Stretávam sa s ľuďmi, ktorí keď niečo vidia, nevidia to celé. Ak existuje nejaký problém, niektorí ľudia ho nevidia, jednoducho ho prehliadajú. Iní zase vidia len časť problému. No k pochopeniu celého problému a vymysleniu správneho riešenia potrebujeme vidieť celok. Predstavte si mincu, ktorá je vidieť spredu:

Minca na obrázku je 2D, vidíme len prednú stranu. No v skutočnosti je 3D a okrem prednej strany má bočnú stranu a zadnú stranu. Z tohto obrázku nevieme usúdiť aká hrubá je minca a čo je na zadnej strane. Z tohto obrázku nedokážeme zistiť ako minca v skutočnosti vyzerá. Potrebovali by sme mincu držať v ruke, alebo aspoň vidieť viac obrázkov.

Ľudia, ktorí v živote tú mincu nevideli, si len sotva budú vedieť predstaviť ako minca v skutočnosti vyzerá.

Veľa ľudí vidí nejaký problém ako mincu v 2D. Vidia ho len z jednej strany, z jednej perspektívy. Je to ich obmedzený pohľad. Niektorí ľudia sa dokážu na problémy pozerať z viacerých uhlov a tak dokážu vidieť celý problém, celú mincu. A dokážu prísť s riešeniami na celý problém. Tento dar nemá veľa ľudí.

Samozrejme ľudia, ktorí vidia mincu iba v 2D budú tvrdiť, že to je celá minca, veď čo iné by ešte mohla obsahovať. Pokiaľ sa nedokážu pozrieť na mincu z 3D perspektívy, nedokážu ju vidieť celú, nedokážu vidieť celý problém. Nedokážu ani pochopiť, že minca má aj bočnú a zadnú stranu. Nedokážu prísť s rozumným riešením na celý problém. Dokážu prísť iba s čiastočným riešením na čiastočný problém.

A to je problém mnohých ľudí. Veria svojim 2D úsudkom. Nedokážu si predstaviť 3D priestor. Nedokážu sa na problém pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. A preto je ich poznanie obmedzené a riešenia problémov neúplné.