojimi úžasnými schopnosťami. Skutočný duchovný učiteľ je pokorný a nikomu nehovorí aký je pokročilý. O falošných guruoch píšem v článku “Praktiky falošných guruov” a o pravých učiteľoch v článku “Pravý duchovný učiteľ“. V dnešnej dobe si treba dať veľmi veľký pozor na falošných učiteľov, pretože čo vyzerá vznešene a pravdivo ešte také nemusí byť! Pozor na to! Veľmi veľa ľudí naletelo falošným guruom.
V dnešnej dobe už každý môže napísať knihu, alebo šíriť informácie cez internet. Mnohí ľudia sú náchylní veriť nekriticky všetkému, na čo narazia. Vznikajú mnohé pochybné knihy, ktoré sa tvária ako duchovné a mnohým ľuďom sa páčia. Problém je ten, že tieto knihy často neponúkajú žiadne praktické návody na duchovný život, ale ostávajú len pri teórii. Teória môže byť akokoľvek pekná, ale bez praxe sa míňa účinku.
Každý si môže vyšpekulovať nejaký proces a snažiť sa tak robiť duchovný pokrok, ale aký bude výsledok, to je otázne.
Skutočné duchovno
Skutočné duchovno nie je len teoretické, ale aj praktické. Praktické činnosti nás majú doviesť k overeniu si teoretických poznatkov. Bez praxe nám ostáva len veriť, alebo neveriť, ale vďaka praxi môžeme vedieť, či je teória pravdivá, alebo nie.
Medzi časté duchovné praktiky sa radí meditácia. No nie je meditácia ako meditácia. Veľa ľudí pozná len jeden druh meditácie, no existuje ich viac a každá z nich môže mať iný účinok a obtiažnosť. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.
Niektoré meditácie slúžia na ukľudnenie mysle, niektoré na spojenie sa s vyšším JA, niektoré na dosiahnutie nirvány, či materiálneho bohatstva, zdravia a podobne. Niektoré sú jednoduchšie, iné náročnejšie.
V súčasnej dobe majú ľudia tak rozrušenú myseľ, že nie sú schopní správne meditovať. Aj keď sú dostupné rôzne druhy meditácií, ľudia majú problém sa sústrediť, myseľ ich pri meditácii rozrušuje a potom meditácia nemá plný efekt. To je normálne, deje sa to mnohým.
Preto sa v tejto dobe odporúča meditácia mantrou – vyslovovať a počúvať mantru, sústrediť sa na zvuk mantry. Slovo “mantra” sa skladá z dvoch sanskritských slov “man” – myseľ a “trayate” – oslobodiť. Slovo “mantra” sa dá teda doslovne preložiť ako “oslobodiť myseľ” alebo “oslobodenie mysle”.
Každá mantra nesie svoju vibráciu a účinok. Akú mantru pri meditácii použijeme, taký bude výsledok. Niektoré mantry slúžia na relaxáciu, iné na dosiahnutie mystických schopností, materiálneho zisku, fyzického zdravia (vyliečenia), na oslobodenie, či dokonca modlitbu. Existujú stovky a tisíce mantier a môže byť ťažké vybrať si tú správnu. Existuje však Haré Krišna mahá-mantra, ktorá v sebe zahŕňa všetky ostatné mantry. Preto sa nazýva mahá-mantra, čo znamená “veľká mantra”.
O účinku a význame mahá-mantry píšem v článku “Účinok Haré Krišna mahá-mantry“. Každý, kto vyskúša meditáciu touto mantrou, môže pocítiť výsledok na vlastnej koži už o pár týždňov, alebo mesiacov. Dôležité je venovať meditácii každý deň aspoň pár minút. Pravidelnosť je veľmi dôležitá. Naša myseľ si tak vytvorí zvyk a neskôr budeme meditáciu brať ako bežnú súčasť nášho každodenného života.
