Archívy kategórie: viera

Pohľad Indického svätca na filozofiu kresťanstva

duchovno, Na zamyslenie, náboženstvo, viera
Šríla Bhaktivinód Thákur
Šríla Bhaktivinód Thákur

Šríla Bhaktivinód Thákur bol významným kazateľom vedomia Krišnu v 19. storočí. Študoval a učil duchovné poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam, ktoré obsahujú veľmi obsiahle, logické a zrozumiteľné duchovné poznanie. O vtedajšom kresťanstve sa vyjadruje nasledovne:

“Niektorí filozofovia hovoria že kvôli hriechu prvej živej bytosti sú všetky ostatné živé bytosti uväznené v hmotnom svete. Neskôr, keď sa Boh potrestá za ich hriechy, tak vyslobodzuje živé bytosti.”

“Niektorí moralistickí monoteisti pri rokovaniach o cnostiach a chybách tohto sveta dospeli k záveru, že hmotný svet nie je miestom čistého šťastia. Utrpenie skutočne preváži nad potešením. Tvrdia, že hmotný svet je väzením na trestanie živých bytostí. Ak existuje trest, potom musí ísť o trestný čin. Keby neexistoval trestný čin, tak prečo by existoval nejaký trest? Aký zločin spáchali živé bytosti? Niektorí muži s nízkou inteligenciou neschopní uspokojivo zodpovedať túto otázku priniesli veľmi divoký nápad. Boh stvoril prvého človeka a umiestnil ho so ženou do príjemnej záhrady. Potom Boh zakázal človeku ochutnať ovocie stromu poznania. Po zlej rade zlej bytosti prvý muž a žena ochutnali ovocie stromu poznania, čím neposlúchli Boží príkaz. Týmto spôsobom spadli z tej záhrady do hmotného sveta plného utrpenia. Z dôvodu ich priestupku sú všetky ostatné živé bytosti páchateľmi od okamihu ich narodenia. Boh sám nevidel iný spôsob odstránenia tohto priestupku, sám sa zrodil v ľudskej podobe, vzal na svoje plecia hriechy svojich nasledovníkov a potom zomrel. Všetci, ktorí ho nasledujú, ľahko dosiahnu oslobodenie a všetci, ktorí ho nenasledujú, upadnú do večného pekla. Takto Boh prijíma ľudskú podobu, trestá sa a tým oslobodzuje živé bytosti. Inteligentnému človeku toto nemôže dávať zmysel.”

„Títo filozofovia tvrdia, že život živej bytosti sa začína narodením a končí smrťou. Po smrti sa už nenarodí. Po smrti dosiahne výsledky svojich činov v tomto jednom živote. “

„Aby sme prijali toto popletené náboženstvo, je potrebné najskôr uveriť týmto dosť nepravdepodobným veciam: ‘Život živej bytosti sa začína narodením a končí smrťou. Pred narodením živá bytosť neexistovala a po smrti už nezostane vo svete hmotných činností. Iba ľudia majú duše. Iné stvorenia nemajú duše.‘ Tomuto náboženstvu veria iba mimoriadne neinteligentné osoby. V tomto náboženstve nemá živá bytosť duchovnú povahu. Boh z vlastnej vôle stvoril živé bytosti z hmoty. Prečo sa živé bytosti rodia vo veľmi odlišných situáciách? Stúpenci tohto náboženstva nevedia odpovedať. Prečo sa jedna živá bytosť narodila do domu naplneného utrpením, iná živá bytosť narodená do domu naplneného radosťami, iná živá bytosť narodená do domu osoby oddanej Bohu a iná živá bytosť narodená do domu zlého ateistu? Prečo sa jeden človek narodí v situácii, keď je povzbudzovaný k vykonaniu zbožných skutkov, vykonáva zbožné skutky a stáva sa dobrým? Prečo sa iný človek narodí v situácii, keď je povzbudený k hriechu, hreší a stáva sa zlým? Stúpenci tohto náboženstva nemôžu (nevedia) odpovedať na všetky tieto otázky. Zdá sa, že ich náboženstvo hovorí, že Boh je nespravodlivý a iracionálny.“

“Prečo hovoria, že zvieratá nemajú dušu? Prečo zvieratá nemajú dušu ako ľudské bytosti? Prečo majú ľudia iba jeden život a za svoje činy v tomto jednom živote sú odmeňovaní vo večnom nebi alebo potrestaní večným peklom? Pre každého, kto verí v skutočne láskavého a milosrdného Boha, bude toto náboženstvo úplne neprijateľné.”

Zdroj: https://www.facebook.com/notes/srila-bhaktivinoda-thakur/srila-bhaktivinoda-thakur-on-christianity/179758364382/

Za posledné 2 storočia sa vyvinuli ďalšie nové smery kresťanstva, ktoré pridali ďalšie zaujímavé pohľady na učenie Biblie. Bhaktivinód Thákur sa vyjadruje zrejme k najrozšírenejšej kresťanskej doktríne tých čias. Dnes už sú desiatky a stovky rôznych doktrín založených na rôznch významoch veršov z Biblie. Ktorá je najbližšie k pôvodnému významu Biblie?

Je dobré zamyslieť sa nad podstatnými bodmi, ktoré tu Šríla Bhaktivinód Thákur vypichuje a nad otázkami, ktoré nie sú Bibliou zodpovedané. Kde nájsť odpovede na tieto otázky? Bhagavad-gíta a Šrímad Bhágavatam ponúkajú tieto odpovede a každý môže zvážiť nakoľko dávajú zmysel. Šríla Bhaktivinód Thákur bol veľmi významným svätcom svojej doby a kládol dôraz na zmysluplnosť a logiku duchovného učenia. A jeho nasledovníci v tom doteraz pokračujú. Nenechajú sa zastrašiť a zmagoriť nejakými hlúpymi náboženskými dogmami ktoré hrozia večným peklom a uveriť im len preto, aby boli spasení a vyhli sa večnému zatrateniu v pekle. Kladú dôraz na zmysluplnosť a logiku daného učenia. Nakoľko dávajú zmysel rôzne kresťanské doktríny a nakoľko učenie Bhagavad-gíty? To nech už každý zváži sám po ich preštudovaní :-)

Veľa šťastia v bádaní!

Hare Krišna! ?

Mizéria bez Boha

duchovno, Na zamyslenie, poučné, viera

Zamyslel som sa prečo je tu hladomor, vojny, závislosť na drogách, násilie, sexuálne zneužívanie a veľa ďalších nepekných vecí. A dospel som k záveru, že všetka táto mizéria je spôsobená zabudnutím na Boha a pokusmi hľadať šťastie bez Boha. Bezbožný človek hľadá šťastie a útočisko všade možne. Najčastejšie skončí pri drogách a iných závislostiach. Prinajlepšom hľadá útočisko v majetku, u rodiny a blízkych, ale ani oni nie sú schopní poskytnúť mu spoľahlivé útočisko a ochrániť ho pred chorobami, starnutím, smrťou a ďalšími nástrahami v tomto svete.

Bezbožný svet

Bezbožný svet vyzerá presne tak, ako ho vidíme. Ľudia sa pokúšajú o technologický, hospodársky, sociálny a kadejaký iný pokrok bez toho, aby mali vôbec poňatie o Bohu a potom celá ich snaha končí neúspechom a spôsobia tým snáď ešte viac škody ako úžitku. Ako príklad si môžeme zobrať vynález auta. Auto sa môže zdať ako super vynález, ktorý zrýchľuje presun z bodu A do bodu B. Ale tento vynález priniesol spolu so zrýchlením dopravy aj znečistenie prostredia a smrteľné autonehody. Je vari jeden život menej ako rýchlejšia doprava? Výsledok znečistenej bezbožnej inteligencie je, že ľudia sa nezbavia áut, ale vymýšľajú ešte bezpečnejšie autá, ktoré si však bežný smrteľník nemôže dovoliť a tak ľudia stále umierajú na následky autonehôd.

Zbožný človek by nikdy nevymyslel tak nebezpečný vynález ako auto. Akokoľvek bezpečné autá sa budú snažiť vymyslieť, stále tu bude hrozba prejdenia chodcov, cyklistov, zvierat atď. Je to veľmi nebezpečný vynález, ktorý sa bohužiaľ stal každodennou súčasťou života moderného človeka. Každý jeden vynález bezbožných vynálezcov so sebou prináša nemalé problémy. A paradoxom je, že riešenie týchto problémov prináša ďalšie a ďalšie problémy a riešenie týchto problémov prináša zase ďalšie problémy… Výsledkom je problém za problémom a to všetko len kvôli zabudnutiu na Boha. Kde nie je Boh, tam sú len problémy.

