Archívy kategórie: sebarozvoj

Jedna negatívna vlastnosť môže prebiť všetky dobré vlastnosti

Stretol som sa s vyjadrením: “Veď mám toľko dobrých vlastností a ty vidíš na mne len tú zlú…” Ono je pekné keď má človek veľa dobrých vlastností, ale otázne je, či dokážu prebiť tú jednu zlú vlastnosť. Zlá vlastnosť môže byť taká silná, že prebije všetky ostatné dobré.

Hnevlivosť

Napríklad niekto môže byť milý väčšinu času, ale raz za čas jednoducho vybuchne a spôsobí tým psychickú ujmu partnerovi, deťom, okoliu… tá ujma môže byť taká veľká, že ublížení kvôli nej nebudú vidieť už tie dobré vlastnosti, ale bude zvýraznená táto jedna – hnevlivosť, výbušnosť. O to viac budú vnímať túto zlú vlastnosť pokiaľ sa bude pravidelne opakovať. Nikto nemá rád hnevlivých ľudí, ktorí okolo seba chŕlia plamene hnevu a môžu mať aj tisíc dobrých vlasností, ale táto jediná zlá vlastnosť spraví dobré vlastnosti menej výraznými.

Domýšľavosť

Domýšľavosť je ďalšia zo zlých vlastností, ktorá môže prebiť všetky ostatné dobré vlastnosti. Ako sa cítime keď si niekto vytvára domnienky a považuje ich za pravdivé a nedá si vysvetliť aká je skutočnosť? Keď sa toto opakuje na pravidelnej báze, nie je to dobré a okolie domýšľavého človeka trpí. Domýšľavosť je veľmi zlá vlastnosť, obzvlášť keď sa často opakuje.

Neschopnosť sa vyjadriť

Neschopnosť sa vyjadriť sa niekomu nemusí zdať ako zlá vlastnosť. Ale keď máme blízky vzťah s človekom, ktorý nedokáže z nejakého dôvodu vyjadrovať svoje myšlienky, pocity a túžby, môže nás prekvapiť čo sa v ňom ukrýva. Môžeme spraviť nevedomky niečo, čo sa mu nepáči a zrazu nás okríkne, že čo sme si to dovolili spraviť… ale my sme nevedeli, že sa mu to nepáči, že nechce, aby sme to robili, tak ako sme mohli vedieť, že to nemáme robiť? Nemusia to byť ani vážne veci, ale len nejaké banality.

Napríklad žena mužovi nepovie, že je unavená a že by si rada oddýchla. Muž to nevie a požiada ju, aby niečo spravila a žena sa za to na neho nahnevá, lebo je unavená a nevládze to urobiť. Ale odkiaľ má muž vedieť, že je unavená keď mu to nepovedala a nevyzerá ani unavene? Ak by to vedel, tak by to od nej logicky nežiadal, ak ju má skutočne rád, ale keďže to nevedel a požiadal ju, je on za toho zlého…

Takéto konflikty sa dejú pomerne často len kvôli tomu, že jeden z partnerov sa nedokáže dostatočne vyjadriť a zdôveriť sa druhému, alebo ho len jednoducho nechce obťažovať a druhý zase nedokáže čítať myšlienky. No a potom div sa svetu, vznikajú takéto a podobné, ba ešte horšie konfliktné situácie.

Ak sa to deje často, jedného partnera to môže omrzieť a prehĺbi sa tým medzi partnermi priepasť a jedného dňa v tejto priepasti skončí celý vzťah. Len kvôli tomu, že jeden z partnerov sa nedokáže poriadne vyjadrovať a druhý mu nevie čítať myšlienky.

Brať si všetko osobne

Častokrát sú to ženy, ktoré si berú veľa vecí osobne, ale aj niektorí muži. Niekto o nás niečo povie čo sa nám nepáči a my si to zoberieme osobne a nahneváme sa na toho, kto to o nás povedal. Ak sa toto deje pravidelne, obzvlášť v partnerských vzťahoch, ako môžu byť partneri šťastní, keď je jeden takmer neustále ofučaný? Muž len niečo zo srandy utrúsi a žena sa nafúkne ako balón… nie ten malý detský balón, ale veľký balón, ktorým je možné prepravovať osoby.

Prehnaná kritika

Nie je dobré, keď niekto niekoho prehnane kritizuje. Kritika môže byť, ale odtiaľ – potiaľ. Ak vieme, že nejaký človek nezvláda dobre kritiku, mali by sme si dať veľmi veľký pozor, aby sme ho nekritizovali, pretože nám to naruší s ním vzťah. Ak vieme, že niečo nerobí podľa našich predstáv, skúsme to tolerovať alebo snažiť sa mu to povedať takým spôsobom, aby to nevyznelo kriticky. Toto je veľmi citlivá záležitosť a jediná malá chybička nás môže stáť pošmyknutie na tenkom ľade a spadnutie do ľadovej vody a narušenia pekného vzťahu.

Niektorí ľudia znesú kritiku, niektorí vôbec. Ak vieme o niekom, že neznesie kritiku, snažme sa ho zbytočne nekritizovať, lebo aj malilinký náznak kritiky môže vyvolať veľký konflikt. Bacha na to! Radšej si zakusnime do jazyka, ako by sme mali kritizovať osobu, ktorá je veľmi citlivá a neznesie ani len náznak kritiky, nie to ešte kritiku samotnú. Je to pre dobro našich vzťahov. Naučiť sa určitej miere tolerancie je pre nás dobré a toto je skvelý tréning!

4 dohody a vzťahy

4 dohody sú pre fungovanie dobrých vzťahov veľmi dôležité. O štyroch dohodách a ich dôležitosti dodržiavania píšem v článku “4 dohody vo vzťahoch“.

Ďalšie zlé vlastnosti

Existuje viacero zlých vlastností ako klamanie, agresivita, egoizmus, namyslenosť, tvrdohlavosť, chamtivosť, arogancia a veľa ďalších… každá z nich môže byť tak výrazná, že prebije všetky ostatné dobré vlastnosti.

Naozaj človek môže mať dobrých vlastností koľko chce, ale keď je čo i len jedna zlá vlastnosť výraznejšia ako všetky ostatné dobré, nebudú ho mať kvôli tejto zlej vlastnosti príliš v láske. Kto má rád tvrdohlavých, hnevlivých, arogantných, egoistických, namyslených ľudí? Tieto vlastnosti môžu byť menej alebo viac výrazné. O čo výraznejšie, o to nepríjemnejší sú ľudia, ktorí ich majú.

Niekto môže povedať: “Môj otec je dobrý človek, len si občas vypije a zmláti mamu…” Inak môže mať samé dobré vlastnosti, len kvôli tejto jednej si nezískava príliš dobrú reputáciu a obľúbenosť.

Môžeme vidieť, že aj jedna jediná zlá vlastnosť môže mnohonásobne prebiť všetky ostatné dobré vlastnosti. Treba si preto dať veľmi dobrý pozor na svoje zlé vlastnosti, aby príliš nevynikali pred dobrými vlastnosťami, pretože nebudeme mať dobré vzťahy.

Mnohí ľudia sú však na takej úrovni, že si svoje zlé vlastnosti neuvedomujú a už vôbec si neuvedomujú ich závažnosť. A keď sú im tieto vlastnosti vyčítané, ešte viac sa ofučia na tých, ktorí im ich vyčítajú a snažia sa im nejakým spôsobom pomôcť. Alkoholikovi nemožno pomôcť, pokiaľ sa sám nechce vzdať alkoholu. Hnevlivému človeku nemožno pomôcť pokiaľ sa sám nechce zbaviť svojej hnevlivosti.