Mahá-mantra už zmenila životy mnohým ľuďom a mnohým ešte len zmení. Jej účinok môže pocítiť každý na vlastnej koži, keď jej vyslovovaniu a opakovaniu bude venovať aspoň pár minút denne svojho drahocenného času. Verte mi, tento čas venovaný meditácii sa neskôr mnohonásobne zúročí…
Túto meditáciu praktikujem od roku 2015 a vďaka nej objavujem stále nové a nové aspekty svojho JA a duchovného života. Poznám tiež ľudí, ktorí ju praktikujú desiatky rokov a sú to úžasné osobnosti ako napríklad Šivarama Swami.
Táto meditácia nie je žiadny novodobý výstrelok, ale je overená mnohými svätcami skrze tisícročia.
V súčasnej dobe sú mnohé meditácie vymyslené nedávno a ich účinok je pochybný. Takmer každý chce byť guru a šíriť svoje vlastné vymyslené učenie a praktiky, ale nasledovanie takýchto ľudí neodporúčam. Pretože niekto si môže myslieť, že došiel do cieľa, ale v skutočnosti je od cieľa ešte na míle vzdialený…
Cieľ ľudského života je popísaný vo védach a každý ho môže pochopiť. Píšem o tom v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd 2“. Nie sú to žiadne novodobé špekulácie, ale informácie staré tisícky rokov, ktoré platia dodnes. Na začiatku je možno ťažké porozumieť týmto informáciam ako sa to stalo aj mne. Píšem o tom v článku “Prečo som nechápal Bhagavad-gítu“. Avšak postupným pokrokom v duchovnom živote môžeme zmyslu života porozumieť. Pokrok v duchovnom živote zabezpečuje okrem iného aj meditácia Haré Krišna mahá-mantrou.
Želám veľa šťastia v duchovnom živote a veľa šťastia pri voľbe správnej duchovnej praktiky, ktorá vás bude napĺňať šťastím od hlavy až po päty
A dajte si pozor na podvodníkov, ktorí sa tvária milo a rozprávajú sladko, ale vo vnútri sú prehnití. Krátko sa dokáže pretvarovať každý, aby niečo pre seba získal. No dlhodobo je to už ťažšie. Väčšina z týchto podvodníkov skončí do pár rokov a ich nasledovníci sú potom veľmi sklamaní. Duchovný život je vážna vec a kto ho berie len tak hala-bala, môže veľmi rýchlo naraziť na podvodníka a byť podvedený. Preto je dôležité byť pri voľbe učenia a učiteľa veľmi obozretný.
Ale ako hovorí môj duchovný učiteľ Šríla Prabhupáda – kto chce byť podvedený, bude podvedený. Inými slovami, kto nie je úprimný, nájde podobnú neúprimnú osobu, ktorá ho podvedie. Tak to v živote chodí. Kto je však úprimný, nájde tiež úprimnú osobu, ktorá ho nepodvedie, ale povedie k vyššiemu vedomiu.
Mnohí ľudia idú do vzťahu s tým, že si chcú užívať. Jeden aj druhý partner chce využívať toho druhého pre svoj zmyslový pôžitok, pre svoje potešenie… a keď jedného dňa vášeň vyprchá a zmyslový pôžitok už nebude taký veľký, alebo takmer žiadny, bude vyhľadávať zmyslový pôžitok prirodzene inde, často v inom partnerovi. Na tomto už stroskotalo veľmi veľa vzťahov. Len preto, lebo jeden z partnerov, alebo obaja majú mentalitu požívateľa a chcú si užívať zmyslový pôžitok s tým druhým.
Služobník
Na druhej strane človek s mentalitou služobníka si nechce užívať, ale chce tomu druhému slúžiť a robiť všetko pre jeho uspokojenie. Taký vzťah môže fungovať dlhodobo pokiaľ obaja majú služobnícky postoj a nie postoj požívateľa. V článku “Slúžiť je prirodzené” popisujem, že každý niekomu slúži, či už si to uvedomuje, alebo nie.