Celá hmotná existencia je založená na zabudnutí na Boha a kvôli tomu je tu jeden problém za druhým.

Môže povstať otázka a čo Ježiš a jeho učeníci a ďalší veľkí svätci, ktorí poznali Boha. Oni nemali problémy? Mali, ale tieto problémy sú iného charakteru. Tieto problémy im spôsoboval niekto iný, oni sami nevytvárali žiadne problémy. Ale naopak bezbožný človek vytvára jeden problém za druhým a škodí tým druhým a pri snahe riešiť tieto problémy vytvára ďalšie a ďalšie problémy a tak sa ocitá v začarovanom kruhu, z ktorého môže vystúpiť jedine keď sa pokorí pred Bohom, ktorý mu veľmi rád pomôže z tejto šlamastiky von.

Život s Bohom a bez Neho popisujem v článku “Nepotrebujem Boha“.

Keď chceš vo svojom živote mier, pokoj, šťastie a lásku, hľadaj Boha. Bez Neho to síce na chvíľku môžeš zažívať, ale následne príde ešte väčšia mizéria. Iba s Bohom môžeme dosiahnuť skutočný mier, pokoj, šťastie a lásku. Bez Neho je to všetko len dočasná ilúzia, ktorá nám nakoniec spôsobí oveľa väčšie utrpenie ako radosť.

Keď už viac nechceš byť otrokom svojich závislostí, popros v modlitbe Boha, aby ich ti ich zobral. Keď už si viac nevieš rady, popros Boha, aby ti pomohol. A On ti s radosťou pomôže.

Čím viac ľudí prijme Boha do svojho života a začne sa riadiť Jeho pokynmi, tým krajšia spoločnosť môže byť. A naopak čím viac ľudí Boha odmieta a riadi sa svojimi mentálnymi výmyslami, alebo výmyslami niekoho iného okrem Boha, prinesie mu to nakoniec len a len mizériu. Dočasne sa môže zdať, že je to úžasné a skvelé, ale na konci je výsledok – mizéria, utrpenie, frustrácia, úzkosť,… nič príjemné.

Je mi veľmi ľúto keď vidím ľudí v tejto mizérii. A je mi o to viac ľúto keď odmietajú prijať Boha do svojho života a zaryto si idú svoj egoistický postoj a obracajú sa proti Bohu. Bohužiaľ, niektorí ľudia si musia veľmi vytrpieť, aby boli schopní prijať Boha do svojho života. Mnohí prišli k Bohu práve vďaka veľkému utrpeniu. Nevideli už iné východisko, len obrátiť sa na Boha a potom prišla úľava od tej mizérie. Je mnoho takých svedectiev… A ďalšie svedectvo môže byť tvoje.

Nemusíš žiť s Bohom, nemusíš nasledovať Jeho pokyny a žiť podľa Jeho Slov. Nemusíš… len potom sa nečuduj, že trpíš jak pes. Neboj sa, to utrpenie príde na každého, kto nežije s Bohom. To, že momentálne sa niekto raduje zo svetských radovánok neznamená, že nepríde utrpenie. Ono príde. Skôr, či neskôr. Príde, nájde si každého. Nikto nemôže byť trvale šťastný bez zachovávania Božieho Slova. To je Boží zákon. Kto tento zákon dodržiava a riadi sa Ním, môže byť trvale šťastný. Kto však tento zákon porušuje a niet mu rady, ani pomoci, bohužiaľ, musí si to odžiť na vlastnej koži, aby pochopil…

To nie sú vyhrážky. To je realita, s ktorou majú skúsenosť mnohí, ktorí to zažili a zažívajú. A želám všetkým, aby to zažili tiež. Aby zažili aký veľký rozdiel je medzi životom s Bohom a životom bez Boha.

Amen

Keď vieru považujeme za pravdu

duchovno, Matrix, Na zamyslenie, náboženstvo, Osobný rozvoj, poučné, sebarozvoj, viera

Rôzni ľudia veria rôznym veciam. Niektorí veria v Boha, niektorí na mimozemšťanov, ďalší na šťastie v hmotnom svete, iní zase na nesmrteľnosť. Ale čo z toho je pravda? A čo z toho je len viera?

Ľudia svoju vieru radi považujú za pravdu, pretože im to dáva pocit, že niečo vedia. Ale vedia prd. Len veria. A to je rozdiel.

Kamarát mi tvrdil, že je možné preprogramovať realitu tak, aby telo nestarlo a nepôsobilo nám žiadne utrpenie. Keď som sa ho spýtal ako je to možné, začal mi tvrdiť, že existujú ľudia, ktorí to dokázali. Keď som sa ho pýtal ďalej kde sú takí ľudia, ako žijú, čo robia, nevedel mi odpovedať.

123456

Krásny praktický príklad ako niekto považuje svoju vieru za pravdu a keď je konfrontovaný s realitou, nemôže to dokázať a zisťuje, že takzvané vedomosti sú len viera. A to je len jeden z mnohých. Naša myseľ si vytvorila mnoho takýchto “právd”, ktoré pravda nemusia byť a zvyčajne ani nie sú. Myseľ sa nás snaží presvedčiť, že naša viera = pravda. Ale to je BLBOSŤ! Pokiaľ nevieme dokázať svoje tvrdenia, nemôžeme si o nich myslieť, že sú pravdivé.

Pozor na to. Možno si ani neuvedomujeme koľko sme prijali toho za pravdu bez toho, aby sme to konfrontovali s realitou a overili si to. Môžeme veriť na mimozemšťanov, v Boha, v to, že je možné žiť v hmotnom tele bez chorôb a bez starnutia, ale kde je DôKAZ? Pokiaľ nemáme dôkaz a staviame na svojej viere, nemôžeme to považovať za pravdu. To nie je rozumné.

Môžeme vidieť aj na sebe aj na druhých ľuďoch čomu všetkému veríme, ale nevieme to dokázať. Viera nerovná sa realita. Ak chceme žiť v realite, nemôžeme považovať svoju vieru za pravdu. Pretože sa môže veľmi rýchlo stať, že si vytvoríme akúsi bublinu, ktorá je úplne mimo realitu a keď budeme konfrontovaní s realitou, môžeme byť sklamaní.

Niektorí ľudia považujú Ježiša za Boha. Iní Allaha, Buddhu, Krišnu, Rámu,…. ale kde je pravda?! Pravda nie je lacná, že stačí uveriť a považovať to za pravdu. To je blud.

Ak chceme žiť v realite, konfrontujme svoju vieru s realitou. Snažme sa pristupovať kriticky ku každému svojmu záveru, či je naozaj pravdivý, alebo je to len ničím nepodložená špekulácia. To nám pomôže, aby sme nežili ako blázni, ktorí svoje ničím nepodložené špekulácie považujú za pravdu a ešte to šíria ako pravdu a balamutia ďalších ľudí.

Priznajme si radšej, že nevieme ako to je ako by sme mali špekulovať a tvrdohlavo považovať svoju vieru za pravdivú. Keď jednoducho neviem ako to je, tak poviem: “Neviem”. To nie je hanba. Alebo môžem povedať, že tomu verím. Ale tvrdiť, že je to tak a tak a pritom to nemôžem dokázať, pretože tomu len verím, to je diagnóza na psychiatriu.

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí svoju vieru považuje za pravdu a ešte ju ako pravdu šíri. Nebuďme takí blázni. Priznajme si, že nevieme ako by sme mali špekulovať a považovať svoje blúdne špekulácie za pravdu. Tak budeme oveľa bližšie k pravde ako si myslíme.

Ak budeme sami seba podvádzať, že naša viera je pravdivá, môžeme byť od pravdy oveľa viac vzdialení ako si myslíme.

Poďme teda analyzovať čomu všetkému veríme ako pravde a čo všetko si nemôžeme overiť. To nás priblíži k pravde viac ako viera.

Viera môže byť nebezpečná. Môžeme uveriť niečomu, čo nie je pravda a byť podvedení.

Naučme sa pristupovať k životu so zdravým rozumom, triezvo a snažme sa spoznať pravdu. Neverme všetkému, čo naša myseľ vyprodukuje a nepovažujme to za pravdu. Neverme všetkému, čo vyprodukuje myseľ druhých a nepovažujme to za pravdu. Vždy to konfrontujme s realitou.

