Domnievať sa je bežná vec. Až tak bežná, že ľudia svoje domnienky berú ako pravdu. A to býva celkom nepríjemné ba až nebezpečné. Domnienky nič nevypovedajú o skutočnosti, no predsa ich niektorí ľudia považujú za skutočnosť. Potom vidia veľmi skreslenú realitu a často šíria svoje domnienky medzi iných a tí zase medzi ďalších. Na tomto princípe funguje ohováranie a šírenie rôznych poloprávd a bludov. Niekto si vytvorí vo svojej hlave domnienku. Svojej domnienke dá až príliš veľkú váhu a je z nej zrazu pravda. Ak sa táto domnienka začne šíriť medzi ľudí, budú ju takisto brať ako pravdu. Pretože ľudia radi veria bludom a pritom si myslia, že je to pravda. Je to zaujímavá ľudská schopnosť, ktorá ma fascinuje.

Ak sa ti nechce čítať, pozri si vlog (8.5 min):

Domnienky v praxi

Ľudia sa domnievajú veľa vecí. Napríklad sa domnievajú, že hnutie Hare Krišna je nejaká sekta, ktorej členovia jedia deti. Vážne, to si niektorí ľudia myslia.

V poslednej dobe vzniká veľmi veľa domnienok o utečencoch. Internetom sa šíria rôzne bludy, ktorým ľudia veria. Pretože sú v súlade s ich presvedčením. A to je nebezpečné. Zdravý rozum tu zaniká a vzniká tak priestor pre niečo podobné ako bolo pred a počas druhej svetovej vojny – fašizmus.

Veľmi častá domnienka je, že ľudia sa nikdy nezmenia. Stále tu budú vojny, nenávisť, hnev a iné obludnosti. Už len to slovíčko “nikdy” napovedá o nezmyselnosti celého tvrdenia.

Ľudia sa domnievajú o rôznych veciach rôzne veci bez toho aby o nich niečo vedeli. Toto je veľký problém. Ľudia tak vytvárajú a šíria rôzne bludy.

Najnebezpečnejšie je, keď sa ľudia domnievajú, že ich domnienky sú pravdivé. Čím viac ľudí uverí domnienkam, tým je to nebezpečnejšie. Mali by sme si dávať pozor na to, čomu a komu veríme. Mali by sme si uvedomiť, že to, čo si myslíme že vieme, sú len domnienky. Píšem o tom v článku “Udivuje ma schopnosť ľudí vedieť čo je pravda“.

Názory sú len domnienky

Možno si to ani neuvedomujete, ale domnienky nás všade obklopujú. Sú všade. Vychádzajú aj z vašich úst. Občas aj z mojich keď si nedám pozor. Keď sa na to tak spätne pozerám, asi 80%, možno až 90% mojich slov boli domnienky. Boli to takzvané moje názory. Prakticky 99% názorov ľudí sú domnienky. Ľudia si naštudujú nejaké informácie, samozrejme z dôveryhodných zdrojov, že… a veľmi často sa o týchto informáciach domnievajú, že sú pravdivé. Vytvárajú si na základe nich svoj názor a ten potom ďalej šíria ako svoju pravdu. Tak vzniká veľa verzií pravdy, veľa domnienok. Človek potom už ani nevie čomu a komu má veriť, tak radšej neverí ničomu a nikomu. V lepšom prípade. V horšom prípade uverí prvej domnienke, ktorá bude v súlade s jeho názorom. A tak sa vytvárajú tábory, ktoré zdieľajú podobné názory. Vytvárajú si vlastnú verziu pravdy. Iné tábory majú zas inú verziu pravdy a dostávajú sa do konfliktov s ostatnými tábormi, ktoré majú protichodné názory. Žiadny tábor si neuvedomuje, že jeho verzia pravdy sú len domnienky. Že realita býva často iná ako ich názory. Pravda býva väčšinou uprostred. Žiaľ tábory uprostred vznikajú len málokedy. Ľudia si musia nájsť vždy buď jeden extrém, alebo druhý extrém, nič medzi. Pretože byť medzi znamená byť suchár. Ale to je zas len moja domnienka. No vidíte, nedal som si pozor a vytváram si domnienky. Vlastne všetko, čo som tu doteraz napísal je len domnienka.

Ako si nevytvárať domnienky?

