Archívy kategórie: poučné

Každý má svoj názor a to môže byť problém

V súčasnej spoločnosti je populárna myšlienka, že mať svoj názor je dobré. Ba dokonca žiadané. Rôzni ľudia majú rôzne názory na tú istú vec. Kedy vznikajú konflikty? Keď majú rôzni ľudia rôzne názory a silou mocou si za svojim názorom stoja a nechcú pochopiť názor ostatných.

Názor verzus realita

Mať svoj názor je síce pekné, ale treba si uvedomiť, že náš názor nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia často považujú svoj názor za Najvyššiu pravdu. Naše názory, náš pohľad na realitu vzniká z našich skúseností a z informácií, ktoré sme prijali ako pravdivé. Lenže naše skúsenosti a naše informácie sú obmedzené. Rôzni ľudia prijímajú rôzne informácie ako pravdivé a potom sa často hádajú s tými, ktorí tvrdia niečo iné. Kde je pravda?

Pravdu nemá ten, kto hovorí, že ju má. Pravdu má ten, kto si ju dokáže obhájiť. Horšie sa dokazuje pravda vychádzajúca z osobnej skúsenosti, pretože rôzni ľudia na tú istú situáciu reagujú rôzne podľa úrovne ich vedomia. Napríklad ľudia v našej kultúre smútia za zosnulými. V niektorých kultúrach smrť oslavujú. Tá istá situácia, dva rôzne pohľady. Alebo keď má niekto zlomenú nohu, môže byť z toho smutný, že nemôže chodiť. Iný zas môže byť šťastný, že nemusí chodiť do práce, alebo do školy. Z jedného hľadiska je smrť aj zlomená noha niečo nepríjemné, ale z druhého hľadiska to môže byť vnímané ako pozitívne. Pohľad na realitu je subjektívny. Ilustruje to príklad so žabou v studni:

Žaba žije v studni celý život. Nikdy nebola mimo studne. Príde k nej na návštevu druhá žaba a hovorí jej, že videla Atlantický oceán, ktorý je obrovský. Žaba v studni sa pýta:

  • Čo je Atlantický oceán?
  • Obrovská vodná plocha.
  • Aká je obrovská? Päťkrát väčšia ako táto studňa?
  • Oveľa väčšia.
  • Desaťkrát väčšia?
  • Ešte väčšia.
  • Dvadsaťkrát väčšia?
  • Oveľa, oveľa väčšia…
  • Stokrát väčšia?
  • Oveľa, oveľa väčšia

Žaba v studni sa pokúša porovnať studňu s Atlantickým oceánom. Má skúsenosť iba so studňou a tak všetky jej predstavy vznikajú v porovnaní so studňou. V skutočnosti si nedokáže ani predstaviť aký veľký je Atlantický oceán kým ho neuvidí na vlastné oči, kým s ním nebude mať osobnú skúsenosť.

Takisto my si nedokážeme poriadne predstaviť niečo, s čím nemáme osobnú skúsenosť a čo je mimo rámec našich doteraz získaných vedomostí. Kedysi si ľudia mysleli, že Zem je plochá a nedokázali prijať, že by bola guľatá. Dnes je to zase naopak – veľa ľudí má vedomosti, že Zem je guľatá a nedokážu si predstaviť, že by bola plochá.

Prijať iný názor

Pokiaľ budeme svoj názor považovať za jediný pravdivý, ďaleko sa v živote nepohneme. Musíme sa naučiť prijímať informácie s otvoreným srdcom a používať pritom inteligenciu. Inteligentný človek vie, že toho ešte veľa nevie a nechá si poradiť od skúsenejších. Môže mať na určitú tému nejaký názor, ale dokáže prijať aj názor iných a s čistou mysľou porovnať tieto názory. Ideálne je ak sú názory konfrontované s objektívnou realitou. Lenže nájsť objektívnu realitu býva niekedy veľmi ťažké. Ľudia sa väčšinou pozerajú na realitu cez svoje falošné ego, ktoré realitu veľmi skresľuje.

Falošné ego

Falošné ego vytvára subjektívny pohľad na realitu a tiež pocit, že táto realita je jediná a skutočná. Zvyčajne starší ľudia, hlavne starší páni, majú falošné ego veľkých rozmerov. Považujú svoje životné skúsenosti za všetku múdrosť sveta. Pritom nechápu, že ich skúsenosti sú len zlomok celej reality. Nechápu, že mladí majú teraz inú skúsenosť ako mali oni, keď boli mladí. Nechápu, že existujú ľudia, ktorí majú inú skúsenosť ako oni. Možno lepšiu, možno horšiu. No vždy sa jedná o subjektívny pohľad na realitu. Na základe našich skúseností sa formuje naša osobnosť, naše vlastnosti a naše názory. No treba si uvedomiť, že toto všetko je príliš subjektívne a naše názory a skúsenosti majú zvyčajne s realitou spoločný len malý zlomok.

Oddelenie reality od ilúzie

Aby sme dokázali oddeliť ilúziu od reality, potrebujeme získať čo najviac pohľadov na realitu. Čo najviac názorov na tú istú vec. Rôzne názory sa môžu javiť na prvý pohľad protichodné, ale musíme sa naučiť analyzovať ich a porovnať s názormi ostatných. Tiež by sme sa mali snažiť si ich nejako overiť. Tak si môžeme urobiť ucelenejší obraz o realite. Samotné názory bez overenia ešte nemusia hovoriť nič o realite.

Môžeme si to predstaviť ako obrovskú skalu, na ktorú sa pozerajú viacerí z rôznych strán. Z jednej strany sa môže skala javiť ako oblá, z inej strany má mierne ostré hrany a z ďalšej strany má úplne ostré hrany. Pre človeka, ktorý vidí skalu ako oblú, je ťažké uveriť, že skala môže mať ostré hrany. Pre ľudí, ktorí vidia ostré hrany, je ťažké uveriť, že skala môže byť aj oblá. To sú rôzne pohľady rôznych ľudí na ten istý objekt z rôznych strán. A tak to vyzerá aj v realite. Rôzni ľudia vnímajú tú istú situáciu, ten istý objekt inak. Preto názory ľudí nehovoria nič o skutočnej realite. Skutočná realita je nezávislá na názoroch ľudí. Či si niekto myslí to, či ono, ešte to neznamená, že to je naozaj tak. Myslieť znamená hovno vedieť.

Aj vedci, ktorí by sa mali snažiť vedieť, s obľubou používajú slovíčka ako „Odhadujeme“, „Myslíme si“, „Približne“ a podobne. Keď niekto používa takéto slová, len ukazuje, že v skutočnosti toho moc nevie. Je rozdiel keď niekto povie: „Skala je oblá“, alebo „Myslím si, že skala je oblá“, „Podľa mňa je skala oblá“. Zachytili ste ten rozdiel? „Skala je oblá“ jasne hovorí ako sa veci majú. Vety, kde sú použité slovíčka „Myslím si“ a „Podľa mňa“ strácajú na dôveryhodnosti.

Spoznávanie reality

Ak chceme poznať realitu takú, aká je, mali by sme sa učiť od tých, ktorí ju poznajú. Tí, ktorí sú zbavení falošného ega, vidia realitu takú, aká je. Kým sme pod vplyvom falošného ega, myslíme si, že realita je taká, aká je naša skúsenosť a naše informácie o realite. Vytvárame si mylné predstavy o realite a považujeme ich za pravdu. Považujeme tiež mylné predstavy ostatných za pravdu. Pritom nám uniká skutočné poznanie, skutočná realita.

Obráť sa na duchovného učiteľa a uč sa od neho pravde. Pýtaj sa ho so všetkou pokorou a verne mu slúž. Sebarealizované duše ti môžu dať poznanie, lebo ony uzreli pravdu.“ [BG 4.34]

Poznanie môžeme získať len od tých, ktorí ho majú.

Ako spoznať sebarealizovanú osobu?

Aby sme mohli spoznať sebarealizovanú osobu, musíme od nej v prvom rade načúvať a uvažovať či to, čo hovorí, dáva zmysel. Potom sa môžeme pokúsiť rady takej osoby uviesť do praxe. Určite by som nenasledoval niekoho slepo. Ak niečomu nerozumiem, spýtam sa a snažím sa to pochopiť.

Ak by som len čítal Bhagavad-gítu a nechodil na prednášky z Bhagavad-gíty, moc by som toho nepochopil. Načúvaním prednáškam z Bhagavad-gíty som pochopil, kam dnešná spoločnosť smeruje a čo s tým môžeme robiť. V prednáškach z Bhagavad-gíty je často spomínaná dnešná spoločnosť a jej smerovanie do záhuby. Načúvaním a uvažovaním som pochopil, že je to naozaj tak. Cez slová Šrílu Prabhupádu som spoznal sebarealizovanú osobu, ktorá vidí realitu takú, aká je. Šríla Prabhupáda vo svojich knihách vysvetľuje kam sa ženie dnešná spoločnosť a čo môžeme robiť pre zlepšenie situácie. Každý, kto má čo i len štipku inteligencie, uzná slová Šrílu Prabhupádu za veľmi trefné.