Len tak budeme bližšie k pravde a ďalej od lži a poloprávd.

Veľa šťastia v hľadaní pravdy!

Hare Krišna

Rôzne cesty k Bohu

duchovno, Na zamyslenie, poučné, viera

Na YouTube je veľa svedectiev ako sa z mnohých vyznávačov ezoteriky, New Age, jógy, psychedelík atď. stali kresťania. V poslednej dobe som ich zazrel desiatky.

U všetkých som si všimol jednu spoločnú črtu: Najbližšie náboženstvo, ktoré mali po ruke a ktorému ako tak rozumeli a boli s ním v kontakte prakticky odmalička je kresťanstvo. Nie Islam, nie Židovstvo, nie Hinduizmus (ktorý je súhrnom všetkých možných náboženských systémov v Indii). Kresťanské kostoly a učenie sú najrozšírenejšie v západných krajinách. Prirodzene preto inklinovali k Ježišovi a Ježiš prišiel do ich života.

Z náboženstva do náboženstva

Ľudia vyrastajú v Islamskom prostredí a sú z nich Moslimovia. Ďalší zas vyrastajú v Židovskom prostredí a sú z nich Židia. Ďalší zase vyznávajú nejakú odnož Hinduizmu. A všetci to berú tak, že rozvíjajú takýmto spôsobom vzťah s Bohom.

Potom sú ľudia, ktorí boli Židia a stali sa kresťania. Niektorí kresťania prešli na Islam, alebo Židovstvo. Niektorí Moslimovia prešli na kresťanstvo. Niektorí Hinduisti prešli na Islam, alebo kresťanstvo a niektorí kresťania prešli na Hinduizmus.

Z niektorých náboženských vyznávačov sa dokonca stali ateisti.

A takto sa dá meniť vierovyznanie, svetonázor a náboženské praktiky.

Jediná cesta

Zaujímavé je, že mnohí náboženskí vyznávači tvrdia, že len ich cesta je jediná správna a ich Boh je jediný pravý a všetky ostatné náboženstvá sú falošné.

Skutočné náboženstvo

Skutočné náboženstvo sa spozná podľa jednej črty:

Podľa toho, ako sa nám darí rozvíjať lásku k Bohu a teda k celému Jeho stvoreniu môžeme vidieť nakoľko skutočné je naše náboženstvo.

Skutočné náboženstvo nerobí z človeka fanatika, ktorý odsudzuje všetko a všetkých, ktorí nenasledujú jeho náboženstvo. Skutočné náboženstvo nám pomáha rozvíjať lásku, súcit, mierumilovnosť, harmóniu a všetky ostatné božské vlastnosti. Skutočné náboženstvo nám pomáha zbavovať sa zlozvykov, závislostí, zlého charakteru, závisti, hnevlivosti, pýchy, chamtivosti,… skutočné náboženstvo má toľko benefitov.

Náboženský fanatizmus

Kvôli náboženským fanatikom, ktorých je pomerne veľa, mnohí ľudia nepoznajú skutočné náboženstvo a škatuľkujú ho do kolonky slepá viera a fanatizmus.

Náboženským fanatikom chýbajú zásadné vlastnosti a to sú tolerancia a pochopenie. Náboženský fanatik nikdy neprijme, že iné náboženstvo by mohlo vyznávať rovnakého Boha, len iným spôsobom. Nikdy neprijme, že rôzne druhy náboženstva sú určené pre rôzne druhy ľudí na rôznych stupňoch vedomia v rôznych kultúrach.

Náboženský fanatizmus a netolerancia pramení z nepochopenia samotného účelu náboženstva. Náboženstvo nemá rozdeľovať ľudí, ale spájať a pomáhať im. Náboženstvo má v ľuďoch prebudzať lásku, súcit a všetky ostatné dobré vlastnosti. Ak to nerobí, nie je to skutočné náboženstvo.

Náuka o Bohu

Náboženstvo je náuka o Bohu a o našom vzťahu s Ním a kto rozvíja s Bohom vzťah viac a viac, nemôže byť nevraživý fanatik. To s Bohom a so skutočným náboženstvom nemá nič spoločné. No predsa mnohí ľudia odsudzujú náboženstvo kvôli náboženským fanatikom nevediac nič o skutočnom náboženstve. A to je škoda. Veľká škoda.

Je nutné vedieť o Bohu?

Súčasná spoločnosť sa možno štatisticky javí ako zbožná, ale výsledok je prejavom bezbožnosti.

Ľudia zabíjajú, kradnú, klamú, podvádzajú, idú aj cez mŕtvoly len aby dosiahli svoj sebecký cieľ, ničia prírodu vo veľkom… Preto potrebujú Boha, ktorý im dáva návod na polepšenie, aby nemysleli len na seba, ale aj na druhých a pomáhali im a rozvíjali božský charakter – lásku, súcit, milostivosť, nesebectvo, pokoru, služobnícky postoj.

To, čo vidíme okolo seba je výsledok bezbožnej spoločnosti: http://blog.hromnik.com/2020/02/05/bezbozna-spolocnost/

Pokiaľ sa ľudia neriadia Božím Slovom, na svete nemôže byť mier. Vždy tu bude do určitej miery sebectvo, ktoré vyvoláva konflikty. Krišna o tom hovorí na konci šestnástej kapitoly Bhagavad-gíty:

VERŠ 23:
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
VERŠ 24:
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.

Život ľudí so zbožnou povahou vyzerá nejak takto:

Záver

Ciest k Bohu sa zdá byť mnoho, ale v skutočnosťi k Nemu vedie len jedna jediná cesta skrze pokoru, úprimnosť a túžbu spoznať Absolútnu pravdu.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

K pokore nás často musí donútiť utrpenie a práve nesmierne utrpenie býva častou príčinou hľadania cesty von z tohto utrpenia. Keď ľudia nesmierne trpia, vtedy sa obracajú na Boha a často Ho aj nachádzajú v náboženstve, ktoré im je najbližšie.

Ja som zvedavý a hľadajúci Absolútnu pravdu. To ma doviedlo k vedomiu Krišnu, ktoré mi je najbližšie, pretože to je pôvodné vedomie každej živej bytosti. Každý túži po láske, šťastí a večnosti, ale kvôli našemu znečistenému vedomiu hmotou zažívame dočasnosť, nešťastie, pervertovanú lásku v chtíč a nevedomosť.

K očisteniu nášho vedomia slúži pravidelné spievanie Hare Krišna mahá-mantry:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Či je niekto kresťan, moslim, žid, ateista, dieťa, dospelý,… každý môže počúvať a spievať Hare Krišna mahá-mantru a pocítiť jej účinok na vlastnej koži.

O účinku Hare Krišna mahá-mantry píšem v článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry”

O vedomí Krišnu sú desiatky kníh v čestine a angličtine a zopár aj v slovenčine: https://vedabase.io/cs/library/

Často stretávam kresťanov, ktorí mi hovoria, že len cez vieru v Ježiša môžem byť spasený. Rád by som veril, že viera v Ježiša Krista ako jediného spasiteľa ma naozaj spasí, ale bohužiaľ som už sklamaný z viery, že Ježiško nosí darčeky. Už viac nedokážem len tak slepo veriť hocikomu a hocičomu. Potrebujem si svoju vieru overiť a to mi práve ponúka vedomie Krišnu, že výsledky sú citeľné vo vedomí a nemusím len veriť, viem. Ako viem aj to kedy som sýty a kedy hladný. A to je taký hlavný rozdiel medzi kresťanstvom a vedomím Krišnu. Jeden proces je založený na viere a druhý proces je vedecký založený na overení si svojej viery.

Neodsudzujem iné náboženstvá a iné procesy. Každý je na inej úrovni vedomia a každý potrebuje pre duchovný pokrok niečo iné. Niekto potrebuje kresťanstvo, niekto Islam, niekto Židovstvo, ezoteriku, alebo niečo iné. Všetci však hľadáme šťastie, lásku a večnosť a to môžeme nájsť jedine v Absolútnej pravde, ktorá sa nám dáva spoznať nám prijateľným a pochopiteľným spôsom. Či už je to skrze také, či onaké učenie, každé má niečo do seba pre daný stupeň vedomia.