Mať mentalitu služobníka je oveľa lepšie ako mentalita požívateľa, pretože mentalita požívateľa vytvára mnoho problémov.
Od požívateľa k služobníkovi
Problém je, že pokiaľ má človek mentalitu požívateľa, nechce slúžiť a chce si len užívať. S takouto mentalitou sa veľmi ťažko stane služobníkom.
Védske písma učia ako sa môžeme stať služobníkom. Nie len služobníkom partnera, ale služobníkom Boha a tým pádom všetkých, pretože všetci sú čiastočky Boha.
Muž a žena mají spolu žít jako hospodáři ve vztahu ke Kṛṣṇovi a pouze proto, aby vykonávali své povinnosti ve službě Kṛṣṇovi. Nechť jsou děti, manželka i manžel zaměstnáni povinnostmi ve vědomí Kṛṣṇy, a potom veškerá tělesná, hmotná připoutanost zmizí. Jelikož společným prostředníkem bude Kṛṣṇa, jejich vědomí bude čisté a nikdy nepoklesnou.
Vzťah muža a ženy má byť založený na spoločnej službe Bohu. Tak sa budú vedieť navzájom podporovať a pomáhať si v oddanej službe. Takýto služobnícky postoj vytvára pokľudnú atmosféru a prípadné problémy sa dajú riešiť veľmi efektívne. No pri mentalite požívateľa býva riešenie problémov oveľa komplikovanejšie a búrlivejšie.
Služobnícky postoj je založený na pokore. No mentalita požívateľa je založená na pýche – ja som pán, požívateľ a všetko slúži pre môj pôžitok. A keď tento pôžitok nie je z nejakého dôvodu naplnený, prichádza hnev…
Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, priľne k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev. [BG 2.62]
Jednoduchým pravidelným spievaním Hare Krišna mahá-mantry môžeme svoje vedomie očistiť od mentality požívateľa:
Aby sme očistili svoju mentalitu požívateľa, je tiež dobré vyhľadávať príležitosti slúžiť. Či už robiť dobrovoľníka v nejakej charitatívnej organizácii, pomôcť rodičom, alebo starým rodičom, priateľom, cudziemu… alebo navštíviť chrám Hare Krišna a spraviť priamo službu pre Krišnu.
Keď má veľa ľudí mentalitu požívateľa, vytvára to v spoločnosti rozruch a nemalé problémy. Vo vzťahoch takisto. Pre mier a pokoj vo vzťahoch a v spoločnosti je žiadané, aby sme sa stali služobníkmi – čo môžem pre teba spraviť? Mentalita požívateľa funguje opačne: “Čo môžu ostatní spraviť pre mňa?”.
Vaišnavská spoločnosť je založená na službe oddaným a na službe Bohu. Materialistická spoločnosť je založená na službe mamonu, egu, neovládnutým zmyslom a podľa toho táto spoločnosť aj vyzerá. Nie moc pekne.
Mentalita “Čo môžem pre teba urobiť?” je oveľa krajšia ako “Čo môžeš pre mňa urobiť?”.
Ak chceme mať krajšie vzťahy a krajšiu spoločnosť, musíme pracovať na tom, aby sme získali mentalitu služobníka a očistili sa od mentality požívateľa. Tak môžu vzťahy a spoločnosť fungovať veľmi pekne. Keď každý každému slúži, vytvára to veľmi peknú harmonickú atmosféru. Keď však každý chce využívať druhých pre svoj sebecký pôžitok, nevytvára to dobrotu.
Stať sa služobníkom Boha a teda aj všetkých živých bytostí je teda to najlepšie, čo môžeme urobiť.
Po troch rokoch sa mi konečne podarilo navštíviť Hare Krišna tábor – 6 dňová udalosť plná duchovnej atmosféry – prednášok, seminárov, spievania mantier, skvelého duchovného jedla (prasádam), skvelej spoločnosti oddaných a duchovných učiteľov.
