Bola jeseň a pršalo. Čakal som na autobus na autobusovej stanici. Stál som pri skupinke asi 5 ľudí. Jeden muž stál pri zastávke sám asi 5 metrov od skupinky. Mohol mať 27 rokov. Všimol som si človeka v špinavom oblečení, približne vo veku 40 rokov, ako sa približuje k tomu mužovi. Pristavil sa pri ňom a povedal:
– Ahoj, prepáč, že ťa otravujem. Veľmi ťa prosím, som na ulici, spím v parku pod malou strieškou, som premočený. Mohol by si mi pomôcť?
Oslovený muž ho pozorne počúval, vytiahol peňaženku a z nej 50 centov. Bezdomovec sa na neho pozrel a povedal:
– Prepáč, ale toto mi moc nepomôže, potrebujem 10 korún na ubytovňu na celý mesiac. Som celý premočený, uzimený a špinavý, 3 dni som sa neumýval, asi si vieš predstaviť aké to je. Bol som aj v nemocnici, lebo mám cukrovku a prefajčené pľúca. Ostáva mi vraj pol roka života. Sám si za to môžem, lebo veľa fajčím.
“Korún?”, udivene sa spýtal oslovený muž. “Myslíš Eur, nie? Viem, si predstaviť ako sa cítiš, je to naprd. Ide zima, budeš potrebovať ubytovanie.”, a už vyťahoval z peňaženky 10 eurovku. Podal ju bezdomovcovi, ten sa na muža s údivom pozrel a rozplakal sa. Potom povedal:
– Dobrý človek, ak sa ešte stretneme, ja ti to oplatím! Ako sa voláš?
– Tomáš.
Bezdomovec nastavil špinavú ruku na podanie a Tomáš mu podanie ruky opätoval.
– Ja som Martin, teší ma. Aj môj syn sa volal Tomáš. Ale už nie je na tomto svete. Mohol by si mi ešte pomôcť? Toto čo si mi dal mám len na ubytovňu, rád by som si dal aj obed.
– Veď ty ma úplne vycucáš. Koľko stojí obed?
– To vieš, teraz som dole, zajtra môžem byť hore. Potom môžem pomôcť ja tebe. Aspoň 5 korún by som potreboval, budem mať aj na zajtra.
Bezdomovcovi zažiarili očičká nádeje, že dostane ešte 5 Eur.
– Môžem ti dať už len 2 Eurá. Zbytok si môžeš vypýtať od niekoho iného.
A podal bezdomovcovi 2 Eurá.
– Ďakujem ti hrozne moc Tomáško, si dobrý človek, ani nevieš ako si mi pomohol. Idem si teda kúpiť obed tuto do stánku, som strašne hladný. Nech sa ti darí!
Podali si ruky na rozlúčenie. “Aj tebe nech sa darí”, odzdravil Tomáško s úsmevom na tvári a slzami v očiach.
Ja som tam tak stál pozorujúc celú situáciu a v hlave mi asi práve skratoval obvod. Bezdomovec si práve zarobil 12 Eur za 2 minúty. Dostal oveľa viac ako človek podstivo pracujúci ako fretka, ktorý musí makať celý deň, aby zarobil zhruba 16 Eur. V akom svete to žijem, keď si bezdomovec dokáže “zarobiť” viac ako pracujúci človek? Budem asi tiež bezdomovcom. Lenže potom som si uvedomil aká je šanca, že ako bezdomovec stretnem človeka, ktorý mi dá na ruku 12 Eur?
Rozmýšľal som ako by som sa zachoval ja, keby som na Tomášovom mieste.
Kto z vás by dal bezdomovcovi 10 Eur na ubytovanie a 2 Eurá na stravu?
Kto z vás by rozmýšľal nad tým, že to aj tak prepije a prefajčí, nedám mu nič.
Kto z vás by mu povedal “Nemám”, aj keby ste mali v peňaženke 30 Eur?
Keby vás ten bezdomovec osloví a chce 10 Eur, ktoré mu zabezpečia ubytovanie na celý mesiac, kto z vás by si povedal “Preboha! 10 Eur?”.
Predstavte si samých seba v koži bezdomovca.
Zamyslite sa nad tým akú hodnotu má 10 Eur pre vás a 10 Eur pre bezdomovca. Vy by ste si možno za to kúpili nejaké jedlo, alebo alkohol, prípadne vstupenku na koncert, alebo niečo iné. No bezdomovcovi to zabezpečí strechu nad hlavou, sprchu a teplo na celý mesiac za predpokladu, že to neprepije a neprefajčí. Ďalšie 2 Eurá mu zabezpečia nejaké jedlo, za predpokladu, že ich neprepije, alebo neprefajčí.
A vlastne, je naozaj dôležité na čo bezdomovec tie peniaze minie? Je naozaj dôležité či hovorí pravdu? Ak si dokáže zarobiť 12 Eur za 2 minúty, je to jeho šikovnosť. Ak by aj klamal a použil tie peniaze na cigarety a alkohol, bol by Tomáško nahnevaný, alebo sklamaný? Bol by si nahnevaný ty, keby si Tomáško?
Ak by tento bezdomovec klamal, tak by som mu dal Oskara za herecký výkon, alebo aspoň zariadil miesto herca v divadle, alebo vo filme. Bol by to totiž najlepší herecký výkon aký som kedy videl.