A pre mňa je momentálne lákavé vedomie Krišnu založené na učení védskych písiem, ktoré sú najobsiahlejšie písma o zmysle života a o Bohu aké poznám. Sú dostupné tiež online a zdarma na: https://vedabase.io/cs/library/

80623307_2495435877346934_7645945482358816768_n

Veľa šťastia na trnitej ceste k Absolútnej pravde.

A pamätajte, nebuďte fanatici 😀

Pozor na ezoterické výmysly

duchovno, Osobný rozvoj, poučné, viera

Ezoterika vo svojej pôvodnej podobe znamená poznanie, ktoré je určené len zasväteným v danej oblasti. Toto poznanie často slúži na skvalitnenie života, sebapoznanie, sebazdokonaľovanie. Jedná sa o vnútornú prácu na sebe.

Wikipédia hovorí: Ezoterické vedenie je také, ktoré je možné získať len v úzkej skupine „osvietených“, „zasvätených“ alebo mimoriadne vzdelaných ľudí. Exoterické poznanie je oproti tomu všeobecne známe, verejne prístupne a stabilne prijímané v celej spoločnosti.

Od ezo k exo

Z ezoteriky (ezoterických smerov) sa dnes ako vidíme stala takmer exoterika. Až na to, že nie je prijímaná celou spoločnosťou, ale stále len úzkou skupinou ľudí. Ezoterika je však dnes verejná a voľne dostupná všetkým, ktorí o ňu majú záujem. V súčasnej dobe stále získava na popularite a z toho potom ťažia kadejakí podvodníci, ktorí v tom vidia príležitosť zarobiť slušné peniaze. Z ezoterických náuk sa stal biznis, ktorý slušne živí tých, ktorí tieto náuky prezentujú a vyhlasujú o sebe, že majú špeciálne schopnosti (vedia liečiť dotykom, jasnovidecké schopnosti, médiá – dokážu vraj komunikovať s duchovný bytosťami a čerpať informácie z duchovného sveta,….). Za svoje kurzy, prednášky a semináre si pýtajú nemalé sumy peňazí. Deje sa to po celom svete.

Dnes sú veľmi populárne tieto ezoterické témy: Channeling, mimozemšťania, anjeli, aury, čakry, jasnovidectvo, astrálne cestovanie, minerály, mágia, tarot, energia matrixu (kvantovanie), liečenie energiou a kopec ďalších.

Dnes už pomaly každý druhý ezoterik o sebe tvrdí, že vie liečiť dotykom, komunikuje s anjelmi a inými bytosťami, má otvorené tretie oko a jasnovidecké schopnosti a podobne. Aká je realita, to vie len Boh. Niektorí naozaj môžu mať tieto schopnosti a iní si to s veľkou pravdepodobnosťou len namýšľajú aby boli zaujímaví.

Na YouTube môžeme nájsť rôznych ezo ľudí. Jeden o sebe tvrdí, že komunikuje s mimozemšťanom. Ďalšia robí videá o tom, že prináša zaujímavé informácie o zosnulých známych ľuďoch, pričom tvrdí, že sa na nich napája a tak získava informácie. Popritom sa venuje tarotu, astrológii, poradenstvu, za 15 minútové online sedenie pýta 100 dolárov, za 30 minút 150 dolárov, za hodinu 290 dolárov. Ďalší zase má na YouTube svoje prednášky o liečení a uzdravovaní a za svoje liečebné sedenie berie 100€ na hodinu, pričom nemá jedinú reálnu referenciu že by niekoho vyliečil.

Screenshot 2019-09-28 at 18.24.47

Referencia na nemenovaného “liečiteľa” na stránke: https://www.porada.sk/t301104-mate-osobnu-skusenost-s-liecitelom-mudr-mikulasom-stefanom.html:

Vypytal si 100eur za to že pokrúžil na domnou rukami. Povedal, že dôvodom mojej autoimunitnej choroby sú obličky. Napísal kvapky, ktoré trebalo kupiť vo firme Energy, kde dilerkami sú jeho príbuzné…je to šarlatán, a nie lekár! Vo Viedni ordinuje v bytovke v garzonke a nik ho tam nepoznááá zo susedov. A že lekári sa s ním radia? blbosť…chodí po Slovensku organizuje prednášky, ženy za ním hynúúú a tak sa zviditeľňuje. Prednášky sú zadarmo, rozpráva že to je jeho tretí život a podobné blbosti o reinkarnácii, že žil v Tibete…ale podľa učenia tibeťanov, brať peniaze za liečbu je ťažký hriech. Poznám štyroch ľudí, ktorým povedal, že pôvodom ich choroby sú obličky a predpísal kvapky, ako mne….ale inééé tiež z firmy Energy…ešte Vám treba viac?

Skutočné schopnosti, alebo šarlatánstvo?

Keď sa pozrieme na súčasnú ezo/exoteriku a jej predstaviteľov, môžeme vidieť veľmi veľa pochybných ľudí, ktorý by sa dali tiež nazvať šarlatánmi (Šarlatán – človek klamúci svoje okolie predstieraním takých vedomostí a schopnosti, ktoré nemá).

Netvrdím, že všetci sú šarlatáni, niektorí naozaj môžu mať jasnovidecké schopnosti, schopnosť liečiť, napojiť sa na informačný kanál zvaný éter a odtiaľ čerpať informácie z minulosti, súčasnoti a budúcnosti a rôzne ďalšie schopnosti ale treba byť obozretný voči takýmto osobám a skeptický voči informáciam, ktoré šíria, pretože si nemôžeme byť na 100% istí pravdivosťou týchto informácií. Jedno veľmi múdre porekadlo hovorí:

Dôveruj, ale preveruj.

Dôverovať cudziemu človeku bez toho, aby sme si overili informácie, ktoré šíri nie je príliš rozumné. Obzvlášť v tejto dobe, ktorá je plná podvodníkov. Je naozaj toľko takzvaných liečiteľov, jasnovidcov, channellerov, “duchovných učiteľov”, ktorí nemusia byť zrovna takí, ako sa prezentujú.

Osobne poznám pomerne veľa ľudí, ktorí veria kade-komu a kade-čomu. Veria všetkým tým ezoterickým kecom, na ktoré narazia ako by to bola úplná pravda. Ale kto naozaj vie? Kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak? Sám som kedysi veril všetkému čo som si na internete prečítal, čo som videl a počul na YouTube, mal som svojich obľúbených ezoterických a duchovných učiteľov, ktorým som dôveroval a od ktorých som čerpal informácie na rôzne témy. Hltal som každé ich slovo a dávalo mi to celkom zmysel. Až do momentu, keď som vytriezvel z tohto ošialu a uvedomil si, že počkať, počkať. Ako viem, že to, čo hovoria je naozaj pravda? Ako si môžem byť taký istý? No nemôžem, pokiaľ sám nemám s tým skúsenosť, pokiaľ si neoverím to, čo hovoria. To, čo som považoval za vedomosti nie sú vedomosti, ale viera. A to je rozdiel. Mnohí ľudia svoju vieru považujú za realitu, za vedomosť. Ale kto dá ruku do ohňa za to, že je to naozaj tak?

Slová zaobalené tak, že dávajú zmysel, ešte nemusia byť pravdivé. Pozor na to! Neverte všetkému bezhlavo, nekriticky. Dôverujte, ale preverujte! A keď preveríte, vtedy si môžete byť istí, komu môžete a komu by ste nemali dôverovať. Tak môžete byť ochránení pred kadejakými šarlatánmi, ktorých je v dnešnej dobe snáď viac ako tých, ktorí majú skutočné schopnosti.

Toto vám môže pomôcť, aby ste sa nestali obeťou podvodu, aby ste naivne neverili každému, kto hovorí celkom rozumne a logicky. Neverte ani mne! Nikomu neverte v tomto šialenom svete plnom podvodníkov. Snažte sa pokiaľ možno všetky poznatky overiť, tak si môžete byť istí pravdivosťou týchto informácií.

Toľko ľudí rozpráva o mimozemšťanoch, aurách, liečení dotykom, o tom ako čeprajú informácie z éteru a napájajú sa na rôzne entity, s ktorými komunikujú… to všetko môže, ale aj nemusí byť pravda. Pokiaľ si to sami neoveríme, pokiaľ nezískame skúsenosť, nemôžeme si byť istí, či je to naozaj tak.