Duchovná atmosféra
Opak atmosféry hmotného sveta. Žiadne problémy, žiadne konflikty, dobrá nálada, všetci vysmiati a pozitívne naladení. Cítil som sa naozaj ako v duchovnom svete, všade naokolo boli oddaní Krišnu.
Hlboká realizácia
Hneď prvý deň som bol svedkom ako jeden mladší oddaný dostal príležitosť upratovať po večeri kuchyňu a odmietol. V tom momente som si uvedomil:
Keď odmietame slúžiť Krišnovi, neuvedomujeme si kto v skutočnosti sme – veční služobníci Krišnu.
Všetky prednášky, védska literatúra a spievanie Hare Krišna mahá-mantry nás majú doviesť k realizácii nášho skutočného JA – duše, ktorá je večným služobníkom Boha. Ak nechceme slúžiť Bohu, máme k dispozícii hmotný svet, kde je možné takzvane si užívať bez Boha, ale za cenu nechceného utrpenia. Utrpenie v hmotnom svete je v skutočnosti veľká milosť Boha, aby sme si mohli uvedomiť, že niečo nie je v poriadku a začať hľadať riešenie. Mnohí sa na Boha obrátili až keď nesmierne trpeli.
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]
Prednášky
Prednášky na tábore boli veľmi inšpirujúce. Prebiehali 4x denne – ráno, do obeda, po obede a večer. Prednášali traja duchovní učitelia: Bhaktivaibhava Swami, Kadamba Kanana Swami a Bhakti Gauravani Goswami. A tiež zopár ďalších starších oddaných.
Nahrávky z tábora 2018 sú dostupné na http://harekrsna-luzce.cz/web/media/tabory/tabor-2018/ a z roku 2019 budú dostupné čoskoro. Každý tak môže aspoň virtuálne okúsiť atmosféru letného tábora Hare Krišna, aj keď atmosfére naživo sa to nevyrovná. Tú si treba jednoducho zažiť.
Koniec tábora
6 dní na tábore ušlo rýchlo ako 6 hodín. V príjemnej atmosfére letí čas veľmi rýchlo. Z miesta, kde bola taká príjemná atmosféra, sa mi samozrejme nechcelo odísť. Vedel by som si predstaviť fungovať tak aj celý rok.
Kurzy sebarozvoja, knihy a iné spôsoby sú fajn, ale zostávať pri nich a užívať si šťastný život nestačí. Treba ísť ešte ďalej…
V dnešných mnohých kurzoch, knihách a iných spôsoboch sebarozvoja vidím o čo všetkým ide – o lepší život – aby si mohli viac užívať, napĺňať túžby a byť viac šťastní. Takéto šťastie však nie je skutočné šťastie. Je to šťastie, ktoré je stále závislé na niečom dočasnom a neskôr, keď toto dočasné pominie, šťastie strieda nešťastie.
Niektoré cesty učia ako dosiahnuť vnútorné šťastie a harmóniu. To je všetko pekné, ale učia tiež ako prekonať smrť, choroby a starnutie? Nikto nechce zomrieť, a opustiť všetko, čo za svoj život vybudoval, ale musí… Týmto problémom sa venuje málokto.
Viac peňazí
Pomerne dosť kurzov sebarozvoja sa zaoberá získaním viac peňazí. Prečo? Lebo autori kurzov vedia, že ľudia bažia po peniazoch, ktoré im umožnia zrealizovať ich túžby. A tak lákajú ľudí – naučíme vás ako získate viac peňazí a budete šťastnejší, alebo naopak – naučíme vás ako byť šťastnejší a získate viac peňazí. Ako pozitívne myslieť, pritiahnuť si po čom túžite atď…
Aký je výsledok? Aj keď sa ľudia naučia pozitívne myslieť a naozaj budú schopní zarobiť viac peňazí, aj tak ich použijú pre naplnenie svojich túžob a tak sa ešte viac zapletú do spletitých následkov svojich činov – karmy.