Získavanie poznania

Dnes je žiaľ inteligencia mnohých ľudí na bode mrazu a namiesto toho, aby používali inteligenciu a snažili sa učiť od pokročilejších osôb, považujú svoje názory za Najvyššiu pravdu a dokážu sa za ňu celé dni hádať. Falošné ego prekrýva inteligenciu ľudí. Je to veľmi žalostná situácia. Ak však úprimná duša začne načúvať slovám sebarealizovanej osoby, čoskoro jej to dopne a začne aspoň uvažovať nad týmito slovami. Postupne sa inteligencia očistí od falošného ega a bude môcť chápať viac a viac. A neskôr uvidí realitu takú, aká je. Svoj názor už nebude považovať za Absolútnu pravdu. Pochopí, že pravda môže byť aj iná ako nám ju myseľ predkladá. Viac začne načúvať a učiť sa od tých, ktorí majú poznanie. Keď toto poznanie pochopí teoreticky aj prakticky, bude sa ho snažiť posunúť ostatným, aby si aj ostatní mohli uvedomiť životne dôležité veci.

Kým však ľudia považujú svoj názor za veľmi dôležitý a za pravdivý a odmietajú pokorne a pozorne načúvať slovám sebarealizovaných osôb, moc sa toho nedozvedia a ďaleko sa v živote nedostanú.

Ak chceme získať skutočné poznanie, musíme si uvedomiť, že náš názor je veľmi obmedzený a musíme dať priestor aj myšlienkam, s ktorými momentálne nesúhlasíme. Musíme očistiť svoju inteligenciu od falošného ega načúvaním od sebarealizovaných osôb ako je Šríla Prabhupáda. Keď svoju inteligenciu očistíme a začneme chápať viac, máme dvere k poznaniu otvorené dokorán.

Načúvať neznamená slepo prijímať niekoho myšlienky, či dogmy. Načúvať znamená snažiť sa chápať a zapájať inteligenciu. Mnohí ľudia sa boja, že keď začnú počúvať niekoho iného ako svoju myseľ, budú tým ovplyvnení. Samozrejme budú. Ale ak sa budú držať zdravého rozumu, nenechajú sa ovplyvniť negatívne a pripustia k sebe len to pozitívne a budú sa to snažiť overiť si v praxi. Skôr či neskôr pochopia, že počúvať len svoju myseľ, je príliš obmedzujúce a zradné.

Skúste si tieto slová zobrať k srdcu: Skúste si uvedomiť, že Váš názor neutvára realitu. Pokúste sa načúvať a získať iný pohľad na realitu. Tak sa Vám otvoria dvere k úžasnému poznaniu. Pokiaľ budete považovať svoj názor za jediný pravdivý, dvere k poznaniu ostanú zatvorené.

Prajem Vám veľa šťastia na ceste získavania skutočného poznania.

Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme

V škole nás učili, že podľa moderných vedeckých výpočtov je Slnko väčšie ako Mesiac a je ďalej od Zeme. Tiež nás učili, že Zem obieha okolo Slnka a Mesiac obieha okolo Zeme.

Keď som sa na prednáške z Bhagavad-gíty dozvedel, že podľa Šrímad Bhágavatam je Slnko menšie ako Mesiac a je bližšie k Zemi, nejak som to nedokázal prijať. Tak veľmi som veril súčasným vedeckým poznatkom a bol som nimi do značnej miery ovplyvnený. Teraz, o pár rokov neskôr, už nemám problém prijať, že Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Moje vedomie už nie je pripútané k moderným vedeckým poznatkom, pretože si uvedomujem nedokonalosť poznania získaného hmotnými zmyslami.

Živá bytosť má 4 nedostatky:

  1. Dopúšťa sa chýb
  2. Má nedokonalé zmysly
  3. Podlieha ilúzii
  4. Má sklon podvádzať

Vedecké poznatky sa neustále menia. Vedci sa domnievajú, že je niečo tak, alebo onak a o pár rokov neskôr zrazu zistia, že je to inak ako si mysleli. To znamená, že veda je vo svojich záveroch omylná a nespoľahlivá. Prečo veriť niekomu, kto sa zákonite dopúšťa chýb, podlieha ilúzii a k poznatkom prichádza na základe svojich nedokonalých zmyslov a domnienok? Kto dá ruku do ohňa za to, že súčasné vedecké poznatky nebudú o pár rokov opäť pozmenené? Ja teda nie.

Veriť / Neveriť / Vedieť

Ja v skutočnosti neviem, či je Mesiac ďalej ako Slnko a či je väčší ako Slnko. Môžem len buď veriť, alebo neveriť či je to tak, alebo onak.

Ľudia sa často dohadujú o veciach, ktoré nemôžu nijako potvrdiť, ani vyvrátiť. Takýmito diskusiami len strácajú drahocenný čas. Mali by sme sa snažiť vedieť. A keď nevieme, radšej si to priznajme. Ľudia si často myslia, že niečo vedia a neskôr zistia, že je to vlastne inak. Ako môžeme získať dokonalé poznanie, keď máme nedokonalé zmysly?

Môžeme buď len veriť, že oheň páli, alebo si to môžeme vyskúšať na vlastnej koži. Vďaka osobnej skúsenosti zistíme ako to naozaj je. Kým len veríme, alebo neveríme, v skutočnosti nič nevieme.

Zaseknutí v konceptoch

Ľudia žili kedysi v domnení, že Zem je plochá a keď prišiel niekto s objavom, že Zem je guľatá, nedokázali tomu uveriť a stále si bezmyšlienkovo obhajovali, že Zem je plochá. Takisto aj dnes si ľudia obhajujú koncepty, ktoré sú v spoločnosti všeobecne prijímané. Čo ak je to inak? Čo ak je Zem plochá a Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme? Čo ak sa Slnko točí okolo Zeme? Zmení sa tým niečo?

Zmena myslenia

Väčšina ľudí nedokáže prijať ani len teoreticky, že Zem je plochá, alebo že Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Ani ja som to nedokázal, pretože som mal obmedzené myslenie. Myslel som si, že niečo viem, ale v skutočnosti som len veril tým, ktorí do mňa tieto informácie zasiali. Moja myseľ fungovala v určitých mantineloch vytvorených výchovou, vzdelaním a spoločnosťou. Ako som však zažíval rôzne zvláštne zážitky a sitácie a študoval o živote a o duchovne viac a viac, tak sa mi tieto mantinely postupne rozširovali až takmer zmizli. Ešte mám do určitej miery obmedzené myslenie, ale nie až tak, ako kedysi. Nemám problém prijať existenciu duchov, astrálneho sveta, lucidných snov, čakier, reinkarnácie a mnohých ďalších vedou nepreskúmaných tém. Rôzni ľudia majú rôzne skúsenosti s duchmi, astrálnym cestovaním, čakrami, pamätajú si minulé životy atď. Ľudia s obmedzeným myslením považujú takýchto ľudí za bláznov a neveria im ani slovo. Ja som bol tiež kedysi zarytý materialista a duchovné témy som považoval za výplod fantázie ľudí. Až kým som určité veci nezažil na vlastnej koži. Osobná skúsenosť ma zmenila. Bez osobnej skúsenosti človek nemôže pochopiť určité veci. Len teoretické poznanie nestačí.

Získavanie informácií

Veľa ľudí verí vedcom, učiteľom, rodičom, starým rodičom, priateľom, ale čo ak všetci žijú v nevedomosti a v ilúzii? Čo ak tie poznatky, ktoré si myslia, že majú, sú len omyly? Rozmýšľali ste nad tým niekedy? Že všetko, čo bolo do vás vštepované, nemusí byť pravda?

V súčasnosti sa snažím k novým informáciam pristupovať otvorene. Keď mi niekto povie, že zažil to, či ono, alebo že Zem je plochá, neodsúdim ho len preto, lebo jeho skúsenosti a pohľad na svet je iný ako môj. Snažím sa získať viac informácií z viacerých zdrojov, pospájať si súvislosti a pochopiť čo ľudí vedie k šíreniu takých informácií.

Zo slepej uličky do slepej uličky

Dnes sa na internete v hojnej miere diskutuje o tom, či je Zem plochá, alebo guľatá. Ľudia, ktorí stratili dôveru vo vedcov, zobrali staroveké koncepty, že Zem je plochá a začali to propagovať. Hlavne na Youtube môžete nájsť zaujímavé videá a diskusie pod nimi, ktoré vedú z jedného extrému, do druhého. Jedna strana zaryto tvrdí, že Zem je guľatá, druhá strana zase zaryto tvrdí, že Zem je plochá a prestreľujú sa rôznymi argumentami bez toho, aby brali do úvahy argumenty protistrany. Obe strany si myslia, že niečo vedia. Pritom len veria vedeckým poznatkom a svojim nedokonalým zmyslom.

Osobnou skúsenosťou k poznaniu

Len ten, kto bol na obežnej dráhe Zeme a obletel ju celú dokola, môže skutočne vedieť, či je Zem guľatá, alebo plochá. Len ten, kto pocítil teplo ohňa, môže skutočne vedieť, že oheň vydáva teplo. Ak človek nemá osobnú skúsenosť, potom má iba vieru – buď verí, alebo neverí, že oheň vydáva teplo. Buď verí, alebo neverí, že je niečo tak, alebo onak. Bez osobnej skúsenosti nevie ako to v skutočnosti je. Kým majú ľudia iba vieru, len ťažko dôjde k porozumeniu a k zhode.