Pokiaľ si človek neuvedomí svoje zlé vlastnosti a ich závažnosť, nemá možnosť sa polepšiť. Bohužiaľ. A že je veľa takých ľudí, ktorí si na svoje zlé vlastnosti zvykli a sú urazení na tých, ktorí by im veľmi radi pomohli zbaviť sa tých zlých vlastností. Mnohí jednoducho svoju temnú stránku prijali za svoje vlastné JA a nie sú ochotní sa toho zbaviť. Nedokážu porozumieť tomu, že tieto zlé vlastnosti sú príčinou ich nefunkčných vzťahov. To nie, že druhí sú zlí… ako si mnohí myslia. To naše zlé vlastnosti spôsobujú to, že druhých odpudzujeme a druhí odpudzujú nás svojimi zlými vlastnosťami.

Pokiaľ niekto nie je ochotný pracovať na zmiernení, alebo najideálnejšie odstránení svojich zlých vlastností, ktoré prebíjajú všetky ostatné dobré vlastnosti, nebude mať nikdy dobré vzťahy. Vždy bude vytvárať konflikty, pretože jeho zlé vlastnosti prerastajú tie dobré.

Podľa svojich vzťahov môžeme vidieť svoju úroveľ, svoje dobré aj zlé vlastnosti. Ak nám niekto niečo vyčíta a už nás dobre pozná, nie je to zo srandy králikov. Zrejme na tom niečo bude a je na nás, aby sme sa to pokúsili prijať a zmenili sa. Pokiaľ tak neurobíme, naše zlé vlastnosti zničia naše dobré vzťahy. A to chceme?

Môžeme sa rozhodnúť, či si chceme obhajovať a udržiavať svoje zlé vlastnosti, za ktoré sme kritizovaní, alebo chceme radšej dobré vzťahy a polepšíme sa.

Rozhodnutie je na každom z nás…

Veľa šťastia!

4 dohody vo vzťahoch

4 dohody znejú:

  1. Nehrešte slovom
  2. Neberte si nič osobne
  3. Nevytvárajte si žiadne domnienky
  4. Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Jaroslav Dušek vysvetľuje 4 dohody vtipným a trefným spôsobom:

Keď sa naučíme dodržiavať tieto všetky dohody, môžeme mať oveľa krajšie vzťahy a celkovo krajší život ako keď tieto dohody porušujeme.

Nehrešte slovom

Hrešiť slovom, niekoho zhadzovať, urážať ho, nadávať mu, to nikomu nepomáha. Práve naopak. Slovom môžeme pomôcť, ale aj ublížiť. A keď budeme slovom ubližovať, budeme mať pekné vzťahy? Sotva.

Už keď aj zahrešíme slovom, je dobré sa ospravedlniť a oľutovať to a pokúsiť sa to už nabudúce nespraviť. Tréningom sa môžeme postupne naučiť nikoho neurážať a nechcieť mu ublížiť slovom.

Pri citlivejších povahách musíme obzvlášť opatrne voliť svoje slová, pretože sa môžu uraziť kvôli hocijakej pre nás banalite. Ak sa niekto uráža, to znamená, že si to berie osobne a porušuje druhú dohodu.

Neberte si nič osobne

Keď mi niekto povie, že som hlupák a ja mu uverím, dotkne sa ma to. Keď však viem, že hlupák nie som a niekto mi to povie, nedotkne sa ma to. Alebo že som v sekte, že som fanatik, blázon a podobne… keď tomu všetkému uverím, dotkne sa ma to a budem z toho rozrušený. No keď viem kto som a kam kráčam a viem, že ten, kto mi to hovorí, nemá o mne v skutočnosti ani páru, nedotknú sa ma jeho slová… Jaroslav Dušek túto dohodu veľmi pekne vysvetľuje v nasledujúcom videu:

Keď si berieme osobne všetko, čo nám niekto hovorí, dokonca aj keď si z nás len robí srandu, podpichuje a neberie to vážne, ale my to vážne zoberieme, máme problém. Môžeme sa na takú osobu uraziť, vytvoriť si voči nej averziu a zničiť tak aj veľmi pekné vzťahy, ktoré by inak mohli krásne fungovať pokiaľ by sme si všetko nebrali osobne.

Urážať sa dokáže každý. Ale nebrať si veci osobne, to už je ťažšie, ale dá sa to vytrénovať!

Nevytvárajte si domnienky

Domnienky, jeden z najväčších zabijakov vzťahov. Vznikajú pri nedostatočnej komunikácii, pretože keď nemáme informácie a vedomosti, myseľ si ich veľmi rada sama doplní domnienkami, ktoré väčšinou nebývajú pravdivé, ale sťahujú nás do hlbokej ilúzie pokiaľ im uveríme. Veľmi veľa ľudí verí svojim domnienkam, až je to hrozivé.

Niekto natoľko verí svojim domnienkam, že nie je schopný ich rozlíšiť od reality a keď niekto niečo vysvetľuje, radšej verí svojim domnienkam. A toto je veľmi, veľmi nebezpečné a môže to zničiť aj veľmi pekné vzťahy. Keď si vytvárame domnienky a dávame im prednosť pred tým, čo nám niekto vysvetľuje, je to veľmi veľmi neúctivé voči tej osobe, ktorá sa nám snaží vysvetliť ako sa veci naozaj majú. Mne osobne sa stalo niekoľkokrát, že si niekto v hlave vytvoril domnienky a nedal si ich z hlavy vytrepať žiadnym vysvetlením. Radšej veril domnienkam ako tomu, čo som mu vysvetľoval ako sa naozaj veci majú. Mne neveril, veril domnienkam. OK, povedal som si, taký vzťah nemá význam. Radšej s takou osobou nebudem strácať čas, ktorá ma vôbec nepočúva a počúva svoju bláznivú myseľ.

Naozaj, myseľ niektorých ľudí je veľmi bláznivá, vytvára bláznivé domnienky a keď im ľudia dávajú prednosť pred realitou, majú veľký problém vo vzťahoch.

Vždy robte všetko najlepšie ako viete

Nie každý robí v živote najlepšie ako vie. Niekto sa môže flákať a nebrať svoje činnosti zodpovedne. Pokiaľ takto hala-bala berieme aj vzťahy, nečudujme sa, že nefungujú a že sa rúcajú. Keď budeme robiť všetko najlepšie ako vieme, môže nám to skvalitniť život aj vzťahy mnohonásobne.

Záver

Toľko k štyrom dohodám, ich dodržiavaniu a následkom ich nedodržiavania. Nedodržiavať 4 dohody je veľmi nepriaznivé pre náš život a naše vzťahy. No ich dodržiavaním môžeme naozaj mnohonásobne skvalitniť život a vzťahy. Stačí tak málo… stačí sa naučiť nehrešiť slovom, nevytvárať si žiadne domnienky, nebrať si všetko osobne a robiť všetko najlepšie ako vieme. Toto je veľmi dobrý základ pre lepšie vzťahy a s lepšími vzťahmi sa v živote prirodzene lepšie cítime.

Fenomén sentimentu

Sentiment (franc. z lat. sentimentum, cítění, cit) znamená cit, silné a bezprostřední hnutí mysli, náklonnost nebo odpor, který není závislý na rozumové úvaze. Vyvolává kladné nebo záporné osobní zaujetí, které může být přechodné nebo trvalé a nepodléhá zcela vědomé kontrole.” – Wikipedia

Bohužiaľ veľmi veľa ľudí sa nachádza na sentimentálnej úrovni a nedokážu uvažovať racionálne a používať inteligenciu. Namiesto inteligencie používajú cit, ktorý býva často veľmi subjektívny, veľmi skreslený a na logiku nedávajú žiadny dôraz. Proste je to tak, ako cítia a hotovo.