Ako som demonštroval pred chvíľkou, nevytvárať si domnienky je veľmi ťažké. Prakticky všetko, čo si nemôžeme overiť, je domnienka. Každý jeden môj názor na vec, ktorej pravdivosť nemôžem na 100% potvrdiť, je domnienka. Veľa ľudí sa domnieva veľa vecí, bez toho aby si to uvedomovali. Pre človeka je prirodzené domnievať sa a zároveň brať domnienku ako pravdu, že to je naozaj na 100% tak. Chcieť mať pravdu je prirodzená ľudská vlastnosť. Ak človek zistí, že jeho domnienka bola pravdivá, teda mal pravdu, je to super pocit. Ale ak človek zistí, že jeho domnienka bola hovadina, tak to až taký super pocit nie je. To zabolí.

Skôr, než si vytvoríme nejakú domnienku a skôr než ju vypustíme do sveta, mali by sme si overiť jej pravdivosť. Pretože ak vytvárame domnienky, ktorých pravdivosť nemôžeme na 100% potvrdiť a náhodou sa ukáže, že naše domnienky sú nepravdivé, budeme za blbcov. A byť za blbca nie je príjemné. Vo svete môžeme vidieť veľa blbcov, ktorí sa snažia obhajovať svoje domnienky. Ani za nič si nechcú priznať, že ich domnienky nie sú založené na skutočnosti. Oblbujú tak sami seba aj iných.

Ak nechceme byť za blbcov, nevytvárajme si domnienky, ktorých pravdivosť nemôžeme na 100% overiť. To je celá veda. Otázkou ostáva, kde si môžeme ich pravdivosť overiť? V učebniciach? Na internete? V knihách?

Kde si môžeme overiť naše domnienky?

Ja preferujem osobnú skúsenosť. Predtým, než vypustím zo seba nejakú domnienku, chcem mať s danou témou osobnú skúsenosť. Môžem napríklad vypustiť domnienku, že oheň páli. Viem, že oheň páli, skúsil som si to a ostatní si to môžu skúsiť tiež. Môžu si overiť, že oheň páli. To je pravdivá domnienka, ktorá zaručí, že nebudem za blbca.

Overenie z rôznych zdrojov

Naše domnienky si môžeme overiť z rôznych zdrojov – z kníh, z internetu, zo svätých písiem, od iných ľudí atď. Otázkou ostáva, nakoľko sú tie zdroje dôveryhodné. Pre niekoho môže byť Biblia 100% dôveryhodná, pre iného nemá žiadnu dôveryhodnosť. Pri overení domnienky z iných zdrojov ako je osobná skúsenosť, vzniká problém dôveryhodnosti. My môžeme považovať nejaký zdroj za dôveryhodný, no niekto iný má zas iný dôveryhodný zdroj, ktorý hovorí niečo iné. Tak kde je pravda? To je problém.

Overenie osobnou skúsenosťou

Výhoda osobnej skúsenosti je tá, že jej dôveryhodnosť je pre každého rovnaká, alebo aspoň približne rovnaká. Namočíš si prst do vody, prst bude mokrý. Napríklad moja domnienka založená na osobnej skúsenosti je, že človek nepotrebuje mäso k životu. Nájdu sa ľudia, ktorí sa budú oháňať rôznymi výživovými tabuľkami a vedeckými poznatkami, že človek mäso k životu potrebuje. Snažia sa tak obhájiť svoje chúťky na mäso. No ja a veľa iných im môžeme osobnou skúsenosťou ukázať, že mäso k životu nepotrebujeme. Môžu si to sami vyskúšať na sebe. Môžu mať osobnú skúsenosť keby chceli a môžu zistiť, že mäso k životu nepotrebujú. Môžu sa nájsť aj takí, ktorí zistia, že mäso z rôznych dôvodov potrebujú. Ich osobná skúsenosť je, že mäso potrebujú.

Overenie domnienky osobnou skúsenosťou je vždy viac ako overenie domnienky z iných zdrojov. No žiaľ, nie vždy to je možné. Ja som sa naučil, že ak nemám osobnú skúsenosť, dávam si veľký pozor na to, aké domnienky zo seba vypúšťam. Ak chceš vypustiť do sveta nejakú domnienku, radšej si naozaj over, ži nevypúšťaš do sveta nejakú hovadinu. Ušetríš si tak nepríjemný pocit keď ostatní tvoju domnienku označia za hovadinu. A tiež never domnienkam ostatných. Zo začiatku je ťažké nevypúšťať zo seba hovadiny, ale postupne sa to dá vytrénovať. Treba si hlavne uvedomiť a prijať fakt, že nie si vševed. Radšej povedz “neviem”, ako by si mal zo seba vypustiť hovadinu. Veľa šťastia pri nevypúšťaní hovadín.