Ľudia sa snažia iným ľuďom dokazovať, že je niečo tak, alebo onak, ale bez osobnej skúsenosti to aj tak nemajú šancu poriadne pochopiť.

Ak chceme, aby ľudia pochopili určité veci, treba im vytvoriť príležitosť pre osobnú skúsenosť. Ak niekto zaryto tvrdí, že Zem je plochá, najúčinnejší spôsob ako mu ukázať realitu, je vyviesť ho jednoducho na obežnú dráhu Zeme, aby si ju mohol obzrieť v celej svojej kráse (ak teda je guľatá, heh). Nie vždy je to praktické a možné a tak mnohí ľudia zaryto tvrdia rôzne nezmysly, ktoré nemajú veľa spoločného s realitou. Na základe falošného ega si myslia, že niečo vedia, pritom sa ich vedomosti skladajú len z teoretických poznatkov, ktoré načerpali od iných. Ak by sa usilovali o osobnú skúsenosť, mali by oveľa lepšie poznatky a nemuseli by tvrdiť rôzne nezmysly.

Otvorená myseľ

Len toľko som chcel, že vlastne Mesiac je väčší ako Slnko a je ďalej od Zeme. Človek s otvorenou mysľou nemá problém to prijať aspoň teoreticky. Práve skúmaním informácií, ktoré sa nám zdajú na prvý pohľad ako blbosť, sa zbavujeme svojej uzavretosti. Môžeme prísť na to, že to, čo sme doteraz považovali za poznatky, bola v skutočnosti len slepá viera a verili sme niekomu, kto nám tieto poznatky priniesol bez toho, aby sme si to overili. Takýto stav je žiadaný v získavaní ďalších poznatkov. Je lepšie priznať si, že neviem ako to je, ako len slepo veriť a považovať túto vieru za poznanie.

PS: V tomto článku vôbec nejde o to, či je Mesiac väčší ako Slnko. Ide skôr o to, aby sa ľudia zamysleli nad tým, či to, čo považujú za vedomosti sú skutočne vedomosti, alebo len slepá viera. A tiež, aby ľudia začali myslieť trošku otvorenejšie.

Dúfam, že vás tento článok aspoň trochu posunul k otvorenejšiemu mysleniu.

Zaryté koncepcie

Mám pomerne dosť skúseností s ľuďmi, ktorí majú v sebe zaryté určité koncepcie a všetko, čo je mimo týchto koncepcií, považujú za nezmysel a výmysel. Takí ľudia sú veľmi obmedzení a nedokážu prijať nič, čo je mimo ich koncepcií. Keď sa človek dostane do takejto uzavretosti, je to veľmi smutné, ba až tragické. Taký človek sa len veľmi ťažko v živote posunie ďalej. Kvoli svojej zarytosti nedokáže prijímať skúsenosti a vedomosti tých, ktorí majú iné poznatky a koncepcie.

Otvorenosť

Otvorený človek skúma všetko s otvorenou mysľou a srdcom a nič vopred nezavrhuje kým sa o tom nedozvie viac. Ale uzavretý človek zavrhne okamžite všetko, čo nesúladí s jeho koncepciou. Ako sa potom môže dozvedieť viac? Taký človek stále ostáva zaseknutý v tom istom bode. Ešte horšie je, keď si myslí, že pozná recept na Absolútnu pravdu a všetci ostatní sú mimo. To je tragédia.

Otvorený človek nikoho a nič nesúdi. Snaží sa dozvedieť viac a je otvorený všetkým poznatkom, ktoré následne filtruje pomocou inteligencie. Človek by nemal nič prijímať slepo a ani slepo zavrhovať. Múdry človek by sa mal snažiť vedieť ako sa veci majú. Aj keď sa nám zo začiatku niektoré veci nepozdávajú a zdajú sa nám neuveriteľné a čudné, keď sa o tom dozvieme viac, zrazu môžeme pochopiť ako to naozaj je a nebudeme musieť žiť v domnienkach, ktoré nám myseľ okamžite ponúka, keď nemáme potrebné vedomosti.

Veľa ľudí má skúsenosť s niečim, s čím my nemáme skúsenosť. A pokiaľ niečo nie je v našej skúsenosti, máme tendenciu to súdiť ako výmysel. Napríklad čakry, astrálne cestovanie, duchovný svet, Krišna, Ježiš, bezpodmienečná láska, liečenie dotykom atď. Toto veľa ľudí považuje za výmysel, pretože s tým nemajú žiadnu skúsenosť. Ale hrajú sa na múdrych a tvrdia, že to neexistuje. Ako môžem tvrdiť, že niečo nie je, keď s tým nemám vôbec žiadnu skúsenosť?

Keď si človek zachová otvorenú myseľ, veľmi rýchlo načerpá poznatky ako teoreticky, tak prakticky. Keď je však človek uzavretý voči novým koncepciám a zubami nechtami sa drží svojich starých koncepcií, bude jednoducho stagnovať a nič nové sa nedozvie. Je mi veľmi ľúto ľudí, ktorí sa zasekli v tomto bode a všetko, čo nie je v ich skúsenosti, považujú za výmysel a nesnažia sa dozvedieť viac.

Prosba

Prosím ľudkovia, majte aspoň kúsok rozumu. Nesúďte niečo, čo nepoznáte a s čím nemáte skúsenosť. Nie je to rozumné. Ďakujem krásne.

Buď pozorovateľ

Ľudia sa snažia byť vykonávateľmi a ovládateľmi a lipnú na výsledkoch svojich činností a na naplnení svojich túžob. Silou mocou chcú mať všetko hneď, alebo aspoň čo najskôr. Kedysi som mal takú mentalitu aj ja, ale zistil som, že lipnutie ma robí nešťastným. Keď ľudia na niečom lipnú a výsledok nie je podľa ich predstáv, sú z toho sklamaní. Naučil som sa nelipnúť na svojich predstavách a začal som prijímať všetko také, aké je. Stal sa zo mňa pozorovateľ.

Život pozorovateľa

Či už sa mi niečo podarí, alebo nepodarí, snažím sa byť odpútaný od výsledku a len sa z toho poučiť. Ak spravím nejakú chybu, zisťujem či som niečo spravil zle a či je v mojich silách to urobiť lepšie. Ľudia, ktorí lipnú na výsledkoch svojej práce, sú veľmi nešťastní, keď sa im niečo nepodarí. Nešťastie je veľmi nepríjemný stav, vďaka ktorému sa môžeme učiť. No málokto si to uvedomuje a využíva túto šancu. Duša je prirodzene blažená. Ale keď sa človek pod vplyvom ega považuje za vykonávateľa a ovládateľa a lipne na výsledkoch svojich činností, zažíva rôzne strasti a radosti.

Keď človek pochopí, že častokrát nemá možnosť ovplyvniť výsledok svojich činností a niektorých situácií, prestane bojovať. Prestane lipnúť na výsledkoch svojich činností a predstavách ako majú dopadnúť rôzne situácie. Začne prijímať všetko také, aké je. Len v tomto stave prijatia je možné nezažívať utrpenie aj keď sa človek dostane do veľmi nepríjemnej situácie. Prijímať všetko také, aké je, to je kľúč k vyrovnanému a šťastnému životu. Dá sa to naučiť.

Odpor

Mnohí ľudia žijú v stave odporu a neprijímajú životné situácie také, aké sú. Chcú, aby bolo všetko podľa nich, ale tak to nefunguje. Keby bolo všetko po našom, život by bol nudný. Zažívame rôzne situácie, ktoré nechceme zažívať. Ale práve tieto situácie nás majú v živote niečo naučiť. A keď sa naučíme, už na tie isté situácie budeme reagovať inak.

Dôležité je naučiť sa prijať všetko také, aké je a nebojovať proti tomu silou mocou. Hlavne proti niečomu, čo nemôžeme svojimi silami nijak zmeniť.

Prijatie

Stav prijatia neznamená rezignovať, alebo ignorovať. Znamená to prijať situáciu a postaviť sa k nej zodpovedne s inteligenciou – ak je v mojich silách niečo zmeniť, pokúsim sa o to. Ak to v mojich silách nie je, nebudem sa tým rozrušovať. To znamená prijatie.

Napríklad nemôžeme ovplyvniť to, že v tomto svete je smrť bežným javom. Nikto aj tak nechce zomrieť a nikto nechce, aby zomreli jeho blízki. Ale to je stav odporu. Nechcieť niečo, čo aj tak nastane, načo je to dobré? Je lepšie zmieriť sa s tým a dostať sa tak do stavu prijatia, z ktorého pramení pokoj. Ľudia, ktorí sú v stave odporu, nesmierne trpia, keď im niekto blízky zomrie. Nechcú prijať smrť. Ľudia, ktorí prijímajú smrť ako súčasť ich života, dokážu prijať aj svoju smrť a smrť svojich blízkych oveľa lepšie ako ľudia v stave odporu. Naozaj, načo je dobré odporovať niečomu, čo aj tak nezmeníme? Nedáva to zmysel. Je oveľa rozumnejšie naučiť sa prijímať veci také, aké sú a dosiahnuť tak vnútorný mier.