Sebectvo
Ľudia môžu byť šťastní koľko chcú, mať kopy peňazí a majetku, ale čo z toho keď to všetko majú len pre seba a nedokážu sa s tým podeliť? Jasné, na kurze sa možno dozvedia, že na to, aby mohli dostať, sa musia naučiť najskôr dávať. Lenže kým nenastane zmena vedomia, tí ľudia možno dajú, ale opäť za sebeckým účelom – aby oni niečo získali.
Čo je zlé so sebectvom?
V podstate nič. Pokiaľ nie je rozšírené po celej planéte ako mor. V tom prípade je so sebectvom spojený obrovský rozdiel medzi chudobnými a bohatými. Bohatí majú milióny a miliardy a chudobní takmer nič.
Raz jeden motivátor na svojej prednáške povedal: “Chcete vedieť ako som zarobil milión? Je vás tu 1000 a každý z vás dal za túto prednášku 1000 dolárov. A mám milión…”
Zmyslový pôžitok
Pokiaľ používame kurzy a knihy o sebarozvoji na to, aby nám priniesli väčší zmyslový pôžitok, v konečnom dôsledku aj tak nebudeme spokojní. Na chvíľku nás naplnenie našich materiálnych túžob uspokojí, ale zmyslový pôžitok v konečnom dôsledku prináša nešťastie. Chvíľu si užívame a potom trpíme. Tak to je nastavené v hmotnej prírode a nijak to nezmeníme. Jedine, že by sme sa dokázali oslobodiť od túžby po zmyslovom pôžitku. Jedine tak môžeme byť skutočne šťastní. Lenže toto vás na bežných kurzoch a v knihách o sebarozvoji nenaučia. Lákajú vás na väčší zmyslový pôžitok, lákajú vás do jamy levovej.
V dnešnej spoločnosti je to častokrát tak, že slepci vedú slepých. A tak nikto nikomu reálne nepomôže. Iba sa to javí ako pomoc. Väčší zmyslový pôžitok spôsobuje len väčšie zaplietanie sa v hmotnom svete a následne väčšie utrpenie – choroby, starnutie, strata blízkych, smrť…
Reálna pomoc
Reálnu pomoc poskytujú tí, ktorí učia ako sa veci reálne majú. Reálna pomoc je oslobodiť ľudí od túžby po zmyslovom pôžitku. Kto takúto reálnu pomoc poskytuje? V dnešnom svete málokto. Väčšina si chce užívať zmyslový pôžitok nevediac o následkoch takéhoto konania. Dokonca aj mnohí z tých, ktorí sa vydávajú za duchovných vodcov a učiteľov sú pripútaní k hmotnému zmyslovému pôžitku a vedú k tomu aj svojich nasledovateľov.
Vyslobodenie
Skutočná pomoc, skutočné vyslobodenie zo všetkých útrap je zbavenie sa túžby po zmyslovom pôžitku.
Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega — iba ten dosiahne skutočný mier. [BG 2.71]
Takýto stav vedomia sa dá dosiahnuť jedine keď sa vydáme cestou sebarealizácie. Napríklad cestou Bhakti yogy, o ktorej píšem v článku “Bhakti yoga“.
Skutočnosť je taká, že ak sa budeme oddávať zmyslovému pôžitku a snažiť sa napĺňať naše hmotné túžby, takýmto spôsobom nedosiahneme skutočné šťastie, ale len šťastie prchavé, ktoré vystrieda nešťastie.
Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]
Ak chceme byť skutočne šťastní a naplniť zmysel ľudského života, musíme sa vydať cestou sebarealizácie a zistiť tak aká je naša skutočná identita a prirodzenosť. Cesta sebarozvoja – navštevovanie kurzov a čítanie kníh ľudí, ktorí sú pripútaní k zmyslovému pôžitku nám pomôžu naplniť naše hmotné túžby a dosiahnuť tak materiálne, dočasné šťastie, ale nepomôžu nám vymaniť sa z útrap hmotného sveta. O všetko, čo nás momentálne obklopuje a o čo sa silou-mocou snažíme nás pripraví smrť. To je holý fakt. A tento fakt je dobré mať neustále na pamäti. Jediné, čo si so sebou po smrti berieme, je naše vedomie. A keď je vedomie plné hmotných túžob, musíme sa znovu zrodiť v takom tele, ktoré nám umožní tieto túžby naplniť.
