Hare Krišna je pôvodom indická filozofia prameniaca z Védskej tradície podobne ako hinduizmus. A. C. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda rozšíril filozofiu Hare Krišna v Amerike a neskôr sa dostala aj do Európy. Krišna je najvyššia osobnosť božstva.
V Brne stretávam “Krišňákov” dosť často. Predávajú knihy (väčšinou za 100,-Kč) a niekedy Krišnodvorské kokosky. Vždy, keď na niekoho z nich narazím, pozrie sa na mňa a osloví ma. Ja sa zastavím, pokecáme a skoro vždy si kúpim dáku knižku alebo výborné kokosky z ich BIO farmy. Asi 2 týždne dozadu som sa dozvedel, že každú nedeľu o 14:00 robia program pre verejnosť. Tak som si povedal, že keď budem cez víkend v Brne, tak tam zájdem. Rád skúšam nové veci a spoznávam nových ľudí.
Prišiel som na Durďákovu 34 a čo ma hneď zaujalo, bola žena (asi Indka), v indickom oblečení, ktorá sa prechádzala v záhrade. Ja som vošiel do otvoreného domu a ostal som na chodbe, lebo som nevedel či ísť ďalej bez opýtania. Medzitým mladá Indka prešla okolo mňa s pozdravom “Hare Krišna”, automaticky som odpovedal “Hare Krišna” aj keď trochu zaskočený. Takto sa tu zdravia? “Hare Krišna”? Zaujimavé… Čakal som na chodbe až kým niekto neprišiel a nepovedal mi, že môžem ísť dovnútra. Tak som sa vyzul a vošiel do miestnosti, kde sa mal odohrať program. Tam bolo pár ľudí v civile a zbytok “Krišňáci”. Jeden muž v civile sa ma spýtal či som tu prvý krát. Povedal som, že hej. Tak mi povedal ako to tu chodí: hodinu sa spieva Hare Krišna, hodinu sa prednáša a potom sa ide jesť. Zase som zostal zaskočený… hodinu sa spieva? hodinu?? Dúfal som, že sa bude spievať aspoň viacero pesničiek. No nie. Naozaj sa hodinu spievalo a hralo:
Vraj aby navodili meditačný stav. Našťastie to nebolo stále to isté, menil sa rytmus, melódia a dynamika. Nebolo to také hrozné ako som čakal a ku koncu sa mi to aj zapáčilo 
Po spievaní prišiel prednášajúci. Bol som milo prekvapený, že bol Slovák. Podľa prízvuku Blavák. Prednášal úryvok z Bhagavad Gíty o tom, že Boh je osoba a nie nejaká neurčitá hmota. Vzťah môžeme mať len k osobe… A ako bonus rozprával o tom, že sme duše uväznené v ľudskom tele. Sme otrokmi svojich tiel a svojich pudov. Prahneme po úspechu, uznaní a bohatstve, ktoré nám bude na smrtelnej posteli k ničomu.
Každý týždeň prednáša niekto iný.
Po prednáške nasledoval ešte krátky, asi 15 minutový tanec a spev. Tentokrát spievali aj dáke iné piesne a ku koncu zase Hare Krišna.
No a potom bola konečne hostina. A keď vravím hostina, tak naozaj hostina. Ešte ma kolega, ktorý sedel vedľa mňa, upozornil aby som si prvé kolo nenaložil veľa, že bude viacero chodov. A tak aj bolo. Ryža, strukovinová omáčka, zeleninová zmes, jogurt, škoricové guličky… jedlo po obrade sa nazýva prasádam. A bolo vynikajúce. Najedol som sa do prasknutia.
Na hostine ma zaujalo, že muži jedli v jednej polovici miestnosti a ženy v druhej. Jedli sme na zemi v miestnosti, kde bol aj obrad.
Pokecal som s pár ľuďmi, kúpil som si ďalšiu knihu “Vědecké poznání duše” a s dobrým pocitom a plným žalúdkom šiel domov. Keď budem môcť, zavítam aj nabudúce. Tí ľudia nie sú žiadna sekta, ale naozajstní Krišnovi oddaní.
No a na záver, Hare Krišna!