Učíme sa celý život a ak chceme prežívať vnútorný mier, musíme sa naučiť prijímať všetko také, aké je. Ak nechceme viac trpieť, musíme sa dostať do stavu prijatia a prijímať aj nepríjemné situácie ako súčasť nášho života a zobrať si z nich ponaučenie. Prišli sme sa na tento svet učiť a tak využime túto možnosť čo najlepšie.

Prajem všetkým, aby sa čo najskôr dostali zo stavu odporu do stavu prijatia a dokázali prežiť vyrovnanosť so všetkým. Taký stav je pre dušu veľmi žiadaný.

Tí, ktorých myseľ zotrváva v rovnováhe a v harmónii, prekonali už zrodenie a smrť. Sú bezchybní ako Brahman, a preto už zotrvávajú v Brahmane.“ [BG 5.19]

Jednoduchší život

Od rána do večera zarábať peniaze, aby sme ich mohli míňať na naše túžby a náklady – ubytovanie, stravu, cestovanie atď. Niektorí ľudia cestujú do práce a z práce niekoľko hodín. Niektorí ľudia trávia v práci viac ako 8 hodín denne. Niektorí ľudia len hromadia, hromadia a hromadia a tak si komplikujú život.

Veľké náklady

Kedysi som býval na Slovensku a pracoval v Česku. Na oboch miestach som platil nájom, pretože som občas chodil aj na Slovensko. Keď som zarábal, nemal som problém platiť dva nájmy. Ale keď som začal pracovať na svojich neziskových projektoch a peniaze sa míňali, uvedomil som si aká hlúposť je platiť dva nájmy. Navyše som platil zdravotné a životné poistenie, čo bolo spolu okolo 90€ mesačne. Na alkohol a stravu som míňal 170€ mesačne. Precestoval som 40€ mesačne. Celkové náklady na živobitie som mal okolo 500€ mesačne. Až keď som prestal zarábať, uvedomil som si aké veľké náklady mám.

Znižovanie nákladov

Začal som znižovať náklady tým, že som sa presťahoval a platil už len jeden nájom. Cestovať do Brna som teda už tiež nemusel. Zrušil som životné poistenie aj živnosť a nahlásil som sa na úrad práce. Vďaka každodennej meditácii mi postupne prestal chutiť aj alkohol a prestal som ho piť. Tak sa mi podarilo znížiť náklady o 300€. Z nákladov 500€ mesačne sa stalo okolo 200€ mesačne na stravu, internet, ubytovanie a občasné cestovanie.

Zrazu som z 1000€ dokázal vyžiť 5 mesiacov, nie len 2. Po znížení nákladov som pocítil úžasný pocit oslobodenia. Keď mám menšie náklady, môžem menej zarábať a viac sa venovať svojim neziskovým projektom.

Robiť niekomu otroka za peniaze ma prestávalo baviť. Nevidel som v tom žiadny zmysel. Chcel som sa naplno venovať veciam, ktoré mi zmysel dávajú, ale tie sú neziskové. Čo tak znížiť náklady ešte viac?

Žiadne náklady

Dlhé roky som býval sám a samota ma už omrzela. Túžil som žiť v komunite. Tak som bol pozrieť eko komunitu v Zaježovej, ktorá je síce pekná, ale nevyhovovala mi niekoľko kilometrová vzdialenosť medzi susedmi. Chcel som žiť v komunite, kde sú susedia bližšie k sebe. Narazil som aj na komunitu 12 kmeňov, ktorá je usadená blízko Prahy na farme Uchované semínko. Tú sa mi nepodarilo navštíviť. Namiesto toho som navštívil komunitu Hare Krišna (Nová Ekačakra) na východnom Slovensku v Abranovciach (12 km od Prešova) a už pri prvej návšteve sa mi tam zapáčilo a hovoril som si, že raz budem bývať na podobnom mieste. Vtedy som ešte netušil, že o 3 mesiace tam budem naozaj bývať.

IMG_20160530_060949

V auguste 2016 som prišiel na Novú Ekačakru na trojmesačný kurz Bhakta program, kde som získal teoretické aj praktické znalosti o védskej kultúre a hlbšie pochopenie vedomia Krišnu. Tak sa mi to zapáčilo, že som sa po troch mesiacoch rozhodol zostať na Novej Ekačakre.

V komunite Hare Krišna nemám žiadne náklady. Mám zabezpečené všetko, čo potrebujem – ubytovanie, vynikajúcu stravu, oblečenie, hygienické potreby, dopravu…

Robím všetko, čo je zrovna treba – upratujem, rúbem drevo, kúrim, pripravujem zeleninu, pracujem na záhrade, rozdávam knihy na ulici, hrám na hudobné nástroje, spievam, píšem a prekladám články, chodím na rôzne festivaly… Každý deň je pestrý. Každý deň je treba robiť niečo iné.

Cítim sa oveľa slobodnejší a šťastnejší ako keď som musel neustále rozmýšľať ako zarobím peniaze, aby som mohol zaplatiť nájom, stravu a iné výdavky.

Jednoduchší život

Učenie Hare Krišna má filozofiu „Jednoduché žitie, hlboké myslenie“. Jednoduché žitie znamená nehnať sa za peniazmi a nehromadiť nepotrebný majetok. Čím jednoduchšie človek žije, tým je šťastnejší. Človeku naozaj stačí ku šťastiu málo. Niekto je šťastný v skromnom domčeku so skromnou stravou a skromným majetkom a iný nie je šťastný ani keď má na účte milióny. Čím to je? Kedysi som si myslel, že ma materiálne bohatstvo spraví šťastným. Vravel som si: „Budem šťastný keď budem mať dom, auto, peknú ženu a deti“. Žil som v ilúzii. Dnes viem, že materiálne bohatstvo prináša len akési krátkodobé a prchavé šťastie. Skutočné, trvalé šťastie sa skrýva v srdci. Len ten, kto má očistené srdce a je zbavený chtíču, hnevu, nenávisti, pýchy a ovládol falošné ego, ten dokáže pociťovať trvalé šťastie, ktoré nie je závislé na vonkajších okolnostiach.

Krišna v Bhagavad-gíte hovorí: „Človek, ktorý sa zbavil všetkých túžob po zmyslovom pôžitku a žije bez žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega – iba ten dosiahne skutočný mier.“ [BG 2.61]

„Ten, kto je vo svojom vnútri blažený, kto nachádza vo svojom vnútri potešenie a je upriamený do svojho vnútra, je skutočne dokonalým mystikom. Je sebarealizovanou oslobodenou dušou a nakoniec dosiahne Najvyššieho.“ [BG 5.24]

meditation-small

Hlboké myslenie

Hlboké myslenie znamená využiť potenciál ľudského života naplno. To znamená pýtať sa kto sme, prečo sme tu a odkiaľ sme prišli. Každý človek chce prirodzene vedieť ako vznikol svet a život v ňom. Rôzne náboženstvá a učenia dávajú rôzne odpovede. Učenie Hare Krišna nie je len teoretické, ale aj praktické a každý si tak môže overiť teóriu na vlastnej koži. A každý si môže uvedomiť, že jednoduché žitie a hlboké myslenie prináša oveľa väčšie šťastie ako komplikované žitie v súčasnej modernej spoločnosti.

IMG_20160528_070146 13308680_1322072101139498_7394241469994159807_o 13320396_1322031861143522_1189356039959119048_o

Na to, aby sme pochopili, musíme zažiť

Ľudia sa snažia získať poznanie najmä čítaním kníh, článkov, pozeraním videí, prípadne načúvaním slov od ostatných, ale už málokto si vyskúša nadobudnuté poznatky v praxi. Veľmi veľa ľudí má len teoretické poznanie, ktoré je síce pekné, ale samo o sebe nestačí k hlbšiemu pochopeniu témy. O láske môžeme čítať tisíce strán, pozerať tisíce filmov, ale budeme skutočne vedieť čo je láska kým ju nepocítime?

Osobná skúsenosť a pochopenie

Všade a neustále zdôrazňujem dôležitosť osobnej skúsenosti. Bez osobnej skúsenosti nie sme schopní veci hlbšie pochopiť a získať tak lepšie poznanie. Vari by som vedel čo znamená, že oheň páli, keby som nepocítil jeho teplo? Mal by som len určitú predstavu, ale nevedel by som poriadne čo to znamená.

Nemať osobnú skúsenosť znamená mať len vieru. A veriť môžeme čomukoľvek. Ľudia veria rôznym teóriam bez toho, aby si to overili, bez toho aby mali osobnú skúsenosť a zistili či je to tak, alebo onak. Ľudia, ktorí len veria, sú náchylní na manipuláciu. Na základe viery sú schopní urobiť čokoľvek. A to môže byť nebezpečné.

Keď získavame teoretické poznatky, na začiatku je vždy viera. Buď verím, alebo neverím informáciam, ktoré sa ku mne dostávajú. Ale ako to naozaj je? Je to pravda, alebo nie? Keď len verím, alebo neverím, tak v skutočnosti neviem ako to naozaj je. A veriť môžem naozaj čomukoľvek, akejkoľvek hlúposti. Mali by sme sa usilovať o overenie svojej viery. Je to naozaj tak, ako mi tvrdia? Alebo je to inak. Poďme to zistiť v praxi.