Takže bacha na to! Neverte všetkému a všetkým. Naučte sa kriticky myslieť a uvedomovať si že vlastne nemôžem vedieť či sú dané informácie pravdivé pokiaľ ich nemám overené, alebo pokiaľ ich nemá overené niekto, komu bezvýhradne dôverujem. Napríklad pár známych boli u liečiteľa, ktorý im pomohol vyriešiť ich zdravotné problémy. Na základe toho môžem vedieť, že ten liečiteľ nejakým spôsobom dokáže ľuďom pomôcť. Ale liečiteľ, ktorý o sebe vyhlasuje, že dokáže liečiť, ale nemá jedinú reálnu pozitívnu referenciu je zrejme podvodník. Schopnosti liečiteľa sa dajú overiť na základe referencií jeho pacientov. Ale čo taký channelling a ľudia, ktorí len kecajú a kecajú? Ako si môžeme overiť pravdivosť ich slov? No veľmi ťažko. Preto neradno takýmto ľuďom veriť. Neradno veriť tým, ktorí vyhlasujú, že komunikujú s rôznymi bytosťami aj keď sa to môže javiť akokoľvek dôveryhodné. Je veľká šanca, že si vymýšľajú a často za tým účelom, aby z ľudí vytiahli peniaze. Bacha na to!

Náboženstvo duše

duchovno, láska, poučné, viera

Všetci poznajú kresťanstvo, islám, hinduizmus, judaizmus a iné náboženstvá aspoň z počutia. O čo v skutočnosti ide v jednotlivých náboženstvách už len málokto vie. Náboženstvo ako také je náuka o Bohu a nášho vzťahu s Ním. Všetky existujúce náboženstvá by sa dali zhrnúť do jednotného názvu – náboženstvo duše.

Všetci sme v skutočnosti večné duše a máme večný vzťah s Bohom. No kvôli tomu, že sme sa chceli hrať na pánov, ovládateľov a požívateľov, sme na Boha zabudli, pretože mu závidíme a my chceme byť Boh – najvyšší vládca a požívateľ. Nechceme slúžiť, chceme aby bolo slúžené nám. My chceme byť páni a chceme, aby bolo všetko podľa nás. To je prejav závisti voči Bohu. Extrémna závisť sa prejavuje zavrhovaním Boha úplne – Boh neexistuje.

Som kresťan, som moslim, som žid, hinduista, Slovák, Američan, lekár, otec, matka,… to všetko sú hmotné označenia týkajúce sa tela. Duša nie je kresťan, ani moslim, ani žid, hinduista, Slovák,… duša je večný služobník a môže sa vďaka svojej slobodnej vôli rozhodnúť komu bude slúžiť. Nie je otázka toho, že by duša bola pánom. Môžeme vidieť, že aj keď sa snažíme byť pánmi a ovládateľmi, sme pod nadvládou hmotnej prírody. Keď príroda zavelí, musíme ísť na záchod. Neovládame vietor, počasie, sopky, neovládame dokonca ani svoje telo – napríklad vnútornosti. Či chceme, či nechceme, neustále sa nachádzame pod nadvládou niekoho/niečoho. Aj keď sa silou mocou hráme na pánov a snažíme sa aby bolo všetko podľa nás.

Myslieť si, že sme páni, je obyčajná ilúzia. Malé dieťa si môže myslieť, že ovláda otca keď otec pre neho robí všetko, čo mu vidí na očiach. Ale keď dieťa spraví niečo, čo sa otcovi nepáči, otec dá jasne najavo svoju pozíciu. Presne tak si závistivá duša môže myslieť, že je ovládateľom, ale v skutočnosti je podriadená vyššej moci.

“Rozdíl mezi materialistickým a duchovním způsobem života je, že ten první znamená neposlušnost a druhý naopak poslušnost vůli Nejvyššího Pána. Všechny živé bytosti jsou nedílné části Osobnosti Božství a jejich přirozenou povinností je Pána vždy poslouchat. V tom spočívá dokonalá jednota.” – Šrímad Bhágavatam 4.12.22 význam

Následkom neposlušnosti voči Bohu je utrpenie. Keď dieťa poslúcha rodičov, rodičia sú spokojní a dieťa takisto. No ak je dieťa neposlušné, rodičia sú nútení podstúpiť potrebné kroky pre nápravu dieťaťa. Takisto Boh vytvoril pre neposlušné duše nápravné zariadenie a to tento hmotný svet, kde sa duše môžu hrať na pánov a ovládateľov až kým ich to neomrzí a nezačnú zistovať prečo sa tu vlastne ocitli, prečo musia zakúšať utrpenie aj keď nechcú, prečo musia zomrieť aj keď nechcú.

Ve vĕzení si nĕkdo může přát vylepšit si své postavení, stát se nejlepším vĕznĕm a dostat se do první nápravné skupiny, ale žádného rozumného človĕka to neuspokojí. Touží být z vĕznice propuštĕn zcela. V hmotném svĕtĕ jsou nĕkteří z nás vĕzňové první, druhé a třetí nápravné skupiny, ale i tak jsme všichni vĕzni. Pravé poznání nespočívá v pouhém přijetí doktorátu a jiných titulů, nýbrž v pochopení tĕchto základních otázek existence. – Úryvok z knihy Královské poznání

Z tohto môžeme pochopiť, že sa nachádzame vo väzení a mali by sme sa snažiť zistiť ako sa z neho môžeme vymaniť na slobodu. Základným predpokladom pre získanie slobody je pokora a vďaka nej služobnícky postoj. Ten, kto je pyšný a nechce slúžiť nikomu, sa nikdy z hmotného väzenia nemôže dostať. Práve pre takých je toto väzenie určené. Keď závistivý človek len počuje slovíčko “služba”, tak sa zhrozí, pretože on nechce nikomu slúžiť. On chce byť pán a chce, aby slúžili jemu. Inými slovami sa to dá tiež nazvať pýcha.

Prirodzenosťou duše je byť služobníkom. Duša je večná čiastočka Boha. Tak ako sú ruky a nohy časti tela, tak sú duše časti Boha. Ruka a noha nemôže samostatne žiť bez zbytku tela, sú na tele plne závislé. Rovnako duše sú plne závislé na Bohu. No pokiaľ sa chcú od Boha oddeliť, dá im možnosť hrať sa na Bohov v ilúzii – v hmotnom svete. V skutočnosti duša nikdy nemôže byť oddelená od Boha, ale môže žiť v ilúzii, že oddelená je a že je celkom nezávislá.

Poďme sa pozrieť na druhy utrpenia v hmotnom svete, prečo existuje utrpenie a ako sa mu dá vyhnúť:

Tři druhy utrpení jsou:
1) utrpení, které je způsobeno vlastním tělem nebo myslí,
2) utrpení způsobené jinými živými bytostmi a
3) utrpení, kterému jsme vystaveni příčinou přírodních katastrof, na něž nemáme vliv.
Śrīmad-Bhāgavatam začíná tím, že se oddaný odevzdává Absolutní Osobě. Oddaný si je vědom jak své totožnosti s Absolutním, tak i odlišnosti od Absolutního v tom smyslu, že jeho věčným posláním je Absolutní Osobě sloužit. Hmotné chápání života znamená, že si člověk o sobě myslí, že je vládcem nad vším a nade všemi, a to dotyčnému člověku neustále přináší trojí utrpení. Sezná-li však pravdu o svém skutečném postavení transcendentálního služebníka, bude z těchto utrpení ihned vysvobozen. Dokud se ale živá bytost snaží panovat nad přírodou, nemá možnost stát se služebníkem Nejvyššího. Službu pro Pána lze vykonávat jedině s čistým vědomím své vlastní duchovní totožnosti. Taková služba vysvobozuje z tíže hmotné existence. – Šrímad Bhágavatam 1.1.2 význam

V 16. kapitole knihy Učení Královny Kuntí je to tiež veľmi pekne vysvetlené:

“Naše oddanost Kršnovi je přirozená. Stejnĕ jako je syn přirozenĕ oddaný svému otci a své matce, máme v sobĕ také přirozenou oddanost ke Kršnovi. Dokonce i materialisté se modlí k Bohu, když jsou v nebezpečí. Když jim nic nehrozí, Boha samozřejmĕ popírají. Nebezpečí jsou tedy důležitá, neboť tyto darebáky učí, že Bůh existuje. Jīvera svarūpa haya—kṛṣṇera`nitya-dāsa’. Naše přirozené postavení je záviset na Bohu. Snažíme se Boha zbavit a říkáme: „Bůh je mrtvý,“ „Bůh neexistuje“ nebo „Já jsem Bůh,“ ale když necháme tohoto darebáctví, Kršna nás všechny ochrání.”