Niekto mi raz napísal, že nesúhlasí so všetkým čo veľký svätec Šríla Prabhupáda hovorí a píše vo svojich knihách. Ja som sa ho spýtal: “Na základe čoho si vyberáš s čím súhlasíš a s čím nie?” A odpoveď ma trochu šokovala: “Na základe toho, čo cítim“. Fuf, no dobre. Tak som mu napísal: “Jeden to cíti tak, druhý zas inak, tretí inak, štvrtý, piaty inak… kto má pravdu?

Toľko ľudí cíti toľko vecí… a preto majú vo svojom živote chaos. Nevedia čo je správne, čo je reálne a čo nie. Lebo city bývajú veľmi často mimo realitu, mimo pravdy. Kto chce spoznať pravdu, nemal by sa spoliehať na svoje sentimentálne cítenie, ale používať tiež inteligenciu. Poznám toľko sentimentálnych ľudí, ktorí trepú jedno cez druhé a nedáva to takmer žiadny zmysel. Pretože ich inteligencia je zastretá sentimentom a ani si poriadne neuvedomujú čo hovoria. Takíto ľudia nie sú schopní používať logické argumenty a nie sú schopní ani rozumne odpovedať keď s nimi niekto argumentuje. Vedia jednať len na sentimentálnej úrovni a argumenty neberú do úvahy. Takíto ľudia sa veľmi ťažko dopátrajú k pravde pokiaľ nezačnú používať aj inteligenciu.

Sentiment vs inteligencia

Keď sa stretne sentimentálny človek s človekom, ktorý dokáže používať inteligenciu, argumenty a logiku, nastáva konflikt. Sentimentalista si tvrdí svoje na základe toho, čo cíti a absolútne neberie do úvahy žiadne argumenty. Druhý človek sa môže snažiť koľko chce používať rozumné argumenty, no bezvýsledne. Nemá to na sentimentalistu žiadny efekt.

Život so sentimentom sa môže zdať pekný a v pohode, ale akonáhle nastane stret sentimentalistu s realitou, môže byť nemilo prekvapený, že jeho sentiment je zrazu zbúraný. To, čo si myslel a cítil je zrazu vyvrátené. Čo sa to deje? Deje sa to, že realita sa nás nepýta na naše názory, na to čo cítime a čo si myslíme. Realita existuje nezávisle na našich špekuláciach a sentimentálnych výlevoch. Možno moje slová znejú drsne, ale je to tak. Realita je realita a sentiment väčšinou nemá s realitou moc spoločné.

Pre sentimentalistu nikdy nebude dôležitá logika, inteligencia a argumenty. To všetko považuje za nepodstatné a zbytočne zaťažujúce. Stačí to len všetko precítiť a dopátrate sa k Pravde… to vám povie sentimentálny človek – musíš to jednoducho precitíť, nemusíš sa od nikoho učiť, ty si cesta pravda a život, nepotrebuješ učiteľov, lebo ty máš všetko poznanie v sebe. Nenasleduj učiteľov, guruov, majstrov, nasleduj seba. Tvoje srce, tvoja duša ťa povedie… môže to na prvý pohľad dávať zmysel, ale len vtedy, keď nemáme poznanie o realite.

Sentiment a logika jednoducho nejdu dohromady. Sentimentálnemu človeku sa nedá nič logicky vysvetliť, pretože si ide stále len to svoje bez ohľadu na argumenty.

Sentiment a logika sú veční nepriatelia. Čo hovorí sentiment, to logika neprijíma a naopak.

Sentimentalisti sa navzájom podporujú a často dochádza k tomu, že sa dopúšťajú argumentačného klamu argumentum add hominem – útok na človeka, ktorý s nimi argumentuje. Neberú do úvahy argumenty, ktoré podáva, ani nie sú schopní protiargumentovať a preto sa snažia zhodiť diskutujúceho, aby získali v diskusii prevahu a pocit víťazstva. Jednoducho ho pokiaľ možno úplne zosmiešnia, aby jeho slová stratili na dôveryhodnosti. Dobré, čo?

Sentiment nie je pravda

Ešte nedávno som bol tiež na sentimentálnej úrovni. Ale uvedomil som si, že tadiaľto cesta k pravému poznaniu nevedie. Sentiment nás môže doviesť k poznaniu, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať pravdivé a úžasné, ale v skutočnosti je iluzorné. To, čo cítime a čo si myslíme, ešte nemusí byť pravda a zvyčajne ani nie je. No na sentimentálnej úrovni to človek nedokáže pochopiť, pretože má zastretú inteligenciu. Nedokáže racionálne a triezvo rozmýšľať, svoj sentiment považuje za absolutnú pravdu a hotovo. Takýto stav vedomia je veľmi žalostný, pretože človeka podvádza vlastná myseľ (ktorú si pletú so srdcom). A toľko ľudí je v tomto žalostnom stave…

Aby sme spoznali realitu takú, aká je, nemôžeme zostávať na sentimentálnej úrovni. Zo sentimentálnej úrovne je možné spoznať len ilúziu, ale nie pravdu ako takú. Ilúzia je navyše taká silná, že dokáže človeku navodiť pocit, že jeho špekulácie sú pravdivé. Taká je sila ilúzie.

Sentimentalistovi môžeme vysvetľovať, že tráva je zelená, že rastie zo zeme, že potrebuje vodu, slnko a vzduch, aby rástla a nevyschla… ale sentimentalista keď to tak necíti, tak to jednoducho neprijme! Sentimentalista bude trvať na tom, že tráva je ružová, nepotrebuje vodu, ani slnko, ani nič na svoju existenciu, že jednoducho sa uživí len zo vzduchu… to len taký absurdný príklad, aby bola každému jasná absurdnosť sentimentu – ja to tak cítim, tak to je. Niektorí ľudia dokážu naozaj vyšpekulovať zaujímavé teórie na základe toho, čo cítia. Niektorí nemusia byť ďaleko od pravdy, ale kvôli tomu, že prikladajú až príliš veľkú váhu a pravdivosť svojmu cíteniu, sa k pravde jednoducho nedopátrajú.

Pokiaľ si budeme myslieť, že to, čo cítime a čo si myslíme je pravda, ako si môžeme byť istí, že to nie je len ilúzia? No nemôžeme. Pokiaľ sa chceme dopátrať k pravde, musíme ísť za hranice cítenia, dokonca za hranice logiky a inteligencie. Ale zároveň nepodceňovať cítenie, logiku a inteligenciu a využívať ich v rozumnej miere. Ťažké to má ten, kto používa len racio a ťažké to má ten, kto používa len sentiment. Treba sa naučiť vyvážiť tieto dve zložky, aby sme dokázali nakuknúť za oponu ilúzie duality. No zároveň nelipnúť na svojich špekuláciach a nechať si otvorené zadné vrátka – čo ak je to tak, ako to tvrdia iní? Napríklad veľkí svätci, ktorí nakukli za ilúziu duality a snažia sa nám sprostredkovať toto poznanie, aby sme aj my mohli nakuknť za oponu. Svojimi špekuláciami sa tam sotva dostaneme, ale s vedením tých, ktorým sa to podarilo, sa to môže podariť aj nám.