Prax

Keď som bol dieťa, rodičia mi povedali, že platnička na sporáku páli, lebo sa na nej práve dovarilo. Ja som nevedel čo to znamená a neveril som tomu, čo mi hovorili. Tak som si vyskúšal položiť prst na platničku a popálil som sa. Potom som pochopil čo mi hovorili. A nie len pochopil, ale aj pocítil čo znamená „páli“. Samotná moja viera (to, že som neveril) nemala s realitou nič spoločné. Do reality ma dostala až osobná skúsenosť. Už chápete prečo je osobná skúsenosť veľmi dôležitá? Prečo ju neustále zdôrazňujem?

Neverte slepo nejakým knihám, videám, či ľuďom. Snažte sa overiť nadobudnuté informácie v praxi. Tak získate skutočne hlboké poznanie a zistíte čo je skutočnosť a čo je výmysel. Bez osobnej skúsenosti nemôžete naozaj vedieť ako to je.

Preto vás prosím ľudia, ak nechcete byť manipulovaní na základe viery (verím/neverím), snažte sa získať osobnú skúsenosť. Snažte sa zistiť či teória, ktorú ste získali, je platná aj v praxi. Keď si to overíte, budete oveľa, oveľa múdrejší. Mnohí ľudia sa robia múdrymi a prezentujú teóriu, ktorú sa niekde naučili, no sami ju nemajú vyskúšanú v praxi a tak len na základe svojej viery šíria tieto teoretické poznatky. Takéto šírenie poznatkov je veľmi zavádzajúce.

Samozrejme, s veľa poznatkami, nemôžeme mať len tak osobnú skúsenosť. Vtedy je dobré priznať si, že neviem ako to naozaj je. Nevidel som, nepočul, nepocítil, nezažil som, preto nemôžem vedieť. Napríklad si zatiaľ nemôžeme len tak vyletieť do vesmíru a pozrieť si, či je Zem guľatá, alebo nie. Ostáva nám len veriť, alebo neveriť obrázkom, videám a tým, ktorí tvrdia, že zem je guľatá. Keď Galileo tvrdil, že Zem je guľatá, skoro nikto mu neveril. Až keď začali Zem lepšie skúmať, naozaj zistili, že má elipsoidný tvar.

Skúmanie – osobná skúsenosť nám prináša lepšie pochopenie. Preto skúmajte, študujte a pokiaľ možno overujte si nadobudnuté poznatky osobnou skúsenosťou. Tak sa nestanete náchylným na manipuláciu na základe viery. Nestanete sa ovečkou.

V dnešnej spoločnosti môžeme vidieť všade samé ovce. Ľudia veria médiám, politikom, vede, náboženstvám a rôznym ďalším zdrojom teoretických poznatkov, no vôbec netušia aká je realita, pretože s ňou nemajú skúsenosť.

Osobná skúsenosť nestačí

Výhrady skeptikov voči osobnej skúsenosti sú tie, že osobná skúsenosť je príliš subjektívna. Áno, je. Preto osobná skúsenosť samotná nestačí k získaniu poznania, ale je toho dôležitou súčasťou. Môžeme mať napríklad zlú skúsenosť s určitou etnickou skupinou, ale znamená to, že celá etnická skupina je taká? Musíme sa naučiť pozrieť na veci s nadhľadom a nespoliehať sa výhradne na našu osobnú skúsenosť, ktorá môže byť naozaj veľmi subjektívna a tým pádom skreslená.

Získanie poznania osobnou skúsenosťou je oveľa náročnejšie ako získanie len teoretického poznania, ktoré je dostupné prakticky hneď. No ak vyvinieme trochu úsilia a získame osobnú skúsenosť, doposiaľ nazbierané teoretické informácie nadobudnú inú hĺbku. Získame iné, hlbšie pochopenie veci. Preto je osobná skúsenosť naozaj veľmi, veľmi, veľmi, veľmi dôležitá.

Neuspokojte sa iba s vierou. Radšej si priznajte, že neviete ako to je, keď svoju teóriu neviete doložiť poznaním z praxe. Neprezentujte teoretické poznanie ako fakty.

“Kto veľa hovorí, zriedka uskutočňuje svoje slová. Múdry človek sa vždy bojí, aby jeho slová nepredstihovali jeho skutky” – Konfucius

Nepchaj hlavu do osieho hniezda

Viackrát za poslednú dobu sa mi stalo, že som bol svedkom ako si ľudia vymýšľajú, hrajú sa na múdrych, vytvárajú si domnienky namiesto toho, aby sa snažili dozvedieť viac a navyše tieto domnienky šíria medzi ostatných a tak ich zavádzajú. Alebo som bol svedkom ako hania iných ľudí. Nedalo mi to a tak som sa im snažil slušne vysvetliť čo vlastne robia a že sa to dá robiť aj inak. V kútiku duše som dúfal, že v nich moje slová zanechajú stopu a vstúpia si do svedomia. Márne. Slová som sa snažil vyberať naozaj čo najcitlivejšie tak, aby to neranilo ich ego. No aj tak sa stalo to, že ich ego sa nafúklo a začali na mňa útočiť, aj keď ja som to myslel dobre a na nikoho som neútočil. Snažil som sa pomôcť.

Nevyžiadaná pomoc

Pochopil som, že aj keď je náš zámer akokoľvek dobrý a chceme pomôcť niekomu, kto si našu pomoc nevyžiadal, na oplátku od neho dostaneme spŕšku nepekných slov. Stalo sa mi to už viackrát a stále som sa nepoučil. Stále som dúfal, že nejako pomôžem tým ľuďom vstúpiť si do svedomia. Namiesto toho, aby si vstúpili do svedomia, zobrali moje slová ako krivdu a začali ísť silou mocou proti mne. Ten pocit, keď máte s niekym dobrý zámer a on vám za to bude nadávať, možno to poznáte. Nebol to veru príjemný pocit. Cítil som sa ako keby som strčil hlavu do osieho hniezda.

Pochopil som, že kým si ľudia nevyžiadajú odomňa radu, nebudem im ju dávať, pretože ju aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou nepríjmu a ako bonus sa obrátia proti mne. Veľa ľudí nevie prijať nevyžiadanú radu.

Potreboval som sa niekoľkokrát popáliť, aby som to pochopil. Túžba pomôcť bola silnejšia ako pochopenie, že nevyžiadaná rada vo väčšine prípadov spôsobi viac škody ako úžitku. Ľudí nevyžiadané rady iba otravujú a znechucujú. Hlavne keď sa to týka ich samotných. Ani mne nie je príjemné, keď ma niekto poučuje bez toho, aby som ho o to požiadal. A keď nám niečo nie je príjemné, máme tendenciu sa brániť. Ako sa hovorí – najlepšia obrana je útok. Ľudia sa začnú obraňovať tak, že začnú útočiť hlava-nehlava a zanechajú po sebe spúšť. Len preto, že im niekto spôsobil malú nepríjemnosť.

Veľké ego

physician-ego

Keď niekomu pichnete do ega, jeho ego sa mnohonásobne zväčší a obráti sa proti vám. Aj keď si myslíte, že volíte správne slová, ktoré by mohli zasiahnuť srdce, častokrát neprejdu až do srdca, ale zastaví ich (veľké) ego. A vtedy nastáva problém. Ak niekomu zasiahneme ego, začne sa správať voči nám protivne. Môžeme sa mu snažiť vysvetľovať čokoľvek a akokoľvek, aj tak nás kvoli svojmu egoistickému postoju nebude počúvať a vôbec si nezoberie naše slová k srdcu. Ešte nás aj bude haniť. To všetko kvoli veľkému egu.

Niektorí ľudia nemajú radi, keď hovorím o egu. Ale mali by sme pochopiť ako ego funguje ak sa chceme naučiť plávať životom. Aby sme sa v živote netopili a nezažívali veľké nepríjemnosti. Veľmi veľa nepríjemností v živote ľudí, vytvára práve ego. Ak pochopíme ako funguje ego, budeme mať v živote zrazu oveľa menej problémov. Nielenže budeme mať zrazu menej konfliktov s ostatnými, ale aj menej konfliktov sami so sebou.

Ego totiž znamená identita – že sa stotožňujeme s nejakou identitou. Ak nám niekto túto identitu naruší, vyvoláva to nepríjemný pocit a máme tendenciu brániť svoju identitu. Táto identita ale často nekorešponduje s realitou. Máme tendenciu sa preceňovať a idealizovať svoju identitu. Myslíme si akí sme úžasní, dokonalí, krásni a čo ja viem čo ešte. A keď nám niekto povie, že nie sme úžasní, krásni, dokonalí, tak nám to vadí (pokiaľ sa stotožňujeme s egom). Zrazu je nám to nepríjemné. Naopak, keď nám niekto polichotí, cítime sa príjemne. Ego má za úlohu vytvárať v človeku pocit, že je dokonalý a že nemá žiadne chyby. Preto sa nazýva aj falošné ego. Privádza človeka do ilúzie. Nikto nie je bezchybný a dokonalý. Ten, kto tvrdí, alebo si myslí, že je dokonalý a bezchybný, je na egu, na svojej falošnej identite. Myslí si: ó akým som krásny, múdry, milostivý a úžasný. To sú myšlienky pochádzajúce z ega.