Nepřátelství vůči všem ostatním živým bytostem pramení z našeho nepřátelství vůči Nejvyšší Osobnosti Božství. Přestaneme-li projevovat závist a zášť vůči Nejvyššímu Pánu, zavládne v lidské společnosti mír, jednota a bratrství. – ŠB 4.30.36

Náboženstvo duše je jednoduché. Keď si myslíme, že sme pánmi svojho života a že je tu všetko pre náš pôžitok, sme nútení brať následky za svoje činy (karmu) a zakúšať utrpenie. No keď sa naše vedomie očistí vďaka spoločnosti čistých duší, ktoré poznajú svoju skutočnú totožnosť, oslobodíme sa od ilúzie, že sme páni a ovládatelia a staneme sa obyčajnými služobníkmi.

Cieľom náboženstva duše je obnoviť svoje pôvodné prirodzené postavenie – stať sa jednoduchým služobníkom služobníkov Boha. Všetci niekomu alebo niečomu slúžime. Píšem o tom v článkoch “Slúžiť je prirodzené” a “Každý musí slúžiť“.

Následkom toho, že si duša o sebe myslí, že je pánom, začína vykorisťovať všetkých okolo seba. Môžeme to koniec koncov vidieť v súčasnej spoločnosti. Takmer každý chce niekoho, alebo niečo využívať pre svoj zmyslový pôžitok. A výsledok? Dočasné šťastie a následné utrpenie. Taká je povaha hmotného šťastia. Preto nikto takýmto spôsobom nemôže byť šťastný v hmotnom svete keď je nútený zakúšať každú chvíľu nešťastie.

Jediný spôsob oslobodenia sa od nešťastia je očistiť sa od závisti voči Bohu a stať sa pokorným služobníkom. To prinesie duši skutočné šťastie, lebo to je jej pôvodné a prirodzené postavenie. Ak sa hráme na niečo, čím nie sme, nemôžeme byť šťastní. Pokiaľ sa duša snaží užívať si nezávisle na zdroji blaženosti (na Bohu), je ako iskra, ktorá odletela príliš ďaleko od ohniska a nemôže si zachovať svoje teplo a jednoducho zhasne.

Ako sa môžeme zbaviť tejto hroznej panovačnej mentality sa dozvieme v písmach ako sú Bhagavad-gíta taká, aká je, Šrímad Bhágavatam, Královské poznání a ďalšie, ktoré sú dostupné online na vedabase: https://vedabase.io/cs

Ktoré náboženstvo je pravé?

duchovno, poučné, viera

Mnohí náboženskí vyznávači, respektíve fanatici sa bijú do hrude, že len ich náboženstvo je jediné pravé a ostatné sú falošné. Nevedia takmer nič o iných náboženstvách, ale odsudzujú ich. To nie je príliš rozumné. Ľudia, ktorí nie sú fanatici, dokážu prijímať a študovať aj ostatné náboženstvá a môžu zistiť, že až tak sa jednotlivé náboženstvá nelíšia a ich cieľ je rovnaký.

Odlišnosť náboženstiev

Náboženstvá sa môžu odlišovať rituálmi a drobnosťami vo filozofii, ale podstata všetkých náboženstiev ostáva rovnaká – milovať Boha a blížneho svojho. Láska k Bohu sa prejavuje láskou k blížnym, pretože každý je čiastočkou Najvyššieho.

V druhej kapitole knihy “Královské poznání” je popísané náboženstvo takto:

“Náboženství je podle definice to, co nás spojuje s Bohem. Neposkytuje-li toto spojení, pak to není náboženství. Náboženství znamená hledání Boha, porozumĕní Bohu a obnovení vztahu s Bohem. To je náboženství.”

Keď niekto chce pochopiť Boha, má na výber veľa náboženstiev. Každý si vyberá podľa svojej úrovne vedomia. Niekomu vyhovuje kresťanstvo, inému Islam, Judaizmus, Hinduizmus, Hare Krišna,… každý si môže nájsť podľa svojho gusta. Niektorí sa upnú len na jedno náboženstvo a ostatné ich nezaujímajú, iní študujú rôzne náboženstvá a nakoniec si vyberú to, ktoré im najviac dáva zmysel. A niektorí samozrejme o náboženstve nechcú ani počuť a Boha zavrhujú, prípadne uznávajú Boha, ale náboženstvo nie, aj to je voľba.

Jedno náboženstvo predsalen vyčnieva

Veľmi veľa ľudí, ktorí hľadali v rôznych náboženstvách a filozofiách, skončili u Hare Krišna. Jeden oddaný Krišnu dokonca tvrdí, že ak mu niekto ponúkne niečo lepšie ako je učenie Hare Krišna, s radosťou to prijme, ale zatiaľ mu taká ponuka ešte neprišla. Učenie, ktoré prináša Medzinárodné Hnutie pre Vedomie Krišnu, je veľmi komplexné a sotva ho niečo prekoná.

Biblia obsahuje určité poznanie, Korán, Tóra, Kabala takisto obsahujú užitočné poznanie o živote a o Bohu. Ale ani jedno z týchto písiem nie je tak obsiahle a neponúka také poznanie ako Védske písma. Šrímad Bhágavatam obsahuje 18 000 veršov, Bhagavad-gíta 700 veršov a ďalšie védske písma ďalšie stovky a tisíce veršov, v ktorých môžeme nájsť podrobný návod na život – keď budeme robiť toto, výsledok bude taktýto. Ak budeme robiť tamto, výsledok bude takýto. Tieto písma sú platné tisícky rokov a každý, kto ich nasleduje, si môže teóriu overiť na vlastnej koži. Jedná sa o vedecký proces získavania poznania, nejde len o vieru ako v mnohých iných náboženstvách. Na začiatku je nejaká teória a keď túto teóriu uvedieme do praxe, dostaneme nejaký výsledok. A pokiaľ to vykonávame správne, výsledok bude taký, aký je popísaný v teórii.

Nebezpečenstvo viery

Mnohým ľuďom stačí len veriť teórii a tak skončia pri náboženstvách, ktoré ich vedú ku viere ako k najvyššiemu princípu. Viera je dôležitá, no je riziko, že človek uverí niečomu, čo nie je pravda a bude podvedený. Rôzni ľudia si interpretujú rôzne písma po svojom a tak vznikajú rôzne dezinterpretácie a pôvodné čisté poznanie sa stráca a tým aj jeho účinok. Môžeme vidieť koľko existuje interpretácii Biblie, Bhagavad-gíty a ďalších svätých písiem a na týchto interpretáciach mnohí stavajú nové náboženstvá. A pokiaľ ľudia tomu všetkému uveria, veľmi jednoducho sa vzdialia od pôvodného významu svätého písma. Tak vznikajú rôzne sekty (odnože), ktoré zneužívajú vieru ľudí.

Zneužitiu viery sa dá predísť. Ako? No jedine tak, že si svoju vieru overíme a zistíme, či to, čo nám prezentujú je pravda. Pokiaľ len slepo uveríme niekomu a niečomu, je naozaj veľké riziko, že budeme podvedení ako mnohí iní. Píšem o tom v článku “Neoverená viera môže spôsobovať problémy“.

Dôležitosť praxe

Učenie Hare Krišna práve vyniká medzi náboženstvami v tom, že vedie svojich nasledovníkov v k pochopeniu kto je Boh a svojho vzťahu s Ním. Učí nasledovníkov vedecký proces, ktorý ich má doviesť k realizácii Boha. Podľa mojich doterajších informácii niečo podobné učí židovská “Kabala“, s ktorou však nemám skúsenosť.

Komu stačí veriť, ten si vyberie náboženstvo, v ktorom je viera najvyšší princíp. Kto však chce vedieť, vyberie si praktické učenie, ktoré mu pomôže overiť si teóriu v praxi.

Riziko viery sme si popísali. Mnohí ľudia veria rôznym pochybným ideológiam, ktoré nemusia byť pravdivé. Jeden verí v to, druhý zase v niečo iné… a ešte sa kvôli tomu hádajú. Kde je pravda? To veriaci nemôže vedieť, pokiaľ nemá skúsenosť. Pokiaľ niekto len slepo verí a nemá svoju vieru overenú, nemôže si byť istý, že ide správnou cestou.

No tí, ktorí majú overenú svoju vieru aspoň z časti, získajú pevné presvedčenie a odhodlanie pokračovať v ceste, na ktorej môžu zažívať viac a viac a dôjsť do cieľa, ktorý je popísaný v teórii.