Tento hmotný svet sa popisuje ako labyrint a svätci ako GPS navigácia. Môžeme sa motať v tomto svete, v tomto labyrinte svojpomocne svojimi špekuláciami, ale nemusíme nájsť cestu von. No pokiaľ použijeme GPS – vedenie svätcov, ktorí poznajú cestu von, môžeme sa z tohto labyrintu veľmi rýchlo vymotať. A to za to stojí nie? Ale samozrejme, je to každého slobodné rozhodnutie, či sa rozhodne zostať v tomto labyrinte, alebo začne hľadať cestu von sám, alebo s pomocou tých, ktorí cestu poznajú.

Ako vodítko z labyrintu hmotného sveta nám môže poslúžiť védska literatúra dostupná online: https://vedabase.io/cs/library/

Skryté posolstvo Šrímad Bhágavatam

Šrímad Bhágavatam je plný poučných príbehov, ktoré smerujú k jednému – k skutočnému zmyslu ľudského života. Mnohí ľudia sa snažia napĺňať svoje materiálne túžby a ženú sa za zmyslovým pôžitkom dúfajúc, že ich to spraví šťastnými. Ale aj to najväčšie množstvo zmyslového pôžitku raz skončí a vystrieda ho sklamanie a nešťastie. V tomto svete všetko chvíľu trvá a potom to zaniká. Tak je to aj so šťastím získaným napĺňaním svojich túžob. Raz toto takzvané šťastie pominie a vystrieda ho utrpenie. Chvíľu sme šťastní a potom zase nešťastní a tak dokolečka, kým nepochopíme skutočný zmysel života.

Posolstvo Šrímad Bhágavatam

Šrímad Bhágavatam je literárne dielo s 18 000 veršami v sanskrite, ale veľký svätec Šríla Prabhupáda ho preložil do angličtiny a z angličtiny bol potom preložený do ďalších jazykov. Táto staroveká múdrosť sa tak mohla dostať za hranice Indie.

Je rozdelený do dvanástich spevov.

Posolstvo Šrímad Bhágavatam nie je až také skryté. Pozorným čítaním môžeme pochopiť čo sa nám Šrímad Bhágavatam snaži povedať – hovorí o dočasnosti tohto sveta a života v ňom, hovorí o večnosti duše, o rozdiele medzi dušou a telom, o našej skutočnej identite, o povahe zmyslového pôžitku, o Bohu, o duchovnom rozvoji a celkovo o tom, čo je v živote naozaj podstatné a skutočné a čo je len prejav ilúzie… a veľa ďalších zaujímavých tém.

SB 11.28.15 — Nářek, radost, strach, hnĕv, chamtivost, zmatenost a dychtĕní, jakož i zrození a smrt jsou zážitky falešného ega, nikoliv čisté duše.
SB 11.28.16 — Živá bytost, která se mylnĕ ztotožňuje se svým tĕlem, smysly, životním vzduchem a myslí a která sídlí pod tĕmito obaly, nabývá podobu danou jejími hmotou podmínĕnými vlastnostmi a činnostmi. Je označovaná různĕ ve vztahu k celkové hmotné energii, a tak je pod přísnou nadvládou svrchovaného času nucena honit se z místa na místo v hmotné existenci.

Vďaka Šrímad Bhágavatamu môžeme pochopiť kto skutočne sme, že nie sme toto telo, ako si mnohí myslia. Môžeme pochopiť čo nám prinesie skutočné šťastie a čo len dočasné šťastie a následné utrpenie. Môžeme pochopiť čo máme a čo nemáme robiť, aby sme boli naozaj šťastní a nemuseli už viac trpieť. Môžeme pochopiť ako funguje tento svet a využiť tieto poznatky pre šťastnejší život a pomoc druhým.

Štúdium Šrímad Bhágavatam prináša skutočné osvietenie – osvietenie transcendentálnym poznaním.

Pravidelnou návštěvou přednášek z Bhāgavatamu a službou čistým oddaným je vše nepříznivé v srdci takřka zničeno. Láskyplná služba Osobnosti Božství, Śrī Kṛṣṇovi, který je opěvován transcendentálními písněmi, se tak stane nezvratitelnou skutečností. [ŠB 1.2.18]

Šrímad Bhágavatam môžeme čítať online na Vedabase: https://www.vedabase.com/cs/sb alebo počúvať na Youtube: https://www.youtube.com/results?search_query=srila+prabhupada+bhagavatam+cz

Žiadostivosť v zmysloch, mysli a inteligencii

Krišna Arjunovi v tretej kapitole Bhagavad-gíty vysvetľuje čo núti živú bytosť konať proti jej vôli a čo je všepohlcujúcim nepriateľom živej bytosti:

VERŠ 36:
Arjuna riekol: „Ó, potomok Vṛṣṇi, čo vlastne človeka vedie k tomu, aby konal hriešne, akoby poháňaný silou bez toho, že by sám chcel?“
VERŠ 37:
Krṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Je to iba žiadostivosť, ó, Arjuna, splodená z kvality vášne, ktorá sa neskôr zmení na hnev; v tomto svete je všepohlcujúcim nepriateľom a pôvodcom hriechu.
VERŠ 38:
Tak ako dym zahaľuje oheň a prach zrkadlo, tak ako lono skrýva zárodok, podobne aj rôzne stupne žiadostivosti pokrývajú živú bytosť.
VERŠ 39:
Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.
VERŠ 40:
Zmysly, myseľ a inteligencia sú sídlom žiadostivosti, ktorá nimi zatemňuje skutočné poznanie živej bytosti a mätie ju.

Výsledok žiadostivosti

Takmer všetky moderné technologické výdobytky slúžia k zmyslovému pôžitku, pretože sú vyrobené ľuďmi, ktorých inteligencia, myseľ aj zmysly sú pod vplyvom žiadostivosti. Budovy, dopravné prostriedky, oblečenie a ďalšie výdobytky slúžia hlavne pre zmyslový pôžitok žiadostivých ľudí.

Môžeme vidieť rôzne villy, luxusné šperky, autá, motorky,… to všetko je výtvor žiadostivosti.

Keby ľudia neboli pod vplyvom žiadostivosti, nepotrebovali a nechceli by všetky tieto veci. Žiadostivosť núti živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok rôznymi spôsobmi. Svoje ťažko zarobené peniaze míňa na krátkodobé uspokojenie v podobe zmyslového pôžitku. Nestačí malá chatrč, ale chce veľký dom. Nestačí jednoduchý život na farme, ale žiadostivosť ju núti hnať sa tam a tam a tam a stále niečo nové vymýšľa.

Ľudia pod vplyvom žiadostivosti sa snažia dosiahnuť šťastie zmyslovým pôžitkom. No takéto šťastie je dočasné a veľmi prchavé. Trvá chvíľku a navyše ho neskôr strieda utrpenie. Každý s tým môže mať skúsenosť. Snaží si užívať a neskôr trpí. Krišna vysvetľuje, že žiadostivosť sa nedá nikdy ukojiť:

VERŠ 39: Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň.

Význam:

“V Manu-smṛti sa uvádza, že žiadostivosť sa nedá uspokojiť ani tým najväčším množstvom zmyslových pôžitkov, tak ako nikdy nemôžeme uhasiť oheň pridávaním paliva. V hmotnom svete je sex stredobodom všetkého, a preto je hmotný svet nazývaný maithunya-āgāra, „putá sexuálneho života“. Zločinci sú uvrhnutí do väzenia a držaní za mrežami; takisto sú tí, čo porušujú Pánove zákony, držaní za mrežami sexuálneho života. Pokrok materialistickej civilizácie založený na zmyslovom pôžitku znamená pre živú bytosť predĺženie jej hmotnej existencie. Žiadostivosť je preto symbolom nevedomosti, ktorá živú bytosť drží v hmotnom svete. Pri zmyslovom pôžitku môžeme síce prežívať akýsi pocit šťastia, ale tento takzvaný pocit radosti je v konečnom dôsledku najväčším nepriateľom pôžitkára.”