Ovládni ego

Ak sa naučíme pracovať s egom a dokážeme ho ovládať, náš život bude zrazu akýsi pokojnejší, šťastnejší a láskyplnejší. Ak necháme, aby nás ego ovládalo, budeme naďalej zažívať veľa nepríjemných konfliktov. Konflikt môže vzniknúť len tam, kde sa stretnú dve, alebo viaceré egá.

Keď ovládneme ego, dokážeme prijať rady ostatných bez toho, aby sme ich pociťovali ako krivdu. Dokážeme si priznať svoje chyby a pracovať na ich odstránení. Dokážeme prijať potupu, nadávky a hanlivé správanie ostatných voči nám. Pýcha vojde do úzadia a staneme sa pokornými.

Ego sa môžeme načiť ovládnuť tak, že začneme žiť vedome. Začneme si uvedomovať každú jednu myšlienku a emóciu. Začneme pozorovať aké emócie v nás vyvolávajú jednotlivé situácie a začneme pracovať s negatívnymi emóciami. Ak vo mne nejaká situácia vyvolá napríklad hnev, začnem sa pýtať: „Prečo sa hnevám? Mám dôvod sa hnevať? Odkiaľ tento hnev pramení?“ A keď nájdem príčinu, ktorá vyvolala danú emóciu, môžem pracovať na odstránení príčiny, aby som už túto emóciu neprežíval. Väčšinou to vyžaduje opakované prežívanie situácie, kým sa nám podarí uvedomiť si aké emócie prežívame, čo ich vyvolalo a čo s tým môžeme robiť. Keď ostránime príčinu, zrazu už danú emóciu nebudeme prežívať. Je to úžasné. Takto sa môžeme postupne očistiť od všetkých, alebo aspoň väčšiny negatívnych emócií a náš život bude oveľa pozitívnejší.

Nepchaj hlavu tam, kde netreba

Nedávajme rady tam, kde nie sú vyžiadané. Môže sa to zvrhnúť proti nám. Môžeme mať akokoľvek dobrý úmysel, ale keď zabrdneme do ega ostatných, pustia sa do nás ako osy a dopichajú nás svojim egoistickým správaním. A to nie je vôbec príjemné. Treba dávať rady iba tam, kde sú vyžiadané. Dávať nevyžiadanú radu je ako hrach na stenu hádzať. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že naša rada padne na úrodnú pôdu. Ba čo horšie, hrach sa odrazí od steny, premení sa na dýky, ktoré nás dobodajú. Tak to vyzerá, keď sa snažíme pomôcť niekomu, kto o našu pomoc nestojí.

Priznať si chybu nie je hanba

Pohyboval som sa v spoločnosti, kde byť protivným zo srandy je bežné. Jednoducho si uťahovať z ostatných len tak zo srandy. Skúsil som to aplikovať aj pri svojej milujúcej žene. Ale už po týždni som tvrdo narazil.

Poučenie

Žili sme spolu ešte len jeden týždeň a ja som za ten týždeň stihol nevedomky uraziť svoju ženu niekoľkokrát. Nebolo to zámerné, ale ona to očividne nechápala ako srandu a brala to príliš osobne. Nevedel som, že jej to vadí. Linus Torvald hovorí, že ak sa niekto nechá uraziť, mal by byť urážaný. Tohto hesla som sa donedávna držal aj ja. Jednoducho ak som niekoho, či už chtiac, alebo nechtiac urazil, hovoril som si, že je to jeho problém. No až keď mojej žene po týždni somnou v jednej situácii došla trpezlivosť, vychrstla na mňa všetky výčitky, ktoré v sebe za ten týždeň vypestovala a udržiavala a vo mne to zanechalo hlbokú stopu. Až mi z jej slov bolo do plaču.

Fakt som do nej zabrdol len občas, ale ona to brala až príliš osobne. Keď mi po týždni dala najavo, čo všetko som za ten týždeň vykonal a čo všetko sa jej na mne nepáči, mal som dosť. Moje ego to nezvládlo a zachvátil ma smútok. Smútok z toho, akým spôsobom mi to povedala a neskôr aj smútok z toho, ako som sa k nej správal. Moje správanie rozhodne nebolo láskyplné. Povedal som si, že sa skúsim napraviť.

Rovnaké vzorce správania

Uvedomil som si, že rovnako sa správa aj môj otec k mame. Neustále do nej dobiedza, kritizuje ju a hovorí čo všetko robí zle. Na ženu to nepôsobí príliš láskyplne. Práve naopak. Keď muž žene neustále len niečo vyčíta, žena sa k nemu za to určite nebude správať láskyplne. A nie je to iba o vzťahu muža a ženy, ale o vzťahoch celkovo.

Určité vzorce správania máme v sebe zakorenené veľmi hlboko v podvedomí a neuvedomujeme si, že tak konáme. Niektoré sme zdedili, niektoré sme si vytvorili počas života. Až keď nám niekto povie, že sa mu naše správanie nepáči, môžeme si uvedomiť čo robíme zle. Spočiatku sa naše ego bráni, že my takí nie sme, ale keď sa pozrieme hlbšie do seba, uvidíme to. Ego sa nás vždy snaží presvedčiť, že sme dokonalí a že s nami je všetko v poriadku. Že za všetko môžu ostatní. Ale keď sa pozrieme úprimne do seba, uvidíme za čo všetko môžeme my. A to zvyčajne nebýva vôbec príjemné.

beauty___the_mirror_of_reality_by_hairac-d30xzqi

Riešenie

Ak chceme vyriešiť problémy, ktoré máme s ostatnými, musíme najskôr vstúpiť do seba. Keď prejdeme cez ego, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že s nami je všetko v poriadku, až potom môžeme uvidieť čo všetko s nami v poriadku nie je. Až keď si priznáme svoje chyby, vtedy ich môžeme napraviť. Pokiaľ si svoje chyby nepriznáme a budeme hádzať vinu na ostatných, nič tak nevyriešime. Prvý krok k riešeniu problémov, je priznať si chybu.

Už keď chybu vidíme, mali by sme sa pokúsiť ju napraviť. Ak som sa správal nevhodne, už si budem dávať veľký pozor, aby som sa tak nesprával. Ak sa poučíme z vlastných chýb a nebudeme ich opakovať, náš život bude kvalitnejší. Život nám skôr, či neskôr pripraví ďalšie skúšky, vďaka ktorým sa budeme môcť posunúť ďalej. Kúsok po kúsku môžeme vďaka rôznym situáciam objavovať svoje skryté nedostatky a následne pracovať na ich zmiernení, či odstránení. Spočatku to býva bolestívé, ale keď to prekonáme a zmeníme sa, zmení sa aj náš život. Kvalita nášho života je taká, aká je kvalita nášho vedomia a podvedomia.

Viac si o tom môžete prečítať v článku „Cesta vedomého života“.

Cesta vedomého života

Veľa ľudí v živote tápa a nevedia prečo sa im deje v živote to, čo sa im deje. Nechápu zmysel týchto situácií a potom len trpia. No vedzte, že všetko, čo sa nám deje, má dokonalý zmysel a je to pre naše najvyššie dobro.

Život ako škola

Život funguje ako škola. Pripravuje nám určité skúšky stále dokola, aby sme sa vďaka nim učili a posúvali sa ďalej. Pokiaľ jednu skúšku nezvládneme a nepoučíme sa, príde ďalšia veľmi podobná skúška, aby sme mali ďalšiu možnosť poučiť sa. Ak sa nepoučíme, príde ďalšia skúška atď. Až keď sa poučíme, budeme môcť postúpiť do ďalšieho ročníka a podstúpiť ďalšie skúšky.

Veľa ľudí sa čuduje prečo ich v živote stretajú rôzne nepríjemnosti. Sú to skúšky. Ak sa z nich poučia, už ich podobné skúšky nezaskočia a zvládnu ich ľavou zadnou. Život nám pripravuje také skúšky, aké sme schopní zvládnuť. Spočiatku sa nám tieto skúšky javia ako veľmi ťažké, ale to len preto, lebo na ne niesme pripravení. Keď sa v škole nenaučíme a pôjdeme na skúšku, bude sa nám zdať veľmi ťažká. Keď sa však pripravíme, zvládneme skúšku ľavou zadnou. Takisto je to aj v živote. Keď sa vďaka rôznym situáciam budeme učiť, budeme zvládať viac a viac. Ale ak sa nič nenaučíme, budeme trpieť.

Nevedomosť vytvára utrpenie

Utrpenie prichádza väčšinou z nevedomých činov. Keď nevieme ako sa zdravo stravovať a pcháme do seba rôzny odpad, ktorý nazývame jedlo, telo nám to skôr, alebo neskôr dá pocítiť. Potom sa budeme čudovať: Prečo som chorý? A pán doktor nám povie: nemôžte jesť toto, toto a toto. Jedzte toto a toto. Nám sa to spočiatku nezdá, pretože naše návyky nesúhlasia s radami lekára. Ale keď poslúchneme rady a začneme sa zdravšie stravovať, aj naše zdravie bude lepšie. Až keď získame poznanie o zdravej strave, nebudeme musieť trpieť chorobami, ktoré vytvára nezdravá strava.