Je smutné keď ľudia kvôli svojej viere odsudzujú iné náboženstvá a učenia a svoje presvedčenie považujú za jediné pravdivé. Toto veľkí svätci neučili. Veľkí svätci sa vždy snažia ľudí naviesť k Bohu. Chápu, že Boh je jeden a náboženstiev veľa. Že rôzne náboženstvá sú určené pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Že niekomu stačí veriť a tak si vyberie náboženstvo, ktoré presadzuje vieru ako najvyšší princíp a iný potrebuje vedieť a vyberie si praktickú cestu sebarealizácie – obnovenia svojho zabudnutého vzťahu s Bohom.

Záver

Záver je taký, že neexistuje najlepšie náboženstvo. Každý za najlepšie považuje to, na akej úrovni vedomia sa nachádza. A každé náboženstvo slúži práve pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia, aby mohli robiť duchovný pokrok. Tak, ako existuje základná, stredná a vysoká škola, tak existujú rôzne náboženstvá pre ľudí na rôznych úrovniach vedomia. Niekto nedokáže pochopiť učivo na vysokej škole, tak potrebuje najskôr získať základy na základnej a strednej škole. Potom môže pokročiť na vysokú školu. Takisto aj rôzne náboženstvá majú rôzne úrovne, rôzne levely a slúžia pre postupný pokrok v duchovnom živote. Niekto sa bude márne snažiť pochopiť najvyššie učivo pokiaľ nerozumie základom. Može si naivne myslieť, že už získal najvyššie poznanie, ale pritom môže byť len v deviatom ročníku na základnej škole a ešte ho čaká stredná a vysoká škola, aby získal potrebnú kvalifikáciu.

Najvyšší stupeň náboženstva je čistá láska k Bohu. Keď už duša nechce nič, len slúžiť Bohu. Keď už nemáme žiadne hmotné túžby, nechceme nič pre seba a celý svoj život obetujeme službe Bohu, môžeme si byť istí, že sme na najvyššej úrovni, že sme dosiahli najvyššie náboženstvo. No pokiaľ máme čo i len malú túžbu získať ešte niečo pre seba, máme čo robiť, aby sme svoje vedomie očistili a dosiahli čistú lásku k Bohu. Aké učenie, náboženstvo a prax si k tomu vyberieme, to už je na nás. Pokiaľ nás to dovedie, alebo aspoň priblíži do cieľa ľudského života – k láske k Bohu, vybrali sme si správne.

Či je niekto kresťan, moslim, hinduista, žid, na tom nezáleží. Pokiaľ sa úprimne snaží rozvinúť lásku k Bohu a slúžiť Najvyššiemu Pánovi, môže dosiahnuť cieľ ľudského života.

Neoverená viera môže spôsobovať problémy

poučné, viera

Mnohí náboženskí vyznávači stavajú svoj život na slepej viere, na dogme. A nie len náboženskí veriaci, ale aj materialisti a dokonca vedci. Je o tom skvelá prednáška: “Za vědeckými a náboženskými dogmaty – Objevování reality“. Dogma nie je vecou logiky a reality, ale vecou viery. Veriť môže kto chce čomu chce, ale to ešte nezaručuje, že je to naozaj pravda. Dogma často prerastá do fanatizmu. Fanatizmus vzniká tam, kde je veľmi silné presvedčenie o pravdivosti svojej viery. Fanatik je natoľko presvedčený o pravdivosti a správnosti svojej viery, že nie je schopný prijať nič, čo sa líši od jeho viery. V podstate všetko ostatné zavrhuje ako lož, aj keď to môže byť pravda. Nie je schopný racionálne a triezvo uvažovať kvôli svojej zaslepenosti dogmou.

Viera môže byť nápomocná, ale aj prekážkou

Viera môže ľudí spájať, ale aj rozdeľovať, môže pomáhať, ale aj škodiť. Môžeme vidieť, že mnohí vyznávači jedného náboženstva neuznávajú iné náboženstvá a skôr ich zavrhujú. Pretože uverili nejakej dogme.

Fanatickí veriaci veria, že len ich sväté písmo je jediné správne a pravé. Takto odsudzujú všetky ostatné náboženstvá a veriacich ako diablovo dielo. Nemusí to mať s realitou nič spoločné, ale oni tomu veria ako realite, sú o tom silou mocou presvedčení a nikto ich nepresvedčí o opaku.

Niekto verí Biblii, niekto Koránu, niekto Bhagavad-gíte, ale kde je pravda? To, že niečomu slepo verím bez toho, aby som si to overil, ešte nemusí byť pravda. No fanatici považujú svoju vieru za pravdivú.

Dogma môže prerásť až do nevraživosti a spôsobiť to, že človek sa bude nepriateľsky stavať proti všetkým, ktorí nesúhlasia s jeho dogmou.

Overenie viery

Spôsob ako sa dá zamedziť fanatizmu a dogmatizmu je overiť si svoje poznatky. Pokiaľ človek len slepo niečomu verí, tak je veľké riziko, že upadne do dogmy a fanatizmu. No ak si dokáže teóriu overiť v praxi, z dogmatizmu môže vzniknúť pragmatizmus – byť si naozaj istý, že teória je pravdivá a teda už nemusí len veriť, ale vie ako sa veci majú.

Môžeme vidieť, že niekedy ľudia menia náboženské vyznanie. Z kresťanov sa stávajú moslimovia, z moslimov kresťania, židia, Hare Krišna atď. Z ateistov sa stávajú veriaci, z veriacich ateisti, prečo? Pretože majú len vieru, ale nevedia. Ak by mali svoju vieru overenú a vedeli by, že je pravdivá, prečo by striedali vierovyznanie? Ak by vedeli ako sa veci majú, nemuseli by striedať jednu vieru za druhou.

Ak mám nejaké teoretické poznanie, ako zistím, že je pravdivé? Hovorím o tom vo videu:

Ak sme úprimní hľadači pravdy, dajme si pozor, aby sme neupadli do dogmy a fanatizmu. Hlavne na začiatku sa to môže stať nevedomky každému. Zrazu svoju vieru a všetku teóriu, ktorú nazbieral bude považovať za pravdivú a všetko, čo s ňou nesúhlasí, odsúdi a neprijme aj keď by to mohla byť pravda.

Mať neustále otvorenú myseľ a byť si vedomý, že teoretické poznatky, ktoré mám, nemusia byť pravdivé ak ich nemám overené praxou. A ak ich aj overené mám, je dobré mať na pamäti, že to môže byť stále subjektívna skúsenosť. Jednoducho dopátrať sa k objektívnej pravde, ba dokonca k Absolútnej pravde, nie je také jednoduché. Nestačí len uveriť a hotovo. Pretože uveriť môžeme hocičomu, hocikomu, ale to nám ešte nezaručí, že je to pravda.

Pokiaľ budeme veriť tomu, že to, čo si myslíme a čomu veríme, je naozaj pravda, môžeme tvrdo naraziť, keď spoznáme realitu. Može to spôsobiť nemalý šok. No tento šok je dobrý, pretože poznať realitu je oveľa lepšie ako žiť v tom, že moja viera je pravdivá.

Prajem si, aby všetci mohli zažiť stret s realitou, ktorý im zbúra ich dogmy. Je to možno drsné, ale v konečnom dôsledku veľmi prospešné pre každého.

Viera sa ukazuje skutkami

duchovno, viera

Niektorí kresťania sa správajú dosť nepekne a pritom hlásajú, že sú kresťania. Ja takým ľuďom hovorím: “Ty nie si kresťan, myslíš, že Ježiš by bol hrdý na tvoje správanie?“. Kresťan je ten, kto sa snaží kráčať v stopách Ježiša a nasledovať Jeho pokyny:

„Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ (Mt 22,36), Ježiš odpovedá: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ (Mt 22,37-40). Desatoro (Dekalóg) sa má vysvetľovať vo svetle tohto dvojitého a jediného prikázania lásky, ktorá je plnosťou Zákona:

„Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska“ (Rim 13,9-10).

Akékoľvek šírenie nenávisti a nevraživosti nie je prejavom kresťana. Ten, kto šíri nelásku, nemôže byť kresťan. Keď vojdeš do garáže, to ešte z teba nerobí auto. Takisto keď niekto chodí do kostola, to ešte z neho nerobí kresťana. Kresťan sa spozná tým, že nasleduje Ježišove učenie – učenie lásky a snaží sa milovať a pomáhať všetkým.

jesus apostles

Ježiš je zosobnenie lásky a ktokoľvek šíri nevraživosť, nemôže byť považovaný za nasledovateľa Ježiša.