Keď žiadostivý človek len počuje slovíčko “celibát”, zhrozí sa, pretože to ohrozuje jeho najväčší pôžitok – sex. Nevie si predstaviť žiť bez sexu a všetky jeho činnosti sa točia okolo uspokojenia sexuálnej túžby, či už na hrubej, alebo jemnej úrovni. Jemná úroveň sexuality je žiadostivosť po sláve, bohatstve, moci, kráse a ďalších opulenciách. Takáto žiadostivosť núti živú bytosť užívať si zmyslový pôžitok a nedokáže konať inak. Jednoducho je nútená konať pod vplyvom žiadostivosti a zakúšať dočasné šťastie a utrpenie v hmotnom svete.

Krišna tiež radí Arjunovi ako môže žiadostivosť poraziť:

VERŠ 41:
Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, preto ovládaním zmyslov od samotného počiatku skroť tohto ploditeľa hriechu, žiadostivosť, a zabi tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie.
VERŠ 42:
Činné zmysly sú nadradené mŕtvej hmote, nad zmyslami stojí myseľ, ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.
VERŠ 43:
Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, keď si takto spoznal, že si transcendentálny voči hmotným zmyslom, mysli a inteligencii, mal by si pomocou rozvážnej duchovnej inteligencie (vedomím Kṛṣṇu) ovládnuť svoju myseľ, a takto duchovnou silou premôcť nenásytného nepriateľa, zvaného žiadostivosť.“

Význam verša 43:

Táto kapitola Bhagavad-gīty nás jednoznačne vedie k vedomiu Kṛṣṇu; učí nás, že sme večnými služobníkmi Najvyššej Božskej Osobnosti a že neosobnú prázdnotu nemáme považovať za konečný cieľ. V hmotnom živote sme nepochybne ovplyvňovaní žiadostivosťou a túžbou ovládať zdroje hmotnej prírody. Hmotný pôžitok a túžba panovať sú najväčším nepriateľom podmienenej duše. Vďaka sile oddanej a láskyplnej služby Kṛṣṇovi však môžeme ovládnuť svoje zmysly, myseľ aj inteligenciu. Nemusíme zanechať svoje povinnosti a odrazu prestať konať. Naopak, svojou pevnou inteligenciou zameranou k svojej čistej identite môžeme postupne prehlbovať svoje vedomie Kṛṣṇu, aby nás neovplyvňovali hmotné zmysly a myseľ. To je podstata tejto kapitoly. V hmotnej existencii nám filozofické špekulácie alebo umelé pokusy ovládať zmysly takzvanými yogovými cvičeniami nikdy nepomôžu v rozvoji duchovného života. Pomocou vyššej inteligencie musíme rozvíjať lásku a oddanosť ku Kṛṣṇovi.

Záver

Štúdium Bhagavad gíty a uplatnenie nadobudnutých poznatkov v praxi nám môže pomôcť  očistiť sa od žiadostivosti a konať v čistom vedomí, vo vedomí Krišnu.

Prabhupada-and-disciples

Hare Krišna tábor – ukážka duchovného sveta

Po troch rokoch sa mi konečne podarilo navštíviť Hare Krišna tábor – 6 dňová udalosť plná duchovnej atmosféry – prednášok, seminárov, spievania mantier, skvelého duchovného jedla (prasádam), skvelej spoločnosti oddaných a duchovných učiteľov.

hare krisna tabor
hare krisna tabor 2

Duchovná atmosféra

Opak atmosféry hmotného sveta. Žiadne problémy, žiadne konflikty, dobrá nálada, všetci vysmiati a pozitívne naladení. Cítil som sa naozaj ako v duchovnom svete, všade naokolo boli oddaní Krišnu.

hare krisna tabor 4

Hlboká realizácia

Hneď prvý deň som bol svedkom ako jeden mladší oddaný dostal príležitosť upratovať po večeri kuchyňu a odmietol. V tom momente som si uvedomil:

Keď odmietame slúžiť Krišnovi, neuvedomujeme si kto v skutočnosti sme – veční služobníci Krišnu.

Všetky prednášky, védska literatúra a spievanie Hare Krišna mahá-mantry nás majú doviesť k realizácii nášho skutočného JA – duše, ktorá je večným služobníkom Boha. Ak nechceme slúžiť Bohu, máme k dispozícii hmotný svet, kde je možné takzvane si užívať bez Boha, ale za cenu nechceného utrpenia. Utrpenie v hmotnom svete je v skutočnosti veľká milosť Boha, aby sme si mohli uvedomiť, že niečo nie je v poriadku a začať hľadať riešenie. Mnohí sa na Boha obrátili až keď nesmierne trpeli.

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu. [BG 7.16]

Prednášky

Prednášky na tábore boli veľmi inšpirujúce. Prebiehali 4x denne – ráno, do obeda, po obede a večer. Prednášali traja duchovní učitelia: Bhaktivaibhava Swami, Kadamba Kanana Swami a Bhakti Gauravani Goswami. A tiež zopár ďalších starších oddaných.

hare krisna tabor 6

Kírtany

Každú chvíľu bolo počuť Hare Krišna mahá-mantru:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

A to dotváralo atmosféru duchovného sveta.

Nahrávky z tábora 2018 sú dostupné na http://harekrsna-luzce.cz/web/media/tabory/tabor-2018/ a z roku 2019 budú dostupné čoskoro. Každý tak môže aspoň virtuálne okúsiť atmosféru letného tábora Hare Krišna, aj keď atmosfére naživo sa to nevyrovná. Tú si treba jednoducho zažiť.

Koniec tábora

6 dní na tábore ušlo rýchlo ako 6 hodín. V príjemnej atmosfére letí čas veľmi rýchlo. Z miesta, kde bola taká príjemná atmosféra, sa mi samozrejme nechcelo odísť. Vedel by som si predstaviť fungovať tak aj celý rok.

Fotky z tábora som pridal do FB albumu: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10216990444265929&type=3

Vidíme sa dúfam na tábore aj budúci rok :)

Hare Krišna

Ako môže robiť duchovný pokrok každý

Nedávno som narazil na svoje limity v duchovnom živote a tiež na dvanástu kapitolu Bhagavad-gíty, kde Krišna vysvetľuje ako môžeme na rôznych úrovniach vedomia robiť duchovný pokrok:

VERŠ 8:
Upriam na Mňa svoju myseľ a celú svoju inteligenciu zamestnaj rozjímaním o Mne, Najvyššej Božskej Osobnosti. Tak budeš vo Mne neustále spočívať; o tom niet pochybností.
VERŠ 9:
Môj milý Arjuna, ó, dobyvateľ bohatstva, ak na Mňa nedokážeš upnúť svoju myseľ, dodržiavaj regulatívne zásady bhakti-yogy. Takto rozvinieš túžbu ku Mne dospieť.
VERŠ 10:
Ak nedokážeš dodržiavať zásady bhakti-yogy, pokús sa pre Mňa aspoň pracovať, pretože takým konaním pre Mňa, dosiahneš dokonalosti.
VERŠ 11:
A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.
VERŠ 12:
Ak ani tak nedokážeš konať, zamestnaj sa rozvíjaním poznania. Lepšia než poznanie je však meditácia, a ešte lepšie ako meditácia je zrieknutie sa plodov práce, pretože takým odriekaním dosiahneš vnútorný pokoj mysle.

Jednoducho keď nie sme na najvyššom leveli, Krišna dáva jednoduchšie alternatívy pre každého.