Keď sa z nevedomosti stane vedomosť, poznanie, vtedy budeme môcť vidieť následky našich činov. Pokiaľ žijeme v nevedomosti, nevedomky spôsobujeme utrpenie sebe aj iným. Žiaľ veľmi veľa ľudí žije v nevedomosti a neuvedomujú si následky svojich činov. Fajčia, pijú alkohol vo veľkom, nezdravo sa stravujú a konajú rôzne iné nevedomé činy a potom sa čudujú, že trpia. Človek v nevedomosti si navyše myslí, že je všetko v pohode. Myslí si, že keď fajčí, alebo pije, že je to v pohode. Podobá sa to voľnému pádu. Človek si voľný pád užíva až kým nezistí, že sa blíži k zemi a nemá ani padák. Až potom zistí akú blbosť urobil. Človek si častokrát musí nabiť hubu, aby sa poučil a dostal sa z nevedomosti k vedomosti. Nevedomým ľuďom môžeme hovoriť čo chceme a ako chceme, ale oni si budú stále myslieť, že je všetko v pohode. Musia zažiť na vlastnej koži voľný pád bez padáku a nabiť si hubu, aby to pochopili. Ak si niekto nenechá povedať, nechajme ho ísť jeho cestou. Každý má slobodnú voľbu. Ak chce niekto žiť v nevedomosti, môže. Následky nevedomosti ho možno neskôr prebudia.

Vedomý život

Vedomie a podvedomie je zodpovedné za to, ako reagujeme na jednotlivé situácie. Kedysi ma dokázala rozčúliť úplná maličkosť, ale keď som sa naučil pracovať s hnevom na vedomej úrovni, dnes ma už len tak niečo nerozhádže. Môžeme sa naučiť pracovať s emóciami na vedomej úrovni a zastaviť tak nepríjemné emócie už v zárodku. Na to, aby sme to dokázali, musíme sa dostať na vedomú úroveň bytia. Veľa ľudí koná na základe podvedomia a tak si svoje činy, správanie a emócie vôbec neuvedomujú. Jednoducho konajú tak, ako sú naučení. Ak si však začneme uvedomovať čo svojim konaním spôsobujeme, ako sa správame a aké emócie nás ovládajú, môžeme začať na sebe pracovať a skvalitniť tak svoj život a životy našich blízkych. Môžeme sa snažiť zmeniť ostatných, ale pravdepodobne sa nám to nepodarí. Ak chceme vo svojom živote niečo zmeniť, musíme zmeniť najskôr samého seba.

Keď sa dostaneme z nevedomosti do vedomosti, zrazu budeme vidieť a chápať viac. Uvidíme a pochopíme to, čo sme predtým nedokázali vidieť a chápať. Dokážeme sa poučiť z vlastných chýb veľmi rýchlo. Oveľa rýchlejšie ako v nevedomosti.

Vedomý život je oveľa krajší ako život v nevedomosti. Keď si človek uvedomuje, čo svojim konaním spôsobuje, môže sa rozhodnúť, či tak bude konať aj naďalej, alebo zmení svoje konanie. V nevedomosti nemá túto možnosť.

Keď si budeme vedomí každej jednej myšlienky, emócie a činu, ktorý vykonáme, budeme mať väčšiu možnosť ovplyvniť smerovanie nášho života.

Naučiť sa žiť vedome, to chce prax. Každý sa môže dostať z nevedomosti do vedomosti a žiť tak oveľa krajší život. K vedomému žitiu napomáha vegetariánstvo, vegánstvo, časté prechádzky v prírode osamote, meditácie, jóga, čítanie múdrych kníh a článkov, inšpirovanie sa vedomými ľuďmi atď.

Vedomých ľudí pribúda a inšpirujú ďalších a ďalších k zmene z nevedomosti k vedomosti. Vedomý človek sa zaujíma o sebarozvoj, pretože chápe, že to, čo mu po smrti ostane, je len jeho vedomie. Nič hmotné si so sebou po smrti nemôže zobrať. Preto sa neusiluje o veľké hmotné bohatstvo, ale zameriava sa na duchovné bohatstvo, z ktorého pramení skutočné šťastie.

Je toho veľmi veľa, čo sa môžeme v tomto živote naučiť. Ak chceme byť v živote skutočne šťastní, mali by sme sa zamerať na sebarozvoj a naučiť sa žiť vedome. Ak sa rozhodneme ísť cestou sebarozvoja, môžeme vidieť za veľmi krátky čas veľkú zmenu v našom vnímaní sveta, správaní, myšlienkach a emóciach. Môžu to na nás vidieť aj ostatní. A môžu sami usúdiť či sa vydajú touto cestou aj oni, alebo sa budú silou mocou držať starých zabehnutých vzorcov strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti, pýchy, egoizmu a iných nepekných vlastností a emócií.

Vedomý život prináša úľavu od nepríjemných emócií a nepekných vlastností. Prináša mier v srdci, po ktorom všetci tak túžia. Ako som už spomenul, k vedomému žitiu napomáha vegetariánstvo, vegánstvo, časté prechádzky v prírode osamote, meditácie, jóga, čítanie múdrych kníh a článkov, inšpirovanie sa vedomými ľuďmi atď. Každý si môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje a posúvať sa v živote individuálnym tempom. Hlavné je, aby sme sa v živote niekam posúvali a nestagnovali. Ľudia sa niekedy čudujú, že sa neustále mením a mením pohľad na život. To, čo mi vyhovovalo kedysi, mi už teraz nevyhovuje. Pre ľudí, ktorí sa v živote za roky rokúce nikam nepohli, je to zvláštne. No ľudia, ktorí na sebe pracujú a neustále sa snažia byť lepšou verziou samých seba, vedia, že život prechádza neustálou zmenou – evolúciou. Niektorí ľudia sa za veľmi krátky čas – pár mesiacov, či rokov – posunuli v živote veľmi ďaleko. Už nezažívajú strach ako kedysi, nedávajú pozornosť veciam a udalostiam, ktoré nemôžu zmeniť a zameriavajú svoju pozornosť tam, kde majú možnosť niečo ovplyvniť. Neustále pracujú na zmiernení, ba až odstránení svojich zlých vlastností a návykov. Stávajú sa z nich ľudia, ktorí už so svojim starým JA majú len veľmi málo spoločného. To je následok vedomého žitia.

Vydajte sa cestou vedomého života a budete prekvapení čo to s vami a s vašim životom spraví. Cesta vedomého života čaká na každého. Je len otázka času kedy človeka prestane napĺňať život v nevedomosti prinášajúci samé utrpenie, začne sa pýtať na hlbší zmysel svojej existencie a vydá sa cestou vedomého života.

Pozor na dogmatické zmýšľanie

Dogma je výslovné tvrdenie, o ktorom se v danej oblasti alebo v určitom společenstve nepochybuje. V kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách sa tak označujú články viery, ktoré církev uznáva ako zjavenú pravdu. Dôkazy, analýzy ani tradície nemajú žiaden vplyv na platnosť dogmy, lebo dogma nie je vecou logiky, ale vecou viery. Čiže človek, ktorý prijal nejakú dogmu, neprijíma nič, čo je v rozpore s touto dogmou ako pravdu. Jediná pravda je jeho dogma. Inými slovami povedané – slepá viera.

Dogma a náboženstvá

Náboženstvá poskytujú informácie. Záleží už na ľuďoch akým spôsobom k týmto informáciam pristupujú – či sa snažia dané informácie chápať a zrealizovať v živote (uviesť do praxe), alebo ich len slepo nasledovať a prezentovať bez toho, aby to poriadne chápali a žili. Ja sa snažím vždy podávať informácie len o tom, s čím mám skúsenosť. No keď som sa dostal do dogmatického zmýšľania, zrazu som prijímal za pravdu aj to, s čím som skúsenosť nemal a veselo som to prezentoval ako fakty. Také kázanie sa míňa účinku. Pokiaľ budeme prezentovať niečo, čomu len slepo veríme a nemáme to zrealizované, niektorí ľudia to vycítia a nebudú nás brať vážne. Ak však získame realizácie, budeme vedieť ako to naozaj je a budeme to vedieť ľuďom podať lepšie. Nebudeme musieť opakovať slová, ktorým len slepo veríme. Zrazu budeme vedieť a naše slová budú znieť presvedčivejšie.

Vždy by sme sa mali snažiť vedieť a nie len slepo nasledovať. Mali by sme sa vyvarovať dogme. Ak niečo nevieme, radšej si to priznajme a neprezentujme svoju vieru ako ultimátnu pravdu. Veriť nestačí, mali by sme sa snažiť niečo vedieť.