Cesta sebarealizácie
Védske spisy ako Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam nám prinášajú hlboké poznanie o živote a smrti a tiež o večnom živote, ktorý môžeme dosiahnuť jedine vtedy, keď sa oslobodíme od hmotných túžob. Aby sme dosiahli stav vedomia bez hmotných túžob, musíme prijať proces očistenia vedomia. Musíme medzi svoje každodenné činnosti zaradiť činnosti pre očistenie vedomia ako napríklad činnosti, ktoré spomínam v článku “Bhakti yoga” a tiež v článku “Spôsoby pre očistenie vedomia“. Praktikovaním týchto činností môžeme naše vedomie očistiť od hmotných túžob, ktoré nás len zaplietajú v tomto svete a vyvinúť chuť vykonávať duchovné činnosti, ktoré nás naopak oslobodzujú z hmotnej existencie.
Ľudský život je veľmi vzácny a je škoda ho nevyužiť na sebarealizáciu a ostať len pri sebarozvoji a lepšom zmyslovom pôžitku, ktorý nám ponúkajú súčasné kurzy a knihy o sebarozvoji. Sebarozvoj je fajn, ale nie je to konečný cieľ ľudského života. Dá sa ísť ešte ďalej…
Život funguje ako škola. Dáva nám rôzne skúšky a keď tie skúšky nespravíme, keď sa nenaučíme to, čo sme sa mali naučiť, budeme musieť skúšku opakovať dovtedy, kým sa nenaučíme potrebné a neprejdeme skúškou. Mnohí ľudia žijú v domnení, že aj keď si nezoberú ponaučenie z predošlých skúšok, že ich čaká lepší život. Nie. Skúšky sa budú opakovať dovtedy, kým sa žiak niečo nenaučí. A keď spraví jednu skúšku, čaká ho ďalšia a potom ďalšia… až kým nedosiahne osvietenie, stav čistého bytia.
Zvaľovanie viny na druhých
Mnohí ľudia sa veľmi radi zbavujú zodpovednosti za svoje konanie a zvaľujú vinu na druhých. On je zlý, on mi ublížil… ale aký som ja? Ako sa správam? Čo robím? Prečo si priťahujem takýchto ľudí do života? Čo ma majú naučiť?
Zrkadlenie
Situácie, ktoré zažívame a ľudia, ktorých stretávame sú len odrazom nášho vedomia. Naša realita je projekcia nášho vedomia. Nemôžeme zažívať nič, čo nie je aj v nás.
Keď pochopíme princíp zrkadlenia a začneme sa viac pozerať do seba ako na svoje okolie, môžeme vo svojom živote zmeniť oveľa viac ako zvaľovaním viny na druhých.
Len keď zmeníme seba, zmeníme aj svoju realitu.
Pokiaľ sa nezmeníme, budeme zažívať to isté, čo doteraz. Rovnaké, alebo veľmi podobné situácie, len s inými ľuďmi. A tak stále dokola, kým sa nepoučíme a nezmeníme sa. To je celá veda. Stačí zmeniť seba, svoje vedomie, svoj postoj, svoj charakter a môžeme zažívať úplne inú realitu. Záleží len od nás do akej miery sme ochotní sa zmeniť.
Môže to byť možno zo začiatku ťažké pochopiť a prijať, ale keď prestaneme zvaľovať vinu na druhých a začneme sa pozerať do seba a budeme sa snažiť so sebou niečo robiť, náš život bude oveľa krajší.
Prosím, skúste to! Za skúšku nič nedáte a výsledok je úžasný…