Zrieknutie sa plodov práce

Najjednoduchšie, čo môže každý robiť, je zrieknuť sa plodov svojej práce. Napríklad ak má navyše peniaze, ktoré zarobil, môže ich venovať na dobročinnosť, chrám, alebo nejak inak nesebecky ich využiť. Tak sa zrieka plodov svojej práce a robí duchovný pokrok.

Tiež je možné využiť svoj čas na dobrovoľnícke činnosti pre dobro druhých. Spraviť pre niekoho niečo len tak a nič za to nechcieť.

Kto je však chamtivý, alebo z nejakého dôvodu nemá prostriedky, ktorých by sa mohol zriecť, môže rozvíjať poznanie a meditovať.

Rozvíjanie poznania a meditácia

Čítaním duchovnej literatúry môžeme získavať cenné poznanie, ktoré nám čítanie svetských kníh nedá.

Meditácia je tiež veľmi dôležitá pre duchovný pokrok a je fajn, keď si nájdeme každý deň aspoň pár minút na meditáciu. O meditácii píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

meditation-small

Dodržiavanie zásad bhakti jógy

  • Vstávať skoro ráno (4:00)
  • Účastniť sa duchovných programov
  • Obetovanie jedla
  • Spievanie mantier (predovšetkým Hare Krišna mahá-mantry)
  • Navštevovanie chrámov a zdužovanie sa s oddanými Krišnu
  • Čítať duchovnú literatúru, predovšetkým Bhagavad-gítu, taká aká je a Šrímad Bhágavatam
  • Nejesť mäso
  • Neintoxikovať (nepiť alkohol, nebrať drogy)
  • Nemať nemanželský (nedovolený) sex
  • Nehazardovať
  • A ďalšie…

Tieto zásady nedokáže len tak hocikto dodržiavať a nasledovať. Na to je potrebné spraviť duchovný pokrok vyššie spomenutými spôsobmi – zriekanie sa plodov svojej práce, rozvíjaním poznania, meditáciou a tiež oddanou službou, ktorá bude spomenutá o chvíľku. S postupným duchovným pokrokom príde schopnosť dodržiavať zásady Bhakti jógy.

Veľmi dôležitá je meditácia Haré Krišna mahá-mantrou, ktorá urýchľuje duchovný pokrok:

Haré Krišna Haré Krišna
Krišna Krišna Haré Haré
Haré Ráma Haré Ráma
Ráma Ráma Haré Haré

Môj milý Arjuna, ó, dobyvateľ bohatstva, ak na Mňa nedokážeš upnúť svoju myseľ, dodržiavaj regulatívne zásady bhakti-yogy. Takto rozvinieš túžbu ku Mne dospieť. [BG 12.9]

Ak nedokážeš dodržiavať zásady bhakti-yogy, pokús sa pre Mňa aspoň pracovať, pretože takým konaním pre Mňa, dosiahneš dokonalosti. [BG 12.10]

Šríla Prabhupáda vo význame desiateho verša vysvetľuje:

Aj ten, kto nedokáže dodržiavať usmerňujúce zásady bhakti-yogy pod vedením duchovného učiteľa, môže dosiahnuť dokonalosti, ak pracuje pre Najvyššieho Pána. Ako má túto prácu vykonávať, bolo vysvetlené už v 55. verši jedenástej kapitoly. Človek musí mať kladný vzťah k šíreniu vedomia Kṛṣṇu. Jestvuje mnoho oddaných, ktorí šíria vedomie Kṛṣṇu a ktorí potrebujú pomoc. Takže, ak človek nie je schopný priamo sa riadiť regulatívnymi zásadami bhakti-yogy, môže aspoň podporovať túto činnosť. Každé podobné úsilie si vyžaduje miesto, peniaze, pracovnú silu a organizáciu. Tak ako sú na rozvoj komerčných programov potrebné pracovné miesto, určitý kapitál, pracovná sila a organizácia, tak sú tieto veci potrebné aj v službe Kṛṣṇovi. Jediný rozdiel spočíva v tom, že v hmotnom svete je cieľom práce zmyslový pôžitok. Tá istá práca však môže byť vykonaná pre potešenie Kṛṣṇu a stáva sa tak duchovnou činnosťou. Ak má človek dostatok peňazí, môže pomôcť pri výstavbe kancelárií alebo chrámov slúžiacich na šírenie náuky o Kṛṣṇovi, alebo môže pomáhať pri vydávaní kníh o Kṛṣṇovi. Mali by sme sa zaujímať o to, akými spôsobmi môžeme pomôcť. Ak sa niekto nedokáže odhodlať k takýmto činnostiam, môže aspoň obetovať určité percento svojho zárobku na propagáciu vedomia Kṛṣṇu. Táto dobrovoľná služba pomôže každému dospieť na najvyššiu úroveň dokonalosti — lásku k Bohu.

Najvyšší level

Upriam na Mňa svoju myseľ a celú svoju inteligenciu zamestnaj rozjímaním o Mne, Najvyššej Božskej Osobnosti. Tak budeš vo Mne neustále spočívať; o tom niet pochybností. [BG 12.8]

Najvyšší stupeň vedomia je láska k Bohu. O tomto leveli môžem zatiaľ len snívať, alebo o ňom čítať v knihách. Neostáva mi nič iné, len nasledovať rady, ktoré Krišna dáva, aby som sa na túto úroveň dostal.

Rekapitulácia

  1. Upriam myseľ na Boha (Krišnu).
  2. Ak to nedokážeš, dodržiavaj regulatívne zásady Bhakti jógy.
  3. Ak nedokážeš dodržiavať zásady Bhakti jógy, pokús sa pracovať pre Krišnu.
  4. A ak nedokážeš konať s týmto vedomím, zriekni sa plodov svojej práce a pokús sa pohrúžiť do vlastného ja.
  5. Ak ani tak nedokážeš konať, zamestnaj sa rozvíjaním poznania. Lepšia než poznanie je však meditácia, a ešte lepšie ako meditácia je zrieknutie sa plodov práce, pretože takým odriekaním dosiahneš vnútorný pokoj mysle.

Rozvíjanie poznania, meditácia, zrieknutie sa plodov práce, práca pre Krišnu (oddaná služba), dodržiavanie zásad Bhakti jógy, neustále rozjímanie o Bohu. To je postupný proces pre duchovný pokrok, ktorý môže nasledovať každý a cítiť na vlastnej koži zmenu svojho vedomia.

Deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom,… snažiť sa robiť duchovný pokrok a nakoniec dosiahnuť lásku k Bohu. Môžeme na to využiť tento život. Aspoň časť svojho času venovať duchovnému pokroku a sledovať čo to s nami robí…

Aké vedomie, taký učiteľ

Existujú tisíce duchovných učiteľov a vodcov. Majú rôzne úrovne vedomia a priťahujú si žiakov s podobným stupňom vedomia. Niektorí učitelia učia úplné základy, iní už pokročilejšie veci a ďalší veľmi pokročilé. Žiaci sa tak môžu dostať cez viacerých učiteľov až po toho, ktorý učí pokročilé učivo. Funguje to podobne ako v škole – prvý stupeň, druhý stupeň, stredná škola, vysoká škola a nakoniec praktická časť – škola života.

Ja som sa učil od Teal Swan, Ralph Smart a Sadhguru kým som nenarazil na Šrílu Prabhupádu. Píšem o tom v článku “Načo sú duchovní učitelia a guruovia“.