Ak veríš v Ježišove slová, snaž sa ich uplatniť vo svojom živote. Ak však porušuješ Ježišove učenie, nenazývaj sa prosím kresťanom, lebo špiníš meno skutočným kresťanom.

Amen.

Prečo mi nevyhovuje kresťanstvo

duchovno, viera

Pred chvíľou som čítal kresťanskú diskusiu a zistil som, že nerozumiem ničomu, o čom sa tam bavili. Slová zneli ako z ďalekého vesmíru. Diskutujúci sa tvárili, že tomu rozumejú, no ja som sa akosi nechytal.

Pochopil som prečo je kresťanstvo pre mnohých ľudí tak vzdialené a nepochopené. Pre mnohých ľudí je kresťanstvo ako jadrová fyzika pre prváka na základnej škole. Je obrovská priepasť medzi veriacimi a neveriacimi. Neveriaci nemôžu pochopiť veriacich kým sa sami nestanú veriacimi.

Viera

Kresťania majú absolútnu vieru v Bibliu. To, čo je v Biblii napísané, to je sväté a musí to tak byť.

Kresťanstvo stojí a padá na viere. Ten, kto verí v Ježiša Krista, bude spasený. Ten, kto neverí v Ježiša Krista, má smolu, ide do pekla. Aspoň takto prezentuje svoju filozofiu mainstreamové kresťanstvo a mnohí kresťania tomu veria.

Uveriť je základ. Od viery sa všetko odvíja. Pokiaľ človek nemá vieru, nemôže byť kresťan.

Bol som vychovávaný v kresťanskej viere, babka ma učila modlitby, ale vôbec som im nerozumel. Mal som ako takú vieru v Boha, ale nerozumel som poriadne učeniu, ktoré prezentuje kresťanstvo.

Ježiš zomrel za naše hriechy, obetoval sa na kríži… čože? Ako môže niekto (aj keď je to Boží syn) zobrať na seba moje hriechy a obetovať sa za mňa? To sa nedá pochopiť, dá sa tomu iba uveriť.

Lenže

Uveriť môžeme čomukoľvek. Tomu, že Ježiš je syn Boží a prišiel zomrieť za naše hriechy. Tomu, že Ježiš je Boh. Tomu, že žiadny Boh neexistuje. Tomu, že (ne)existujú mimozemšťania. Tomu, že Boh je obrovská špageta, ktorá riadi celý vesmír…

spagheti monster

Môžeme uveriť čomukoľvek… ale naša viera neurčuje realitu. Koľko je fanatických veriacich, ktorí veria, že po odpálení bomby na svojom tele na verejnosti pôjdu do neba a budú si tam užívať s krásnymi pannami…

Koľko je veriacich, ktorí veria, že len ich náboženstvo je jediné správne…

Jednoducho viera má svoje obmedzenia akonáhle je konfrontovaná s realitou. Ako môžem vedieť, že to, čomu som uveril, je naozaj pravda? Jedine tak, že si to overím.

Overenie viery

Veľa ľudí verí slepo. Píšem o tom v článk “Slepá viera“. A práve táto slepá viera ma odrádza od akéhokoľvek náboženstva, ktoré túto slepú vieru prezentuje. Ja nechcem veriť slepo. A vlastne ani nechcem veriť. Chcem VEDIEŤ!

Ako môžem zistiť, či má moja viera niečo spoločné s realitou? Iba tak, že si ju overím. Babka mi raz povedala, aby som sa nedotýkal platničky od sporáka, pretože na nej varila a je horúca. Ja som jej neveril a vlastne som ani nevedel čo znamená, že platnička páli. Tak som sa platničky dotkol, aby som získal skúsenosť, aby som vedel… a samozrejme, že som sa popálil a už som vedel čo to znamená, že platnička páli. Táto skúsenosť ma stála spálený prst, ale už som nemusel len veriť a nemať ani tušenia čo znamená, že platnička páli.

Takisto mnohí veriaci pokiaľ nemajú skúsenosť s Ježišom a iba slepo veria, nemajú ani tušenia čo znamená veriť v Ježiša Krista. Veriť znamená nevedieť. Ten, kto vie, nemusí len veriť.

Uver a budeš spasený

Tento výrok sa v kresťanstve používa veľmi často. Stačí uveriť a spása je na dosah. Ok, ale ako mám uveriť? Je na to nejaký návod? Alebo mám slepo a fanaticky veriť niečomu, o čom neviem prakticky nič? Nemôžem len tak veriť nejakej knihe, ktorá bola napísaná pred 2000 rokmi a dodnes existujú stovky jej rôznych interpretácií a rôznych organizácií, ktoré tvrdia, že ich verzia je správna. Pane Bože. Ako mám takému niečomu veriť? Ako si mám vybrať, ktorá Biblia a ktorá kresťanská sekta je tá správna? Jehovisti, evanjelici, katolíci, protestanti, mornoni, takí, či onakí? Každý tvrdí, že to ich je správne!

Ja nemôžem len veriť. Som neveriaci Tomáš. Tomáš neveril, keď sa dozvedel o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ježiško, ja neviem veriť, potrebujem vedieť… preto náboženstvo, ktoré stojí a padá na viere, nie je pre mňa.

Ježiško snáď mi odpustíš, ale mne nestačí len veriť. Chcem vedieť… chcem ťa spoznať, chcem vedieť a zažiť veľa, aby som získal skúsenosť a nemusel len slepo veriť a magoriť svojou slepou vierou ostatných.

Nezodpovedané otázky

Poznám veľa ľudí, ktorí opustili kresťanstvo, pretože im nevedelo uspokojivo zodpovedať ich otázky. Keď kňazi nevedia zodpovedať otázky, neostáva im nič iné, len začať si vymýšľať a to nie je dobré.

Kresťanstvo nedokáže rozumne a dostatočne zodpovedať otázky typu: “Prečo je tu utrpenie, kto som JA, čo je duša, kto je Boh, myšlienku reinkarnácie veľa kresťanov zavrhuje pričom veľa ľudí si pamätá minulé životy a minulé životy vysvetľujú prečo majú ľudia určité vlohy v tomto živote… a veľa ďalšieho.”

Mnohí ľudia potom začali hľadať odpovede na svoje otázky niekde inde. A ja tiež.

Duchovno ako veda

Oveľa viac ako slepá viera a fanatizmus sa mi páčia vedecké procesy duchovného rozvoja ako napríklad Bhakti jóga. Krok za krokom vykonávať duchovné činnosti, robiť duchovný pokrok a mať viac skúseností, zážitkov a vedomostí v oblasti duchovného života. Keď sa človek nasýti jedlom, tak vie, že je sýty. Takisto keď človek podstúpi proces (Bhakti) jógy, tak pociťuje na sebe výsledky. Tak, ako vie, že je najedený, rovnako vie, že robí duchovný pokrok. Nemusím mať dokonca ani vieru, že proces Bhakti jógy funguje, môžem to vyskúšať skepticky, aby som zistil aký to má účinok ako som to spravil aj ja a výsledok sa dostavil.

Praktikovaním človek získa pochopenie, skúsenosti, vedomosti a dokáže to potom pekne vysvetliť ostatným. No pokiaľ človek iba slepo verí, neostáva mu nič iné, len poradiť ostatným, aby verili tiež. Uver a budeš spasený. Ale ako mám uveriť? Ja neviem veriť len tak hocikomu a hocičomu, prepáčte. Nechcem už len veriť, lebo som bol toľkokrát podvedený a zistil som, že moja viera nemala s realitou nič spoločné. Nedokážem už len veriť, chcem vedieť. No zároveň viem, že viera môže hory prenášať a možno niekedy budem schopný opäť veriť, ale momentálne to nedokážem.

Preto mi kresťanstvo, ani žiadne iné náboženstvo založené na viere nevyhovuje. Potrebujem skúsenosti, vďaka ktorým sa dozviem ako sa veci reálne majú aby som tomu nemusel len veriť a predstavovať si to.

Snáď to milí veriaci pochopíte a pomodlíte sa za mňa u Ježiša a Jeho Otca.

PS:

Treba si uvedomiť, že veriť môžeme čomukoľvek, ale to ešte neznamená, že je to naozaj tak.