Pozor na dogmu

Treba si uvedomiť, že dogma nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia, ktorí prijímajú určitú dogmu, nie sú schopní prijať realitu takú, aká je. Ich pohľad je skreslený dogmou a stávajú sa uzavretými voči poznatkom, ktoré nie sú v súlade s dogmou. Dogmatickí ľudia sa nachádzajú vo veľmi žalostnej situácii. Uväznili svoju myseľ a kvoli svojej zaslepenosti dogmou nedokážu vidieť realitu takú, aká je. Zaryto prezentujú svoje dogmatické názory a spochybňujú, alebo zosmiešňujú iné názory, iný pohľad na svet. Dogmatici majú úžasné teoretické poznanie, ale chýba im prax, aby toto poznanie lepšie pochopili. Najsmutnejšie na tom je, že sa nedokážu pozrieť na svet aj iným pohľadom ako svojim obmedzeným dogmatickým a všetko, čo ide mimo ich dogmu, považujú jednoducho za hlúposti. Takých ľudí je žiaľ vemi veľa. Aj ja som bol jedným z nich. Spadol som do dogmatického zmýšľania bez toho, aby som si to uvedomoval. Myslel som si, že je všetko v poriaku a že som našiel patent na Absolútnu pravdu a tento patent som veselo prezentoval. Neskôr som si uvedomil, že to bola iba slepá viera. Kvoli dogmatickému zmýšľaniu som nevidel realitu takú, aká je a videl som všetko iba v spojení s dogmou. Všetko, čo sa od dogmy líšilo, bol pre mňa nezmysel. Celé zle.

S ľuďmi, ktorí majú dogmatické myslenie, nie je rozumná reč. Stále budú slepo opakovať naučené slová ako papagáji a nebudú sa snažiť pochopiť nič, čo na prvý pohľad nesúvisí s ich dogmou. Je veľmi žalostné, že človek sa môže dostať do takéhoto obmedzeného stavu.

Teraz som si uvedomil, že som si tým musel prejsť aby som sa poučil a možno pomohol ostatným dostať sa z dogmatického zmýšľania. Aj keď dogmatickí ľudia si nedajú svoju dogmu len tak zobrať. Môžete im dávať akékoľvek rozumné argumenty, čokoľvek im vysvetľovať, aj tak si budú mleť svoje. Slepcovi môžete ukazovať svetlo, ale neuvidí ho. Bohužiaľ. Slepci sú všetci, ktorí slepo nasledujú nejakú dogmu.

Ako som sa dostal do dogmy

Do dogmy som sa dostal tak, že som sa začal združovať s vybranou skupinou ľudí a s nikým iným. Tak to celé začína. Keď sa budeme dlhšie zdržiavať len v určitej spoločnosti, ktorá sa riadi určitou dogmou, zrazu, ani nevieme ako a budeme mať dogmatické zmýšľanie aj my. Človek si v daný moment ani neuvedomí, čo sa deje a postupne sa nakazí dogmatickým zmýšľaním. Potom začne prezentovať svoju dogmu ostatným a každý, kto s ním nesúhlasí, je hlupák a obmedzenec. Svoju dogmu si nedá vyvrátiť za nič na svete a snaží sa ju obhajovať za každú cenu. Nedokáže vidieť realitu takú, aká je. Začne mať veľmi obmedzený pohľad na svet. Dogma človeka veľmi obmedzuje.

Ako som sa dostal z dogmy

Do dogmy sa môžeme dostať vďaka dogmatickej spoločnosti a podobne sa z nej môžeme dostať vďaka spoločnosti otvorených ľudí. Taká spoločnosť nám môže otvoriť oči a tak budeme môcť vidieť v akej dogme sme žili a v akej žijú ostatní. Pokiaľ sa pohybujeme hlavne v dogmatickej spoločnosti, len veľmi ťažko si uvedomíme, že žijeme v dogme. Musíme sa posnažiť otvoriť myseľ a naučiť sa prijať aj informácie a skúsenosti mimo dogmy. Zvyčajne človek precitne vtedy, keď zažije niečo, čo v dogme nie je. Potom sa začne čudovať: „Tak ako to teda naozaj je? Dogma mi tvrdí to a ja mám inú skúsenosť.“

Dogma je veľmi obmedzujúca. Dogmatická myseľ je uzavretá myseľ, ktorá neprijíma žiadne iné informácie, ktoré nesúhlasia s dogmou. Toto chcete? Naozaj chcete žiť takýto obmedzený život? Nie je jednoduchšie priznať si: „Áno, žijem v dogme. Naozaj neviem, či to, čo mi prezentujú ako Absolútnu pravdu, je naozaj tak. Čo s tým?“

Cesta srdca

Každý cíti čo je pre neho príjemné a čo nepríjemné. Vždy som cítil, že som slobodný a slobodu si cením zo všetkého najviac. Pokiaľ sa človek necíti slobodne, nemôže byť šťastný. Pokiaľ sa človek necíti slobodný, niečo nie je v jeho živote v poriadku. V neslobodnom stave človek zažíva utrpenie, hnev, frustráciu a samé ďalšie negatívne pocity. Potom si to kompenzuje rebelstvom, pitím alkoholu, drogami, neobmedzeným sexom, hazardom a inými zvrátenosťami.

Cesta srdca je hlavne o cítení. Načo sú nám poznatky o láske, keď sme lásku ešte neprecítili? Načo sú nám poznatky o vesmíre, keď sme vo vesmíre ešte neboli? Akonáhle získame osobnú skúsenosť, precitneme a precítime. Akonáhle pocítime lásku, zrazu nám bude jasné o čom všetky tie knihy o láske hovorili. Akonáhle sa dostaneme do vesmíru, budeme cítiť tú veľkoleposť na vlastnej koži.

Cítenie je v živote veľmi dôležité. Pokiaľ ľudia uprednostňujú dogmatické poznanie pred cítením, ich srdce stvrdne a nebudú schopní život precítiť. Stanú sa z nich bezcitní roboti, ktorí len opakujú naučené vety. Toto nie je správna cesta. Správna cesta je cesta srdca. Vďaka tejto ceste dokážeme všetko precítiť a vďaka tomu hlbšie pochopiť. Načo nám je teoretické poznanie, keď ho nemáme overené v praxi? Načo je nám poznanie o láske, keď lásku nedokážeme precítiť?

Cesta srdca je cesta cítenia a hlbšieho pochopenia. Bez precítenia nie sme schopní veci hlbšie pochopiť. Pokúste sa zbaviť všetkých dogmatických konceptov, ktoré boli do vás vštepené a budete prekvapení ako zrazu dokážete cítiť. Potom vám bude všetko jasné. Keď budete schopní cítiť, bude vám zrazu jasné čo, kedy, ako a s kým máte robiť. Jednoducho to cítite. Ak však budete nasledovať nejakú dogmu a nebudete cítiť spokojnosť, idete zlým smerom. Ak ide človek proti svojmu srdcu, proti svojmu cíteniu, nemôže byť šťastný a to ho donúti vydať sa skôr, či neskôr inou cestou. Možno neskôr objaví cestu srdca.

Cesta srdca však neznamená slepo nasledovať cítenie. Treba do cítenia zapojiť aj inteligenciu. Pokiaľ budú cítenie a inteligencia v harmónii, aj náš život bude v harmónii. Akonáhle sa oddáme iba cíteniu, alebo iba inteligencii, v našom živote to vytvorí disharmóniu a nebudeme spokojní.

Moje slová sa dogmatickým ľuďom budú javiť ako ďalšia dogma, alebo hlúposti, no vedzte, že moje slová sú výsledkom môjho precitnutia z dogmatického myslenia.

Dôsledok dogmy vs. dôsledok cítenia

Dogmatické myslenie spôsobilo v minulosti veľa utrpenia – križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, ukameňovanie atď. Netýka sa to len kresťanstva, ale aj ostatných dogmatických učení. Pokiaľ človek dáva prednosť dogme pred cítením, nemôže to dopadnúť inak. Ak však zmeníme náš postoj a na poprednú priečku dáme cítenie, dogmatické zmýšľanie zrazu zmizne a ľudia budú opäť ľuďmi. Budú sa navzájom milovať a navzájom si pomáhať. Svet bude môcť byť v harmónii. To je dôsledok cítenia.

Slepé nasledovanie dogmy nikomu neprospieva. Práve naopak. Spôsobuje to ako pre jednotlivcov, tak pre celú spoločnosť veľa problémov.

Môžete si všimnúť veľký rozdiel medzi správaním dogmatických ľudí a správaním cítiacich ľudí. A môžete sami usúdiť čo je pre spoločnosť lepšie. Nechám to na Vás.

Prosba a inšpirácia

Prosím všetkých cítiacich ľudkov, aby pokračovali vo svojej ceste a šírili potrebu cítenia ďalej. Aby rozmrazili srdcia bezcitným dogmatickým ľuďom, aby aj oni mohli precítiť nádheru cítenia. Ja som precitol vďaka nádhernej cítiacej osobe a viem, že tak môžu precitnúť aj ostatní. Stačí ísť len vlastným príkladom a tak inšpirujete ostatných ľudí k prehodnoteniu svojho života a k následnej zmene.

Keď človek nie je šťastný a vidí niekoho šťastného, v hlave sa mu začnú vynárať otázky: „Prečo je on šťastný a ja nie? Má niečo, čo ja nemám? Čo to je?“ No a keď zistí aký poklad ten šťastný človek vlastne má, keď spozná nádheru cítenia, potom precitne aj on.

Je to tak jednoduché. Netreba sa snažiť nikoho meniť. Stačí ísť vlastným príkladom a pozorovať ako sa ostatní inšpirujú a menia.

Prajem veľa šťastia na Vašej/Našej ceste.

PS: Tento článok neberte ako hanobenie nejakého učenia. To určite nebol môj zámer. Všetky učenia majú niečo do seba. Len je smutné, keď k nim ľudia pristupujú dogmatickým spôsobom.