Šríla Prabhupáda
Jeho Božská milosť Šríla Prabhupáda

Učiteľ učiteľa

Za poslednú dobu čo jedným očkom sledujem mnohých žiakov a rôznych učiteľov som zistil, že úroveň učiteľa závisí na tom, od koho sa učí. Pokiaľ učiteľ nemá žiadneho učiteľa a závisí viacmenej sám na sebe, jeho úroveň poznania nebýva nejako ohurujúca a extra prínosná. Bez dobrého učiteľa je ťažké posúvať sa vpred. Ľudia bez vedenia kvalifikovaného duchovného učiteľa sú viacmenej závislí na svojich špekuláciach a podľa toho ich duchovný pokrok vyzerá – buď stagnujú, alebo robia pokrok veľmi pomaly a väčšinou sa zaseknú na jednom bode na veľmi dlho.

Žiak, ktorý však prijal vedenie učiteľa a učí sa od neho, veľmi rýchlo robí duchovný pokrok a sám sa neskôr stáva duchovným učiteľom, keď je pripravený. To sa nazýva systém “parampara” – žiacka postupnosť, alebo tiež postupnosť duchovných učiteľov.

Šríla Prabhupáda mal svojho duchovného učiteľa Bhaktisiddhantu Sarasvatiho. Bhaktisiddhanta Sarasvati mal duchovného učiteľa Gaurakišora dás Babajiho. Gaurakišor dás Babaji mal zase svojho duchovného učiteľa atď.

parampara2

Keď sa učíme prostredníctvom učiteľa, ktorý je vo svojom obore zbehlý, môžeme získať od neho poznanie veľmi rýchlo. Oveľa rýchlejšie ako keby sme sa snažili prísť k tomuto poznaniu sami. Učiteľ môže svojho žiaka naučiť aj to, na čo by sám neprišiel.

Šríla Prabhupáda

Šríla Prabhupáda opustil tento svet v roku 1977, ale zanechal po sebe odkaz v podobe mnohých kníh, svojich žiakov, chrámov, fariem a organizácie ISKCON – Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu. A práve skrze žiakov jeho žiakov som sa k nemu dostal – cez systém parampary.

hare krishna na ulici2

Úžasné je, že Šríla Prabhupáda si nevymýšľa žiadne nové učenie, žiadne špekulácie. Odkazuje sa na pôvodné védske učenie staré tisíce rokov. Podarilo sa mu niečo, čo sa ešte nikdy predtým nikomu nepodarilo – rozšíriť učenie Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam po celom svete. Preto si získal čestné miesto v postupnosti duchovných učiteľov v Brahma Gaudiya Vaišnava sampradayi – jednej zo štyroch pôvodných postupností duchovných učiteľov.

Jeho nasledovníci pokračujú v tom, čo začal a snažia sa šíriť posolstvo Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam naďalej po celom svete.

Toto posolstvo prináša nie len teoretický, ale aj praktický návod na mier v spoločnosti a v osobnom živote – presne to, čo dnešná spoločnosť zúfalo potrebuje.

Čo mi dal Šríla Prabhupáda

Šríla Prabhupáda mi dal hlboké pochopenie kto vlastne som, ako funguje ilúzia hmotného sveta, aký obrovský rozdiel je medzi hmotným a duchovným svetom, kto je Boh, aký máme s Ním vzťah a veľa ďalšieho…

Šríla Prabhupáda mi dal to, čo žiadny učiteľ predtým. Mnohí takzvaní učitelia prezentujú len akýsi návod ako žiť šťastný život v hmotnom svete, ale málokto z nich učí ako sa z tohto sveta dočasných radostí a strastí vymaniť.

Poznanie z Bhagavad-gíty a Šrímad Bhágavatam hravo predčí všetky učenia a filozofie. Nie je málo hľadačov Absolútnej pravdy, ktorí prešli kresťanstvom, buddhizmom, ezoterikou a dokonca Islamom kým nenarazili na védske poznanie. Védske poznanie v sebe zahŕňa totiž všetko, čo potrebujeme vedieť. Ak máte akúkoľvek otázku o živote, védy ju dokážu uspokojivo zodpovedať.

Hľadal som v Biblii, v ezoterike, cez rôznych “duchovných učiteľov” na Youtube, ale nikde som nenašiel to, čo nám priniesol z Indie Šríla Prabhupáda – pôvodné védske poznanie o vlastnom JA, o duši, o Bohu, o zmysle ľudského života, o povahe hmotného sveta,… je toho toľko a to poznanie je také úžasné, že nejde nepodeliť sa o to. Mnohí ľudia tápajú životom pretože nevedia aký je jeho skutočný zmysel. Nevedia prečo trpia a ako sa z tohto utrpenia vymaniť. To je veľký problém, ktorý sa dá vyriešiť jednoduchým získaním poznania ako na to. Preto je veľmi dôležité toto poznanie šíriť čo najviac, aby mohlo pomôcť čo najviac ľuďom.

O zmysle života píšem v článkoch “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd (2)“.

Veľa ľudí si myslí, že zmyslom života je užívať si a plniť si svoje sny. Pre nich je článok “Sny sa plnia”.

Sny sa plnia

Sny sa plnia. Bohužiaľ. Alebo chvalabohu?

Bohužiaľ

Veľa ľudí je pobláznených zákonom príťažlivosti – že si do života dokážu pritiahnuť všetko, po čom túžia. To je skvelé, no nie? Vyzerá to na prvý pohľad skvelo, ale nie je to skvelé. Pretože je to obyčajná ilúzia, ktorou sa tieto zmätené duše nechávajú miasť a myslia si, že žijú život preto, aby si napĺňali svoje túžby a užívali si.

V určitom zmysle žijeme preto, aby sme si naplnili svoje túžby. Naše túžby nás totiž priviedli do tohto sveta, kde si ich môžeme napĺňať. No je napĺňanie túžob, najmä tých materiálnych, skutočne zmyslom života? Bohužiaľ, veľmi veľa ľudí si to myslí a tak sa ženú za napĺňaním jednej túžby za druhou až kým nepochopia aký je skutočný zmysel života, čo môže trvať veľa životov.

Čo sa stane ak človek zomrie s nenaplnenými túžbami? Milostivý Boh mu dá možnosť si ich naplniť v ďalšom živote… nech sa páči! A ak to nestihne ani v ďalšom, tak zase v ďalšom a ďalšom a ďalšom… a tak sa deje kolobeh rodenia sa a umierania – samsara, reinkarnácia. Len preto, lebo živá bytosť má hmotné túžby – túži si užívať nezávisle na Bohu, pre svoj sebecký pôžitok a tak dostáva možnosť život za životom. Je to fér, nie?

Šrímad Bhágavatam 10.28.13 význam:

Slovem kāma se bĕžnĕ označuje hmotná touha nebo duchovní touha, která je tak silná, že ponĕkud připomíná silné hmotné touhy. Stále však zůstává základní rozdíl: hmotná touha je sobecká a sleduje vlastní uspokojení; duchovní touha je naprosto nesobecká a je čistĕ pro potĕšení toho druhého, Pána. Obyvatelé Vṛndāvanu konali své každodenní činnosti výhradnĕ pro potĕšení svého milovaného Kṛṣṇy.

Šrímad Bhágavatam 4.11.22 význam:

Vedy vysvětlují, že různé tělesné schránky vznikly na základě touhy. Živá bytost není mrtvý kámen—má různé druhy touhy (kāma). Vedy praví: kāmo ‘karṣīt. Živé bytosti jsou původně části Pána, jako jsou jiskry části ohně, ale poklesly do hmotného světa, neboť se jich zmocnila touha vládnout přírodě. Taková je skutečnost. Každá živá bytost se snaží panovat hmotné přírodě, jak nejlépe dovede.

Kāma neboli touha nemůže být zničena. Někteří filozofové tvrdí, že když se vzdáme svých tužeb, budeme znovu osvobození. Touhy se však nemůžeme vzdát, jelikož je naším průvodním znakem — bez ní by živá bytost byla jen mrtvý kámen. Śrīla Narottama dāsa Ṭhākura proto radí očistit touhu tím, že ji zaměříme na službu Nejvyšší Osobnosti Božství. Když budou naše touhy očištěné, hmotné podmínění nás přestane ovlivňovat. Závěr tedy je, že všechny filozofické teorie vysvětlující existenci různých životních druhů s jejich radostmi a strastmi jsou nedokonalé. Ve skutečnosti jsme všichni věční služebníci Boha, a když na tento vztah zapomeneme, jsme uvrženi do hmotného světa, kde se zaměstnáváme různými činnostmi, a proto buď trpíme, nebo se radujeme. Naše touha nás vtahuje do hmotného světa, ale když ji očistíme a zaměstnáme v oddané službě Pánu, naše chorobné putování po tomto vesmíru v různých podobách a životních podmínkách tím skončí.

Šrímad Bhágavatam 5.5.4:

Když někdo považuje smyslový požitek za životní cíl, pak nepochybně zešílí touhou po materialistickém životě a začne páchat všemožné hříšné činnosti. Neví, že již za své minulé hříšné jednání získal tělo, které — třebaže je dočasné — je příčinou jeho utrpení. Živá bytost ve skutečnosti nemá mít hmotné tělo, ale dostává ho pro smyslový požitek. Proto si myslím, že inteligentnímu člověku nepřísluší znovu se zaplétat do činností zaměřených na uspokojování smyslů, za něž neustále dostává jedno hmotné tělo za druhým.

Šrímad Bhágavatam 8.9.21 význam:

Podle Ṛṣabhadeva se tedy lidské bytosti v tomto hmotném světě podobají bláznům provádějícím věci, které by neměli dělat, ale které přesto dělají, jen aby dosáhli uspokojení smyslů. Tyto činnosti pro ně nejsou prospěšné, protože si tak vytvářejí další tělo pro příští život, který bude trestem za jejich zločinné jednání. Jakmile znovu získají hmotné tělo, ocitnou se v zajetí opakovaného utrpení hmotné existence. Védská či bráhmanská kultura proto učí, jak se spokojit s minimem životních nezbytností.

Šrímad Bhágavatam 8.9.21 význam:

Hmotný svět je projevem matoucí energie, který živé bytosti odvádí od cesty seberealizace. Každý z jeho obyvatel dychtí stále víc a víc po objektech smyslového požitku. Smyslem života však není smyslový požitek, ale seberealizace.

Vodítko

Védske texty a veľkí duchovní učitelia nám dávajú vodítko, že napĺňanie našich túžob a užívanie si nie je zmyslom života, ale nás to práveže len zaplieta v hmotnom svete viac a viac. Je teda rozumné považovať napĺňanie svojich túžob za niečo skvelé? Z triezveho pohľadu určite nie! Triezvy pohľad nám prinášajú duchovne pokročilé osoby, ktoré nám radia ako sa môžeme vymaniť z tohto zapletenia v hmotnom svete, ktoré sme si spôsobili sami svojimi túžbami.

Mnohí ľudia si myslia, že si v hmotnom svete užívajú… až kým nepríde utrpenie. Toľko sa snažíme užívať si, ale aj tak sa stretávame s nechceným utrpením – chorobami, starnutím, úrazmi, smrťou blízkych, našou smrťou,…. toľko nepríjemností! Ale ľudia si pod vplyvom ilúzie myslia, že si v hmotnom svete užívajú a že žijú život práve preto, aby si užívali. Ilúzia je tak silná… práve preto, aby si živé bytosti mohli nerušene takzvane “užívať”. Ak by žili v realite, nemohli by si užívať! Pretože by si boli plne vedomí, že si tu niet čoho užívať. Všetko, čo si chceme užívať, je dočasné a je teda výtvor ilúzie. Všetko v hmotnom svete je pominuteľné a keď sa snažíme užívať si to, prichádza nesmierne utrpenie keď o to prídeme… koľkí už zažili bolestivé rozchody (zlomené srdce), alebo smrť blízkych – tvrdý stret s realitou. No aj tak si chcú naďalej užívať a žiť naďalej v ilúzii.

Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne. [BG 18.38]

O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra. [BG 18.37]

Články “Zmysel života podľa véd” a “Zmysel života podľa véd (2)” podávajú hlbší pohľad na to, čo je a čo nie je zmyslom života.

V článku “Účinok Hare Krišna mahá-mantry” sa dozviete, že opakovanie jednoduchej mantry spôsobí… však si prečítajte a uvidíte.

Meditovať aspoň 2 hodiny denne

Predstavte si, že meditujete 2 hodiny denne. Nemusí to byť 2 hodiny vkuse, ale napríklad 4x po pol hodine, alebo 2x po hodine (ráno a večer). Meditácia ukľudňuje rozrušenú myseľ. Bez meditácie je veľké riziko, že myseľ bude rozlietaná a rozrušená. O účinkoch meditácie píšem v článku “Čo mi dala meditácia“.

Zo začiatku som meditoval 10 minút denne a stačilo mi to. Postupom času som mal potrebu zvyšovať čas meditácie na 20, 30, 40, 50, 60,… minút až som nakoniec skončil na minimálne dvoch hodinách denne. Len si to predstavte… že venujete čas na ukľudnenie mysle až dve hodiny denne… a potom si predstavte, že nevenujete čas na ukľudnenie mysle vôbec… v akom stave sa potom myseľ nachádza. Raz som na pol roka prerušil svoj zvyk meditovať aspoň 2 hodiny denne a malo to katastrofálne následky. Prestal som žiť vedome a upadol do hlbokej nevedomosti. Zabudol som na všetko, čo som už vedel a písal v článkoch. Z nevedomosti ma začalo vytrhávať utrpenie. Nebola iná možnosť dostať sa z utrpenia ako začať znova žiť vedome a meditovať. Postupne po pár mesiacoch som sa dostal znova aspoň na 2 hodiny denne meditácie a zakúšal znova jej nesmierne benefity.

Nedávno som sa rozprával s kamarátom, ktorý bol mesiac po rozchode a myseľ mu spôsobovala nesmierne utrpenie. Zažil som to aj ja keď som prestal meditovať. Pol roka som sa dostával z rozchodu… no pravidelná meditácia mi pomohla povzniesť sa nad malicherné problémy, ktoré vytvára myseľ. Vidím na ľuďoch, ktorí vôbec nemeditujú ako ľahko sa rozrušia a potom trpia kvôli svojej mysli. A vidím na ľuďoch, ktorí pravidelne meditujú akí sú kľudní a dokážu zvládať ťažké životné situácie oveľa ľahšie ako ľudia, ktorí majú neovládnutú a rozrušenú myseľ.

Pre toho, kto si podmanil svoju myseľ, je táto najlepším priateľom, no pre toho, kto ju neovládol, je myseľ najväčším nepriateľom. [BG 6.6]

Meditácia je v živote veľmi dôležitá. Kto chce byť v živote šťastnejší a menej rozrušený, mal by začať pravidelne meditovať aspoň pár minút denne. Mnohí ľudia sa vyhovárajú, že nemajú čas na meditáciu… ale majú čas pozerať televíziu, filmy, seriály, chodiť na pivo,  kecať s priateľmi, venovať sa svojim záľubám,… ale na meditáciu nemajú čas. V skutočnosti meditácia nie je v ich prioritách. Pokiaľ človek zažije benefity meditácie, nájde si na meditáciu vždy čas. Kľudne aj 2 – 3 hodiny denne.